Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 72/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. júna 2003 v senáte

zloženom z predsedu Jána Klučku a zo sudcov Alexandra Bröstla a Ľudmily Gajdošíkovej

v konaní o sťažnosti M. Š. a J. B., obe bytom B., zastúpených advokátom JUDr. J. Č., so

sídlom B., vo veci porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov upraveného v postupom Okresného

súdu v Považskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. Š. a J. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

upravené v postupom Okresného súdu v

Považskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému súdu v Považskej Bystrici p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. Š. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 10 000 Sk (slovom desaťtisíc

slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd v Považskej Bystrici povinný zaplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. J. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 10 000 Sk (slovom: desaťtisíc

slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd v Považskej Bystrici povinný zaplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 21. februára

2003 doručené podanie M. Š. a J. B., obe bytom B., (ďalej len „sťažovateľky“), zastúpených

advokátom JUDr. J. Č., so sídlom B., označené ako „Sťažnosť na porušenie základného

občianskeho práva na súdne konanie bez prieťahov“.

Z obsahu podania vyplýva, že ide o sťažnosť podanú podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorou sťažovateľky namietajú porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu v Považskej Bystrici (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Predmetom namietaného súdneho konania je žaloba sťažovateliek o vydanie

nehnuteľností podľa o zmiernení následkov niektorých majetkových

krívd v znení neskorších predpisov a o mimosúdnych rehabilitáciách

v znení neskorších predpisov podaná na okresnom súde 28. novembra 1991. V tomto

súdnom konaní doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté.

Sťažovateľky navrhujú, aby ústavný súd vo veci ich sťažnosti prijal tento nález:

„Ústavný súd vyslovuje, že nečinnosťou Okresného súdu Považská Bystrica v konaní

bolo porušené ústavné právo sťažovateliek, aby sa ich vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Považská

Bystrica, aby vo veci bez prieťahov konal a rozhodol.

Ústavný súd priznáva sťažovateľkám finančné zadosťučinenie vo výške 70.000,- Sk.“ .

Ústavný súd sťažnosť sťažovateliek predbežne prerokoval 9. apríla 2003 a keďže nezistil

dôvody na jej odmietnutie, prijal ju na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd sťažovateľky a okresný súd,

aby oznámili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, a okresný súd aj

na vyjadrenie k prijatej sťažnosti.

Sťažovateľky a okresný súd oznámili, že netrvajú na ústnom pojednávaní.

Predseda okresného súdu vo svojom stanovisku uviedol, že z obsahu spisu nezistil

subjektívne prieťahy.

Zo súdneho spisu zistil ústavný súd nasledovné:

1. Žaloba sťažovateliek bola doručená okresnému súdu 28. novembra 1991.

2. Pokynom sudcu bolo nariadené prvé pojednávanie vo veci na 12. september 1992.

3. Dňa 12. októbra 1992 sa uskutočnilo súdne pojednávanie bez účasti sťažovateliek

a predvolaného svedka. Pojednávanie bolo odročené na 22. október 1992 (svedok

predvolaný pod hrozbou pokuty) – po jeho ospravedlnení sa zmenil termín

pojednávania.

4. Pojednávanie sa uskutočnilo 22. októbra 1992 (jedna zo sťažovateliek sa

nedostavila), okresný súd vypočul svedka a navrhovateľku a odročil pojednávanie za

účelom vyhlásenia rozsudku na 27. október 1992.

5. Dňa 27. októbra 1992 bol vyhlásený rozsudok, ktorým boli odporcovia zaviazaní

uzavrieť dohodu o vydaní parciel sťažovateľkám.

6. Rozsudok bol doručený účastníkom konania 29. apríla 1993.

7. Odporca 12. mája 1993 doručil odvolanie proti rozsudku okresného súdu.

8. Dňa 19. mája 1993 okresný súd predložil odvolanie na vyjadrenie sťažovateľkám

a vyzval odporcu, aby zaplatil súdny poplatok.

9. Dňa 24. júna 1993 bolo doručené súdu stanovisko sťažovateľky Jarmily Buchalovej.

10. Dňa 22. júla 1993 sa uskutočnilo pojednávanie na Krajskom súde v Banskej Bystrici

v rámci odvolacieho konania, rozsudok okresného súdu bol zrušený a vec mu bola

vrátená na ďalšie konanie.

11. Dňa 25. októbra 1993 sa uskutočnilo pojednávanie na okresnom súde, boli vypočutí

účastníci konania a pojednávanie bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku.

12. Dňa 2. novembra 1993 bol na pojednávaní vyhlásený rozsudok (v časti týkajúcej sa

parc. EN 425/1, 425/3, 425/4, 428/1 v k. ú. Košeca sa návrh sťažovateliek zamietol).

13. Dňa 1. decembra 1993 bolo okresnému súdu doručené odvolanie odporcov.

14. Spis bol expedovaný Krajskému súdu v Banskej Bystrici 17. januára 1994 na

rozhodnutie o odvolaní.

15. Dňa 9. júna 1994 sa uskutočnilo pojednávanie pred Krajským súdom v Banskej

Bystrici, ktoré bolo odročené za účelom ohliadky miesta samého.

16. Odporca bol dvakrát súdom vyzvaný na zloženie zálohy na vykonanie dôkazu

(potvrdenie o zložení zálohy z 1. decembra 1994).

17. Ohliadka sa vykonala 15. augusta 1995.

18. Po vyhotovení znaleckého posudku a vyžiadaní vyjadrení účastníkov konania k nemu

sa uskutočnilo 3. júla 1996 pojednávanie na Krajskom súde v Banskej Bystrici, na

ktorom sa zrušil rozsudok okresného súdu a vec sa vrátila na ďalšie konanie pre

nedostatočne zistený skutkový stav (potrebu vyhotoviť geometrický plán a znalecký

posudok).

19. Dňa 4. novembra 1996 okresný súd vyzval účastníkov konania, aby predložili

návrhy na dokazovanie.

20. Sudca nariadil ohliadku pokynom z 25. marca 1998.

21. Dňa 7. mája 1998 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok, okresný súd

vyzval účastníkov konania, aby sa k nemu vyjadrili.

22. Vyjadrenie sťažovateliek bolo okresnému súdu doručené 13. augusta 1998 a zároveň

vzniesli námietku zaujatosti proti sudcom okresného súdu.

23. Dňa 28. septembra 1998 bol spis predložený Krajskému súdu v Trenčíne za účelom

rozhodnutia o námietke zaujatosti.

24. Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne bolo okresnému súdu doručené 2. decembra

1998 (jedna sudkyňa vylúčená).

25. Pojednávanie nariadené na 1. marec 1999 bolo odročené na neurčito pre

práceneschopnosť sudcu.

26. Dňa 19. apríla 1999 sa uskutočnilo pojednávanie bez účasti sťažovateliek (neúčasť

neospravedlnená).

27. Dňa 5. mája 1999 sťažovateľky upravili svoj žalobný návrh.

28. Dňa 31. augusta 1999 okresný súd požiadal znalkyňu o vyhotovenie znaleckého

posudku – geometrický plán s lehotou do 4 mesiacov.

29. Okresný súd adresoval znalkyni urgenciu 11. januára 2000, urgenciu zopakoval 18.

apríla 2000. Znalecký posudok bol okresnému súdu doručený 23. júna 2000.

30. Dňa 21. septembra 2000 sa uskutočnilo pojednávanie na okresnom súde, znalkyni

bolo uložené dopracovať znalecký posudok.

31. Dňa 16. januára 2001 okresný súd prijal uznesenie o znalečnom, proti ktorému sa

sťažovateľky odvolali 20. februára 2001.

32. Po doručení odvolania na vyjadrenie okresný súd doručil spis Krajskému súdu

v Trenčíne 6. júna 2001.

33. Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 3. júla 2001 o odvolaní bolo doručené

okresnému súdu 16. júla 2001 (uznesenie o znalečnom bolo zrušené a vec vrátená na

ďalšie konanie).

34. Okresný súd 6. septembra 2001 predvolal znalkyňu, ktorá sa ospravedlnila z dôvodu

dovolenky, opätovne bola predvolaná na 11. október 2001.

35. Okresný súd uznesením z 19. marca 2002 uložil znalkyni doplniť geometrický plán

a priznal jej znalečné, sťažovateľky sa opätovne proti tomuto uzneseniu odvolali 2.

mája 2002.

36. Spis bol predložený Krajskému súdu v Trenčíne 19. septembra 2002. Odvolanie

bolo odmietnuté a spis bol doručený okresnému súdu 7. októbra 2002.

37. Dňa 27. novembra 2002 okresný súd pod hrozbou poriadkovej pokuty vyzval

znalkyňu, aby do 50 dní splnila úlohu podľa uznesenia okresného súdu z 19. marca

2002 (opakovaná výzva z 19. februára 2003).

38. Znalecký posudok bol okresnému súdu doručený 27. februára 2003, účastníci

konania boli vyzvaní, aby sa vyjadrili k posudku (vyjadrenie sťažovateľky bolo

doručené 28. apríla 2003).

39. Podľa vyjadrenia okresného súdu z 24. júna 2003 vo veci je nariadený termín

pojednávania na 14. júl 2003. Od apríla 2003 bol spis u predsedu okresného súdu,

pretože boli podané sťažnosti zo strany sťažovateľov.

II.

Sťažovateľky sa svojou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho

základného práva upraveného v , podľa ktorého „Každý má právo, aby

sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza so svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov“ (), pričom “tento účel možno zásadne

dosiahnuť právoplatným ... rozhodnutím. Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná“

(). K vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza až „právoplatným rozhodnutím

súdu alebo iného štátneho orgánu“ ().

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade so

svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri

základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria považuje aj povahu prejednávanej veci.

Preskúmaním doterajšieho konania pred okresným súdom ústavný súd zistil tieto

skutočnosti:

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého súdneho

spisu zistil, že predmetom namietaného súdneho konania je žaloba sťažovateliek o vydanie

nehnuteľností uplatnená podľa o zmiernení následkov niektorých

majetkových krívd v znení neskorších predpisov a o mimosúdnych

rehabilitáciách v znení neskorších predpisov. Ide o spor, ktorý sa po schválení uvedených

zákonov stal súčasťou štandardnej rozhodovacej agendy prvostupňových súdov. Na druhej

strane na základe obsahu súdneho spisu ústavný súd dospel k záveru, že z hľadiska faktickej

zložitosti ide o pomerne zložitý (komplikovaný) súdny spor, pri ktorom bolo potrebné

vykonať rozsiahle dokazovanie vrátane vyhotovenia geometrického plánu a znaleckého

posudku, čo nesporne vplývalo na dĺžku konania. Napriek tomu by však pri sústredenom

postupe okresného súdu nemalo dochádzať k takým prieťahom, ktoré by mali znaky

zbytočných prieťahov v konaní.

Relevantnou skutočnosťou pri posúdení zbytočných prieťahov v namietanom konaní

bola povaha veci, pretože sťažovateľky namietali porušenie svojho základného práva

v reštitučnom konaní, ktorého predmetom je náprava krívd z minulosti.

2. Ďalším kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v konaní sp. zn. , bolo správanie sťažovateliek ako účastníčok

konania.

Zo súdneho spisu ústavný súd zistil, že sťažovateľky v zásade poskytovali

v doterajšom priebehu konania okresnému súdu potrebnú súčinnosť a ich prístup možno

hodnotiť ako aktívny. V priebehu konania sťažovateľky urobili viacero procesných úkonov

(uplatnili námietku zaujatosti proti sudcom okresného súdu v roku 1998, upravili žalobný

návrh, v roku 1999 podali odvolanie proti uzneseniu okresného súdu o znalečnom z roku

2001 a 2002), ktoré objektívne ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania. V súvislosti

s procesnými úkonmi účastníkov konania však ústavný súd už vyslovil, že „využitie

možností daných sťažovateľovi na uplatňovanie

a presadzovanie jeho práva v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce predĺženie

konania, ale nemožno ho kvalifikovať ako postup súdu, ktorého dôsledkom sú zbytočné

prieťahy (). Zároveň „dĺžku konania, ktorá je dôsledkom úkonov jeho

účastníkov alebo ich nečinnosti, nemožno považovať za dôvod na vyslovenie zbytočných

prieťahov“ v prípade, keď súd o procesných návrhoch sťažovateliek konal a rozhodoval bez

zbytočných prieťahov (). V súlade s uvedeným ústavný súd uzavrel, že

sťažovateľky vystupovali v konaní aktívne a využívanie ich procesných práv bolo

primerané a výrazným spôsobom sa nepodieľalo na doterajšej dĺžke konania.

3. Tretím kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v konaní, bol postup okresného súdu.

Na základe analýzy súdneho spisu možno rozdeliť doterajší priebeh konania na tri etapy:

a) obdobie od podania žaloby, t. j. od 28. novembra 1991, do rozhodnutia Krajského

súdu v Banskej Bystrici o zrušení rozsudku okresného súdu z 3. júla 1996;

b) obdobie od rozhodnutia 3. júla 1996 do nariadenia ohliadky sporných nehnuteľností

z 25. marca 1998.

c) obdobie od ohliadky sporných nehnuteľností až po súčasný stav konania.

Ústavný súd zistil, že v období do 3. júla 1996 okresný súd konal v zásade plynulo.

V tomto období vyniesol dva rozsudky (október 1992, november 1993), ktoré Krajský súd

v Banskej Bystrici zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Na celkovú dĺžku konania

v tomto období vplývalo aj konanie pred Krajským súdom v Banskej Bystrici, najmä v čase

od 17. januára 1994 do 3. júla 1996, v ktorom Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodoval o

odvolaní odporcov proti rozsudku okresného súdu z 2. novembra 1993. Sťažnosť

sťažovateliek pritom smeruje len proti postupu okresného súdu, a nie proti konaniu pred

Krajským súdom v Banskej Bystrici. Na základe uvedeného ústavný súd nehodnotil postup

okresného súdu v tomto období ako taký, ktorý vykazuje znaky zbytočných prieťahov

v konaní.

V období od rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici (júl 1996) do 25. marca

1998, keď nariadil vykonanie ohliadky veci samej, urobil okresný súd podľa súdneho spisu

len jeden procesný úkon, ktorým vyzval účastníkov konania, aby predložili návrhy na

dokazovanie (4. november 1996). Sťažovateľky na túto výzvu okresného súdu

bezprostredne reagovali.

Keďže ďalšiemu plynulému postupu okresného súdu v tomto období nebránili žiadne

dôvody, ústavný súd ustálil, že obdobie od novembra 1996 do marca 1998 je obdobím,

počas ktorého došlo k zbytočným prieťahom v konaní.

V období od marca 1998 po súčasnosť okresný súd zabezpečoval znalecký posudok,

ako aj ďalšie podklady pre rozhodnutie vo veci samej v súlade s rozhodnutím odvolacieho

súdu. Na celkovú dĺžku konania v tomto období objektívne vplývali aj vyššie uvedené

procesné úkony sťažovateliek.

Celková dĺžka zabezpečovania znaleckého posudku bola však neprimerane dlhá.

Ústavný súd v tejto súvislosti na jednej strane zohľadnil, že okresný súd využil aktívne

svoje procesné právomoci, prostredníctvom ktorých viackrát urgoval u súdnej znalkyne

vyhotovenie znaleckého posudku, ale na druhej strane sa na celkovej dĺžke vyhotovovania

znaleckého posudku podieľal sám nedostatočnou špecifikáciou jej úloh.

V súvislosti so zabezpečovaním znaleckého dokazovania pred všeobecným súdom už

ústavný súd vyslovil právny názor, podľa ktorého „Všeobecný súd v rozsahu svojej

právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu znalca vrátane

správneho, vecného a zrozumiteľného vymedzenia jeho úlohy“ (). Zo

súdneho spisu vyplýva, že okresný súd túto svoju úlohu nenaplnil dostatočne, čo potvrdzuje

okrem iného uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. –297 z 3. júla 2001,

ktorým na základe odvolania sťažovateliek zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu

vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že okresný súd zanedbal

hospodárnosť konania tým, že nedostatočne špecifikoval úlohy pre znalkyňu. Na druhej

strane však zohľadnil ústavný súd už uvedené procesné úkony sťažovateliek ( vyjadrenie sa

k znaleckému posudku a vznesenie námietky zaujatosti, úpravu žalobného návrhu,

odvolanie sťažovateliek proti uzneseniu o znalečnom).

Po vyhodnotení všetkých skutočností ústavný súd dospel k záveru, že v tejto etape

konania pred okresným súdom nedošlo k zbytočným prieťahom v konaní.

Keďže ústavný súd dospel k záveru, že v konaní okresného súdu došlo k zbytočným

prieťahom v konaní v období od novembra 1996 do marca 1998, rozhodol, že v konaní sp.

zn. bolo porušené základné právo sťažovateliek podľa .

III.

1. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah a prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Ústavný súd v súlade so svojím rozhodnutím o porušení základného práva

sťažovateliek podľa v zmysle zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) prikázal okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. konal bez

zbytočných prieťahov.

2. Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej

práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia. Podľa

„Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.

Z ustanovenia vyplýva, že primerané finančné

zadosťučinenie má povahu náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Sťažovateľky požadovali finančné zadosťučinenie vo výške 70 000 Sk, ktoré

odôvodnili pretrvávajúcim stavom právnej neistoty a dlhodobou nemožnosťou užívať

nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom súdneho sporu.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo

zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil

úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je síce zmiernenie nemajetkovej

ujmy, avšak nie aj prípadná náhrada škody. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom

zadosťučinení zohľadnil aj povahu veci.

Hoci ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v označenom súdnom konaní konal

bez zbytočných prieťahov, vychádzal z názoru, že porušenie základného práva

sťažovateliek podľa nemožno účinne odstrániť len uplatnením tejto

právomoci. Vzhľadom na dobu trvania zbytočných prieťahov v konaní sp. zn.

a zohľadňujúc konkrétne okolnosti prípadu ústavný súd považoval priznanie sumy 10 000

Sk pre každú zo sťažovateliek za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3

.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júna 2003