Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 364/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., Mariánske námestie 2, Žilina, proti postupu Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

1. Postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie 2 000 eur, ktoré j e mu Krajský súd v Žiline povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Krajský súd v Žiline j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 1 014,41 eur a zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 22. mája 2026 sa sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom krajského súdu v napadnutom konaní. Sťažovateľ navrhuje uložiť zákaz krajskému súdu pokračovať v porušovaní základných práv a slobôd a priznať mu finančné zadosťučinenie 3 000 eur. Zároveň navrhuje priznanie náhrady trov konania v sume 1 014,41 eur.

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ vystupuje v procesnom postavení žalobcu, ktorý sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina 14. júna 2021 domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.

3. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom z 13. decembra 2022, proti ktorému podal sťažovateľ 7. marca 2023 odvolanie.

4. Uznesením ústavného súdu sp. zn. z 18. júna 2026 bola ústavná sťažnosť sťažovateľa prijatá na ďalšie konanie v celom rozsahu.

5. Krajský súd o odvolaní rozhodol rozsudkom sp. zn. z 30. júna 2026.

II. Argumentácia sťažovateľa

6. Sťažovateľ namieta, že predmetom napadnutého konania je rozhodovanie vo veci nároku na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku dopravnej nehody, pri ktorej sťažovateľ utrpel zranenia, z ktorých sa lieči dodnes. Okresný súd konal podľa sťažovateľa plynulo. Krajský súd však nevydal žiadne meritórne rozhodnutie a nevykonal ani iný procesný úkon.

7. Podľa sťažovateľa jeho vec nie je fakticky a ani právne zložitá, keďže sa rozhoduje o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, pričom samotný základ nároku nebol rozporovaný.

8. Svojím správaním sťažovateľ neprispel k predĺženiu napadnutého konania.

9. Podľa jeho názoru neprejednanie odvolania zo strany krajského súdu v dobe presahujúcej 3 roky spôsobuje porušenie práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a na prejednanie záležitosti v primeranej lehote.

10. Sťažovateľ akcentuje, že predmet sporu má pre neho obrovský význam, keďže sa prostredníctvom neho domáha kompenzácie škody, ktorá mu vznikla v dôsledku úrazu ním nezavineného.

III. Vyjadrenie krajského súdu a replika sťažovateľa

III.1. Vyjadrenie krajského súdu:

11. Prípisom sp. zn. Spr 232/2026 zo 16. júla 2026 sa na výzvu ústavného súdu vyjadrila predsedníčka krajského súdu, ktorá v podstatnom konštatovala skutkovú a právnu náročnosť prejednávanej veci. Zároveň dodala, že v odvolacom konaní bol 30. júna 2026 vydaný meritórny rozsudok, ktorý bol 15. júla 2026 expedovaný sporovým stranám.

12. Prílohou prípisu bolo vyjadrenie predsedu senátu a sudcu spravodajcu Mgr. Andreja Kekelyho, ktorý uviedol chronologický prehľad personálnych zmien v senáte prejednávajúcom predmetnú vec, čo spoločne s vysokým počtom prideľovaných vecí senátu 6Co negatívne ovplyvnilo jej vybavenie.

13. Súčasne poukázal na skutkovú a právnu náročnosť odvolacej veci, keď žalobca uplatňoval popri sebe náhradu škody na zdraví v podobe náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a právo na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť spôsobená zásahom do osobnostných práv. Predseda senátu zároveň konštatoval, že odvolanie podali všetky subjekty na oboch sporových stranách, pričom rozsudok súdu prvej inštancie je v rozsahu dvadsiatich strán a podania v odvolacom konaní boli v rozsahu niekoľko desiatok strán.

III.2. Replika sťažovateľa:

14. Ústavný súd nevyhodnotil ako nevyhnutné vyžiadať si vyjadrenie sťažovateľa ku skutočnostiam uvádzaným vo vyjadreniach predsedníčky krajského súdu a predsedu senátu 6Co krajského súdu, keďže vyjadrenia obsahovali skutočnosti známe sťažovateľovi zo súdneho spisu, resp. obsahovali skutočnosti (vysoký nápad a personálne zmeny v senáte 6Co), ktoré boli bez reálneho právneho dosahu na výsledok rozhodovania o ústavnej sťažnosti.

IV. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti

15. Podstatou ústavnej sťažnosti je námietka existencie zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, v ktorom nebolo v čase podania ústavnej sťažnosti rozhodnuté vo veci sťažovateľom podaného odvolania proti rozsudku okresného súdu z 13. decembra 2022.

16. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré je garantované v , osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. , , , ).

17. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa , resp. práva podľa dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu ().

18. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania (resp. strany v spore) a postup samotného súdu (napr. ). V súlade

s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , , ).

19. Judikatúra štrasburských orgánov ochrany práva, aplikujúc kritérium významnosti veci, z pohľadu sťažovateľa diferencuje posudzovanie primeranosti plynulosti konania do troch skupín v závislosti od potreby rýchlosti rozhodovania. Ide o konania vyžadujúce si a) primeranú rýchlosť, b) osobitnú rýchlosť a c) výnimočnú rýchlosť. Do kategórie konaní vyžadujúcich si osobitnú rýchlosť možno zaradiť tie, ktoré sa týkajú pracovnoprávnych sporov či sporov týkajúcich sa vo všeobecnosti vecí sociálneho zabezpečenia či náhrady škody za ublíženie na zdraví a osobného statusu ().

20. Predmetom napadnutého konania je rozhodovanie o odvolaní proti meritórnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vydanému vo veci náhrady škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia sťažovateľa, a preto sa od všeobecných súdov v konkrétnych okolnostiach veci vyžadovala osobitná rýchlosť pri rozhodovaní. Rozhodovanie o náhrade škody za sťaženie spoločenského uplatnenia a bolesť a za zásah do osobnostných práv patrí k štandardnej súčasti rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Krajský súd síce argumentuje právnou a faktickou zložitosťou veci, no s prihliadnutím na existujúcu ustálenú judikatúru najvyšších súdnych autorít týkajúcu sa súbehu nárokov na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv podľa ustanovení (R 1/2015, , ) a vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd už nevykonával ani prípadné dokazovanie, ktoré by odôvodňovalo záver o skutkovej zložitosti veci, ústavný súd túto argumentáciu nevidel ako dôvodnú.

21. V kontexte druhého kritéria, ktorým je správanie sťažovateľa, ústavný súd konštatuje, že neprichádza do úvahy konštatovanie o prispení sťažovateľa ako strany v spore k predĺženiu napadnutého konania.

22. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup krajského súdu. Ústavný súd pritom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nečinnosťou všeobecného súdu, teda takým konaním, ktoré nevedie k odstráneniu právnej neistoty (m. m. , , ).

23. Vzhľadom na skutočnosti zistené zo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie ústavný súd konštatuje, že po predložení spisu na rozhodnutie o odvolaní 2. októbra 2023 krajský súd o ňom rozhodol až 30. júna 2026, t. j. po uplynutí takmer troch rokov, a to bez existencie zákonnej prekážky, čo spôsobilo, prihliadajúc na citlivosť predmetu konania vyžadujúceho si osobitnú rýchlosť, vznik zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho hľadiska netolerovateľné. Ústavný súd preto rozhodol, že postupom krajského súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

24. Obranu krajského súdu, ktorej podstatou je zdôraznenie celkového vysokého nápadu vecí v senáte krajského súdu 6Co a personálna fluktuácia v konajúcom senáte (k tomu pozri aj bod 12

tohto nálezu), ústavný súd nemôže akceptovať. V uvedenej súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru (napr. , ), podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalší počet pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní ().

V. Príkaz konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

25. Vzhľadom na skutočnosť vyhlásenia rozsudku 30. júna 2026 a jeho expedovania sporovým stranám 15. júla 2026, a tým aj odstránenia právnej neistoty sťažovateľa, nebol dôvod vyhovieť návrhu sťažovateľa v tomto smere a uložiť krajskému súdu zákaz pokračovať v porušovaní základných práv a slobôd. Návrhu sťažovateľa v tomto smere preto ústavný súd nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).

26. Vzhľadom na okolnosti posudzovanej veci ústavný súd v súlade s a v spojení s o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) nepovažoval za vylúčené priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, majúc pritom na zreteli, že cieľom jeho priznania je zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených , resp. záväznou medzinárodnou zmluvou, nie získanie iného majetkového prospechu.

27. Prihliadajúc na petit ústavnej sťažnosti, sťažovateľ si uplatnil primerané finančné zadosťučinenie 3 000 eur. Pri rozhodovaní o jeho sume ústavný súd zohľadnil najmä predmet rozhodovania, ktorým bola náhrada škody na zdraví, a v kontexte celkovej doby odvolacieho konania, ktorá dosiahla takmer tri roky, považoval za spravodlivé priznať sťažovateľovi 2 000 eur (bod 2 výroku tohto nálezu) a vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľa nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).

VI. Trovy konania

28. Sťažovateľ si zároveň uplatnil náhradu trov konania pred ústavným súdom v celkovej sume 1 014,41 eur vrátane dane z pridanej hodnoty a túto náhradu bližšie v ústavnej sťažnosti špecifikoval. Po preskúmaní uplatnenej sumy v zmysle advokátskej tarify podľa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd zistil, že táto suma neprekračuje príslušnú tarifnú odmenu, keď jej základná sadzba v zmysle za jeden úkon právnej služby v roku 2026 predstavuje 396, eur a náhrada za režijný paušál za jeden úkon podľa je 15, eur. Priznaná suma náhrady trov tak spolu s daňou z pridanej hodnoty v rozsahu 23 % (právna zástupkyňa je jej

platiteľkou) nie je v rozpore s . Ústavný súd preto priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v ním požadovanej sume 1 014,41 eur (bod 3 výroku tohto nálezu).

29. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ) označenej v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. júla 2026

Miroslav Duriš predseda senátu