Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 191/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. júna 2016 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Baricovej, zo sudkyne Ivetty Macejkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Sergeja Kohuta v konaní o sťažnosti ,

právne zastúpenej advokátom JUDr. Milanom Slebodníkom, Štúrova 20, Košice, ktorou

namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd v znení protokolov 3, 5 a 8 postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní

vedenom pod sp. zn. , takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l i .

2. Okresnému súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € (slovom

štyritisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume

537,62 € (slovom päťstotridsaťsedem eur a šesťdesiatdva centov), ktorú j e Okresný súd

Košice-okolie p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. Milana

Slebodníka, Štúrova 20, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

30. decembra 2015 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“), ako aj svojho práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v znení

protokolov 3, 5 a 8 postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. V konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. sťažovateľka ako

navrhovateľka podala návrh na začatie konania o zrušenie podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnostiam proti odporcovi (ďalej len „odporca“). Návrh na začatie

konania bol na okresnom súde podaný 13. októbra 2008, t. j. pred viac ako siedmimi rokmi.

3. Sťažovateľka v odôvodnení svojej sťažnosti uvádza:

„Dňa 08.12.2008 súd vyzval sťažovateľku na doplnenie údajov pre rozhodnutie

o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dna 16.12.2008 sťažovateľka oznámila Okresnému súdu Košice-okolie, kde

v súčasnosti žije a svoje životné náklady.

Dňa 07.03.2009 súd uznesením priznal sťažovateľke sčasti oslobodenie od súdnych

poplatkov.

Dňa 27.04.2009 sťažovateľka podaním oznámila súdu zaplatenie súdneho poplatku.

Dňa 11.08.2009 sťažovateľka predložila súdu listy vlastníctva.

Dňa 26.08.2009 podal žalovaný v konaní súdu vyjadrenie na základe

výzvy vo veci návrhu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva manželov po

rozvode.

Dňa 23.09.2009 súd urgoval doručenie listov vlastníctva.

Dňa 05.10.2009 podala sťažovateľka urgenciu na vytýčenie termínu pojednávania.

Dňa 19.11.2009 sa uskutočnilo pojednávanie.

Dňa 25.01.2010 súd požiadal o oznámenie, či došlo k mimosúdnemu vyriešeniu

sporu.

Dňa 27.01.2010 sťažovateľka podaním oznámila súdu, že nedošlo k mimosúdnemu

vyriešeniu sporu.

Dňa 10.06.2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 24.06.2010

vzhľadom na nevykázané doručenie predvolania žalovanému.

Dňa 24.06.2010 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo rozhodnuté

o ustanovení súdneho znalca.

Dňa 10.09.2010 súd nariadil uznesením znalecké dokazovanie.

Dňa 09.03.2011 súd uznesením priznal súdnemu znalcovi odmenu.

Dňa 11.05.2011 súd žiadal sťažovateľku, aby oznámila, či trvá na podanom návrhu.

Dňa 25.05.2011 sťažovateľka podaním oznámila, že trvá na podanom návrhu.

Dňa 01.08.201 1 súd uznesením opravil výrok uznesenia zo dňa 9.3.2011.

Dňa 27.10.2011 súd vykonal pojednávanie, ktoré bez prejednania odročil na

12.01.2012.

Dňa 12.01.2012 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom súd vyniesol rozsudok,

ktorým bolo podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam zrušené

a odporcovi bola uložená povinnosť vyplatiť sťažovateľke náhradu v sume 25.950,- €

v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohoto rozsudku.

Dňa 12.01.2012 sťažovateľka podaním vyčíslila trov v konania.

Dňa 01.03.2012 sa žalovaný odvolal proti rozsudku súdu zo dňa

12.1.2012. Dňa 28.03.2012 súd zaslal odvolanie žalovaného sťažovateľke. Dňa 11.04.2012

sa sťažovateľka vyjadrila k odvolaniu žalovaného.

Dňa 04.02.2013 Krajský súd v Košiciach uznesením zrušil rozsudok Okresného súdu

Košice-okolie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 07.02.2013 súd vyzval sťažovateľku na označenie dôkazov.

Dňa 18.02.2013 sťažovateľka podaním navrhla súdu vyzvať žalovaného, aby

písomne špecifikoval, aké investície vykonal do predmetnej nehnuteľnosti a označil dôkazy

preukazujúce ich vykonanie.

Dna 22.03.2013 súd vykonal pojednávanie, ktoré bolo odročené bez prejednania

veci.

Dňa 17.04.2013 právny zástupca sťažovateľky podaním navrhol súdu, aby si

vyžiadal od ÚPSVaR Košice potvrdenie o poskytnutom príspevku odporcovi na

rekonštrukciu kúpeľne.

Dňa 14.02.2014 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito stým,

že prostredníctvom obce Skároš bude preverené, či sa odporca zdržiava v mieste trvalého

bydliska.

Dňa 15.05.2014 sa uskutočnilo pojednávanie.

Dňa 29.5.2014 súd vyzval sťažovateľku, aby oznámila návrhy na dokazovanie

a otázky, na ktoré má odpovedať súdny znalec.

Dňa 26.06.2014 sa sťažovateľka vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu

k tvrdeniam žalovaného o zhodnotení nehnuteľnosti.

Dňa 22.09.2014 podala sťažovateľka návrh na doplnenie znaleckého dokazovania.

Dňa 23.12.2014 odporca uznesením nariadil vo veci znalecké dokazovanie.

Dňa 17.03.2015 podala sťažovateľka predsedníčke Okresného súdu Košice okolie

sťažnosť na prieťahy v konaní podľa a nasl. , nakoľko od

zrušenia rozhodnutia Okresného súdu Košice - okolie odvolacím súdom a vrátenia veci na

ďalšie konanie, prvostupňový súd nerozhodol, pričom od podania návrhu na začatie

konania dňa 13.10.2008 ubehlo viac ako 7 rokov, na ktorú predsedkyňa súdu odpovedala

vyjadrením č. Spr 16/15 zo dňa 24.03.20Í5 tak, že opodstatnenosť sťažnosti ohľadne

prieťahov nebolo možné v súčasnosti zhodnotiť, nakoľko spis sa od 30.01.2015 nachádza

u súdneho znalca , so sídlom a bez

spisu nie je možné overiť tvrdenia o prieťahoch.“

4. Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uviedla:

„Zo skutkového stavu uvedeného v tejto sťažnosti vyplýva, že v konaní, ktoré je

vedené pred Okresným súdom Košice-okolie, ktorého účastníkom konania je aj

sťažovateľka, dochádza k prieťahom.

Sťažovateľka sa pred podaním ústavnej sťažnosti domáhala sťažnosťou, ktorú jej

umožňuje podať , aby súd konal bez prieťahov a to u predsedkyne

Okresného súdu Košice-okolie. Odpoveď na túto sťažnosť bola pre sťažovateľku

neuspokojivá, keďže predsedníčka súdu iba skonštatovala neoveriteľnosť jej tvrdení

vzhľadom na fakt, že súdny spis sa nachádzal u súdneho znalca. Napriek tomu sa rozhodla

počkať na doručenie súdneho spisu dúfajúc, že po tejto sťažnosti súd bude pokračovať pri

vybavovaní veci urýchlene. Keďže však ani po deviatich mesiacoch od odpovede

predsedníčky súdu jej nebol doručený znalcom vypracovaný znalecký posudok, sťažovateľka

dospela k záveru, že zbytočnými prieťahmi v označenom konaní dochádza k porušeniu jej

základného práva podľa článku 48 ods. 2 SR.

Sťažovateľka sa domnieva, že jej vec, týkajúca sa zrušenia a vyporiadania

podielového spoluvlastníctva nie je skutkovo a právne zložitá, vymykajúca sa bežnej

rozhodovacej činnosti. V týchto sporoch sa vychádza predovšetkým z právnej úpravy

obsiahnutej v . Výklad a používanie tejto právnej úpravy sú

stabilizované v rozsiahlej judikatúre všeobecných súdov, ktorá obsahuje aj metodiku

postupu všeobecných súdov v týchto sporoch. S poukazom na uvedené nie je možné

odôvodňovať doterajšie trvanie konania zložitosťou veci.

Vo veci ide o občianskoprávny spor, ktorý sa osobitne nelíši od iných sporov tohto

druhu. Z hľadiska povahy veci však ide o konanie mimoriadne citlivé, pretože stav neistoty

ohľadne zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva závažne ovplyvňuje životnú

situáciu účastníkov konania. Sťažovateľka je presvedčená, ako to vyplýva aj z časti I. tejto

sťažnosti (skutkový stav), že je to práve samotný súd, ktorý zapríčinil neprimeranú dĺžku

konania, ktoré sa už vedie viac ako 7 rokov. Sťažovateľka svojím správaním nezapríčinila

žiadne prieťahy v konaní.

Pri efektívnom postupe súdu bolo možné o nároku sťažovateľky rozhodnúť prakticky

už po niekoľkých pojednávaniach. Preto aj keď vo veci bolo súdom vykonaných viacero

úkonov, podľa názoru sťažovateľky je konanie pred súdom poznačené zbytočnými prieťahmi

v dôsledku neefektívnej činnosti súdu ako celok. Preto sťažovateľka nepovažuje za potrebné

bližšie určovať jednotlivé obdobia nečinnosti, resp. činnosti, ktorú možno kvalifikovať ako

zbytočné prieťahy, keďže ako už uviedla, konanie pred súdom je poznačené zbytočnými

prieťahmi v dôsledku neefektívnej činnosti súdu ako celok.“

5. Sťažovateľka v súvislosti s požadovanou výškou primeraného finančného

zadosťučinenia uviedla:

„Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd pri stanovení výšky primeraného finančného

zadosťučinenia vychádzal zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré

sa opiera Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa

článku 41 Dohovoru a aplikoval ich na konkrétne fakty prípadu.

Od podania žaloby na Okresnom súde Košice-okolie až doposiaľ uplynula doba viac

ako 7 rokov a vec doposiaľ nie je právoplatne skončená. Čas trvajúci viac ako 7 rokov a

prieťahy v tomto konaní sú podľa úvah sťažovateľky neprimerane dlhé.

Sťažovateľka má 73 rokov a zdravotné problémy s kolenom a so srdcom. Odporca

v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je jej bývalý manžel, ktorý

ju ešte pred rozvodom manželstva svojou agresívnou povahou donútil odísť

zo spoločného rodinného domu, ktorý je predmetom vyporiadania. Rozsudkom Okresného

súdu Košice-okolie sp. zn. -15 zo dňa 23. 4. 2004 právoplatným dňa 21. 5. 2004

súd rozviedol manželstvo sťažovateľky s odporcom. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva,

že odporca po svadbe začal požívať alkoholické nápoje, chodil z práce opitý, rozbíjal

všetko, čo mu prišlo pod ruky a bol veľmi agresívny. Zároveň bol na sťažovateľku agresívny

a to robilo spolužitie s ním neznesiteľné. Sťažovateľka nemohla s odporcom chodiť do

spoločnosti, nakoľko bol žiarlivý, mnokrát musela aj v noci utekať s malou dcérou ku svojim

rodičom. Neskôr odporca nielen požíval alkoholické nápoje, ale sťažovateľku i fyzicky

napadol, začo bol právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody. Od toho

času má sťažovateľka dlhodobé zdravotne problémy, stále sa jej vyhrážal, vyháňal ju

z domu, tvrdil, že všetko patrí iba jemu a vlastne ničím po celú dobu spolužitia jej

nepomáhal. Sťažovateľka v konaní o rozvod uviedla, že iba kvôli deťom trpela psychické

a fyzické napádanie odporcu. Po nadobudnutí plnoletosti detí opustila 1. júla 2003

spoločnú domácnosť.

V priebehu konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bola

nútená sťažovateľka nešiť svoju bytovú situáciu tak, že sa musela vrátiť bývať späť do

spoločného rodinného domu. Spolu s ňou sa do domu nasťahoval aj vnuk účastníkov

konania s rodinou. Aj v tomto prípade však odporca pokračoval v svojom agresívnom

správaní, preto sa po krátkom Čase rozhodli všetci odsťahovať preč. Sťažovateľka

momentálne býva prechodne v rodinnom dome svojej sestry, pričom každý deň čaká na

ukončenie tohto sporu, aby si tak z náhrady, ktorú by mala od odporcu obdržať za zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, mohla vyriešiť svoju

vlastnú bytovú otázku, teda aby mohla konečne bývať dôstojne vo vlastnom, bez psychických

a fyzických útokov zo strany odporcu.

Sťažovateľka je starobná dôchodkyňa. Dňa 01.06.2015 bola náhle hospitalizovaná,

na druhý deň bol realizovaný operačný výkon s následnou hospitalizáciou a neskôr

preložením na Kliniku srdcovej chirurgie. Po operácii berie lieky na srdce, za ktoré musí

doplácať. Mala by ísť aj na kúpeľnú liečbu, nemôže si ju však dovoliť. Tiež potrebuje

absolvovať operáciu kolenného kĺbu, ktorá stojí 800,- €, čo si nedokáže zaplatiť. Jej jediným

príjmom je starobný dôchodok v sume 371,20 €, teda po odpočítaní nákladov na bývanie

a lieky jej z dôchodku zostáva na živobytie 30,- € mesačne.

Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vyporiadania majú hodnotu okolo 50.000,- €. Ak

by súd postupoval bez prieťahov, odporca by jej už dávno musel vyplatiť sumu okolo

25.000,- €. Z tejto sumy by si bez problémov zabezpečila vlastné bývanie a mohla by

uhrádzať všetky svoje náklady, vrátane liečby. Z dôvodu zdĺhavého postupu súdu však je

sťažovateľka nútená živoriť a byť odkázaná na pomoc svojej sestry, ktorá keďže pozná jej

sociálnu situáciu, dovolí jej u nej bývať bez toho, aby musela platiť nájomné, pretože

platenie nájomného by finančne nezvládla. Aj keď Okresný súd Košice-okolie má o všetkých

týchto skutočnostiach vedomosť, napriek tomu je jeho postup zdĺhavý- a nariadené úkony

neefektívne. Postup súdu sa ani po podaní sťažnosti predsedovi súdu nezmenil. Preto

sťažovateľke nezostáva nič iné, len sa domáhať dodržiavania svojich ústavných práv

prostredníctvom tejto ústavnej sťažnosti.

Sťažovateľka žiada zohľadniť dĺžku zbytočných prieťahov v konaní a s nimi spojenú

nemajetkovú ujmu, ktorá jej vznikla v dôsledku obáv o ochranu jej práv, psychického

napätia, pocitov sklamania z neprimeranej dĺžky konania. Už od začiatku konania

akýkoľvek prieťah v konaní jej pocit krivdy len stupňoval. Neprimerane dlhú dobu konania,

a teda zbytočné prieťahy v konaní, sťažovateľka vníma z dôvod zlej finančnej situácie zvlášť

intenzívne a traumatizujúco. Ak by súdy postupovali bez prieťahov, mohla už dávno peniaze

získané z vyporiadania použiť na zabezpečenie bývania a základných životných potrieb.

Na základe týchto skutočností sa sťažovateľka domnieva, že by jej malo byť priznané

primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4.000,- €.“

6. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Právo sťažovateľky zakotvené v článku 48 ods. 2 SR a v článku 6 ods. 1

vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3,

5 a 8, bolo v konaní pred Okresným súdom Košice - okolie pod č. k.

porušené.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Košice-okolie pod

č. k. konal bez prieťahov.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie

od Okresného súdu Košice-okolie vo výške 4.000,- €.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke trovy konania, ktoré je

povinný odporca sťažovateľke nahradiť.“

7. Ústavný súd uznesením č. k. -11 zo 7. apríla 2016 prijal sťažnosť

sťažovateľky na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

8. Ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval predsedníčku okresného

súdu, aby sa vyjadrila k prijatej sťažnosti a oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo

ústne pojednávanie.

9. Predsedníčka okresného súdu na výzvu ústavného súdu reagovala podaním

z 27. mája 2016, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 1. júna 2016. Vo svojom vyjadrení

predsedníčka okresného súdu o. i. uviedla:

„Konanie vedené pod sp. zn. bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa

12. 1. 2012. Po podaní odvolania odporcom a predložení spisu odvolaciemu súdu dňa

26. 6. 2012, Krajský súd v Košiciach rozhodol vo veci dňa 31. 12. 2012 s tým, že zrušil

rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Zo spisu bolo zistené, že postup súdu v priebehu celého konania bol sťažený

správaním sa odporcu, ktorý nepreberal súdne zásielky, ktoré mu boli doručované poštou,

prostr. príslušnej obce a OO PZ (časté závady v doručovaní, odporca opakovane nebol na

adrese pobytu zastihnutý napriek tomu, že sa podľa obce na uvedenej adrese zdržiaval,

resp. v dôsledku hospitalizácie odporcu v zdravotníckom zariadení, neskôr odmietanie

prevzatia súdnych zásielok), nereagoval na výzvy súdu ani dožiadaných orgánov (obce, OO

PZ), nezúčastňoval sa súdnych pojednávaní, neposkytol potrebnú súčinnosť ustanovenému

súdnemu znalcovi za účelom vykonania znaleckého dokazovania napriek tomu, že bol

súdom opakovane poučovaný o jeho procesných povinnostiach pod následkami

poriadkových opatrení.

Z prehľadu a priebehu vykonaných úkonov vyplýva, že tunajší súd v období od

začatia konania až do zaslania spisu súdnemu znalcovi dňa 30. 1. 2015, konal v tomto

konaní priebežne a bez prieťahov. Nebolo zistené dlhšie časové obdobie, počas ktorého by

súd nevykonal žiaden úkon, procesné úkony súdu boli vykonávané v časových intervaloch

niekoľkých dní až troch mesiacov.

Po podaní sťažnosti sťažovateľky na prieťahy v konaní dňa 17. 3. 2015, bolo

navrhovateľke listom zo dňa 24. 3. 2015 oznámené, že opodstatnenosť jej sťažnosti

ohľadom prieťahov v konám nebolo možné v súčasnosti zhodnotiť, nakoľko spis sa od 30. 1.

2015 nachádza u súdneho znalca a bez spisu nie je možné overiť tvrdenia navrhovateľky

o prieťahoch v konaní a prípadný ich výskyt vyhodnotiť. Súčasne bolo navrhovateľke

oznámené, že jej sťažnosť na prieťahy v konaní bude zhodnotená po tom, ako budem mať

k dispozícii spis sp. zn. . V období po zaslaní odpovede sťažovateľke až do

22. 2. 2016 bol stav konania a procesné úkony vykonávané v konaní za účelom vrátenia

spisu predsedníčkou súdu v pravidelných mesačných intervaloch sledované. Nakoľko po

zhodnotení vykonávaných úkonov po doručení sťažnosti navrhovateľky dňa 17. 3. 2015 bolo

zistené, že po zaslaní spisu súdnemu znalcovi súd nepostupoval v konaní efektívne, pričom

v konaní bola zistená nečinnosť súdu od októbra 2015 do februára 2016, bola sťažnosť

navrhovateľky na prieťahy v konaní vyhodnotená ako dôvodná, o čom bola sťažovateľka

upovedomená listom zo dňa 22. 2. 2016. Nad ďalšou plynulosťou konania bol každé dva

mesiace vykonávaný dohľad predsedníčkou súdu v zmysle z. č.

o súdoch. Zákonnej sudkyni bolo uložené, aby každé dva mesiace k 30.-temu dňu

v poslednom mesiaci dvojmesačného obdobia podala k rukám predsedníčky súdu správu

o vykonaných úkonoch v konaní za posledné sledované obdobie. Sťažnostný spis bol

predložený dozornému úradníkovi tunajšieho súdu na sledovanie veci a vyhotovovanie

úradného záznamu o prehľade vykonávaných úkonov v konaní.

Z prehľadu a priebehu vykonaných úkonov po nariadení dohľadu dňa 22. 2. 2016

vyplýva, že súd vo veci konal, v konaní bola zaslaná výzva obci na šetrenie pomerov

odporcu zo dňa 8. 3. 2016 a ďalšie úkony v súvislosti so súdom zisteného úmrtia odporcu

tak, ako to vyplýva z prehľadu úkonov uvedeného vyššie. Priebeh vykonávaných procesných

úkonov ako aj plynulosť konania bude v rámci nariadeného dohľadu naďalej sledovaná.

Vzhľadom na vyššie uvedené mám za to, že sťažovateľmi žiadané finančné

zadosťučinenie je neprimerane vysoké a navrhujem ústavnému súdu, aby v prípade

vyslovenia, že právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a v primeranej lehote porušené bolo, priznal im nižšie ako žiadané finančné

zadosťučinenie.“

10. Predsedníčka okresného súdu v závere vyjadrenia z 27. mája 2016 uviedla, že

netrvá na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom.

11. Na vyjadrenie okresného súdu reagovala sťažovateľka svojím stanoviskom

zo 14. júna 2016, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 16. júna 2016. Sťažovateľka

vo svojom stanovisku o. i. uviedla:

„Okresný súd Košice-okolie porušil moje základné práva opomenutím svojej

povinnosti konať vo veci vedenej pod sp. zn.: bez zbytočných prieťahov, čím

mi bola spôsobená ujma nie len na právach, ale aj ujma v osobnom živote, nakoľko

neprimeraná dĺžka sporu v tejto veci sa negatívne podpísala aj na mojom zdraví a finančnej

situácii. Uvedené súdne konanie prebieha už takmer osem rokov bez toho, aby sa celá vec

výraznejšie posunula k svojmu koncu a k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva

k nehnuteľnosti.

Nazdávam sa, že Okresný súd Košice-okolie v tomto konaní vykonával už dlhodobo

viacero úkonov, ktoré nesledovali cieľ priblížiť sa k ukončeniu veci a k rozdeleniu

spoluvlastníctva, ale tieto úkony boli samoúčelné, nakoľko ich jediným cieľom bolo

preukázať aktivitu súdu v tejto veci. Podľa môjho názoru Okresný súd Košice-okolie

nekládol dostatočný dôraz na rýchlosť a hospodárnosť tohto konania, keď vykonal mnohé

úkony bez toho, aby boli prínosné pre vyriešenie veci, a zároveň dopustil to, aby druhý

účastník konania robil obštrukcie podľa svojej vôle.

Odvolávanie sa Okresného súdu Košice-okolie na sťaženie priebehu konania

správaním sa odporcu neobstojí, nakoľko súd má veľké množstvo dostatočne efektívnych

nástrojov na to, aby zabránil pokusom účastníkov konania o vyvolanie prieťahov v konaní.

Ak súd tieto procesné nástroje nevyužíva, sám na seba preberá zodpovednosť za prieťahy

v konaní, pretože svojim nezakročením poruší nielen ustanovenie § 100 ods. 1 zákona

č. , ale aj právo druhého účastníka konania na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ustanovenia § 51 až § 53, § 101 ods. 2

a ods. 3, ods. l, v spojení s ods. 3

a mnohé ďalšie obsahujú také nástroje procesného práva, ktoré sú schopné donútiť

nečinného účastníka konať a tým zabrániť prieťahom v konaní.

Mnou požadované finančné zadosťučinenie považujem za primerané, pretože jeho

výška nepochybne zodpovedá intenzite zásahu do mojich práv a časovému obdobiu, počas

ktorého k nemu dochádzalo. Požadované finančné zadosťučinenie zohľadňuje okrem toho aj

tú skutočnosť, že prieťahy v konaní mi spôsobujú problémy po finančnej stránke, nakoľko

rozhodnutie vo veci samej by dopomohlo k vyriešeniu otázky môjho bývania a financovania

potrebnej zdravotnej starostlivosti aj do budúcna.“

12. Sťažovateľka v rámci svojho stanoviska taktiež oznámila, že netrvá na ústnom

pojednávaní a súhlasí s jeho upustením vo veci.

13. Ústavný súd upustil so súhlasom všetkých účastníkov konania podľa § 30 ods. 2

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) od ústneho pojednávania v danej veci,

pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel

k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

14. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

15. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

16. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

17. Podľa od ústneho pojednávania môže

ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustiť, ak od tohto pojednávania nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci.

18. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

19. Podľa ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,

v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie , ústavného

zákona alebo medzinárodnej zmluvy sa porušili, a akým právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili.

Podľa ak ústavný súd sťažnosti

vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou

nečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd môže priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

20. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

21. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

III.

22. Zo spisu okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. a z prehľadu

procesných úkonov, ktoré predsedníčka okresného súdu uviedla vo svojom vyjadrení

z 27. mája 2016, ústavný súd zistil tieto rozhodné skutočnosti:

Dňa 13. októbra 2008 bol okresnému súdu podaný návrh sťažovateľky na začatie

konania o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.

Dňa 8. decembra 2008 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky na

doplnenie údajov pre rozhodnutie o oslobodení od súdnych poplatkov a taktiež vyzval obec

na podanie správy o osobných a majetkových pomeroch sťažovateľky.

Dňa 16. decembra 2008 bola okresnému súdu doručená odpoveď sťažovateľky na

výzvu.

Dňa 8. januára 2009 bola okresnému súdu doručená odpoveď obce na výzvu.

Dňa 7. marca 2009 okresný súd rozhodol o čiastočnom oslobodení sťažovateľky od

súdnych poplatkov (rozhodnutie bolo expedované 26. marca 2009).

Dňa 27. apríla 2009 bol sťažovateľkou zaplatený súdny poplatok.

Dňa 5. augusta 2009 oznámenie a poučenie okresného súdu o procesných právach

a povinnostiach účastníkov konania, zaslanie návrhu odporcovi s výzvou na vyjadrenie.

Dňa 26. augusta 2009 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu k návrhu.

Dňa 23. septembra 2009 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky na

predloženie originálov, resp. overených kópií listu vlastníctva nie starších ako 3 mesiace

a zaslal vyjadrenie odporcu právnemu zástupcovi sťažovateľky.

Dňa 5. októbra 2009 boli okresnému súdu v zmysle výzvy doručené overené kópie

listu vlastníctva.

Dňa 29. októbra 2009 bol nariadený termín pojednávania na 19. november 2009.

Dňa 19. novembra 2009 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, ktoré bolo odročené na

neurčito, sťažovateľke bolo uložené po uplynutí lehoty 30 dní oznámiť, či došlo

k mimosúdnemu vyriešeniu veci, a teda či návrh berie späť, resp. ak nedôjde k mimosúdnej

dohode, v rovnakej lehote oznámiť návrhy na dokazovanie.

Dňa 25. januára 2010 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby

oznámil, či došlo k mimosúdnemu vyriešeniu sporu, príp. oznámil návrhy na dokazovanie

v lehote 7 dní, zároveň bola zaslaná výzva právnemu zástupcovi odporcu na oznámenie, či

boli vykonané, resp. sa vykonávajú úkony s cieľom mimosúdneho vyriešenia sporu, v lehote

7 dní a v rovnakej lehote okresný súd žiadal doručiť všetky listinné dôkazy týkajúce sa

prestavby kúpeľne v predmetnom rodinnom dome vrátane rozhodnutí sociálneho odboru

o priznaní príspevkov na tento účel.

Dňa 27. januára 2010 bolo okresnému súdu doručené oznámenie právneho zástupcu

sťažovateľky, že k uzavretiu mimosúdnej dohody medzi účastníkmi konania nedošlo,

s návrhom na nariadenie znaleckého dokazovania vo veci.

Dňa 11. februára 2010 bola okresnému súdu doručená odpoveď právneho zástupcu

odporcu o nevykonávaní úkonov s cieľom mimosúdneho vyriešenia sporu so žiadosťou

o predĺženie lehoty na predloženie listinných dôkazov o 15 dní.

Dňa 1. marca 2010 okresný súd urgoval právneho zástupcu odporcu na predloženie

listinných dôkazov.

Dňa 28. mája 2010 bol nariadený termín pojednávania vo veci na 10. jún 2010.

Dňa 10. júna 2010 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, následne bolo odročené na

24. jún 2010 na účely opätovného predvolania odporcu, ktorému bude opäť uložené doručiť

listinné dôkazy v zmysle výziev.

Dňa 14. júna 2010 bolo odporcovi expedované predvolanie s výzvou na predloženie

listinných dôkazov týkajúcich sa prestavby kúpeľne v rodinnom dome do termínu

pojednávania, t. j. do 24. júna 2010.

Dňa 24. júna 2010 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, následne bolo odročené na

neurčito na účely nariadenia znaleckého dokazovania z odboru stavebníctva.

Dňa 10. septembra 2010 okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie,

ustanovil znalca z odboru stavebníctva, znalcovi uložil povinnosť podať

písomný znalecký posudok v lehote 30 dní, uložil povinnosť zložiť preddavky na znalecké

dokazovanie.

Dňa 7. októbra 2010 bolo expedované uznesenie z 10. septembra 2010.

Dňa 10. novembra 2010 bol vyhotovený zberný list pre justičnú pokladnicu z titulu

uznesenia okresného súdu z 10. septembra 2010.

Dňa 7. decembra 2010 bol znalcovi zaslaný spis na vypracovanie znaleckého

posudku.

Dňa 28. decembra 2010 bol okresnému súdu doručený vypracovaný znalecký

posudok č. 32/2010 s vyúčtovaním odmeny znalca.

Dňa 4. januára 2011 bol nariadený termín pojednávania na 27. január 2011.

Dňa 4. januára 2011 boli expedované predvolania na pojednávanie účastníkom

konania s rovnopisom vypracovaného znaleckého posudku, odporcovi bola zaslaná výzva

na zloženie preddavku na trovy znaleckého dokazovania v zmysle uznesenia

z 10. septembra 2010.

Dňa 27. januára 2011 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, následne bolo odročené

na neurčito, sťažovateľke bolo uložené v lehote 40 dní oznámiť prípadnú dispozíciu

s návrhom.

Dňa 3. marca 2011 bol telefonicky kontaktovaný znalec v súvislosti s predloženým

vyúčtovaním odmeny okresnému súdu dňa 28. decembra 2010, znalec okresnému súdu

oznámil, že do 7 dní doručí opravné vyúčtovanie znalečného.

Dňa 4. marca 2011 bolo okresnému súdu doručené opravné vyúčtovanie odmeny

znalca.

Dňa 9. marca 2011 okresný súd uznesením rozhodol o odmene znalca.

Dňa 10. marca 2011 bolo uznesenie o odmene znalca expedované.

Dňa 11. mája 2011 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby v súlade s uznesením

z 27. januára 2011 okresnému súdu v lehote 10 dní oznámila, či trvá na podanom návrhu,

príp. ho berie späť.

Dňa 25. mája 2011 bola okresnému súdu doručená odpoveď na výzvu.

Dňa 1. augusta 2011 okresný súd uznesením opravil výrok uznesenia o odmene

znalca z 9. marca 2011.

Dňa 21. septembra 2011 bol nariadený termín pojednávania na 27. október 2011.

Dňa 27. októbra 2011 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, ktoré bolo odročené na

12. január 2012 na účely opätovného predvolania odporcu s upozornením, že jeho účasť je

nevyhnutne potrebná, predvolanie bolo expedované s upozornením 10. novembra 2011.

Dňa 12. januára 2012 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, bol vyhlásený rozsudok.

Dňa 15. februára 2012 bol rozsudok expedovaný účastníkom konania.

Dňa 1. marca 2012 bolo okresnému súdu doručené odvolanie odporcu.

Dňa 28. marca 2012 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby sa vyjadrila k odvolaniu

odporcu v lehote 10 dní.

Dňa 11. apríla 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky

k odvolaniu odporcu.

Dňa 18. apríla 2012 bolo vyjadrenie sťažovateľky k odvolaniu zaslané odporcovi, po

neúspešnom doručovaní bola zásielka okresnému súdu vrátená 17. mája 2012.

Dňa 15. mája 2012 okresný súd vydal uznesenie o vyrubení súdneho poplatku za

odvolanie odporcovi, po neúspešnom doručovaní bola zásielka okresnému súdu vrátená

14. júna 2012.

Dňa 26. júna 2012 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) na rozhodnutie o podanom odvolaní odporcu.

Dňa 31. decembra 2012 krajský súd rozhodol o zrušení rozsudku a vrátení veci

okresnému súdu na ďalšie konanie.

Dňa 4. februára 2013 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 7. februára 2013 bolo expedované uznesenie krajského súdu z 31. decembra

2012 účastníkom konania, účastníci konania boli vyzvaní na označenie dôkazov, ktoré

navrhujú vo veci vykonať, v lehote 10 dní.

Dňa 18. februára 2013 bola okresnému súdu doručená odpoveď sťažovateľky na

výzvu.

Dňa 21. februára 2013 bola okresnému súdu doručená odpoveď odporcu na výzvu.

Dňa 4. marca 2013 bol nariadený termín pojednávania na 22. marec 2013.

Dňa 6. marca 2013 boli expedované predvolania s upozornením odporcu, že jeho

účasť je nevyhnutne potrebná.

Dňa 22. marca 2013 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, následne bolo odročené na

22. apríl 2013 s tým, že o doručenie predvolania odporcovi bude požiadané príslušné

obvodné oddelenie Policajného zboru, odporca bude zároveň vyzvaný doručiť všetky

dôkazy, ktorými mieni preukazovať zhodnotenie spornej nehnuteľnosti i rozhodnutie úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorým mu bol poskytnutý peňažný príspevok na úpravu

kúpeľne v uvedenom rodinnom dome.

Dňa 25. marca 2013 bolo expedované predvolanie s výzvou odporcovi

prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného zboru Čaňa.

Dňa 18. apríla 2013 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľky, ktorým

navrhla, aby si okresný súd od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice vyžiadal

listiny, ktoré sa týkajú poskytnutia príspevku na úpravu domu odporcovi.

Dňa 22. apríla 2013 bolo telefonicky kontaktované Obvodné oddelenie Policajného

zboru Čaňa v súvislosti so stavom vybavenia žiadosti z 25. marca 2013.

Dňa 22. apríla 2013 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, ktoré bolo odročené na

neurčito s tým, že bude prešetrený pobyt odporcu prostredníctvom obce a Úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny Košice bude vyzvaný doručiť všetky listiny, ktoré sa týkajú

poskytnutia príspevku na úpravu domu odporcovi.

Dňa 11. júna 2013 okresný súd vyzval obec na prešetrenie pobytu odporcu a vyzval

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice na doručenie listín.

Dňa 20. júna 2013 bola okresnému súdu doručená odpoveď obce na výzvu.

Dňa 25. júna 2013 bola okresnému súdu doručená odpoveď Úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny Košice na výzvu.

Dňa 24. júla 2013 bol nariadený termín pojednávania na 10. október 2013 s tým, že

o doručenie predvolania odporcovi bola požiadaná obec.

Dňa 9. októbra 2013 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie odporcu na

pojednávanie dňa 10. októbra 2013 z dôvodu vážnych zdravotných ťažkostí.

Dňa 10. októbra 2013 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, ktoré bolo odročené na

neurčito s tým, že odporca bude vyzvaný v lehote 7 dní doručiť potvrdenie o zdravotnom

stave a oznámiť pominutie prekážok, pre ktoré sa nemôže dostaviť na pojednávanie.

Dňa 18. októbra 2013 bola odporcovi expedovaná výzva.

Dňa 25. novembra 2013 bol nariadený termín pojednávania na 10. január 2014 s tým,

že o doručenie predvolania odporcovi bola požiadaná obec.

Dňa 9. januára 2014 bol zrušený termín pojednávania z dôvodu, že obci sa

nepodarilo vykonať doručenie predvolania odporcovi.

Dňa 10. januára 2014 bolo odročené pojednávanie na 14. február 2014 na účely

opätovného predvolania účastníkov konania, o doručenie predvolania odporcovi bola

požiadaná obec aj príslušné obvodné oddelenie Policajného zboru s tým, že odporca bude

upozornený, že jeho účasť je nevyhnutne potrebná, a bude poučený o možnosti uloženia

poriadkovej pokuty do 820 eur.

Dňa 15. januára 2014 boli expedované žiadosti o doručenie.

Dňa 14. februára 2014 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, ktoré bolo odročené na

neurčito s tým, že prostredníctvom obce bude preverené, či sa odporca zdržiava v mieste

trvalého bydliska, príp. či je hospitalizovaný, a ak je hospitalizovaný, nech podľa možností

zistia od kedy a v ktorom zdravotníckom zariadení (výzva obci bola expedovaná

18. februára 2014).

Dňa 5. marca 2014 bola okresnému súdu doručená odpoveď obce na výzvu.

Dňa 13. marca 2014 bola zaslaná žiadosť Obvodnému oddeleniu Policajného zboru

Čaňa o vykonanie šetrenia pobytu odporcu v mieste trvalého bydliska, príp. či je odporca

hospitalizovaný, o oznámenie mien a adries osôb, ktoré poskytli informácie o pobyte

odporcu.

Dňa 25. marca 2014 bola okresnému súdu doručená odpoveď na výzvu.

Dňa 2. apríla 2014 bol nariadený termín pojednávania na 15. máj 2014

s upozornením odporcu, že jeho účasť je nevyhnutne potrebná, s tým, že o doručenie

predvolania odporcovi bola požiadaná obec (expedované 9. apríla 2014).

Dňa 25. apríla 2014 bola okresnému súdu doručená odpoveď obce.

Dňa 30. apríla 2014 bola zaslaná žiadosť Obvodnému oddeleniu Policajného zboru

Čaňa o doručenie zásielky odporcovi a prešetrenie jeho súčasného pobytu.

Dňa 15. mája 2014 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, bolo odročené na neurčito

na účely preverenia prekážok, pre ktoré sa odporca nedostavil na pojednávanie, ako aj na

účely dokazovania a zistenia všeobecnej ceny sporných nehnuteľností.

Dňa 23. mája 2014 bola okresnému súdu doručená odpoveď Obvodného oddelenia

Policajného zboru Čaňa na žiadosť.

Dňa 29. mája 2014 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky na

oznámenie návrhov na dokazovanie a otázok, na ktoré má odpovedať navrhnutý súdny

znalec z odboru stavebníctva, v lehote 10 dní.

Dňa 26. júna 2014 bola okresnému súdu doručená odpoveď právneho zástupcu

sťažovateľky na výzvu.

Dňa 1. júla 2014 bol nariadený termín pojednávania na 19. september 2014

s upozornením odporcu, že jeho účasť je nevyhnutne potrebná, s tým, že o doručenie

predvolania odporcovi bolo požiadané Obvodné oddelenie Policajného zboru Čaňa,

odporcovi bolo súčasne expedované podanie právneho zástupcu sťažovateľky doručené

okresnému súdu 26. júna 2014.

Dňa 18. júla 2014 bola okresnému súdu doručená odpoveď Obvodného oddelenia

Policajného zboru Čaňa na žiadosť.

Dňa 19. septembra 2014 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, ktoré bolo odročené na

neurčito na účely nariadenia znaleckého dokazovania, sťažovateľke bolo uložené oznámiť

otázky, na ktoré má odpovedať znalec z odboru stavebníctva v znaleckom posudku, v lehote

7 dní.

Dňa 22. septembra 2014 bola okresnému súdu doručená odpoveď právneho zástupcu

sťažovateľky na výzvu.

Dňa 19. decembra 2014 okresný súd telefonicky kontaktoval znalca ,

ktorý súhlasil s vypracovaním znaleckého posudku.

Dňa 23. decembra 2014 okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie,

ustanovil znalca z odboru stavebníctva, uložil povinnosť znalcovi podať

písomný znalecký posudok v lehote 60 dní.

Dňa 8. januára 2015 bolo expedované uznesenie okresného súdu z 23. decembra

2014.

Dňa 30. januára 2015 okresný súd zaslal spis znalcovi na vypracovanie znaleckého

posudku.

Dňa 24. februára 2015 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie znalca, že znalecké

dokazovanie dosiaľ nebolo možné vykonať v dôsledku neposkytnutia súčinnosti odporcom.

Dňa 10. marca 2015 okresný súd vyzval odporcu, aby do 7 dní odo dňa doručenia

tejto výzvy kontaktoval ustanoveného znalca vo veci dohodnutia termínu ohliadky,

s poučením o povinnosti poskytnutia súčinnosti a s upozornením na možnosť uloženia

poriadkovej pokuty do výšky 820 eur.

Dňa 20. júla 2015 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie znalca, že znalecké

dokazovanie dosiaľ nebolo možné vykonať v dôsledku neposkytnutia súčinnosti odporcom,

so žiadosťou, aby mu okresný súd poskytol prípadnú súčinnosť, resp. oznámil mu, akým

spôsobom má ďalej vo veci postupovať.

Dňa 4. augusta 2015 okresný súd uznesením uložil poriadkovú pokutu odporcovi

v sume 300 eur.

Dňa 8. októbra 2015 okresný súd upovedomil znalca, že odporca bol opakovane

poučený o povinnostiach, ktoré pre neho vyplývajú z nariadeného znaleckého dokazovania,

a že odporcovi bola uložená poriadková pokuta, ktorú bude vymáhať justičná pokladnica,

a teda možno predpokladať splnenie účelu poriadkovej pokuty, zároveň znalca vyzval na

oznámenie stavu znaleckého dokazovania v lehote 15 dní.

Dňa 2. novembra 2015 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie znalca, že znalecké

dokazovanie dosiaľ nebolo možné vykonať v dôsledku neposkytnutia súčinnosti odporcom,

so žiadosťou, aby okresný súd znalcovi poskytol prípadnú súčinnosť, lebo podľa všetkého

uložená poriadková pokuta odporcovi nesplnila svoj účel.

Dňa 5. novembra 2015 a 17. decembra 2015 okresný súd preveroval stav vymáhania

uloženej poriadkovej pokuty v justičnej pokladnici.

Dňa 8. marca 2016 okresný súd vyzval obec na prešetrenie pomerov odporcu na

účely zistenia, či sa zdržiava v mieste trvalého bydliska, či trpí zdravotnými problémami,

pre ktoré nie je spôsobilý komunikovať do súdom a znalcom, príp. si obstarávať svoje

záležitosti, v lehote 10 dní.

Dňa 17. marca 2016 bola okresnému súdu doručená odpoveď obce na výzvu, že

odporca 26. februára 2016 zomrel.

Dňa 18. marca 2016 okresný súd vykonal lustráciu odporcu v registri obyvateľov,

lustráciu dedičského konania po zomrelom odporcovi, zisťoval stav dedičského konania

sp. zn. , vyzval právneho zástupcu sťažovateľky na oznámenie, či

sťažovateľka trvá na podanom návrhu, príp. ho berie späť, s ohľadom na úmrtie odporcu

a prebiehajúce dedičské konanie, a zároveň podľa možností žiadal oznámiť mená a adresy

osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako dedičia po zomrelom odporcovi, v lehote 10 dní.

Dňa 30. marca 2016 bol zisťovaný stav dedičského konania sp. zn. .

Dňa 15. apríla 2016 bola okresnému súdu doručená odpoveď právneho zástupcu

sťažovateľky na výzvu, že na podanom návrhu trvá, netrvá však na nariadenom znaleckom

dokazovaní, keďže je možné, že s právnymi nástupcami po zomrelom odporcovi sa dohodne

na cene nehnuteľností mimosúdne, s uvedením okruhu dedičov po zomrelom odporcovi.

Dňa 25. apríla 2016 okresný súd oznámil znalcovi úmrtie odporcu a to, že znalecký

posudok nateraz nie je potrebný, je predpoklad vyriešenia veci v dedičskom konaní,

so žiadosťou o vrátenie spisu v lehote 7 dní s vyúčtovaním odmeny a náhrad za úkony,

ktoré dosiaľ znalec vo veci vykonal.

Dňa 25. mája 2016 okresný súd telefonicky kontaktoval znalca v súvislosti

s vrátením súdneho spisu, znalec prisľúbil jeho vrátenie do 27. mája 2016.

Dňa 27. mája 2016 bol spis vrátený okresnému súdu.

IV.

23. Podstatou sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. , ktoré v čase doručenia sťažnosti ústavnému

súdu (30. december 2015) trvalo už viac ako 7 rokov, pričom toto sťažovateľkou napadnuté

konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. nebolo doteraz právoplatne

skončené, t. j. v čase rozhodovania ústavného súdu trvá takmer 8 rokov.

24. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, ).

25. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa , ako aj práva podľa dohovoru vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie (m. m. , ).

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej aj

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná. Táto povinnosť vyplýva tiež

z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez

ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

26. Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby

sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa

pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť, pričom ak sa

pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa

bude konať nové pojednávanie.

27. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočných prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. ,

a iné) zohľadňoval tri základné kritériá, ktorými sú (i) právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (ii) správanie účastníkov súdneho konania a (iii)

postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci

prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom

konaní a jeho význam pre sťažovateľov (). Podľa uvedených kritérií posudzoval

ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

28.1 Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom

konania vedeného na okresnom súde je rozhodovanie o zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Po právnej stránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej

agende všeobecných súdov, a teda sa nevymyká bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných

súdov. Rozhodovanie v napadnutom konaní môže predstavovať určitý stupeň skutkovej

náročnosti súvisiaci s potrebným znaleckým dokazovaním, avšak doterajší zdĺhavý priebeh

napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub faktickej zložitosti

prerokovávanej veci.

28.2 Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd nezistil také skutočnosti, ktoré by v súvislosti s doterajšou dĺžkou

napadnutého konania bolo potrebné pripísať na ťarchu sťažovateľky. V súhrne možno

správanie sťažovateľky hodnotiť ako súčinnostné, ktoré neprispelo žiadnym spôsobom

k predĺženiu doterajšej dĺžky napadnutého konania. Sťažovateľke teda nie je možné vyčítať

žiaden podiel na nečinnosti súdu, čo netvrdí ani predsedníčka okresného súdu vo svojom

vyjadrení k sťažnosti sťažovateľky.

Pokiaľ ide o okresným súdom uvádzaný argument, v zmysle ktorého k dĺžke konania

prispelo správanie odporcu, ktorý nepreberal súdne zásielky, ústavný súd konštatuje, že túto

skutočnosť nemožno pripočítať na ťarchu sťažovateľky, keďže nešlo o jej správanie, ale

o správanie druhého účastníka konania.

28.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom

konaní a konštatuje, že občianske súdne konanie, ktoré trvá tak dlho, ako to je v danej veci

[v čase podania sťažnosti podľa (30. december 2015) viac ako 7 rokov],

možno už len na základe posúdenia tohto neprimeraného obdobia považovať za

nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v , resp. v

dohovoru. Takáto zdĺhavosť konania totiž v princípe predlžuje stav právnej neistoty

dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho

ohrozuje vo svojej podstate (m. m. , ). Vzhľadom na celkovú

dĺžku konania nepovažoval ústavný súd za potrebné poukazovať na jednotlivé obdobia

nečinnosti okresného súdu (), keďže už len samotná celková dĺžka

preskúmavaného konania je z ústavného hľadiska sama osobe celkom jednoznačne

neprimeraná a neakceptovateľná.

Postup okresného súdu síce sťažovala nedisciplinovanosť odporcu, pokiaľ ide

o preberanie súdnych zásielok, účasť na pojednávaniach a poskytovanie súčinnosti súdnemu

znalcovi, avšak ustanovenia poskytovali okresnému súdu

procesné prostriedky, ako sa s touto nedisciplinovanosťou odporcu vysporiadať, ktoré však

okresný súd náležite nevyužil.

V súvislosti s posudzovaním postupu okresného súdu v namietanom konaní pritom

ústavný súd taktiež osobitne zdôrazňuje, že v zmysle jeho ustálenej judikatúry môžu byť

zbytočné prieťahy v konaní zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu,

ale aj jeho nesústredenou a neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

V súvislosti s posudzovaním efektívnosti činnosti všeobecného súdu teda ústavný súd

nepovažuje za podstatné množstvo úkonov, ktoré všeobecný súd vykonal, ale považuje za

rozhodujúcu predovšetkým skutočnosť, či ich vykonanie bolo efektívne, rešpektovalo

zásadu procesnej ekonómie a zásadne vytváralo podmienky na odstránenie stavu právnej

neistoty sťažovateľky (, , ). Vychádzajúc z požiadavky

efektívnosti, tak za bezprieťahové konanie nemožno považovať postup všeobecného súdu,

ktorý síce koná v predmetnej veci v zásade plynulo, avšak takmer celý priebeh napadnutého

konania je poznačený neefektívnosťou a nesústredenosťou jeho postupu, čo má zásadný

vplyv na doterajšiu dĺžku napadnutého konania. O neucelenosti postupu konajúceho súdu,

resp. o nesústredenej a neefektívnej činnosti súdu v tej-ktorej veci pritom obvykle svedčí aj

skutočnosť, že ním vo veci vydané rozsudky boli odvolacím súdom rušené ako predčasné

a opierajúce sa o neúplné a nejasné skutkové zistenia a boli následne vrátené

prvostupňovému súdu na ďalšie prerokovanie a rozhodnutie (). Ústavný súd

v tejto súvislosti poukazuje na nesústredenú a neefektívnu činnosť okresného súdu, keďže

krajský súd o odvolaní podanom proti rozsudku okresného súdu č. k. -165

z 12. januára 2012 rozhodol tak, že tento rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil vec

okresnému súdu na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že „v danom prípade je odôvodnenie

rozhodnutia súdu prvého stupňa nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov“.

29. Vzhľadom na uvedené ústavný súd, berúc do úvahy celý doterajší priebeh

namietaného konania, konštatuje, že namietaným postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

sťažovateľkou označených práv. Ústavný súd preto vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru tak, ako

to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 1.

30. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd zároveň prikázal okresnému súdu podľa

a konať vo veci bez zbytočných prieťahov

(bod 2 výroku).

V.

31. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej

osoby podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

32. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

33. Sťažovateľka sa v súvislosti s namietaným porušením práv postupom okresného

súdu domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 4 000 €.

34. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný

súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa dohovoru nie

je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku.

Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľke aj finančné

zadosťučinenie podľa , pričom ústavný súd podľa zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva a s prihliadnutím na

všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky  najmä vzhľadom na celkové

trvanie napadnutého konania a na povahu veci  považuje za primerané v sume 4 000 €, t. j.

finančné zadosťučinenie v sume požadovanej sťažovateľkou (bod 3 výroku).

VI.

35. Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania, ktoré vznikli sťažovateľke v súvislosti s jej právnym zastupovaním

právnym zástupcom advokátom JUDr. Milanom Slebodníkom v konaní pred ústavným

súdom (bod 4 výroku).

36. Ústavný súd pri priznaní úhrady trov konania vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3

a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“).

37. Ústavný súd priznal sťažovateľke úhradu trov konania za dva úkony právnej

služby v roku 2015 (prevzatie a príprava právneho zastúpenia, podanie sťažnosti) a jeden

úkon právnej služby v roku 2016 (stanovisko k vyjadreniu okresného súdu).

38. Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku 2014 (§ 1

ods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky 839 €

(z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 139,83 € a jedna stotina

v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 8,39 €).

Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku 2015 (§ 1 ods. 3

vyhlášky) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky 858 € (z toho

jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 143 € a jedna stotina v zmysle

§ 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 8,58 €).

39. Ústavný súd priznal sťažovateľke úhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony

právnej služby v roku 2015 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky spolu v sume 279,66 € (2 x

139,83 €) a režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky spolu v sume 16,78 € (2 x 8,39 €).

Ústavný súd priznal sťažovateľke úhradu trov právneho zastúpenia taktiež za jeden

úkon právnej služby v roku 2016 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky v sume 143 € a režijný

paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky v sume 8,58 €.

Za dva úkony právnej služby vrátane režijného paušálu u sťažovateľky tak v zmysle

vyhlášky trovy právneho zastúpenia spolu predstavujú 448,02 €. Keďže právny zástupca

sťažovateľky JUDr. Milan Slebodník, Štúrova 20, Košice, je platcom dane z pridanej

hodnoty (ďalej len „DPH“), uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18

ods. 3 vyhlášky a podľa o dani z pridanej hodnoty v znení

neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH a režijného

paušálu spolu predstavujú 537,62 € [448,02 € + 89,60 € (20 % DPH)] (bod 4 výroku).

40. Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľky ( v spojení s ).

41. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný

prostriedok.

V Košiciach 28. júna 2016