Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 81/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu L. M. a zo sudcov

Š. O. a D. Š. na neverejnom zasadnutí 30. októbra 2002 prerokoval prijatú sťažnosť V. K.,

B., zastúpenej advokátkou JUDr. M. S., B., ktorou namietala porušenie základného práva na

prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu v Brezne v konaní vedenom pod sp. zn. ,

a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd v Brezne v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

právo V. K., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2

.

2. Okresnému súdu v Brezne v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

3. V. K. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk

(slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd v Brezne povinný vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresnému súdu v Brezne u k l a d á zaplatiť trovy právneho zastúpenia V. K. v

sume 12 000,-- Sk (slovom dvanásťtisíc slovenských korún) na účet advokátky JUDr. M. S.,

B., do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 2. augusta

2002 doručené podanie V. K., bytom B. (ďalej len „sťažovateľka“), z 10. júla 2002,

zastúpenej advokátkou JUDr. M. S., B., ktorým namietala porušenie základného práva na

prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu v Brezne (ďalej aj „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd uznesením č. k. -7 z 20. augusta 2002 prijal podľa

ustanovenia

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sťažnosť

sťažovateľky na ďalšie konanie.

V rámci prípravy ústneho pojednávania sa na základe žiadosti ústavného súdu

vyjadrili k opodstatnenosti prijatej sťažnosti (ďalej len „sťažnosť“) obaja účastníci konania:

okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 4049/02 zo 16. septembra

2002 a sťažovateľka, zastúpená svojou právnou zástupkyňou, stanoviskom z 2. októbra

2002.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú sťažnosť

prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len

na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu dotknutého súdneho spisu.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že „napriek tomu, že od podania

žaloby uplynulo už 14 mesiacov, vo veci okresný súd nekoná doposiaľ ...“, čím bolo

porušené jej právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2

.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 18. júna 2001 na okresnom súde

žalobu o náhradu škody na zdraví a okresný súd vo vyššie uvedenej veci riadne nekoná, čo

dokumentuje tým, že „... za 14 mesiacov vykonal tieto úkony: dňa 13. 3. 2002 si vyžiadal

spis z okresnej prokuratúry a v ten istý deň okresný súd dal žalovanej 15 dňovú

lehotu, aby sa vyjadrila k žalobnému návrhu. Vo veci nebolo vytýčené pojednávanie.

Okresný súd teda po dobu od 18. 6. 2001 až do 13. 3. 2002 nevykonal jediný úkon, ktorý by

smeroval k príprave na prejednanie žaloby. A do dnešného dňa súd opäť nekoná – t. j.

nevykonal žiaden úkon od 13. 3. 2002“.

Sťažnosť na nečinnosť okresného súdu z 11. marca 2002 adresovaná jeho

predsedníčke neviedla k náprave.

K sťažnosti sa okresný súd vyjadril už vyššie citovaným listom, v ktorom popisuje

priebeh doterajšieho konania vo veci (zhodne s vyššie uvedenými tvrdeniami sťažovateľky)

a potvrdzuje, že sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá mu bola doručená 12. marca 2002, „...

bola kvalifikovaná ako dôvodná, nakoľko zákonná sudkyňa neprimerane dlhý čas

nevenovala veci pozornosť“. Napriek tomu však navrhuje „s poukazom na objektívne

skutočnosti, ..., aby ústavný súd sťažnosť sťažovateľky V. K. zamietol“. Objektívne

skutočnosti mali podľa tvrdenia okresného súdu spočívať v tom, „že sudcovia OS Brezno sú

neprimerane zaťažení“, o čom má svedčiť aj počet vecí v senáte zákonnej sudkyne, čo

okresný súd dokumentuje štatistickým prehľadom novo napadnutých a aj nerozhodnutých

vecí za roky 2000 – 2002.

K vyjadreniu okresného súdu zaujala stanovisko právna zástupkyňa sťažovateľky

listom z 2. októbra 2002, v ktorom uviedla, že odvolávanie sa okresného súdu „... na

pracovnú zaťaženosť považujeme za neprimerané. Vo veciach civilného konania, a to najmä

v prípade takom ako je prípad sťažovateľky (uplatnenie nároku na náhradu škody

spôsobenej na zdraví), je potrebné, aby súdy postupovali s najväčšou starostlivosťou tak,

aby vec bola spravodlivo prejednaná bez zbytočných prieťahov“.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a

z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav

konania v predmetnej občianskoprávnej veci.

Sťažovateľka podala na okresný súd 18. júna 2001 žalobu, v ktorej sa domáhala proti

žalovanej G. V. z Brezna náhrady škody na zdraví v sume 61 200,-- Sk ako následku

dopravnej nehody spôsobenej sťažovateľke žalovanou.

Prvý úkon vo veci vykonal okresný súd až 13. marca 2002, keď si vyžiadal

z Okresnej prokuratúry v Brezne spis v trestnej veci žalovanej. Až v uvedený deň okresný

súd zaslal žalovanej žalobu na vyjadrenie. Požadovaný spis bol okresnému súdu doručený

25. marca 2002, odkedy okresný súd nevykonal žiadny úkon vo veci. Súdny spis sp. zn.

bol doručený ústavnému súdu 23. septembra 2002 a vrátený späť okresnému

súdu 2. októbra 2002.

Z vecného spisu okresného súdu sp. zn. Spr. 4017/02 týkajúceho sa vybavovania

sťažnosti na prieťahy v konaní podanej sťažovateľkou 11. marca 2002 Ministerstvu

spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a v druhopise okresnému

súdu ústavný súd zistil, že sťažnosť bola predsedníčkou okresného súdu kvalifikovaná ako

dôvodná (odpoveď sťažovateľke sp. zn. Spr. 4017/02 z 25. marca 2002), „nakoľko zákonná

sudkyňa neprimerane dlhý čas nevenovala pozornosť Vašej veci“. Ministerstvo, keďže

sťažnosť na prieťahy v konaní bola dôvodná, listom č. k. 4197/02-51/481-C z 13. augusta

2002 požiadalo okresný súd, aby mu boli v pravidelných trojmesačných intervaloch až do

právoplatného skončenia veci zasielané správy o stave konania.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd (ods. 1). Ak ústavný súd vyhovie

sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo

iným zásahom boli porušené práva alebo slobody, a ak porušenie týchto práv alebo slobôd

vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody

porušil, vo veci konal (ods. 2). Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho páva boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie

(ods. 3).

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...).

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po vykonanom dokazovaní vyniesol toto

rozhodnutie:

„Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovuje, že nekonaním Okresného súdu

v Brezne v občianskoprávnej veci navrhovateľky V. K. proti odporcovi G. V. vedenej pod č.

k. došlo k porušeniu ústavného práva navrhovateľky na prerokovanie veci bez

prieťahov zaručeného .

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu v Brezne, aby vo veci konal.

Ústavný súd priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 200.000,- Sk.

Okresný súd v Brezne je povinný nahradiť sťažovateľke trovy jej právneho

zastúpenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia do rúk jej právnej zástupkyne.“

Okresný súd, ako to je vyššie uvedené, navrhuje „... s poukazom na objektívne

skutočnosti ...“, aby ústavný súd sťažnosť sťažovateľky zamietol (a to z dôvodu vysokého

nápadu vecí vybavovaných zákonnou sudkyňou).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby

neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie

ústavného práva zaručeného v nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.

Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa splní zásadne až

právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia

právnej neistoty ohľadom svojich práv ().

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma

vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa

týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu

(, ).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd aj v predmetnom prípade bral do

úvahy skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (, a iné)

relevantnú pre rozhodnutie, ako aj právnu povahu (charakter) veci.

Predmetom konania na okresnom súde je rozhodovanie o žalobe na náhradu škody

ujmy na zdraví spôsobenej dopravnou nehodou, a to následne po právoplatnom skončení

trestného konania, v ktorom podľa tvrdenia sťažovateľky „... je preukázané, že žalovaná

spôsobila poškodenie zdravia žalobkyni pri spomínanej dopravnej nehode“. Aplikáciu

právnej úpravy náhrady škody v občianskom súdnom konaní vykonanú v ustanoveniach

šiestej časti prvej a druhej hlavy (prvého až tretieho oddielu) –

v znení neskorších predpisov ústavný súd nepovažuje za natoľko

komplikovanú a náročnú, aby mohla ospravedlniť vykonanie prvého úkonu okresného súdu

až po vyše ôsmich mesiacoch od nápadu veci na príslušný súd.

2. V konaní (správaní) sťažovateľky ako ďalšieho kritéria na posudzovanie možných

dôvodov zbytočných prieťahov v konaní nezistil ústavný súd žiadne skutočnosti, ktoré by

mali vplyv na doterajšiu dĺžku konania pred okresným súdom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci.

Ústavný súd konštatoval, že konanie o žalobe sťažovateľky od jej podania trvá bez

rozhodnutia (ako aj vytýčenia čo len jedného pojednávania) vo veci už vyše 16 mesiacov.

Vykonanie prvých jednoduchých úkonov (vyžiadanie si spisu prokurátora a zaslanie žaloby

žalovanej strane na vyjadrenie) až po vyše ôsmich mesiacoch od nápadu veci a ďalšiu

nečinnosť okresného súdu v nasledujúcom období v trvaní vyše pol roka hodnotí ústavný

súd ako konanie so zbytočnými prieťahmi.

Obranu okresného súdu spočívajúcu vo vysokom nápade vecí ako dôvodu, ktorý by

mal byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy v konaní, ústavný súd neakceptoval.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , , )

nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že

Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov

alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej

právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé

konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Podľa názoru ústavného súdu

nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len

dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali

včas a adekvátne opatrenia (). Okresný súd vo svojom stanovisku neuviedol

žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné usudzovať, že v danej veci

ide o takýto prípad.

Vychádzajúc z dôvodov vyššie uvedených v bode 1 (hodnotenie kritéria zložitosti

veci), z platnej právnej úpravy a z postupu súdu (organizovania jeho procesného postupu)

v predmetnom občianskoprávnom súdnom konaní nemožno hodnotiť postup (organizáciu

práce) okresného súdu v posudzovanej veci ako postup, ktorý by zodpovedal

priznanému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a príslušným

ustanoveniam (najmä až 3, a ), ktorých

aplikácia je nevyhnutným predpokladom spoločensky efektívneho, t. j. rýchleho a účinného

poskytnutia právnej ochrany.

Vyššie uvedený postup (nečinnosť) okresného súdu spôsobiaci zdĺhavosť

namietaného konania nevykazoval podľa názoru ústavného súdu znaky plynulého

a efektívneho konania a bol teda konaním so zbytočnými prieťahmi.

V dôsledku konštatovania zbytočných prieťahov v predmetnej veci ústavný súd

považoval za potrebné v zmysle ustanovenia

prikázať okresnému súdu konať v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho

poriadku upravujúcimi priebeh konania tak, aby nedochádzalo k porušovaniu práva

zaručeného .

Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu

nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia ak ústavný

súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné

právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti súčasne uplatnila z dôvodu nečinnosti okresného

súdu, ktorá spôsobila, že „... doposiaľ jej nebola poskytnutá náhrada“ a „... že v prípade

rýchleho ukončenia sporu a vyplatenia žalovanej finančnej sumy ako náhradu škody na

zdraví, by tieto prostriedky už mohla použiť na svoju zdravotnú starostlivosť a zabezpečiť si

zlepšenie svojho zdravotného stavu v dôsledku ujmy na zdraví, ktorú utrpela“, priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia v sume 200 000,-- Sk.

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy primerané

finančné zadosťučinenie, ktoré je peňažnou protihodnotou utrpenej nemajetkovej ujmy

(napr. ). Pri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia

vychádzal ústavný súd z ustanovenia a s prihliadnutím

na všetky okolnosti zakladajúce porušenie namietaného práva uznal podľa zásad

spravodlivosti za odôvodnené priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 20 000,-

Sk.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Právna zástupkyňa sťažovateľky si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia

sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom v sume 12 000,-- Sk, a to za tri úkony právnej

pomoci (prevzatie a príprava právneho zastúpenia, ústavná sťažnosť a vyjadrenie

k stanovisku okresného súdu). Hodnotu jednotlivých úkonov právnej pomoci vyvodzovala

právna zástupkyňa sťažovateľky z ustanovenia § 13 ods. 8 v spojení s § 1 ods. 3

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokáta za poskytovanie právnych služieb. Priemerná mesačná mzda

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2001 (t. j. výpočtový

základ) predstavovala sumu 11 693,-- Sk (zaokrúhlene 11 700 Sk), z ktorej jedna tretina

je 3 900,-- Sk. Advokátsky paušál (režijné náklady) predstavuje sumu 100,-- Sk. Ústavný

súd dospel k záveru, že v danom prípade je odôvodnená aplikácia ustanovenia § 36 ods. 2

, že požadovaná náhrada trov právneho zastúpenia zodpovedá

platným právnym predpisom, a preto uložil okresnému súdu povinnosť zaplatiť trovy

právneho zastúpenia sťažovateľky v sume 12 000,-- Sk.

Z vyššie uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo

výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. októbra 2002