Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 81 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (86)II. ÚS 18/98
PDF · 130.99 KB
No categories available
II. ÚS 18/98
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dňa 16. júna 1998,
v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ľubomíra Dobríka a sudcov JUDr. Júliusa
Černáka a JUDr. Jána Drgonca, vo veci podnetu , bytom
zastúpeného JUDr. Alžbetou Štrpkovou, advokátkou,
Bratislava, Záhradnícka 41, o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov priznaného článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní
o náhradu škody vedenom na bývalom Mestskom súde v Bratislave pod sp. zn.
25 Cb 2/94 a Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 50 Cb 16/97 takto
r o z h o d o l :
Slovenská republika, zastúpená Krajským súdom v Bratislave, v konaní
o náhradu škody vedenom na Krajskom súde v Bratislave (predtým na Mestskom
súde v Bratislave) pod sp. zn. 50 Cb 16/97 na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov porušila právo priznané čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky.
Vo zvyšnej časti sa návrhu nevyhovuje.
O d ô v o d n e n i e
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) dostal dňa
13. februára 1998 podnet na začatie konania o porušení práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, priznaného čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). K prieťahom v konaní došlo ako na
bývalom Mestskom súde v Bratislave, ktorý medzičasom zanikol a jeho nástupcom
sa stal Krajský súd v Bratislave, tak aj na Krajskom súde v Bratislave.
v podnete uviedol, že dňa 5. januára 1994 podal na bývalý
Mestský súd v Bratislave žalobu proti DRUDOP-u, stavebnému a opravárenskému
družstvu, Bratislava, o náhradu škody. Dňa 11. novembra 1996 prevzal oznámenie
Mestského súdu v Bratislave, že spis sp. zn. 25 Cb 2/94, pod ktorým súd evidoval
jeho žalobu, bol postúpený Obvodnému súdu Bratislava 2. Na jeho sťažnosť
adresovanú predsedovi mestského súdu, aby zabezpečil riadne prejednanie veci,
dostal odpoveď 16. novembra 1996. Z uvedeného vyplýva, že súd nekonal v súlade s
ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku tak, aby ochrana práv bola rýchla a
účinná a od mája 1994 až do podania podnetu na ústavný súd nebol vytýčený termín
pojednávania. Táto skutočnosť je nespochybniteľným dôkazom zbytočných
prieťahov zo strany súdu, a tým aj porušením jeho práva na verejné prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Na základe uvedených
skutočností navrhol, aby ústavný súd vyslovil, že bolo porušené jeho ústavou
zaručené právo v čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa výsledku konania vydať uznesenie, aby
boli uhradené jeho trovy konania pred ústavným súdom. Súčasne žiadal vysloviť, že
ďalšie konanie na Krajskom súde v Bratislave je bezpredmetné, lebo v súčasnosti už
nie je záruka vynesenia spravodlivého rozsudku.
Ústavný súd na neverejnom zasadnutí senátu 22. apríla 1998 podľa
ustanovenia § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o
organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z. z.
podnet predbežne prerokoval. Podnet spĺňal po formálnej a
obsahovej stránke podmienky na jeho prijatie, preto podľa ustanovenia § 25 ods. 3
citovaného zákona ho prijal na ďalšie konanie.
Ústavný súd si vyžiadal od predsedníčky Krajského súdu v Bratislave písomné
vyjadrenie k obsahu podnetu, a to z toho dôvodu, že bývalý Mestský súd v Bratislave
medzičasom zanikol a jeho agendu prevzal Krajský súd v Bratislave, ktorý v
súčasnosti koná o žalobe . Súčasne si z Krajského súdu v
Bratislave vyžiadal spisy sp. zn. 50 Cb 16/97 a spis bývalého Mestského súdu v
Bratislave sp. zn. Spr. 2131/96.
Predsedníčka Krajského súdu v Bratislave v písomnom vyjadrení uviedla, že
vo veci zistené prieťahy boli objektívneho charakteru, zapríčinené enormným
preťažením sudcov na obchodnom úseku, vysokým nápadom vecí, množstvom
nevybavených starých reštančných vecí, ktoré sa vybavovali priebežne podľa
najstaršieho nápadu vecí. Uviedla ďalej počet sudcov vybavujúcich túto agendu (14)
a počet nevybavených vecí. Dňa 22. novembra 1996 došlo k zlúčeniu dvoch súdov -
bývalého Mestského súdu v Bratislave a bývalého Krajského súdu v Bratislave. Stav
sudcov Krajského súdu v Bratislave vybavujúcich obchodnú agendu k 31. decembru
1996 je 34 a počet nevybavených vecí 22.631, z toho reštančných vecí 17.367. Prácu
sudcov ovplyvňoval nielen zvýšený nápad, ale aj značná migrácia sudcov,
komplikovanosť právnej problematiky, včítane prijímania nových právnych
predpisov, ale aj nízky počet rozhodnutých vecí niektorými sudcami neefektívnym a
nesústredeným vedením konania. Na zlepšenie stavu nevybavených vecí a
predchádzaniu aj opodstatneným sťažnostiam účastníkov konania vedenie Krajského
súdu v Bratislave prijalo opatrenie, na základe ktorého sudca, u ktorého počet
rozhodnutých vecí v príslušnom mesiaci nedosiahne v agende „Cb“ samosudcovské
35 vecí, bude musieť osobitne odôvodniť svoj nízky výkon predsedovi súdu.
Z obsahu spisu Krajského súdu v Bratislave 50 Cb 16/97 ústavný súd zistil
tento skutkový stav:
podal žalobu na bývalý Mestský súd v Bratislave (neskoršie
sa zlúčil s Krajským súdom v Bratislave pod názvom Krajský súd Bratislava) 5.
januára 1994. Pôvodne Mestský súd v Bratislave konal pod sp. zn. 25 Cb 2/94 a
neskoršie Krajský súd v Bratislave pod sp. zn. 50 Cb 16/97.
Mestský súd v Bratislave vyzval žalobcu 25. januára 1994
na zaplatenie súdneho poplatku, zaslal žalobu na vyjadrenie žalovanej strane.
Žalovaná strana sa písomne vyjadrila 21. marca 1994. Na toto vyjadrenie písomne
reagoval žalobca 9. mája 1994. Následne 8. septembra 1994 sudkyňa dala do spisu
úpravu „založ do poradia“.
Dňa 31. októbra 1996 Mestský súd v Bratislave, po viac ako dvoch rokoch od
prevzatia žaloby, odstúpil vec z príslušnosti Obvodnému súdu Bratislava 2. Tento
súd, keďže nesúhlasil s prenesením príslušnosti, vec predložil na rozhodnutie 29.
novembra 1996 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Tvrdil, že na konanie je
príslušný Krajský súd v Bratislave. Najvyšší súd Slovenskej republiky tomuto návrhu
vyhovel. Krajský súd v Bratislave uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
prevzal 2. mája 1997 a termín ústneho pojenávania určil na 4. marca 1998, teda po
desiatich mesiacoch bez toho, že by do tohto termínu vykonal nejaké procesné úkony.
Pojednávanie odročil s tým, aby žalobca doplnil svoje vyjadrenie. Žalobca nové
vyjadrenie doručil súdu 18. marca 1998. Ďalšie pojednávanie zatiaľ nebolo vytýčené.
Z obsahu spisu bývalého Mestského súdu v Bratislave Spr. 2131/96 ústavný
súd zistil, že 21. októbra 1996 žalobca podal písomnú sťažnosť
predsedovi súdu na prieťahy v súdnom konaní. Odpoveď od predsedu Mestského
súdu v Bratislave dostal 7. decembra 1996. V nej uviedol, že vec napadla na súd 5.
januára 1994 a do mája 1994 súd vykonal niektoré procesné úkony, ako je výzva na
zaplatenie súdneho poplatku, zaslal žalobu na vyjadrenie žalovanej strane a následne
požiadal aj žalobcu na zaujatie stanoviska k vyjadreniu žalovanej strany. Na základe
úpravy sudkyne vec bola potom „daná do poradia“, keďže sudkyňa spracovávala a
vytyčovala veci na pojednávanie postupne, podľa najstaršieho nápadu. Od 1. júna
1995 bola prijatá zmena rozvrhu práce, podľa ktorej vec sp. zn. 25 Cb 2/94 prevzala
iná sudkyňa, ktorá okrem tejto veci prevzala okolo 1.400 nevybavených vecí.
Sudkyňa vec 31. októbra 1996 postúpila Obvodnému súdu Bratislava 2 na ďalšie
konanie z dôvodu príslušnosti.
Ústavný súd takto zistený skutkový stav s ohľadom na podnet
skúmal, aký podiel na prieťahu vo veci má súd a aký má sám ,
teda osoba, ktorá podala podnet vo veci porušenia práva zaručeného podľa čl. 48 ods.
2 ústavy. Ústavný súd je toho názoru, a nepopiera to ani predsedníčka Krajského
súdu v Bratislave, že k prieťahu v konaní na súde došlo. Účastníci sa rozchádzajú len
v tom, že kým tvrdí, že prieťah je zbytočný, predsedníčka súdu neviní
v konaní sudcov, prieťahy sú vraj objektívneho charakteru. Na druhej strane však
priznáva nízku výkonnosť niektorých sudcov a poukazuje aj na opatrenia, ktoré
vedenie súdu prijalo na zvýšenie počtu vybavených vecí.
Sťažnosť, ktorú podal, nemá povahu opravného prostriedku, ale je
právnym prostriedkom, ktorý umožňuje účastníkovi konania uchádzať sa dosiahnutia
nápravy, v tomto prípade, aby súd konal bez zbytočných prieťahov. Sťažnosť
predsedovi súdu, na ktorom pôsobí sudca, ktorého nečinnosť sa sťažnosťou namieta,
je jedným z prostriedkov dosiahnutia nápravy. Je potom na predsedovi súdu, aby
vykonal opatrenie, ktoré by zabezpečilo odstránenie prekážok, ktoré bránia v
plynulom konaní pred súdom bez toho, aby zasahoval do nezávislosti sudcu. Zákon
predsedovi súdu ako orgánu správy súdov dáva oprávnenie, aby v konaní o sťažnosti
upozornil sudcu, že má prestať porušovať účastníkove právo na verejné prerokovanie
veci bez zbytočného prieťahu. Uznanie opodstatnenosti sťažnosti možno
zabezpečovať len nepriamo a následne formou uplatnenia kárnej zodpovednosti
sudcu v znení zákona č. 149/1993 Z. z.
Ústavný súd má oprávnenie konať o podnete najmä vtedy, ak už boli využité
zo strany účastníka právne prostriedky na dosiahnutie nápravy tam, kde sa porušuje
ústava. No i bez tohto využitia mu nič nebráni, aby o podnete konal. Preto ústavný
súd o podnete namietajúcom porušenie práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy začal konať.
Predsedníčka Krajského súdu v Bratislave o tom, či naozaj išlo o objektívne
prekážky (bez zavinenia konkrétnej osoby sudcu), ktoré zapríčiňujú prieťahy v
konaní súdu, sa vyjadrila takto:
„Predovšetkým je to vysoký počet vecí, ktoré napadli na súd. Ďalej je to
zložitosť a komplikovanosť právnej problematiky, ktorá vyplýva z prijímania nových
právnych predpisov. Napokon je to aj v nedostatočnom počte sudcov, ktorí vybavujú
súdnu agendu a v ich enormnom zaťažení.“
K prvej námietke predsedníčky Krajského súdu v Bratislave, že prieťahy na
súde sú objektívneho charakteru vo veľkom počte napadlých vecí na súd, ústavný
súd vyslovuje právny názor, že počet nevybavených vecí, o ktorých má súd
rozhodnúť, môže byť objektívnym stavom, ale tiež príčinu treba hľadať v
pretrvávajúcich nedostatkoch v organizácii práce súdu. Často sa zisťuje aj pomalosť a
nedostatočný výkon sudcov, ktorý sa odzrkadľuje v počte nevybavených vecí. Že
tomu tak je aj na Krajskom súde v Bratislave (predtým na Mestskom súde v
Bratislave), svedčí prijatie opatrenia vedenia krajského súdu. Počet nevybavených
vecí sám osebe nemusí byť vždy prekážkou, že sú prieťahy v konaní a nemusí mať
povahu okolnosti vylúčujúcej zodpovednosť za porušenie práva občana na súdne
konanie bez zbytočných prieťahov. Ak od mája 1994 do 31. októbra 1996 súd
nevykonal žiaden procesný úkon a potom odstúpil vec z príslušnosti Obvodnému
súdu Bratislava 2, nedá sa to hodnotiť inak, ako zbytočný prieťah. Inak samotná
žaloba si nevyžadovala osobitnú erudovanosť sudcu. Nešlo o právne zložitý prípad.
Zložitosť veci by mohla za istých okolností zbaviť súd zodpovednosti za
pretrvávanie právnej neistoty účastníka vtedy, ak súd priebežne robí úkony
prispievajúce k odstráneniu príčin zložitosti. V tomto prípade podľa názoru
ústavného súdu k takejto situácii nedošlo. Preto ani ďalšia námietka o zložitosti veci
nemá opodstatnenie. Základnými kritériami pre hodnotenie veci ako zložitej je
skutkový stav veci a platná právna úprava relevantná pre rozhodnutie o veci.
Z hľadiska zložitosti treba pokladať tie veci, ktoré samostatne alebo kumulatívne
vyžadujú, aby sa na ten istý súbor faktov aplikovalo viac právnych noriem, alebo aby
tá istá právna norma nadobudla v interpretácii viac ako jeden význam, prípadne sa
predpokladá voľná úvaha.
Ďalšiu námietku predsedníčky Krajského súdu v Bratislave, že súd má
nedostatok sudcov na tak enormný počet nevybavených vecí, a preto sú na súde
prieťahy v konaní, podľa názoru ústavného súdu nemožno akceptovať bez toho, že by
v konkrétnom prípade nebolo objektívne zistené, či išlo o skutkove a právne zložitú
vec, či súd vykonal v rámci daných možností také procesné úkony, ktoré by urýchlili
konanie a rozhodovanie, či sudca, ktorému vec bola pridelená, mal ospravedlňujúce
prekážky, pre ktoré nemohol vo veci konať (nemoc, vojenská služba, stáž a podobne).
Nedostatočný počet sudcov môže mať síce vplyv na rýchlosť konania, ale nemusí to
byť vždy rozhodujúci faktor. Správna organizácia práce, zvýšenie efektívnosti v
práci, môže prispieť k tomu, že sa prieťahy v konaní skrátia. Ak za viac ako dva a pol
roka sa neurobí žiaden procesný úkon vo veci a ešte potom sa spis odstúpi inému
súdu z príslušnosti, čo sa mohlo vykonať dávno predtým, nemožno hodnotiť inak,
ako porušenie ústavného práva účastníka konania - čl. 48 ods. 2 ústavy.
Na strane účastníka konania ústavný súd nezistil také správanie, ktoré by
zbavovalo súd zodpovednosti za prieťahy vo veci. Proti prieťahom sa sťažoval
navrhovateľ u predsedu Mestského súdu v Bratislave.
Aj keď neexistuje časová hranica, ktorej uplynutím postup súdu sa môže
hodnotiť ako prieťah v konaní a kde rýchlosť a účinnosť každého súdneho konania
treba hľadať v charaktere prejednávanej veci, v zložitosti veci, v nečinnosti
účastníkov konania, ale aj súdu, existujú už v praxi Európskeho súdu pre ľudské
práva i Ústavného súdu Slovenskej republiky rozhodnutia, ktoré k týmto problémom
zaujali právne názory (Eckle case, séria A, 1982 č. 51 s. 39).
V tomto prípade ústavný súd vyslovuje právny názor, že súdy nekonali v
súlade s čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.
Pokiaľ ide o ďalšie návrhy navrhovateľa, ústavný súd poukazuje na ust. § 36
ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov
v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z. z., podľa ktorého
trovy konania pred ústavným súdom, ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza
účastník konania zo svojho. Navrhovateľ tieto trovy ani nevyčíslil.
O tom, že ďalšie konanie na Krajskom súde v Bratislave je bezpredmetné, lebo
v súčasnosti už nie je záruka vynesenia spravodlivého rozsudku, nemá ústavný súd
právomoc rozhodovať. Zasahoval by do ústavnej právomoci všeobecných súdov,
danej im čl. 142 ods. 1 ústavy.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
Košice 16. júna 1998
Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Ľubomír D o b r í k
predseda senátu