Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 127/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. novembra 2004 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Eduarda Báránya a Štefana Ogurčáka

prerokoval prijatú sťažnosť Z. Č., bytom B., zastúpenej ustanoveným advokátom

JUDr. Ľ. F., Advokátska kancelária, B., vo veci porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v Slovenskej

republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo Z. Č., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené

v a právo na prerokovanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Z. Č. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 70 000 Sk

(slovom sedemdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Bratislava III

povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á zaplatiť trovy

právneho zastúpenia Z. Č. v sume 11 070 Sk (slovom jedenásťtisícsedemdesiat slovenských

korún) jej advokátovi JUDr. Ľ. F., Advokátska kancelária, B.

5. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť štátu trovy právneho

zastúpenia v sume 11 070 Sk (slovom jedenásťtisícsedemdesiat slovenských korún) na účet

Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky do 15 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 9. júla

2004 č. k. -10 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Z. Č., bytom B. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej ustanoveným advokátom JUDr. Ľ. F., Advokátska kancelária, B., vo veci

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v (ďalej len „“) a práva na prerokovanie

veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „Dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej aj „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka žiadala vysloviť nálezom, že postupom okresného súdu v predmetnej

občianskoprávnej veci boli porušené jej vyššie označené základné práva, prikázať

okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznať jej primerané finančné

zadosťučinenie v sume 200 000 Sk a náhradu trov konania.

2. Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril okresný súd,

zastúpený jeho predsedom, vyjadrením sp. zn. Spr 3530/04 z 22. septembra 2004 a právny

zástupca sťažovateľky písomným stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 21. októbra

2004.

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prerokovanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v

Dohovoru, ktorej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu

posúdenia, ktorá je určená povahou týchto základných práv – ústavný súd nepovažuje ani za

vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre

meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu boli

alebo neboli porušené označené základné práva (, , ).

II.

Z obsahu sťažnosti (a jej doplnenia z 26. augusta 2004 vypracovaného právnym

zástupcom sťažovateľky) a z k nej pripojených písomných materiálov, zo spisu okresného

súdu sp. zn. a písomných vyjadrení účastníkov konania ústavný súd zistil

nasledovný relevantný priebeh a stav tohto konania:

Návrh na určenie otcovstva k mal. R. Č., nar. 22. júla 1990, proti V. R. G. žijúcemu

v USA, podaný na základe podnetu sťažovateľky Okresným úradom Bratislava II, odborom

sociálnych vecí (ďalej len „okresný úrad“), 9. augusta 1999 Okresnému súdu Bratislava II

bol 5. novembra 1999 postúpený týmto súdom Okresnému súdu Bratislava III ako miestne

príslušnému súdu.

Okresný súd 7. februára 2000 požiadal Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) o rozhodnutie o miestnej príslušnosti súdu na prejednanie predmetnej veci, lebo

sťažovateľka má v jeho obvode len prechodný pobyt.

Krajský súd vec vrátil 9. marca 2000 okresnému súdu ako predčasne predloženú,

lebo nebol zistený úmysel matky maloletého dieťaťa (sťažovateľky) bývať trvalo na

prechodnej adrese a neboli zistené ani príčiny nemožnosti jej bývania v mieste jej trvalého

bydliska.

Pohovorom so sťažovateľkou konaným 23. októbra 2000 (predvolania

zo 14. septembra 2000 a 26. septembra 2000) okresný súd zistil, že pre nezhody s novým

nájomcom bytu, v ktorom mala trvalé bydlisko, bola nútená tento byt opustiť a prechodne sa

ubytovala v byte pridelenom jej Magistrátom hlavného mesta Slovenskej republiky

Bratislavy, kde býva už šesť rokov so snahou o trvalý pobyt.

Sťažovateľka 14. novembra 2000 predložila okresnému súdu (na jeho žiadosť

z 26. septembra 2000) fotokópie rodného listu maloletého a potvrdenie o príjme 15 USD od

odporcu.

Okresný súd 18. apríla 2001 vyzval sťažovateľku, aby v lehote 10 dní oznámila

presnú adresu odporcu. Sťažovateľka mu 2. mája 2001 oznámila jeho tri možné adresy

(u jeho sestry v Havane, jeho matky v Havane a jeho údajnú adresu v Miami v USA).

Sťažovateľka 23. mája 2002 oznámila ďalšiu možnú adresu odporcu v USA a uviedla

aj svoju novú adresu.

Na informatívnom výsluchu (predvolanie z 11. februára 2003) konanom 3. marca

2003 so sťažovateľkou a zástupcom okresného úradu sťažovateľka oznámila, že odporca sa

nezdržiava na Kube a vie len španielsky. Okresný súd ju vyzval na upresnenie návrhu

vrátane presného označenia mena odporcu.

Dňa 27. februára 2003 bol pripojený súdny spis Okresného súdu Bratislava II

sp. zn. (návrh sťažovateľky z 21. januára 1999 na „uznanie otcovstva“ proti

odporcovi). Spis obsahoval zápisnicu z informatívneho výsluchu sťažovateľky zo 7. apríla

1999, uznesenie o ustanovení kolízneho opatrovníka pre maloletého R. (okresný úrad)

a úradný záznam z 10. decembra 1999 o postúpení veci Okresnému súdu Bratislava III.

V návrhu bola uvedená adresa odporcu a pripojená fotokópia rodného listu maloletého R.

Okresný súd 15. októbra 2003 vyzval sťažovateľku, aby v lehote 2 dní

„identifikovala svoju osobu a odporcu dátumom narodenia“.

Uznesením z 21. októbra 2003 bol nariadený preklad relevantných dokladov do

angličtiny tlmočníčkou Mgr. M. B. z B.

Dňa 21. októbra 2003 bola vypracovaná výzva odporcovi na vyjadrenie k návrhu

a bol ustanovený opatrovník pre maloletého (okresný úrad).

Sťažovateľka 23. októbra 2003 telefonicky oznámila dátum narodenia odporcu.

Okresný súd 4. novembra 2003 predložil tlmočníčke návrh, uznesenie o ustanovení

tlmočníka, uznesenie o ustanovení opatrovníka a výzvu odporcovi na vyjadrenie k návrhu

za účelom ich preloženia do anglického jazyka.

Vyššie uvedené písomnosti (preložené) boli 21. januára 2004 zaslané odporcovi do

USA. Zásielka bola 13. februára vrátená späť ako nedoručená.

Okresný súd 30. marca 2004 vyzval okresný úrad a sťažovateľku na oznámenie

adresy odporcu (predpokladanú adresu mu sťažovateľka oznámila 16. apríla 2004).

V čase od 19. mája 2004 do 2. júna 2004 bol súdny spis sp. zn. na

krajskom súde (vybavovanie sťažovateľkinej sťažnosti).

Dňa 16. augusta 2004 bol daný pokyn súdnej kancelárii na opätovné zaslanie

zásielky do USA.

Dňa 28. septembra 2004 bol súdny spis sp. zn. predložený ústavnému

súdu.

Z prílohy č. 5 k sťažnosti podanej ústavnému súdu (výzva okresného súdu

sťažovateľke z 19. apríla 2001 na oznámenie adresy odporcu) vyplýva vedomosť okresného

súdu o dátume narodenia odporcu („v právnej veci navrhovateľa... proti odporcovi V. R.

nar. 8. septembra 1958 o určenie otcovstva...“).

K sťažnosti podanej ústavnému súdu je ako príloha č. 9 priložená sťažnosť

sťažovateľky z 18. septembra 2002 na prieťahy v konaní adresovaná podpredsedovi

okresného súdu („JUDr. K., námestník civilného súdu...“), ako príloha č. 10 sťažnosť

z 5. novembra 2003 a ako príloha č. 11 sťažnosť na prieťahy v konaní z 24. februára 2004

[vyjadrujúca nespokojnosť nad tým, že jej okresný súd ešte neodpovedal (a ani neurobil

opatrenia na urýchlenie konania) na jej už vyššie uvedenú sťažnosť, adresované

predsedníčke krajského súdu JUDr. M. Š.].

Podľa odpovede podpredsedu okresného súdu (JUDr. M. K.) z 19. mája 2004 na

sťažovateľkinu sťažnosť z 18. septembra 2002 sťažovateľka sa domáhala nápravy

existujúceho stavu konania vo veci sp. zn. podaniami:

„... Dňa 25. 11. 2003 bola predsedníčkou Krajskému súdu v Bratislave postúpená

predsedovi Okresného súdu Bratislava III Vaša sťažnosť zo dňa 5. 11. 2003 týkajúca sa

prieťahov v konaní uvedenej veci.

Dňa 27. 11 bola Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky postúpená

predsedovi Okresného súdu Bratislava III fotokópia Vašej sťažnosti zo dňa 5. 11. 2003

adresovanej predsedníčke Krajského súdu v Bratislave.

Dňa 24. 2. 2004 bola predsedovi Okresného súdu Bratislava III doručená Vaša

opakovaná sťažnosť z toho istého dňa týkajúca sa prieťahov v konaní uvedenej veci.

Dňa 29. 3. 2004 bola Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky postúpená

predsedovi Okresného súdu Bratislava III Vaša sťažnosť zo dňa 24. 2. 2004 týkajúca sa

prieťahov v konaní uvedenej veci, ide o obsahovo identickú sťažnosť doručenú predsedovi

Okresného súdu Bratislava III dňa 24. 2. 2004...).

Podpredseda okresného súdu v odpovedi na sťažnosť nezaujal stanovisko k jej

opodstatnenosti (pozri nižšie uvedenú odpoveď predsedu krajského súdu).

Predseda krajského súdu v odpovedi z 26. mája 2004 na sťažovateľkinu sťažnosť

z 24. februára 2004 uviedol:

„... konštatujem opodstatnenosť Vašej žiadosti na prešetrenie vybavenia sťažnosti.

Podpredseda okresného súdu síce riadne prešetril všetky skutočnosti (§ 23, § 24 zákona)

a o spôsobe vybavenia sťažnosti ste boli riadne upovedomená (§ 26 zákona), avšak Vaša

sťažnosť nebola vybavená v zákonnej dvojmesačnej lehote (§ 25 ods. 1 zákona) a tiež

v odpovedi absentuje jej vyhodnotenie z hľadiska § 17 ods. 1 zákona. Podpredseda

okresného súdu uviedol, že zákonná sudkyňa je v súčasnosti práceneschopná, avšak

neuviedol, či v predmetnom konaní boli, resp. neboli zistené prieťahy. V závere odpovede

podpredseda uviedol, že Vašu vec bude vzhľadom k jej predmetu a dĺžke sledovať.“

III.

1. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , týkajúcom sa určenia otcovstva a určenia

výživného došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky zaručeného v čl. 48 ods. 2

, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných

prieťahov (...)“, a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru, t. j. práva na prerokovanie

záležitosti v primeranej lehote.

2. Sťažovateľka považuje predmetné konanie za neprimerane dlhé (v čase podania

sťažnosti trvajúce vyše 4 rokov a 7 mesiacov), pretože... „predmet občiansko - právneho

konania vedeného na okresnom súde... nie je právne ani fakticky zložitý. Rozhodne nie je

zložitý natoľko, aby odôvodňoval postup okresného súdu, ktorý... nerozhodol vo veci.

Naviac ak sťažovateľka k danému stavu nijakým spôsobom neprispela, pretože... povinnosti

jej okresným súdom uložené vždy splnila“. V jednotlivostiach poukazuje na zbytočné

prieťahy v rámci konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. , ktorého

celkovú dĺžku nepovažuje vzhľadom na obťažnosť prípadu za dôvodnú.

Podľa tvrdenia sťažovateľky „... okresný súd nekonal od 27. septembra 1999

do 26. septembra 2000, t. j. 12 kalendárnych mesiacov, následne od 23. októbra 2000 do

19. apríla 2001, t. j. takmer 6 kalendárnych mesiacov, od 20. apríla 2001 do 11. februára

2003, t. j. viac ako 21 kalendárnych mesiacov a od 4. marca 2003 do 15. októbra 2003,

t. j. 7 kalendárnych mesiacov, čiže spolu 46 kalendárnych mesiacov. Výsledkom postupu

(konania) okresného súdu nie je ani po viac ako päť a pol roku rozhodnutie vo veci

samej...“

3. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení z 22. septembra 2004 k sťažnosti

uviedol:

– k úkonom účastníka: ako vyplýva z faktografie spisu žalobkyňa nedostatočne označila

identifikačné údaje účastníkov konania a to bydlisko žalovaného čo tiež viedlo

k nedoručeniu zásielky do cudziny

– právne vec nemožno považovať za náročnú keďže ide o určenie otcovstva

– skutkovo vec náleží medzi náročné, nakoľko k právnemu vyhodnoteniu prípadu je

nevyhnutné úplne zistiť skutkový stav veci, keďže ku dnešnému dňu neexistuje súhlasné

vyjadrenie domnelého otca mal. dieťaťa, že je rodičom dieťaťa. V konaní bude potrebné

preukázať, či žalovaný pozná žalobkyňu či s ňou súložil v rozhodnom čase a po zistení

týchto skutočností bude nariadené znalecké dokazovanie, ktoré predpokladá

zabezpečenie krvných vzoriek

– k úkonom súdu treba poznamenať, že počet vecí vybavovaných sudkyňou predstavuje

priemer zaťaženosti sudcu Okresného súdu Bratislava III. K neprítomnosti uvádzanej

sudkyňou by som chcel uviesť, že sudkyňa vykonala stáž na Krajskom súde Bratislava

v ňou uvedenom termíne a bola neprítomná z dôvodu pracovnej neschopnosti ako

uvádza. Dočasné pridelenie sudkyne na Krajský súd bolo uskutočnené bez súhlasu

predsedu súdu, kde ako predstaviteľ štátnej správy súdu som mohol riešiť situáciu len

pridelením veci zastupujúcemu sudcovi, bez reálneho dosahu na prejednanie veci,

keďže zastupujúci sudca vybavoval oddelenie rovnakého rozsahu

– k priznaniu primeraného finančného zadozučinenia by som žiadal Ústavný súd

o prehodnotenie tejto finančnej čiastky s poukazom na skutočnosť, že k žalobe o určení

otcovstva nepristúpila matka ako zákonný zástupca maloletého, ale Okresný úrad

Bratislava II - OSV a to až po 9 rokoch po narodení dieťaťa čo dokumentuje nezáujem

matky pri riešení otázky otcovstva dieťaťa...“

K svojmu vyjadreniu predseda okresného súdu pripojil vyjadrenie zákonnej sudkyne

k sťažnosti „vedenej pod č. Spr. 3530/2004“ z 10. septembra 2004, v ktorom zadala

chronologický prehľad základných procesných úkonov okresného súdu, poukázala na

personálne problémy súdu a vysoký nápad vecí (vysokú pracovnú zaťaženosť sudcov).

Zdôraznila tiež nutnosť zistenia presnej adresy odporcu vzhľadom na problematiku

písomného styku s USA.

4. Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaujala nasledovné

stanovisko k vyjadreniu okresného súdu:

«... Z listín predložených sťažovateľkou do spisu vedeného porušovateľom (za účelom

preukázania bydliska žalovaného) vyplýva, že nemožno jednoznačne stanoviť, že

sťažovateľka nedostatočne označila bydlisko žalovaného a že práve toto označenie viedlo

k nedoručeniu zásielky do cudziny. Uvedené naviac nič nemení na skutočnosti, že

porušovateľ až po uplynutí takmer piatich kalendárnych rokov od začatia konania sa

prvýkrát pokúsil doručiť návrh na začatie konania žalovanému na vyjadrenie...“

K obrane okresného súdu (personálne problémy) sťažovateľka uviedla, že:

„... Uvedené skutočnosti sú irelevantné a nie je nimi možné ospravedlniť dĺžku

predmetného súdneho konania, o čom svedčí aj nález ústavného súdu.. (sťažovateľka

citovala z nálezu sp. zn. pozn.)

... Je absurdné sa domnievať, že súd potreboval 5 kalendárnych rokov na odstránenie

nedostatkov návrhu, a to najmä vzhľadom na

- ustanovenie v znení platnom v čase podania návrhu na začatie

konania, podľa ktorého predseda senátu vyzve účastníkov, aby sa nesprávne alebo

neúplné podanie opravilo alebo doplnilo; poučuje účastníkov aj o tom, ako treba

opravu alebo doplnenie urobiť;

- ustanovenie v znení platnom v čase podania návrhu na začatie

konania, podľa ktorého ak sa napriek výzve predsedu senátu podanie neopraví alebo

nedoplní a v konaní nemožno pre tento nedostatok pokračovať, súd konanie zastaví;

o týchto následkoch musí byť účastník poučený;

- to, že ako z príslušného spisu vedeného porušovateľom vyplýva, sťažovateľka plnila

povinnosti porušovateľom jej uložené a reagovala na výzvy porušovateľa na

odstránenie nedostatkov, pokiaľ to bolo v jej silách, v porušovateľom stanovenej

lehote, a teda svojím správaním nespôsobovala prieťahy v predmetnom súdnom

konaní.“

Z vyjadrenia ďalej vyplýva: «Pre posúdenie, či nebolo porušené právo sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je irelevantná skutočnosť, ktorá

z oprávnených osôb a kedy podá návrh na začatie konania.

Napriek uvedenému si sťažovateľka dovoľuje poukázať na svoje podanie adresované

Okresnému súdu Bratislava II z 20. 1. 1999 nazvané „Podanie návrhu na uznanie

otcovstva“ a nachádzajúce sa v príslušnom súdnom spise vedenom porušovateľom a tiež na

vysvetlenie uviesť, že nepodala návrh na určenie otcovstva skôr z dôvodu, že verila, že sa

vec vyrieši mimosúdnou cestou vzhľadom na to, že žalovaný bol s ňou aj s maloletým

v kontakte prostredníctvom telefónu a elektronickej pošty a sporadicky prispieval na výživu

maloletého. Až keď sa na dlhú dobu odmlčal, neodpovedal na listy a telefonáty sťažovateľky

a prestal úplne prispievať na výživu maloletého, rozhodla sa pre riešenie veci súdnou

cestou.

Prieťahy v predmetnom súdnom konaní sa priamo dotýkajú zabezpečenia výživy

maloletého, a preto sťažovateľka nemieni výšku požadovaného primeraného finančného

zadosťučinenia ďalej upravovať. Maloletým osobám sa má v konaní venovať osobitná

pozornosť, čoho dôkazom sú i zmeny v

(ďalej v texte len „OSP“) uskutočnené predposlednou novelou procesného kódexu z roku

2004...»

5. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v a právo na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote

garantované v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť

veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj

na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj

v danom prípade.

5.1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd aj v predmetnom prípade bral

do úvahy skutkový stav veci a platnú právnu úpravu relevantnú pre rozhodnutie, ako aj

právnu povahu (charakter) veci.

Predmetom konania je rozhodovanie o návrhu na určenie otcovstva a určenie

výživného, ktoré si svojím charakterom vyžaduje zvláštnu starostlivosť zo strany

konajúceho súdu. Ústavný súd je toho názoru, že namietané konanie vzhľadom na jeho

predmet a skutkovú náročnosť možno hodnotiť ako zložitú vec, ktorá môže mať vplyv na

celkový priebeh a dĺžku konania. V tejto súvislosti prihliadol aj na vyjadrenie predsedu

okresného súdu, že ide o skutkovo náročnú vec, v ktorej ďalší postup súdu závisel od

vyjadrenia odporcu žijúceho (zdržiavajúceho sa) v zahraničí a jeho prístupu k predmetu

veci. Napriek uvedenému konštatovaniu však ústavný súd s prihliadnutím na doterajší

priebeh konania (pozri bod II tohto rozhodnutia) dospel k záveru, že tieto okolnosti nemôžu

ospravedlniť celkovú doterajšiu dĺžku predmetného konania.

5.2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil

takú závažnú skutočnosť, ktorá by mohla byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri

posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

Sťažovateľka sa o priebeh konania aktívne zaujímala (o čom svedčí aj dožadovanie

sa zrýchlenia postupu konania vyššie uvedenými sťažnosťami), promptne reagovala na

výzvy súdu a spolupracovala s ním v rámci svojich možností (plnenie požiadaviek súdu).

5.3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej

veci, a to nielen z hľadiska sťažovateľkou namietaných (označených) období, ale aj

z hľadiska celkového priebehu posudzovaného súdneho konania.

Ústavný súd konštatuje, že v posudzovanej dobe (od 5. novembra 1999, keď bola vec

postúpená okresnému súdu) došlo k prieťahom v konaní v dobe:

- od 5. novembra 1999 do 14. septembra 2000 (predvolanie sťažovateľky na výsluch),

t. j. v trvaní vyše desiatich mesiacov,

- od 23. októbra 2000 (informatívny výsluch sťažovateľky) do 18. apríla 2001 (výzva

okresného súdu sťažovateľke na oznámenie presnej adresy odporcu), t. j. takmer šesť

mesiacov,

- od 2. mája 2001 (reakcia sťažovateľky na výzvu okresného súdu) do 11. februára

2003 (predvolanie sťažovateľky na ďalší informatívny výsluch), t. j. vyše

dvadsaťjeden mesiacov a

- od 3. marca 2003 (informatívny výsluch sťažovateľky) do 15. októbra 2003 (ďalšia

výzva okresného súdu sťažovateľke), t. j. vyše sedmich mesiacov.

Vyššie uvedené obdobia (spolu v trvaní troch rokov a štyroch mesiacov)

s prihliadnutím na skutočnosť, že samotné konanie o určenia otcovstva na okresnom súde

doteraz trvá štyri roky a jedenásť mesiacov, kvalifikuje ústavný súd ako výrazný prieťah

v konaní zavinený postupom okresného súdu.

Uvedené obdobie vyše troch rokov, ktoré nebolo závislé od zložitosti veci a ani

nebolo vyvolané správaním sťažovateľky, bolo potrebné v súlade s konštantnou judikatúrou

ústavného súdu (napr. , , , ) považovať za

zbytočný prieťah v zmysle , lebo postup okresného súdu nesmeroval

k zabezpečeniu základného účelu zaručeného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, t. j. odstráneniu stavu právnej neistoty, v ktorej sa dotknutý účastník

konania nachádzal. V tejto súvislosti ústavný súd prihliadol najmä na predmet posudzovanej

veci (určenie otcovstva a určenie výživného pre maloletého) a na doterajší postup okresného

súdu v ňom (ktorý charakterizujú aj také skutočnosti ako nevytýčenie ani jediného

pojednávania, ustanovenie opatrovníka maloletému až 21. októbra 2003, t. j. po takmer

štyroch rokoch od začiatku konania na konajúcom súde, prvý pokus o doručenie návrhu

odporcovi až 27. januára 2004, opakované zisťovanie už uvedených údajov, neodstránenie

nedostatku návrhu už pri prvom informatívnom výsluchu v roku 2000 a pod.).

Obranu okresného súdu spočívajúcu v poukazovaní na vysoký nápad vecí

a personálne problémy ako na dôvod, ktorý by mal byť objektívnou príčinou spôsobujúcou

prieťahy v konaní, ústavný súd neakceptoval. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

(napr. , , ) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát

musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže

v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde,

ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť

dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce

zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva

sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

6. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

zaručeného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 Dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadné odlišnosti. Konštatovanie porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov znamená teda

v okolnostiach prípadu aj konštatovanie porušenia práva na prejednanie veci v primeranej

lehote.

7. V nadväznosti na výrok pod bodom 1 a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd vo výroku pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127

ods. 2 a konať vo veci bez zbytočných

prieťahov.

8. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj

primerané finančné zadosťučinenie ( , zákona o ústavnom

súde).

Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške

200 000 Sk, a to z dôvodov, že „V dôsledku nesprávneho a protiústavného postupu

okresného súdu je... neprimerane dlhý čas vystavená značnej právnej neistote. Jej maloletý

syn trpí, lebo napriek tomu, že už má štrnásť rokov, doposiaľ nebolo určené, kto je jeho

otcom, sťažovateľka trpí, lebo trpí jej dieťa... Sťažovateľka sa v dôsledku nečinnosti

okresného súdu dostala aj do zlej materiálnej situácie, v ktorej len ona zabezpečuje potreby

maloletého dieťaťa.

Pocity krivdy, zúfalstva, neistotu v tom, kedy sa tento stav odstráni, ktoré sú

spôsobené dlhodobým nekonaním (ignoranciou) okresného súdu, sťažovateľka znáša zle.

Negatívne pocity vyvolané postupom okresného súdu spôsobujú sťažovateľke permanentný

stres“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa Dohovoru

nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za

odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde v sume 70 000 Sk, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na

všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky považuje za primerané.

Podľa ak ústavný súd rozhoduje o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia pod bodom 3.

9. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Úspešnej sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom. Advokát vykonal dva úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu

zastupovania a vyjadrenie z 21. októbra 2004. Odmena určená podľa § 13 ods. 8 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) z výpočtového základu

(§ 1 ods. 3 vyhlášky) 13 602 Sk vo výške 1/3 predstavuje 4 534 Sk za jeden úkon. Celkové

trovy za 2 úkony teda predstavujú 9 070 Sk (po zaokrúhlení - § 25 vyhlášky) a spolu s 19 %

DPH (1 723 Sk) a s režijným paušálom ku každému úkonu (136 Sk v zmysle § 19 ods. 3

vyhlášky) sumu 11 070 Sk.

Keďže ústavný súd po splnení podmienok ustanovil sťažovateľke právneho zástupcu

na jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, uložil Kancelárii ústavného súdu

uhradiť ustanovenému právnemu zástupcovi trovy právneho zastúpenia. Z týchto dôvodov

ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto

rozhodnutia.

Podľa ustanovenia sa na konanie pred ústavným

súdom použijú primerane ustanovenia . Podľa

štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na

náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od

súdnych poplatkov. Vzhľadom na uvedené ústavný súd zároveň uložil okresnému súdu

povinnosť uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia na účet ústavného súdu do 15 dní od

právoplatnosti rozhodnutia (pozri bod 5 výroku tohto rozhodnutia).

10. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo

výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2004