Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 5 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)II. ÚS 367/2013
PDF · 378.66 KB
No categories available
II. ÚS 367/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júla 2014 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily
Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť O. N., zastúpeného
advokátkou JUDr. Janou Fridrichovou, Advokátska kancelária, Jakubovo námestie 9,
Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 193/2000 a postupom
Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 193/2011 a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 193/2000 a Krajský
súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 193/2011 p o r u š i l i základné právo
O. N., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2
2. O. N. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € (slovom štyritisíc
eur), z ktorej sumy j e Okresný súd Bratislava IV p o v i n n ý vyplatiť mu sumu 2 500 €
(slovom dvetisícpäťsto eur) a Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý vyplatiť sumu
1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), všetko do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresnému súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 193/2000
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
4. O. N. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 331,12 € (slovom
tristotridsaťjeden eur a dvanásť centov), ktorú j e Okresný súd Bratislava IV p o v i n n ý
vyplatiť na účet jeho advokátky JUDr. Jany Fridrichovej, Advokátska kancelária, Jakubovo
námestie 9, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 367/2013-18 z 26. júna 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť O. N. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného
súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 193/2000
a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 11 Co 241/2011. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie však sťažovateľ prípisom
zo 7. októbra 2013 spresnil spisovú značku napadnutého konania pred krajským súdom na
sp. zn. 5 Co 193/2011.
Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že:
«A. O. N.(...) ako živnostnícka stavebná firma na základe zmluvy o vykonaní
stavebného diela realizoval rekonštrukciu bytu v majetku občana B. M. O. N. ale nebolo
riadne a včas zaplatené a preto on ako zhotoviteľ diela žaloval B. M. (objednávateľa
rekonštrukcie bytu) pred príslušným OS Bratislava IV.
Spor bol iniciovaný 16. 10. 2000! Dá sa konštatovať, že spočiatku OS Ba IV konal čo
do procesného tempa pomerne svižne. 08. 02. 2001 sa k žalobe O. N. vyjadril žalovaný
B. M. Pojednávanie z 29. 03. 2001 bolo odročené na 05. 06. 2001, na 11. 09. 2001
a napokon na neurčito. Bezobsažný bol aj termín 14. 02. 2002; po odročení na 19. 02. 2002
OS Ba IV vyhlásil rozsudok - žalobu O. N. v celosti zamietol. Kauza ako taká však nebola
z pozície súdu dostatočne naštudovaná a pripravená na meritórne rozhodnutie.
Dňa 13. 06. 2002 sa O. N.(...) voči cit. rozsudku OS Ba IV č. 4 C 193/2000,
vynesenému 19. 02. 2002, odvolal. Dá sa povedať, že „skoro vzápätí“ KS Ba tento rozsudok
súdu prvej inštancie pre hrubé procesné chyby, ergo nezákonnosť zrušil. Vec vrátil
uznesením č. 10 Co 251/2002 z 12. 03. 2003 Okresnému súdu Bratislava IV so záväzným
právnym názorom na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Pojem „zbytočné prieťahy v konaní súdu“ obsahuje pasivitu (omisívnosť), ale aj
komponent neefektívnej činnosti (zdanlivej, bezvýslednej aktivity) na strane súdu - k tomu
prioritne Nález II. ÚS 9/2001. Pod „prerokovaním veci bez zbytočných prieťahov“ sa chápe
len taká činnosť súdu, kde relatívne plynule dochádza k vykonávaniu úkonov. Nezávisle
na tom sa potom hodnotí neústavnosť vo vzťahu k celkovej dobe konania. Základnému
právu na konanie bez zbytočných prieťahov však nezodpovedá akýkoľvek (hoci aj
„bezcieľne“ aktívny) postup súdu, ale len to, čo reflektuje procesnú zásadu hospodárnosti
súdneho konania, rešpektovanie ktorej je nevyhnutným predpokladom rýchleho a účinného
poskytnutia právnej (súdnej) a spravodlivej ochrany. Nerešpektovanie týchto postulátov
v konaní všeobecného súdu je spôsobilé porušiť základné právo účastníka súdneho konania
na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR -
II. ÚS 67/2001. Pre dodržanie základného práva, garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR
preto nestačí, aby všeobecný súd vec prerokovával, prípadne vykonával rôzne úkony, a to
i bez ohľadu na ich počet (napr. I. ÚS 10/1998, II. ÚS 157/2002, I. ÚS 76/2003,
III. ÚS 29/2003, III. ÚS 239/2006). K vytvoreniu ústavnoprávne požadovanému stavu
právnej istoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu -
II. ÚS 26/1995, III. ÚS 87/2002, III. ÚS 127/2003. S tým podľa nášho názoru korešponduje
sentencia ÚS SR (obsiahnutá v I. ÚS 344/2006), keď za konanie (postup) súdu, odstraňujúci
právnu neistotu účastníka konania, považuje sa len taká činnosť všeobecného súdu, ktorá
reálne a verifikovateľne smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci. Dá sa teda
vo vzťahu k tomuto „prvému procesnému kolu“ povedať, že OS Ba IV postupoval procesne
neefektívne.
B. OS Ba IV - „v druhom procesnom kole“ vytýčil pojednávanie na 16. 02. 2004.
Ďalšie pojednávanie bolo odročené na neurčito; žalobca aj odporca predložili návrhy
na vypočutie svedkov. Výsledkom pojednávania 15. 06. 2004 bolo odročenie na
21. 10. 2004. Nasledovalo odročenie na neurčito s tým, že súd ustanoví znalca (pre určenie
hodnoty žalobcom vykonaných stavebných prác - rekonštrukcie bytu v majetku žalovaného
B. M.). Stalo sa tak uznesením OS Ba IV č. 4 C 193/2000 z 23. 11. 2004. Znalec Ing. J. J.
mal posudok vypracovať v sudcovskej lehote šesťdesiatich dní, rátaných od 11. 12. 2004.
Je však faktom, že až 05. 04. 2006 súd urgoval nečinného znalca. Uznesením OS Ba IV
z 27. 04. 2006 bola znalcovi dokonca uložená poriadková pokuta. Znalec vrátil spis súdu
a voči uloženej pokute sa odvolal. Listom z 11. 05. 2006 súd trval na vypracovaní posudku
ustanoveným znalcom.
Do istej miery je paradoxom, že dňa 13. 07. 2006 vydal OS Ba IV uznesenie o uložení
poriadkovej pokuty O. N. za údajné ignorovanie znalca. Uznesenie sa stalo právoplatným.
O. N. sa totiž odvolal až 21. 08. 2006 (je faktom, že tak urobil po lehote). Je otázkou, prečo
súd nekomunikoval s advokátom O. N. Tento „mini-problém“ je ale v rozmere predkladanej
ústavnej sťažnosti zanedbateľný. Listom z 02. 01. 2007 O. N. oznámil prvostupňovému OS
Ba IV, že v tangovanom čase sa nezdržiaval vo svojom byte(...). OS Ba IV dňa 04. 01. 2007
oneskorene podané odvolanie O. N. - v súlade s princípom devolúcie - predložil KS Ba a ten
uznesením č. 5 Co 3/2007 z 08. 02. 2007 odvolanie O. N. z dôvodu oneskoreného podania
zamietol. V tomto kontexte chce O. N. povedať, že on stál v pozícii žalobcu, veriteľa
a žiadnym spôsobom nemienil spor komplikovať, resp. predlžovať. Nemal žiadny dôvod
nespolupracovať so znalcom. Išlo len a len o „technické, poštové“ nedorozumenie.
OS Ba IV dňa 13. 07. 2006 paradoxne autoremedúrou zrušil uznesenie o poriadkovej
pokute nečinnému znalcovi Ing. J. J. Dňa 28. 02. 2007 Ing. J. J. oznámil OS Ba IV, že nie je
spôsobilý na znaleckú činnosť. OS Ba IV uznesením z 21. 03. 2007 ustanovil nového znalca
Ing. V. Š.
V tomto kontexte podčiarkujeme, že všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie
zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu znalca, vrátane správneho, vecného
a zrozumiteľného vymedzenia jeho úlohy - III. ÚS 111/2001, III. ÚS 174/2002,
II. ÚS 72/2003. Ustanovenie kvalifikovaného znalca, schopného odborne posúdiť
skutočnosti nevyhnutné pre jeho rozhodnutie je vecou súdu. Jeho „nekvalitný“ výber
nemôže ísť na vrub účastníka súdneho konania - II. ÚS 167/2003. Jeden rok je dobou
značne presahujúcou dobu potrebnú na vypracovanie znaleckého posudku pri riadnom
plnení si povinností súdom a tiež znalcom - III. ÚS 111/2001. K lehotám práce znalca aj -
II. ÚS 10/2001, II. ÚS 17/2001, III. ÚS 12/2003, IV. ÚS 239/2003. Konkludentná akceptácia
márneho plynutia lehoty na vypracovanie znaleckého posudku zo strany súdu môže ísť
na ťarchu súdu pri hodnotení zbytočných prieťahov v konaní - II. ÚS 235/2002.
Čas od 23. 11. 2004 do 21. 03. 2007 je teda obdobím klasických zbytočných
prieťahov v činnosti OS Ba IV (porušovateľa 1).
V septembri 2007 OS Ba IV zistil, že B. M. (odporca v tangovanom súdnom spore)
znalcovi Ing. V. Š. nesprístupnil nehnuteľnosť (inkriminovaný byt). V septembri 2007 súd
predĺžil znalcovi lehotu na vypracovanie posudku a v decembri 2007 bol znalecký posudok
Ing. V. Š. vypracovaný.
Listom z 07. 01. 2008 odporca vzniesol námietku voči znaleckému posudku. V marci
2008 sa odporca vyjadril k doplňujúcemu stanovisku znalca.
Dňa 02. 06. 2008 sa na pôde OS Ba IV uskutočnilo pojednávanie. Žalobca (reagujúc
na obsah znaleckého posudku a v snahe o maximálnu korektnosť vo vzťahu k B. M.)
čiastočne vzal žalobu späť - upravil petit. No OS Ba IV žalobu O. N. opäť a v celom rozsahu
zamietol. O. N. sa pochopiteľne odvolal. Odporca sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním
z 18. 09. 2008. V októbri 2008 bol spis predložený z OS Ba IV nadriadenému odvolaciemu
KS Ba. KS Ba vytýčil pojednávanie na 08. 12. 2009. Pojednávalo sa a KS Ba rozsudok OS
Ba IV z 02. 06. 2008 zrušil a opakovane vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Aj vo vzťahu k tomuto „druhému procesnému kolu“ konštatujeme, že OS Ba IV
neodstraňoval právnu neistotu účastníka konania. Neadekvátne hodnotil obsah znaleckého
posudku a v spore postupoval procesne neefektívne. Podstatu sporu neriešil, ale
„zamotával“.
C. OS Ba IV - „v treťom procesnom kole“ vytýčil pojednávanie 03. 05. 2010.
OS Ba IV listom z 26. 03. 2010 položil žalovanému otázku, či súhlasí s čiastočným
späťvzatím žaloby tak, ako ho predložil žalobca dňa 02. 06. 2008. V apríli 2010 žalovaný
vyslovil svoj súhlas s čiastočným späťvzatím návrhu zo strany žalobcu. Potom žalobca,
resp. aj jeho právny zástupca požiadali o zmenu pojednávacieho termínu a krátko na to
žalobca (sťažovateľ in spe) zmenil svojho právneho zástupcu.
Na súdom vytýčený termín 03. 05. 2010 sa nikto za sporové strany nedostavil.
Žalobca ale na dôvody absencie na svojej strane súd upozornil. Ďalšie pojednávanie
OS Ba IV vytýčil na 14. 07. 2010. Boli letné prázdniny a O. N. ľudsky i právne korektne
požiadal o náhradný termín. Novým pojednávacím termínom mal byť 20. 09. 2010. Žalobca
O. N. i jeho nový právny zástupca sa ustanovili. Žalovaný prišiel s omeškaním; jeho
advokát neprišiel vôbec. Dňa 29.11. 2010 súd vypočul svedkov. Ďalej sa pojednávalo
16. 02. 2011.
OS Ba IV až uznesením z 20. 09. 2010! pripustil čiastočné späťvzatie žaloby,
realizované O. N. v postavení žalobcu (domina litis) ešte 02. 06. 2008.
Nakoniec sa pred OS Ba IV pojednávalo 16. 02. 2011. Súd prvej inštancie uznesením
ukončil dokazovanie a dňa 08. 03. 2011 vyhlásil rozsudok. Odporcovi (B. M.) bola uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi (zhotoviteľovi stavebného diela) znalcom ustálenú hodnotu
stavebnej činnosti.
Podaním z 23. 03. 2011 sa odporca odvolal. Dňa 09. 05. 2011 bol spis z OS Ba IV
predložený na KS Ba. (...)
a) Sťažovateľ tvrdí, že OS Ba IV bol minimálne od konca r. 2004 extrémne pomalý,
neusilovný. OS Ba IV pracoval nesústredene, nekoncepčne a liknavo. Konanie
porušovateľa 1 (OS Bratislava IV) je teda masívne poznačené zbytočnými prieťahmi.
Je očividné, že involvovaný OS Ba IV dlhodobo a bezdôvodne nezabezpečuje procesnej
strane (žalobcovi O. N., sťažovateľovi v intenciách tohto podania) ústavne garantované
právo na súdu ochranu a právo na spravodlivý a súčasne primerane rýchly proces. Už sme
uviedli, že spor bol iniciovaný O. N. (ako žalobcom), a to podaním z 16. 10. 2000.
Priamo sa teda natíska poukaz na záväzný právny názor Ústavného súdu SR: lehota
presahujúcu obdobie troch rokov je neakceptovateľná na riešenie akejkoľvek zložitej
právnej otázky (k tomu napr. III. ÚS 62/2006, II. ÚS 12/2004, I. ÚS 10/2000). Dlhšie
trvanie súdneho konania nemožno hodnotiť ako efektívne vedenie súdneho procesu - III. ÚS
9/2000; je nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Zdĺhavosť
konania všeobecného súdu totiž v princípe predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby
(a tu reálne hovorí sťažovateľ aj v záujme je procesného kontrahenta) do tej miery, že sa
právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a je teda ohrozené vo svojej podstate.
b) Krajský súd v Bratislave (porušovateľ 2) situáciu však od júna 2011 a dodnes
eskaluje svojou pasivitou. Reálne vedenie procesu nie je z pozície odvolacieho KS
v Bratislave (porušovateľa 2) garantované.
Pridržiavame sa sentencie ÚS SR, že už jednoročné obdobie - bez vykonania
akéhokoľvek procesného úkonu - je dostatočne dlhé na to, aby ho bolo možné považovať za
čas, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom v konaní zo strany všeobecného súdu -
II. ÚS 41/2000. (...)
K prieťahom v konaní a ich definičným znakom poznamenávame: Ústavný súd SR
(...) zaujal pozíciu, že pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným
prieťahom v konaní a tým aj k porušeniu základného práva (podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR,
čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd 2 a čl. 6 ods. Dohovoru) bude zohľadňovať
viaceré kritériá (II. ÚS 74/1997). Nimi sú prioritne tri základné kritériá:
a) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej všeobecný súd rozhoduje. Po podaní
žalobného návrhu O. N. (na prelome r. 2000/2001) bolo vo všeobecnosti úlohou OS
Bratislava IV preskúmať podmienky konania a pripraviť vec tak, aby mohla byť primerane
rýchlo rozhodnutá (§ 114 ods. 1 OSP). To sa nestalo.
ÚS SR sa už zásadne vyjadril, že skutkovo a právne zložité je napr. také konanie,
ktoré si na posúdenie skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, žiada ustanovenie znalca
s odbornými znalosťami - IV. ÚS 28/2005. Dĺžka súdneho konania ale musí v „rozumnej
miere“ zodpovedať faktorom, ktoré môžu konanie predlžovať - III. ÚS 49/2001, resp.
II. ÚS 57/2001. Je dôležité rozlíšiť konania pomalé (ktoré trvajú dlho z dôvodu zložitosti
prejednávanej veci) a konania neefektívne (konania so zbytočnými prieťahmi) -
I. ÚS 92/1997, ale aj I. ÚS 36/1999, resp. I. ÚS 37/1999.
Spor o zhotovenie diela (konkrétne opravu rodinného domu - vnímajme, že v našom
prípade ide o realizačno-technický podobný problém: rekonštrukciu bytu) ÚS SR nehodnotí
ako právne zložitý - III. ÚS 75/2003. Konkrétne okolnosti prípadu (napr. dohoda medzi
objednávateľom - sťažovateľom a zhotoviteľom - žalovaným o vykonaní opravy bola
uzatvorená ústne, pričom jej obsah bol medzi účastníkmi sporný) môžu svedčiť o určitej
skutkovej - faktickej zložitosti kauzy. Zisťovanie obsahu uvedenej dohody, vrátane rozsahu
a povahy záväzkov zhotoviteľa, a tým aj rozsahu jeho prípadnej zodpovednosti za vady
vykonaných opráv si vyžaduje rozsiahlejšie dokazovanie (výsluch viacerých svedkov,
zabezpečovanie nepriamych listinných dôkazov o rozsahu a povahe vykonaných prác).
Zisťovanie kvality vykonaných prác a existencia prípadných vád vyžaduje napr. aj znalecké
dokazovanie. Skutkovo a právne zložité by bolo iba také konanie, ktoré si na hodnotenie
skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, vyžiadalo ustanovenie znalca s osobitnými
odbornými znalosťami, resp. spoluprácu takto vysoko kvalifikovaného, špecializovaného
znalca s inými odborníkmi (konzultantmi) - parafrázujeme Nález Ústavného súdu SR sp. zn.
IV. ÚS 28/2005 z 30. 03. 2005.
Dnešná úloha odvolacieho súdu je potom priam simplexná. Nevidíme na úrovni OS
Ba IV ani na úrovni KS v Bratislave žiadny moment osobitnej právnej alebo faktickej
zložitosti predmetnej kauzy.
b) Druhým základným kritériom je správanie účastníkov súdneho konania (presnejšie
povedané skúmanie či správanie sťažovateľa v predmetnej veci podstatným spôsobom
neprispelo k predĺženiu predmetného konania): tvrdíme, že pre reálny a efektívny postup
oboch involvovaných všeobecných súdov (in concreto OS Ba IV a KS v Bratislave) nemohol
sťažovateľ nič viac urobiť.
c) Tretím kritériom je postup oboch involvovaných všeobecných súdov - teda OS Ba
IV a KS v Bratislave. Tvrdíme, že prvostupňový súd bol vo svojej činnosti mimoriadne
nepružný a procesné neefektívny. Situáciu dnes stupňuje pasivita KS v Bratislave –
v predkladanej ústavnej sťažnosti sa v súvislosti s protiústavnosťou práce KS v Bratislave
opierame o sentenciu ÚS SR že už jednoročné obdobie bez vykonania akéhokoľvek
procesného úkonu je dostatočne dlhé na to, aby ho bolo možné považovať za čas, v ktorom
došlo k zbytočným prieťahom v konaní zo strany všeobecného súdu - II. ÚS 41/2000.
Ak dnes KS Ba už o odvolaní sťažovateľa reálne konal - i tak by vykonanie takého
procesného úkonu až po jednom roku a deviatich mesiacoch nečinnosti bolo nutné tiež
považovať za zbytočný prieťah, ktorým bolo porušené základné právo sťažovateľa -
I. ÚS 32/2001 a I. ÚS 33/2001.
Je faktom, že KS v Bratislave je od júna 2011 dodnes nečinný. Stav právnej neistoty
žalobcu (sťažovateľa O. N.) tak pretrváva viac ako dvanásť rokov. OS BA IV a KS Ba
neposkytujú sťažovateľovi súdnu ochranu a nie je nimi zabezpečený spravodlivý proces. (...)
Tvrdíme, že z vyššie uvedených skutočností sa dá vyvodiť záver o priamej spojitosti
porušenia práv základných práv sťažovateľa O. N. s ústavne fixovanými požiadavkami na
súdnu ochranu a spravodlivý proces. (...) Protiústavným postupom porušovateľov OS Ba IV
a KS v Bratislave došlo a dochádza k porušeniu základného práva sťažovateľa na
prerokovanie veci v súdnom konaní bez zbytočných prieťahov. Konkrétne porušovatelia
svojím postupom porušili čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, keď bez zjavných príčin
a najmä vzhľadom na charakter prejednávanej veci, svojou neefektívnou procesnou prácou
a protrahovanou nečinnosťou spôsobovali a stále spôsobujú sťažovateľovi mimoriadne
ťažkosti. Predmetný spor zo skutkového, ani z právneho hľadiska nevykazuje črty
mimoriadnej náročnosti a právnej zložitosti - ba dá sa povedať, že v činnosti justície je
obvyklý; „procesná technológia“ konaní o zaplatenie ceny zhotoveného a odovzdaného
stavebného diela je a musí byť všeobecným súdom dostatočne známa a rutinná. (...)
Pre výraznú intenzitu zásahu do ústavou garantovaného práva sťažovateľa na súdnu
ochranu a spravodlivý a fakt, že spor sa celkovo vedie už trinásty rok žiada sťažovateľ, aby
mu bolo priznané finančné zadosťučinenie vo výške 12.000,- €(...)»
Dňa 7. októbra 2013 sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne sťažnosť
doplnil a spresnil takto:
„(...) v predmetnej veci sme chybne oznámili, že súvzťažný spis KS v Bratislave má
sp. zn. 11 Co 241/2011. Ukázalo sa, že ide o náš omyl, resp. chybu pri písomnom
vyhotovovaní ústavnej sťažnosti, za čo sa ospravedlňujeme. E-mailovú správu KS
v Bratislave v tomto zmysle prikladáme. Je teda zrejmé, že odvolacie konanie vo vzťahu
k prvostupňovému rozsudku OS BA IV č. 4 C 193/2000 je aktuálne na KS v Bratislave
evidované pod č. 5 Co 193/2011. Reálny procesný postup však zaznamenať nemožno.
Vzhľadom na uvedené predkladáme upravené znenie Nálezu, ktorý žiadame, aby po
náležitom zistení skutkového stavu vydal Ústavný súd :
1. Okresný súd Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.: 4 C 193/2000 porušil
právo O. N., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2
2. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.: 5 Co 193/2011 porušil
právo O. N., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2
3. Krajskému súdu v Bratislave sa v konaní vedenom pod sp. zn.: 5 Co 193/2011
prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
4. O. N.(...) sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- €(...),
ktoré je povinný zaplatiť Okresný súd Bratislava IV a vo výške 2.000,- €(...), ktoré je
povinný zaplatiť Krajský súd v Bratislave, každý povinný súd do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
5. Okresný súd Bratislava IV a Krajský súd v Bratislave sú povinné spoločne
a nerozdielne uhradiť O. N.(...) trovy konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom
vyhotovení nálezu do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právnej zástupkyne
JUDr. Jany Fridrichovej(...).“
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:
okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 3400/2013 z 12. marca 2014
a krajský súd zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. Spr. 3374/2013 z 21. októbra 2013.
2.1 Predsedníčka okresného súdu uviedla tieto relevantné skutočnosti:
„v intenciách Vášho listu zo dňa 04. marca 2014, č. k. II. ÚS 367/2013-36 Vám
k sťažnosti O. N., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 4C 193/2000 a postupom
Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Co 241/2011, oznamujem, že
spis tunajšieho súdu sp. zn. 4C 193/2000 doposiaľ nebol vrátený z Krajského súdu
v Bratislave, kde sa nachádza od 06. 05. 2011 za účelom konania a rozhodnutia o podanom
odvolaní.
Vzhľadom na uvedené, nemôžeme Vašu žiadosť o zaslanie vyjadrenia spolu so
spisom vybaviť v stanovenej lehote.
Zároveň súhlasíme, aby ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z.
o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním, a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov, upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.
(...)“
2.2 Predseda krajského súdu uviedol tieto relevantné skutočnosti:
„(...) Lustráciou spisov v súdnom manažmente na Krajskom súde v Bratislave som
zistil, že pod spisovou značkou 11Co 241/2011 nie je vedené žiadne konanie na tunajšom
súde. Vec vedená na Okresnom súde Bratislava IV pod spisovou značkou 4C 193/2000
napadla na Krajský súd dňa 09. 05. 2011 z dôvodu podania odvolania žalovaného a bola jej
pridelená spisová značka 5Co 193/2011.
Prípisom zo dňa 21. 08. 2013 som požiadal JUDr. Juraja Považana, predsedu senátu
Krajského súdu v Bratislave, o vyjadrenie k sťažnosti vo veci sp. zn. 5Co 193/2011,
z dôvodu čerpania dovolenky na zotavenie a vysokej pracovnej zaťaženosti mi požadované
vyjadrenie predložil dňa 17. 10. 2013.
Vo svojom vyjadrení menovaný predseda senátu uviedol, že predmetná vec napadla
na Krajský súd v Bratislave dňa 09. 05. 2011 do senátu 5Co zákonnej sudkyni JUDr. Elene
Ďuranovej a bola jej pridelená sp. zn. 5Co 193/2011.
JUDr. Elena Ďuranová prerušila výkon funkcie sudcu z dôvodu odchodu do
starobného dôchodku podľa ustanovenia § 24 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch
a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov ku dňu 31. 12. 2012 následne po
tom, čo čerpala riadnu dovolenku na zotavenie v čase od 02. 11. 2012 do 21. 12. 2012
(celkom 36 pracovných dní). Ku dňu nápadu predmetnej veci mala menovaná sudkyňa
množstvo nevybavených vecí v celkovom počte 225. Senát 5Co nebol plne obsadený do
28. 02. 2013. Od 01. 03. 2013 bola do senátu 5Co dočasne pridelená JUDr. Blanka
Malichová s množstvom nevybavených vecí 222.
Postup odvolacieho súdu pri prejednaní bol a je ovplyvnený objektívnym stavom
súdnych oddelení 5Co, 5CoPr, 5CoD so zreteľom na 4-mesačné neúplné obsadenie senátu,
zaťaženosť senátu a množstvo napadnutých vecí pridelených na vybavenie do senátov
vybavovaných podľa poradia ich nápadu, okrem súdnych konaní, ktoré majú prebehnúť
s osobitnou, resp. výnimočnou rýchlosťou (výživné, pracovné veci, predbežné opatrenia
a pod.) tak, ako je to stanovené rozhodovacou praxou štrasburských orgánov ochrany
práva a rozvrhom práce Krajského súdu v Bratislave, pričom tieto skutočnosti majú nemalý
vplyv na rýchlosť konania v predmetnej veci a sú objektívnym dôvodom neprimeranej dĺžky
súdneho konania.
Súčasne Vám oznamujem, že Krajský súd v Bratislave podľa ustanovenia § 30 ods. 2
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov, netrvá na ústnom prerokovaní veci pred Ústavným súdom SR. (...)“
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav
konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 4 C 193/2000 a tento postup krajského
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 193/2011:
Dňa 23. októbra 2000 podal sťažovateľ na okresnom súde proti B. M. (ďalej len
„odporca“) žalobný návrh „o zaplatenie 88.967,- Sk s prísl.“ (z titulu uzavretej zmluvy
o vykonaní stavebných prác – rekonštrukcie bytu), pričom navrhol vydanie platobného
rozkazu.
Dňa 13. decembra 2000 okresný súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril k žalobnému
návrhu.
Dňa 8. februára 2001 sa odporca vyjadril k žalobnému návrhu.
Dňa 26. februára 2001 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 29. marec 2001.
Dňa 29. marca 2001 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
neurčito na účely dokazovania.
Dňa 30. marca 2001 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 5. jún 2001.
Dňa 5. júna 2001 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
11. september 2001. Okresný súd uznesením č. k. 4 C 193/2000-45 uložil svedkovi
poriadkovú pokutu, pretože sa bez ospravedlnenia nedostavil na pojednávanie.
Dňa 11. septembra 2001 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
neurčito na účely dokazovania. Svedkovi, ktorý sa na opakované predvolanie dostavil na
okresný súd, bola poriadková pokuta odpustená.
Dňa 19. novembra 2001 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 14. február 2002.
Dňa 14. februára 2002 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
19. február 2002.
Dňa 19. februára 2002 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom okresný súd
rozsudkom č. k. 4 C 193/2000-70 návrh zamietol.
Dňa 23. mája 2002 bol rozsudok písomne vyhotovený.
Dňa 13. júna 2002 sťažovateľ podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu č. k.
4 C 193/2000-70.
Dňa 12. júla 2002 bol sťažovateľ vyzvaný, aby uhradil súdne poplatky za podané
odvolanie, a odporca, aby sa vyjadril k odvolaniu.
Dňa 26. júla 2002 sa odporca vyjadril k odvolaniu.
Dňa 19. decembra 2002 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol
o odvolaní sťažovateľa. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 10 Co 251/02.
Dňa 16. januára 2003 bolo vo veci nariadené pojednávanie pred odvolacím súdom na
12. marec 2003.
Dňa 12. marca 2003 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom krajský súd
uznesením č. k. 10 Co 251/02-87 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.
Dňa 19. augusta 2003 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 27. augusta 2003 bolo rozhodnutie krajského súdu doručené účastníkom
konania.
Dňa 8. októbra 2003 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 10. február 2004, tento
termín však bol preročený na 16. február 2004.
Dňa 16. februára 2004 bolo pojednávanie odročené na neurčito s tým, že účastníci
budú navrhovať svedkov.
Dňa 25. februára 2004 odporca a 29. marca 2004 sťažovateľ navrhol vykonanie
dôkazov.
Dňa 30. marca 2004 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 15. jún 2004.
Dňa 15. júna 2004 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
21. október 2004.
Dňa 21. októbra 2004 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
neurčito s tým, že bude nariadené znalecké dokazovanie z odboru stavebníctva.
Dňa 23. novembra 2004 okresný súd uznesením č. k. 4 C 193/2000-113 nariadil
vo veci znalecké dokazovanie, pričom na vypracovanie znaleckého posudku určil 60 dní.
(Znalec prevzal uvedené uznesenie 30. decembra 2004.)
Dňa 10. marca 2005 znalec požiadal okresný súd o predĺženie lehoty na
vypracovanie znaleckého posudku.
Dňa 12. apríla 2005 bol spis zapožičaný znalcovi.
Dňa 5. apríla 2006 okresný súd vyzval znalca na vrátenie spisu.
Dňa 27. apríla 2006 okresný súd uznesením č. k. 4 C 193/2000-127 uložil súdnemu
znalcovi poriadkovú pokutu 25 000 Sk v zásade preto, že nedodržal lehotu na vypracovanie
znaleckého posudku. V rovnaký deň súd vyzval znalca na vrátenie spisu pod hrozbou
uloženia ďalšej poriadkovej pokuty.
Dňa 9. mája 2006 znalec vrátil predmetný spis okresnému súdu a podal odvolanie
proti uzneseniu č. k. 4 C 193/2000-127.
Dňa 13. júla 2006 okresný súd uznesením č. k. 4 C 193/2000-145 uložil
sťažovateľovi poriadkovú pokutu 5 000 Sk v zásade preto, že nespolupracoval so znalcom.
Dňa 13. júla 2006 okresný súd uznesením č. k. 4 C 193/2000-147 zrušil svoje
uznesenie č. k. 4 C 193/2000-127.
Dňa 18. augusta 2006 bol spis zaslaný znalcovi.
Dňa 21. augusta 2006 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu č. k. 4 C 193/2000-
145.
Dňa 2. októbra 2006 znalec požiadal o zrušenie uznesenia, ktorým bol ustanovený na
vypracovanie znaleckého posudku, pretože „nemám potrebné doklady a neviem si ich
zadovážiť“.
Dňa 28. novembra 2006 bol znalec telefonicky požiadaný o vrátenie spisu.
Dňa 7. decembra 2006 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 12. decembra 2006 okresný súd vyzval sťažovateľa aby oznámil, či sa v dňoch
21. júla 2006 – 24. júla 2006 zdržiaval v mieste svojho bydliska.
Dňa 2. januára 2007 sťažovateľ okresnému súdu oznámil, že v uvedenom období sa
vo svojom byte nezdržiaval, lebo ho maľovali.
Dňa 4. januára 2007 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu č. k. 4 C 193/2000-145. Vec bola na krajskom súde zaevidovaná pod sp. zn.
Dňa 8. februára 2007 krajský súd odvolanie sťažovateľa odmietol.
Dňa 9. februára 2007 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 16. februára 2007 okresný súd vyzval sťažovateľa na spoluprácu so znalcom
a znalca vyzval, aby v lehote 30 dní vypracoval znalecký posudok.
Dňa 1. marca 2007 znalec navrhol okresnému súdu zrušenie uznesenia, pretože
ukončil pôsobenie v odvetví odhadu hodnoty stavebných prác.
Dňa 21. marca 2007 okresný súd uznesením č. k. 4 C 193/2000-172 zmenil svoje
uznesenie č. k. 4 C 193/2000-113 a ustanovil vo veci nového znalca Ing. V. Š.
Dňa 17. mája 2007 bol spis doručený znalcovi.
Dňa 13. augusta 2007 nový znalec okresnému súdu oznámil, že nemôže vykonať
ohliadku, pretože odporca nemá vedomosti o zmene znalca. Znalec Ing. V. Š. požiadal
o nový termín spracovania posudku.
Dňa 11. septembra 2007 okresný súd predĺžil znalcovi lehotu na vyhotovenie
znaleckého posudku o 30 dní. V rovnaký deň vyzval odporcu a jeho právneho zástupcu, aby
s novým znalcom spolupracovali, pod hrozbou poriadkovej pokuty.
Dňa 21. septembra 2007 právny zástupca odporcu reagoval na výzvu okresného súdu
tak, že jeho klient bol znalcom telefonicky oslovený až v druhej polovici augusta, hoci bol
v marci ustanovený, a že jeho klient bude súčinnostný.
Dňa 12. decembra 2007 znalec Ing. V. Š. doručil okresnému súdu vypracovaný
znalecký posudok.
Dňa 17. decembra 2007 bol znalecký posudok zaslaný účastníkom konania, aby sa
k nemu vyjadrili.
Dňa 10. januára 2008 odporca podal svoje písomné námietky k znaleckému posudku.
Dňa 28. januára 2008 boli písomné námietky odporcu voči znaleckému posudku
zaslané znalcovi na vyjadrenie.
Dňa 14. februára 2008 znalec písomne reagoval na námietky odporcu.
Dňa 28. februára 2008 okresný súd uznesením č. k. 4 C 193/2000-218 priznal
znalcovi odmenu za vypracovanie znaleckého posudku.
Dňa 28. februára 2008 okresný súd zaslal odporcovi stanovisko znalca na vyjadrenie.
Dňa 18. marca 2008 sa odporca vyjadril k stanovisku znalca.
Dňa 31. marca 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 2. jún 2008.
Dňa 2. júna 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom okresný súd
rozsudkom č. k. 4 C 193/2000-229 návrh sťažovateľa zamietol.
Dňa 19. augusta 2008 sťažovateľ podal proti uvedenému rozsudku odvolanie.
Dňa 4. septembra 2008 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho
poplatku za odvolanie a zaslal odporcovi kópiu odvolania na vyjadrenie.
Dňa 18. septembra 2008 sa odporca vyjadril k odvolaniu sťažovateľa.
Dňa 22. októbra 2008 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol
o predmetnom odvolaní. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 5 Co 262/08.
Dňa 22. septembra 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie o odvolaní na
8. december 2009.
Dňa 8. decembra 2009 sa uskutočnilo vo veci odvolacie pojednávanie, na ktorom
krajský súd uznesením č. k. 5 Co 262/08-259 zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.
Dňa 14. januára 2010 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 19. januára 2010 bolo uvedené uznesenie krajského súdu doručované
účastníkom konania.
Dňa 12. februára 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 3. máj 2010.
Dňa 26. marca 2010 okresný súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril k tomu, či súhlasí
s čiastočným späťvzatím návrhu.
Dňa 23. apríla 2010 odporca reagoval na uvedenú výzvu okresného súdu.
Dňa 30. apríla 2010 sťažovateľ a 3. mája 2010 odporca požiadali okresný súd
o odročenie nariadeného pojednávania.
Dňa 3. mája 2010 bolo pojednávanie odročené na 14. júl 2010.
Dňa 13. júla 2010 sťažovateľ požiadal okresný súd o odročenie nariadeného
pojednávania.
Dňa 14. júla 2010 bolo pojednávanie odročené na 20. september 2010.
Dňa 20. septembra 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
29. november 2010. Okresný súd uznesením č. k. 4 C 193/2000-298 súdne konanie v časti
zastavil.
Dňa 29. novembra 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
16. február 2011.
Dňa 16. februára 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
8. marec 2011 na účely vyhlásenia rozsudku.
Dňa 8. marca 2011 bol vo veci vyhlásený rozsudok č. k. 4 C 193/2000-317.
Dňa 23. marca 2011 odporca podal proti uvedenému rozsudku odvolanie.
Dňa 30. marca 2011 okresný súd vyzval odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za
odvolanie a zaslal sťažovateľovi kópiu odvolania na vyjadrenie.
Dňa 28. apríla 2011 sa sťažovateľ vyjadril k odvolaniu odporcu.
Dňa 9. mája 2011 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o predmetnom
odvolaní. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 5 Co 193/2011.
Dňa 6. decembra 2012 sťažovateľ podal na krajskom súde písomné stanovisko
vo vzťahu k odvolaniu odporcu.
Dňa 4. marca 2013 bol na krajskom súde spísaný úradný záznam o tom, že právny
zástupca sťažovateľa nahliadol do spisu.
Dňa 24. apríla 2013 sťažovateľ podal na krajskom súde písomné stanovisko vo
vzťahu k odvolaniu odporcu.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní o „zaplatenie 88.967,-Sk s prísl.“ (z titulu uzavretej zmluvy o vykonaní
stavebných prác – rekonštrukcie bytu) vedenom pod sp. zn. 4 C 193/2000 a postupom
krajského súdu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 193/2011 dochádza
k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov(...)
Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že
účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2
ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu
najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania
a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva
ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho
význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých
kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie
v napadnutom konaní bolo po skutkovej stránke nepochybne zložitejšie, pretože skutkové
posúdenie veci si vyžadovalo nariadenie znaleckého dokazovania. Po právnej stránke však
danú vec možno považovať za štandardnú, nijako sa nevymykajúcu bežnej rozhodovacej
činnosti všeobecných súdov.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej
veci, treba poukázať predovšetkým na to, že, ako to z chronológie úkonov vykonaných
v napadnutom konaní vyplýva (pozri bod II tohto nálezu), k predĺženiu napadnutého
konania prispel aj samotný sťažovateľ najmä tým, že v určitom štádiu napadnutého konania
pred okresným súdom nespolupracoval so znalcom. Sťažovateľ síce vo vzťahu k tomuto
tvrdeniu poskytuje ospravedlňujúce vysvetlenie, avšak okresný súd mu právoplatným
uznesením č. k. 4 C 193/2000-145 uložil poriadkovú pokutu preto, že nespolupracoval
so znalcom. Na uvedené správanie sťažovateľa nemohol teda ústavný súd neprihliadnuť pri
úvahe o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal
a) postupom okresného súdu a predovšetkým poukazuje na to, že občianske súdne
konanie, ktoré trvá tak dlho, ako to je v danej veci, teda viac ako 10 rokov (od 23. októbra
2000 do 9. mája 2011), možno už len na základe posúdenia tohto neprimeraného obdobia
považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy (aj keď spis
bol v uvedenom období cca 12 mesiacov na odvolacom súde). Takáto zdĺhavosť konania
totiž v princípe predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo
na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (m. m.
Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielen
nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže
zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).
Ústavný súd konštatuje, že okresný súd bol v danej veci opakovane a krátkodobo
absolútne nečinný, a to konkrétne od 26. júla 2002 do 19. decembra 2002 (päť mesiacov)
a tiež vôbec nemožno považovať za efektívny postup v napadnutom konaní, že takmer
poldruha roka trvalo (od 12. apríla 2005 do 2. októbra 2006), kým okresný súd získal od
nečinného znalca späť súdny spis, pričom poriadkovú pokutu mu uložil až po jednom roku.
Taktiež po ustanovení iného znalca okresný súd opomenul o tom včas upovedomiť
sťažovateľa, v dôsledku čoho došlo opäť k oddialeniu vyhotovenia znaleckého posudku.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu pritom okresný súd v rozsahu svojej právomoci
nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu znalca (napr. III. ÚS 174/02,
II. ÚS 72/03). Na okresnom súde teda minimálne dva roky nebol vykonaný žiadny, alebo
žiadny efektívny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ
počas napadnutého súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného
v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti, a teda
k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti a iba čiastočne v dôsledku
správania účastníkov, ale predovšetkým v dôsledku postupu okresného súdu. Ústava pritom
v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali
príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti – bez
zbytočných prieťahov.
b) Postupom krajského súdu došlo v napadnutom konaní taktiež k zbytočným
prieťahom v konaní, pretože krajský súd vo veci vedenej pod sp. zn. 5 Co 193/2011 od
9. mája 2011 až do podania tejto ústavnej sťažnosti nevykonal žiadny úkon smerujúci
k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ počas napadnutého súdneho konania
nachádza, pričom k uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo
v dôsledku zložitosti veci alebo v dôsledku správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku
postupu krajského súdu. Na skutočnosť uvedenú predsedom krajského súdu, že „postup
odvolacieho súdu pri prejednaní bol a je ovplyvnený objektívnym stavom súdnych
oddelení“, čo znamená ich neúmernú zaťaženosť, ani v okolnostiach danej veci nebolo
možné prihliadať, tieto argumenty nebolo možné akceptovať. Ústavný súd už v podobných
súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03 a v ňom cit. predchádzajúcu
judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné
množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne
ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas
adekvátne opatrenia. Ako to už bolo uvedené, ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým
súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie
veci – a teda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky
nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia
súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti
pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity
príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane
zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené
činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto
pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované
ako objektívne vo vyjadrení krajského súdu (I. ÚS 6/06).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu
(pretože vec sa nachádza t. č. na odvolacom súde) podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3
písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ pre „výraznú intenzitu zásahu do ústavou garantovaného práva(...)
na súdnu ochranu a spravodlivý a fakt, že spor sa celkovo vedie už trinásty rok žiada(...),
aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie vo výške 12.000,- €“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal
za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia
zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky
okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä na neobyčajne dlhé trvanie
preskúmavaných konaní (takmer 14 rokov) považuje za primerané vo vzťahu k okresnému
súdu vo výške 2 500 € a vo vzťahu ku krajskému súdu vo výške 1 500 €. Ústavný súd
pritom v určitej miere prihliadol aj na nesúčinnosť sťažovateľa so znalcom, ako aj na
povahu veci (výšku istiny predmetu konania).
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 2.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za
dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 26. februára 2013 a podanie
sťažnosti z 5. marca 2013). Za dva úkony vykonané v roku 2013 patrí odmena dvakrát
po 130,16 € a dvakrát režijný paušál po 7,81 €, preto trovy právneho zastúpenia pre
sťažovateľa by predstavovali sumu 275,94 € v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov, pričom k uvedenej sume bolo treba
pripočítať 20 % DPH, teda sumu 55,18 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa
predstavujú celkove sumu 331,12 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. júla 2014