Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 65/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. mája 2004 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Eduarda Báránya a Štefana Ogurčáka

prerokoval prijatú sťažnosť Ing. P. S., bytom B., zastúpeného advokátom Mgr. Ing. V. N.,

B., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na prerokovanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

právo Ing. P. S., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48

ods. 2 a jeho právo na prerokovanie veci v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. P. S. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk

(slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný mu

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ing. P. S. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 8 800 Sk

(slovom osemtisícosemsto slovenských korún), ktorú je Okresný súd Bratislava II povinný

vyplatiť jeho advokátovi Mgr. Ing. V. N., B., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

z 23. marca 2004 č. k. -12 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. P. S., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátom Mgr. Ing. V. N., B., ktorou namietal porušenie jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej

lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 17. augusta 2001 okresnému súdu žalobu

o neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru. Touto žalobou si uplatňoval aj

nároky z neplatného rozviazania pracovného pomeru proti žalovanému – jeho

zamestnávateľovi Slovenskej konsolidačnej, a. s., so sídlom Dr. V. Clementisa 10,

Bratislava (ďalej len „žalovaný“). Sťažovateľ tvrdil, že do dňa podania sťažnosti ústavnému

súdu okresný súd nezačal vo veci konať – t. j. nevykonal ani jeden procesný úkon

v priebehu jedného a pol roka. Podľa názoru sťažovateľa touto nečinnosťou spôsobil

porušenie jeho základného práva zaručeného v – práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru - práva na

prerokovanie veci súdom v primeranej lehote. Sťažovateľ v predmetnej veci podal na

prieťahy v napadnutom konaní aj sťažnosť podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej

rady č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,

vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení

neskorších predpisov, ale tento prostriedok nápravy zostal podľa neho neúčinný. Sťažovateľ

sa domáha aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia z dôvodov, že „nielen

neplatné skončenie pracovného pomeru ale aj vyše jeden a pol ročná nečinnosť príslušného

sudcu navodzuje stav právnej neistoty, taktiež nepriaznivo ovplyvňuje môj psychický stav

a najmä moje profesijné uplatnenie (...).“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd:

„1. vyslovil, že moje základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v a právo na prerokovanie veci súdom

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd bolo v dôsledku nekonania Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod

sp. zn. porušené,

2. prikázal Okresnému súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov a vo veci rozhodnúť,

3. priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 500.000,- sk (slovom

päťstotisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť

sťažovateľovi do siedmich dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou JUDr. M. Š., listom zo 14. apríla 2004

sp. zn. Spr. 3620/03 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu z 23. apríla 2004.

2. 1. Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla, že:

„Po oboznámení sa s obsahom sťažnosti som zistila, že táto je v časti pokiaľ sa

sťažovateľ sťažuje na nečinnosť súdu od podania návrhu do začiatku roka 2003 dôvodná.

Dôvody nečinnosti uvádza sám sťažovateľ v sťažnosti, keď uvádza, že súd nekonal z dôvodu

odchodu zákonnej sudkyne na materskú dovolenku a z dôvodu nedostatočného

personálneho obsadenia súdu nebolo možné vec prikázať na vybavenie inému sudcovi.

Zároveň však nesúhlasím s tou časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ uvádza, že od

podania návrhu doposiaľ nezačal súd konať. Ako je zrejmé zo spisu, boli doposiaľ

stanovené štyri termíny pojednávania od októbra 2003, pričom obdobie od začiatku roku

2003 do stanovenia prvého termínu pojednávania zahŕňa obdobie, kedy vec bola prikázaná

na vybavenie sudkyni, ktorá je v súčasnosti zákonnou sudkyňou a táto sa musela s vecami,

ktoré jej boli prikázané na vybavenie (jednalo sa cca o 500 vecí v oddelení), oboznámiť

a naštudovať ich. Najbližší termín pojednávania je stanovený na deň 3. 5. 2004.

Na základe uvedeného považujem sťažnosť za čiastočne dôvodnú – pokiaľ sa týka

obdobia od podania návrhu do začiatku roka 2003.

Zároveň Vám oznamujem, že súhlasím, aby ústavný súd upustil od ústneho

pojednávania“.

2. 2. Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu

predsedníčky okresného súdu uviedol, že:

„V právnej veci sťažnosti Ing. P. S. vedenej na Ústavnom súde SR pod č. k. I. ÚS

65/04, Vám týmto v právnom zastúpení sťažovateľa oznamujem, že sťažovateľ, súhlasí aby

Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania vo veci.

K vyjadreniu porušovateľa, považujeme za potrebné uviesť, že napriek poskytnutému

vysvetleniu porušovateľa, že v čase od začiatku roka 2003 až do októbra 2003 prevzala vec

nová zákonná sudkyňa a táto si musela naštudovať viac než 500 vecí, nič to nemení na

skutočnosti, že prieťahy existovali na strane súdu aj v tomto období, keďže pokračovali ešte

z predchádzajúceho obdobia a zároveň boli spôsobené pravdepodobne zlou organizáciou

práce na súde.

Poskytnuté vysvetlenie síce poukazuje na preťaženosť novej zákonnej sudkyne, ale

tento stav rozhodne nebol spôsobený sťažovateľom, ktorý sa nachádza v neistej právnej

situácii spôsobenej skončením pracovného pomeru, ktorého platnosť je predmetom konania

a ktorá mu komplikuje život už viac než dva a pol roka. Rozhodnutie súdu by túto neistú

situáciu malo odstrániť. Preto podľa nášho názoru by aj organizácia práce na súdoch mala

brať na zreteľ, že určité životné situácie, medzi ktoré nesporne patrí právna neistota pri

skončení pracovného pomeru, si vyžadujú promptnejší prístup zo strany súdov. V ostatnom

sa pridržiavame pôvodného znenia sťažnosti.

Súčasne si Vám dovoľujem oznámiť, že si uplatňujeme náhradu trov právneho

zastúpenia v rozsahu dvoch úkonov právnej služby a dvoch režijných paušálov vo výške

8 800,- Sk, ktoré žiada sťažovateľ uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (...).“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v , resp. práva na

prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Jej prerokovanie na

ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou

tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný

procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci,

t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (, ).

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh

a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

1. Dňa 17. augusta 2001 podal sťažovateľ na okresnom súde žalobu o neplatnosť

okamžitého zrušenia pracovného pomeru proti žalovanému. Okresný súd 17. októbra 2001

zaslal žalobný návrh na vyjadrenie žalovanej strane, ktorá sa k nemu vyjadrila 16. novembra

2001.

2. Dňa 15. októbra 2003, 17. decembra 2003 a 1. marca 2004 sa uskutočnili vo veci

pojednávania. Posledné pojednávanie bolo odročené na 3. máj 2004.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...).

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný

súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií ústavný

súd postupoval aj v danom prípade.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní o neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru vedenom pod sp. zn.

, v ktorom sťažovateľ vystupuje ako žalobca, došlo k porušeniu jeho práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého

občianskoprávneho konania je určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru, t. j. vec,

ktorej povaha (spor o existenciu pracovného pomeru, ktorý je zdrojom príjmov sťažovateľa)

si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo

okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená ( ) a aby sa čo

najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou

o rozhodnutie (pozri napr. , , ).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka tohto

občianskoprávneho konania, ktoré trvá viac než dva roky a osem mesiacov, podľa názoru

ústavného súdu nebola závislá od zložitosti veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej

veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená

na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní

k zbytočným prieťahom, teda doterajšia dĺžka napadnutého konania nebola vyvolaná

správaním sťažovateľa.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že

okresný súd bol v predmetnej veci nečinný, resp. nepreukázal vo veci relevantnú procesnú

činnosť minimálne v období od 17. októbra 2001 do 15. októbra 2003. Okresný súd teda

počas dvoch rokov vo veci nevykonal prakticky žiadny úkon smerujúci k odstráneniu

právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako žalobca vo veci o neplatnosť okamžitého

zrušenia pracovného pomeru počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom

práva zaručeného v citovaných článkoch a dohovoru (pozri napr. ).

K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne

v dôsledku postupu súdu. Obranu okresného súdu, podľa ktorého súd „nekonal z dôvodu

odchodu zákonnej sudkyne na materskú dovolenku a z dôvodu nedostatočného

personálneho obsadenia súdu nebolo možné vec prikázať na vybavenie inému sudcovi“,

nemožno akceptovať. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že ústavný súd pri posudzovaní toho,

či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou)

alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní

odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo

vyjadrení predsedníčky okresného súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (pozri

napr. , , , , ), že nedostatočné

personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne

konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak

sa za tým účelom prijali včas adekvátne opatrenia. v zaväzuje

predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce

prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej

lehote. Z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu nevyplýva prijatie účinných opatrení.

Skutočnosť, že okresný súd mal personálne problémy, ktoré nedokázal riešiť,

nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by

vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci

občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. ).

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a v dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia

pod bodom 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému

súdu podľa a konať vo

veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu

nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 000

Sk, ktoré odôvodnil aj tým, že „nielen neplatné skončenie pracovného pomeru ale aj vyše

jeden a pol ročná nečinnosť príslušného sudcu navodzuje stav právnej neistoty, taktiež

nepriaznivo ovplyvňuje môj psychický stav a najmä moje profesijné uplatnenie (...)“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia

, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky

okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, vzhľadom na dlhodobú bezdôvodnú

nečinnosť okresného súdu, ako aj na povahu veci považuje za primerané vo výške 40 000

Sk.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia pod bodom 3.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( ) náhradu

trov konania vo výške 8 800 Sk z dôvodu trov jeho právneho zastúpenia advokátom

Mgr. Ing. V. N., B.

Úspešnému sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom. Advokát vyúčtoval dva úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu

zastúpenia a písomné podanie sťažnosti z 10. januára 2003. Odmena určená podľa § 13

ods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len

„vyhláška“) z výpočtového základu (§ 1 ods. 3 vyhlášky) 12 811 Sk vo výške 1/3

predstavuje 4 270 Sk za jeden úkon. Celkové trovy za dva úkony teda predstavujú 8 540 Sk

a spolu s režijným paušálom ku každému úkonu 128 Sk (v zmysle § 19 ods. 3 vyhlášky)

sumu 8 796 Sk, po zaokrúhlení (§ 25 vyhlášky) 8 800 Sk.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. mája 2004