Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 19 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (24)IV. ÚS 305/2010
PDF · 241.03 KB
No categories available
IV. ÚS 305/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. decembra 2010
v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu
Ladislava Orosza prerokoval sťažnosť Ing. V. K. a Ing. H. K., obaja bytom K., zastúpených
advokátom JUDr. M. P., K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní
vedenom pod sp. zn. 13 Cb 767/2000, za účasti Krajského súdu v Košiciach, a takto
rozhodol:
1. Základné právo Ing. V. K. a Ing. H. K. na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 13
Cb 767/2000 p o r u š e n é b o l i .
2. Ing. V. K. a Ing. H. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume
2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Krajský súd v Košiciach p o v i n n ý
každému z nich vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á vyplatiť Ing. V. K. a
Ing. H. K. trovy konania v sume 399,16 € (slovom tristodeväťdesiatdeväť eur a šestnásť
centov) na účet ich právneho zástupcu JUDr. M. P., K., do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
4. Krajský súd v Košiciach j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania v sume 399,16 €
(slovom tristodeväťdesiatdeväť eur a šestnásť centov) Kancelárii Ústavného súdu
Slovenskej republiky na účet č. 7000060515/8180 vedený v Štátnej pokladnici do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. novembra
2009 doručená sťažnosť Ing. V. K. (ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“) a Ing. H. K. (ďalej len
„sťažovateľka v 2. rade“), obaja bytom K., zastúpených advokátom JUDr. M. P., K., a
obchodnej spoločnosti F., s. r. o., K. (ďalej len „sťažovateľka v 3. rade“, spolu len
„sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 Cb
767/2000.
Sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu, že „Krajský súd v Košiciach nerozhodol
v konaní o určenie pravosti popretej pohľadávky v konkurze, vedenom pod
č. k. 13 Cb 767/2000, ktorého účastníkmi sú sťažovatelia, od dňa 28. 09. 2000. Po podaní
ústavnej sťažnosti bol síce vydaný prvostupňový rozsudok č. k. 13/Cb/767/2000-304 zo dňa
31. 03. 2010 (takmer po 10 rokoch), ktorým bola žaloba voči sťažovateľom zamietnutá, táto
skutočnosť však nemá vplyv na to, že v konaní súd nepostupoval bez zbytočných prieťahov.
Žalobca Č. a.s. B. podal proti rozsudku odvolanie, vec doposiaľ nebola právoplatne
rozhodnutá a teda stav právnej neistoty v právnom postavení sťažovateľov nebol
odstránený.“.
Sťažovatelia ďalej namietajú, že bolo porušené ich základné právo na prístup k súdu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru
z dôvodu, že „Krajský súd v Košiciach nerešpektoval predtým vydaný nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 255/2008-51 zo dňa 05. 11. 2008, ktorým mu bolo
prikázané, aby v tomto konaní konal bez zbytočných prieťahov.“.
Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 305/2010-32 z 31. augusta 2010 ustanovil
sťažovateľovi v 1. rade a sťažovateľke v 2. rade za právneho zástupcu v konaní pred
ústavným súdom advokáta JUDr. M. P., K., ktorý doplnil sťažnosť a uviedol, že sťažovateľ
v 1. rade a sťažovateľka v 2. rade žiadajú, aby ústavný súd o nej takto rozhodol:
„1. Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod č. k. 13 Cb 767/2000 porušil
základné právo sťažovateľov Ing. V. K. a Ing. H. K. na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a právo na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
2. Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod č. k. 13 Cb 767/2000 porušil
základné právo sťažovateľov Ing. V. K. a Ing. H. K. na prístup k súdu podľa článku 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky, a právo na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
3. Ústavný súd prikazuje Krajskému súdu v Košiciach postupovať v konaní vedenom
pod č. k. 13 Cb 767/2000 bez zbytočných prieťahov.
4. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi Ing. V. K. primerané finančné zadosťučinenie
v sume 20 000,- € (slovom dvadsaťtisíc eur), ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný
zaplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.
5. Ústavný súd priznáva sťažovateľke Ing. H. K. primerané finančné zadosťučinenie
v sume 20000,- € (slovom dvadsaťtisíc eur), ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný
zaplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.
4. Krajský súd v Košiciach je povinný nahradiť sťažovateľom trovy konania v sume
399,16 € (slovom tristodeväťdesiatdeväť eur šestnásť centov) na účet ustanoveného
právneho zástupcu JUDr. M. P., advokáta, číslo účtu... v lehote do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.“
Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v 1. rade a sťažovateľky v 2. rade v časti, ktorou
namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 Cb 767/2000,
prijal na ďalšie konanie uznesením č. k. IV. ÚS 305/2010-44 z 20. októbra 2010.
Vo zvyšnej časti sťažnosť sťažovateľov odmietol.
Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním
veci bez ústneho pojednávania. Ústavný súd preto využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, keďže
dospel k záveru, že vzhľadom na charakter veci, kde je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno
od ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.
Predseda krajského súdu sa k sťažnosti sťažovateľov vyjadril ešte pred predbežným
prerokovaním sťažnosti v prípise sp. zn. 1 SprS/326/2010 z 15. apríla 2010 doručenom
ústavnému súdu 23. apríla 2010, v ktorom okrem iného uviedol:
„Podľa sťažovateľov Krajský súd v Košiciach nerešpektoval Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 5. 11. 2008 a v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach
pod sp. zn. 13Cb/767/2000 nepokračoval bez zbytočných prieťahov.
Uvedené tvrdenie sťažovateľov nie je dôvodné, pretože Krajský súd v Košiciach aj po
doručení Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky v uvedenej veci konal takto:
7. 7. 2008 - predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň 30. 7. 2008 o 10,50 hod.
30. 7. 2008 - pojednávanie odročené z dôvodu pracovnej neschopnosti žalovanej 1)
16. 9. 2008 - predvolanie na pojednávanie vytýčené na 1. 10. 2008 o 10,50 hod.
1. 10. 2008 - pojednávanie odročené pre práceneschopnosť žalovanej 1)
26. 1. 2009 - výzva žalobcovi, aby špecifikoval uplatnený nárok podľa rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR, ktorým bolo uložené predložiť relevantné dôkazy
20. 2. 2009 - súdu doručený návrh na zmenu účastníka na strane žalobcu
12. 3. 2009 - výzva účastníkovi, ktorý mal do konania vstúpiť, či súhlasí so svojim
vstupom do konania na strane žalobcu
14. 4. 2009 - doručený súhlas so vstupom do konania
5. 5. 2009 - uznesenie o pripustení zmeny účastníka na strane žalobcu
6. 11. 2009 - predvolanie na pojednávanie vytýčené na 25. 11. 2009 o 9,15 hod.
25. 11. 2009 - pojednávanie odročené na návrh žalobcu, ktorý navrhol pojednávanie
odročiť pre chyby v písaní, ku ktorým došlo pri písaní uznesenia Najvyššieho súdu SR,
ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach, ďalší dôvod odročenia -
práceneschopnosť žalovaného 3)
9. 12. 2009 - spis zaslaný na Najvyšší súd SR na opravu rozhodnutia na návrh
žalobcu 11. 1. 2010 - doručené opravné uznesenie Najvyššieho súdu SR 11. 2. 2010-
predvolanie na pojednávania na deň 24. 2. 2010 o 10,30 hod.
24. 2. 2010- pojednávanie odročené pre nedoručenie predvolania žalobcovi
4. 3. 2010 - predvolanie na pojednávanie na deň 31. 3. 2010 o 10,30 hod.
31. 3. 2010- pojednávanie vo veci rozhodnuté rozsudkom.
Z uvedeného prehľadu úkonov Krajského súdu v Košiciach, ktoré vykonal vo veci
vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 13 Cb/767/2000 vyplýva, že Krajský súd
v Košiciach vo veci konal a v období od doručenia Nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 5. 11.
2008 k prieťahom v konaní nedošlo...“
V prípise sp. zn. 1 SprV/1036/2010 z 10. novembra 2010 (ústavnému súdu
doručenom 12. novembra 2010, pozn.) predseda krajského súdu len oznámil, že netrvá na
ústnom pojednávaní vo veci v konaní pred ústavným súdom, pričom svoje predchádzajúce
vyjadrenie k sťažnosti už nedoplnil.
Právny zástupca sťažovateľa v 1. rade (ďalej už len „sťažovateľ“) a sťažovateľky
v 2. rade (ďalej už len „sťažovateľka“; spolu ďalej len „sťažovatelia“) v reakcii na
vyjadrenie predsedu krajského súdu z 15. apríla 2010 a 10. novembra 2010 uviedol, že
„sťažovatelia trvajú na podanej ústavnej sťažnosti“.
II.
Z obsahu sťažnosti a zo súvisiaceho súdneho spisu krajského súdu sp. zn.
13 Cb 767/2000 ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania:
- žalobný návrh na zistenie popretej pohľadávky v sume 493 287 324,58 Sk
(v ktorom má sťažovateľka procesné postavenie žalovanej v 3. rade a sťažovateľ má
procesné postavenie žalovaného vo 4. rade) bol podaný krajskému súdu 6. októbra 2000
a bol zaevidovaný pod sp. zn. 13 Cb 767/2000,
- dňa 20. októbra 2000 krajský súd zaslal žalobu sťažovateľom na vyjadrenie,
- dňa 31. októbra 2002 krajský súd nariadil termín pojednávania na 26. november
2002, ktoré pre neprítomnosť žalobcu a sťažovateľa bolo odročené na neurčito,
- dňa 14. februára 2003 krajský súd nariadil termín pojednávania na 25. marec 2003,
- dňa 25. marca 2003 sa na krajskom súde uskutočnilo pojednávanie za účasti
všetkých účastníkov konania, na ktorom po vykonanom dokazovaní krajský súd uznesením
zastavil konanie proti žalovanej v 2. rade a v merite veci proti ostatným účastníkom
rozhodol rozsudkom tak, že určil, že pohľadávka žalobcu je nesporná a časť tejto
pohľadávky v sume 114 996 053,99 Sk je s právom na oddelené uspokojenie a ďalšia časť
pohľadávky v sume 378 291 270,59 Sk sa zaraďuje do 4. triedy,
- žalovaný v 2. rade podal 13. mája 2003 odvolanie proti uzneseniu o zastavení
konania vo výroku o trovách konania, proti rozsudku vo veci samej podal 19. mája 2003
odvolanie žalovaný v 5. rade a 20. mája 2003 podala odvolanie aj sťažovateľka,
- krajský súd 30. mája 2003 vyzval účastníkov, ktorí podali odvolanie, na zaplatenie
súdneho poplatku,
- dňa 20. júna 2003 žalobca doručil krajskému súdu vyjadrenie k odvolaniu
žalovaných,
- dňa 10. júla 2003 krajský súd predložil spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o odvolaní účastníkov,
- najvyšší súd uznesením sp. zn. 6 Obo 168/2003 z 29. apríla 2005 zmenil uznesenie
krajského súdu z 25. marca 2003, zrušil rozsudok krajského súdu z 25. marca 2003 a vec
vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie; rozhodnutie najvyššieho súdu bolo krajskému súdu
doručené 29. júna 2005,
- opatrením predsedu krajského súdu z 30. júna 2005 bola vec pridelená novému
zákonnému sudcovi,
- 7. júla 2008 krajský súd nariadil termín pojednávania na 30. júl 2008, ktoré bolo
z dôvodu ospravedlnenej neprítomnosti žalovanej v 1. rade a žalobcu iba odročené na
neurčito,
- dňa 16. septembra 2008 krajský súd nariadil termín pojednávania na 1. október
2008, ktoré bolo opäť odročené na neurčito z dôvodu ospravedlnenej neúčasti žalobcu
a neprítomnosti žalovanej v 1. rade (nemala vykázané doručenie predvolania na
pojednávanie),
- dňa 28. januára 2009 krajský súd vyzval žalobcu na predloženie špecifikácie
uplatneného nároku,
- dňa 20. februára 2009 bol krajskému súdu doručený návrh na zmenu účastníka na
strane žalobcu,
- dňa 12. marca 2009 krajský súd vyzval účastníka, ktorý mal do konania vstúpiť,
oznámiť, či súhlasí so svojím vstupom do konania na strane žalobcu; súhlas so vstupom do
konania bol krajskému súdu doručený 14. apríla 2009,
- krajský súd uznesením z 5. mája 2009 rozhodol o pripustení zmeny účastníka na
strane žalobcu; uznesenie nadobudlo právoplatnosť 30. mája 2009,
- dňa 6. novembra 2009 krajský súd nariadil termín pojednávania na 25. november
2009,
- dňa 18. novembra 2009 žalobca podal krajskému súdu návrh na opravu chýb
v písaní v uznesení najvyššieho súdu sp. zn. 6 Obo 176/2003 z 29. apríla 2005 a na ten účel
požiadal o odročenie pojednávania; z uvedeného dôvodu krajský súd pojednávanie
nariadené na 25. november 2009 odročil na neurčito,
- krajský súd 9. decembra 2009 predložil spis najvyššiemu súdu; najvyšší súd
16. decembra 2009 vydal opravné uznesenie sp. zn. 6 Obo 176/2003, krajskému súdu bolo
doručené 11. januára 2010,
- dňa 11. februára 2010 krajský súd nariadil termín pojednávania na 24. február 2010,
po jeho odročení z dôvodu neprítomnosti žalobcu krajský súd 4. marca 2010 nariadil termín
pojednávania na 31. marec 2010,
- rozsudkom z 31. marca 2010 krajský súd žalobu žalobcu zamietol,
- dňa 19. apríla 2010 zákonný sudca z dôvodu práceneschopnosti požiadal
o predĺženie lehoty na vyhotovenie rozsudku do 25. júna 2010,
- proti rozsudku z 31. marca 2010 podal 1. júla 2010 odvolanie žalovaný v 1. rade,
6. júla 2010 podala sťažovateľka odvolanie proti výroku rozsudku o trovách konania, 7. júla
2010 podal odvolanie vo veci samej aj žalobca,
- uznesením z 8. júla 2010 krajský súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho
poplatku za podané odvolanie, taktiež zaslal odvolanie žalobcu ostatným účastníkom
konania,
- krajský súd 25. júla 2010 predložil spis na rozhodnutie o odvolaní najvyššiemu
súdu, ktorý vo veci ešte nerozhodol.
Ústavný súd zistil, že napadnuté konanie na krajskom súde nie je ku dňu
rozhodovania v tejto veci právoplatne skončené.
III.
Ústavný súd podľa čl. 127 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva
upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie (IV. ÚS 195/02).
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci v primeranej lehote, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj
k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02,
III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritéria, ktorými sú právna
a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania
a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ako
súčasť prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)
v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľov (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa
uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom posúdenia je konanie týkajúce
sa zistenia popretej pohľadávky v konkurznom konaní, ktoré sa začalo 6. októbra 2000
a dosiaľ nie je právoplatne skončené; v tomto súdnom konaní vystupuje sťažovateľ
v postavení žalovaného vo 4. rade a sťažovateľka v postavení žalovanej v 3. rade. K času
rozhodovania ústavného súdu konanie vedené krajským súdom v predmetnej veci trvá viac
ako desať rokov.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľov vychádzal zo skutočnosti, že
nálezom č. k. I. ÚS 255/08-51 z 5. novembra 2008 už rozhodol o sťažnosti sťažovateľky
v 3. rade tak, že vyslovil, že postupom krajského súdu v konaní vedenom krajským súdom
pod sp. zn. 13 Cb 767/2000 došlo k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal krajskému súdu konať v označenom
konaní bez zbytočných prieťahov a priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 80 000 Sk.
Keďže išlo o rozhodnutie v tej istej veci (len týkajúce sa inej sťažovateľky, pozn.), ústavný
súd vychádzal pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľov zo záverov, ku ktorým dospel
v konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 255/08.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd aj v danom prípade bral do
úvahy skutkový stav a platnú právnu úpravu (II. ÚS 26/95, I. ÚS 92/97, I. ÚS 255/08)
relevantnú na rozhodnutie v predmetnej veci. Na základe týchto hľadísk konanie na zistenie
popretej pohľadávky v konkurznom konaní nehodnotil obdobne ako v konaní vedenom pod
sp. zn. I. ÚS 255/08 ako právne a skutkovo zložité. Ústavný súd v tejto súvislosti vzal do
úvahy tiež skutočnosť, že právnou a faktickou zložitosťou veci neospravedlňoval doterajší
postup v predmetnej veci ani predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení sp. zn.
1 SprV/326/2010 z 15. apríla 2010.
2. Pri posudzovaní správania sťažovateľov ako účastníkov konania na strane
žalovaných ústavný súd nezistil žiadne relevantné skutočnosti, z ktorých by bolo možné
vyvodiť, že sťažovatelia svojím správaním negatívne prispeli k doterajšej (viac než
desaťročnej) dĺžke namietaného konania. Využívanie procesných oprávnení sťažovateľkou
[odvolanie proti rozsudku z 25. marca 2003 (v merite veci) a proti rozsudku z 31. marca
2010 (proti trovám konania)] nemalo podľa názoru ústavného súdu zásadný vplyv na
doterajšiu dĺžku namietaného konania.
3. Vo vzťahu k postupu krajského súdu v namietanom konaní ústavný súd poukázal
na svoje predchádzajúce skutkové zistenia v konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 255/08,
ktoré sa týkalo toho istého konania pred krajským súdom ako sťažnosť sťažovateľov a ktoré
svojou sťažnosťou vyvolal iný účastník konania vedeného krajským súdom pod sp. zn.
13 Cb 767/2000. Vychádzajúc z § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s ustanovením
§ 121 OSP ústavný súd využil skutkové závery z uvedeného právoplatne ukončeného
konania aj pre rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľov.
S poukazom na svoje skutkové zistenia v predchádzajúcom konaní (I. ÚS 255/08)
ústavný súd konštatuje, že krajský súd bol v konaní nečinný predovšetkým v období od
20. októbra 2000 do 31. októbra 2002 v trvaní viac ako dva roky. Rovnako nečinný bez
ospravedlniteľného dôvodu bol krajský súd aj od 29. júna 2005 do 7. júla 2008 v trvaní viac
ako tri roky.
V súvislosti s hodnotením postupu krajského súdu v namietanom konaní ústavný súd
prihliadol na skutočnosť, že spisový materiál bol z dôvodu podávaných opravných
prostriedkov mimo dispozičnej sféry krajského súdu v období od 10. júla 2003 do 29. júna
2005, od 9. decembra 2009 do 11. januára 2010 a od 25. júla 2010 dosiaľ. Zo spisu vyplýva,
že krajský súd v doterajšom priebehu konania disponoval súdnym spisom viac než 7 a pol
roka.
Aj napriek tomu, že zo skutkových okolností prerokúvaného prípadu
i z právoplatného rozhodnutia ústavného súdu v súvisiacej veci vyplýva, že na doterajšej
neprimeranej dĺžke namietaného konania majú podiel viaceré procesné úkony ostatných
účastníkov konania, ako aj postup najvyššieho súdu, pričom v období po nadobudnutí
právoplatnosti nálezu sp. zn. I. ÚS 255/08, t. j. po 15. decembri 2008, už krajský súd
primerane konal a rozhodol vo veci samej (31. marca 2010), nemohol ústavný súd
opomenúť skutočnosť, že krajský súd prispel k 10 rokov trvajúcemu a stále právoplatne
neskončenému konaniu neodôvodnenou nečinnosťou v dĺžke viac ako 5 rokov.
V naznačených okolnostiach ústavný súd obdobne ako v predchádzajúcom konaní
(I. ÚS 255/08) dospel k záveru, že krajský súd svojím postupom v konaní vedenom pod
sp. zn. 13 Cb 767/2000 porušil základné právo sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako
aj ich právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
IV.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,
opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby
vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby,
ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.
Aj napriek zisteniu ústavného súdu, že postupom krajského súdu došlo k porušeniu
základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, neprikázal mu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 13 Cb 767/2000 konal bez
zbytočných prieťahov, vzhľadom na to, že táto povinnosť mu už bola uložená nálezom
ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 255/08 z 5. novembra 2008. Navyše, krajský súd vo veci samej
medzičasom už rozhodol (31. marca 2010), pričom vec sa nachádza ku dňu vydania tohto
nálezu v odvolacom konaní na najvyššom súde. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto
časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.
Sťažovatelia žiadali aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume každý po
20 000 € z dôvodov uvedených v sťažnosti. Uplatňovanú sumu zadosťučinenia sťažovatelia
odôvodňujú už desať rokov trvajúcim stavom právnej neistoty, bezmocnosti a krivdy.
Pri určovaní výšky finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru, so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania krajského súdu vedeného pod sp. zn.
13 Cb 767/2000 a berúc do úvahy predmet namietaného konania (určenie pravosti peňažnej
pohľadávky), dôvody, z ktorých došlo k zbytočným prieťahom v konaní, ako aj skutočnosť,
že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný
súd považoval priznanie sumy 2 500 € pre každého zo sťažovateľov za primerané finančné
zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd rozhodol napokon podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj
o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym
zastupovaním advokátom JUDr. M. P. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd
vychádzajúc z návrhu právneho zástupcu sťažovateľov ich vyčíslil za dva úkony právnej
pomoci [zo základu priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej
republiky v prvom polroku 2009 v sume 721,40 € (úkony právnej služby ustanoveného
advokáta boli vykonané v roku 2010)] podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c)
a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 13 ods. 3 vyhlášky sa základná sadzba tarifnej
odmeny zníži o 20 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.
Prevzatie a prípravu zastupovania a vypracovanie písomného podania ústavný súd posúdil
ako spoločný úkon advokáta pri zastupovaní dvoch sťažovateľov, preto základnú sadzbu
tarifnej odmeny po jej znížení o 20 % určil v celkovej sume 384,74 €, pričom priznaná
úhrada trov konania po započítaní režijného paušálu 2 x 7,21 € predstavuje sumu 399,16 €.
Priznanú úhradu trov konania zaplatí Kancelária ústavného súdu na účet právneho
zástupcu sťažovateľov. Krajský súd je potom povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia
sťažovateľov na účet Kancelárie ústavného súdu (bod 3 a 4 výroku tohto nálezu).
V zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. decembra 2010