Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 41/00

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dňa

26. septembra 2000 v senáte zloženom z predsedu Jána Klučku a sudcov Ľudmily

Gajdošíkovej a Jána Mazáka prerokoval prijatý podnet ,

, zastúpenej JUDr. Jozefom Vaškom, advokátom, Szakkayho 1, Košice, vo

veci porušenia jej základného práva podľa

postupom Okresného súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C

a takto

rozhodol:

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C p o r u š e n é

b o l o.

O d ô v o d n e n i e:

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 25. apríla

2000 doručené podanie , (ďalej

len „navrhovateľka“), označené ako „Podnet na začatie konania pred ÚS SR pre

porušenie práva ustanoveného v prvá veta SR postupom

Okresného súdu v Banskej Bystrici v konaní č. k. b/98 vo veci

navrhovateľky “. Navrhovateľka vo svojom podnete uviedla, že

podala návrh proti odporcovi , na

vydanie platobného rozkazu v skrátenom konaní, ktoré začalo 16. júla 1998 pod

sp. zn. 19 C . Súd platobný rozkaz nevydal, ale nariadil 30. októbra 1998

pojednávanie, na ktorom navrhovateľka svoju neúčasť ospravedlnila. Keďže Okresný

súd v Banskej Bystrici (ďalej len „okresný súd“) vo veci nekonal, podala

navrhovateľka 5. júna 1999 sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá bola predsedníčkou

okresného súdu uznaná ako dôvodná. Bezprostredne po tomto bolo určené ďalšie

pojednávanie na 21. jún 1999, na ktorom navrhovateľka svoju neúčasť taktiež

ospravedlnila a požiadala, aby bola vypočutá vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav,

ako aj prístupnosť verejnou hromadnou dopravou na okresný súd, ak to bude

potrebné, dožiadaným súdom v Rimavskej Sobote. Okresný súd toto neakceptoval

a určil ďalšie pojednávanie na 6. október 1999. Na tomto pojednávaní sa

navrhovateľka opäť ospravedlnila a žiadala o výsluch dožiadaným súdom. Na výzvu

okresného súdu 6. októbra 1999 zaslala požadované doklady a od tohto času

okresný súd vo veci nekonal.

Z vyššie uvedených dôvodov sa navrhovateľka obrátila na ústavný súd svojím

podnetom a požaduje vydať také uznesenie:

„Podnet na konanie pred ÚS SR sa prijíma“.

Po prijatí podnetu navrhuje vydať takýto nález:

„Postupom Okresného súdu v B. Bystrici, v konaní pod sp. zn. 19 C

bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov ustanovené v prvej vete Slovenskej

republiky“.

II.

Ústavný súd podnet navrhovateľky 21. júna 2000 predbežne prerokoval na

svojom neverejnom zasadnutí, posúdil, či spĺňa náležitosti ustanovené v § 20 ods. 1

o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ako aj požiadavku

namietania prieťahov v konaní u orgánu štátnej správy súdnictva; navrhovateľka

podala sťažnosť na prieťahy v konaní v rámci napadnutého konania, aj keď nie

bezprostredne pred podaním svojho podnetu na ústavný súd, a to predsedníčke

okresného súdu. Nakoľko pri predbežnom prerokovaní podnetu ústavný súd nezistil

dôvody na jeho odmietnutie ani podľa , rozhodol

svojím uznesením sp.zn. o jeho prijatí na ďalšie konanie.

Po prijatí podnetu vyzval ústavný súd navrhovateľku, aby splnila zákonnú

podmienku povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom,

a súčasne ju vyzval, aby oznámila, či trvá na tom, aby sa o prijatom podnete konalo

ústne pojednávanie. Navrhovateľka zákonnú podmienku povinného právneho

zastúpenia splnila a listom oznámila ústavnému súdu, že na konaní ústneho

pojednávania netrvá.

Po prijatí podnetu vyzval ústavný súd aj ďalšieho účastníka konania – okresný

súd – aby sa písomne vyjadril k prijatému podnetu a aby oznámil, či trvá na konaní

ústneho pojednávania. Predsedníčka okresného súdu listom z 31. júla 2000

oznámila, že vec je zrejmá z pripojeného súdneho spisu a netrvá, aby sa vo veci

konalo ústne pojednávanie.

III.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna

neistota osoby neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota.

Preto pre rešpektovanie ústavného práva zaručeného

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.

Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa splní až

právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha

odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv ().

Po preštudovaní spisovej dokumentácie vedenej pod sp. zn.

ústavný súd zistil nasledovné:

Navrhovateľka podala návrh na začatie konania o zaplatení nájomného

s príslušenstvom, ktorý bol doručený Okresnému súdu v Revúcej 28. januára 1999,

keď navrhovateľka žiadala vydať platobný rozkaz na peňažné plnenie vyplývajúce zo

štyroch nájomných zmlúv. Súčasne k návrhu bolo pripojené splnomocnenie pre

, , na zastupovanie navrhovateľky

v tomto konaní a výzva pre , na splnenie záväzkov zo zmluvy

o prenájme nehnuteľností s príslušenstvom z 27. decembra 1997. ,

na výzvu navrhovateľky zareagoval až 7. marca 2000, keď oznámil navrhovateľke, že

pôda nebola odovzdaná do užívania podľa príslušného ustanovenia zmlúv, zmluvy

ostali nenaplnené, a preto sú neplatné. Toto oznámenie zaslala navrhovateľka

13. marca 1998 súdu s tým, že v sprievodnom liste uviedla, že zmluvy boli uzavreté

na určitý čas, odporca je v katastri nehnuteľností vedený ako nájomca a dotáciu na

základe zmlúv obdržal.

Okresný súd v Revúcej výzvou doručenou 6. mája 1998 navrhovateľku vyzval

upresniť sumu sporu a uviesť výšku úrokov.

Okresný súd v Revúcej po tomto úkone postúpil predmetný spis Okresnému

súdu v Banskej Bystrici ako súdu príslušnému podľa § 105 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) vzhľadom na sídlo povinnej strany.

Navrhovateľka v zastúpení 3. júna 1998 namietala miestnu

príslušnosť Okresného súdu v Banskej Bystrici (postúpenie jej nebolo oficiálne

oznámené) a žiadala predložiť vec na rozhodnutie Krajskému súdu v Banskej

Bystrici. Okresný súd v Banskej Bystrici svojím listom z 8. júna 1998 vyslovil

nesúhlas s postúpením spisu z Okresného súdu v Revúcej a postúpil celý spis na

rozhodnutie podľa Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ktorý

29. júna 1998 rozhodol (rozhodnutie o tom doručené 16. júla 1998 Okresnému súdu

v Banskej Bystrici), že miestne príslušným na prejednanie predmetnej veci je

Okresný súd v Banskej Bystrici, nakoľko predmetom konania je nájomné, t. j. právo

vyplývajúce z nájmu (existenciu práva nájmu bude súd v danom prípade riešiť len

ako predbežnú otázku), nedotýka sa podstaty práva k nehnuteľnosti, a preto je

príslušný všeobecný súd odporcu, v obvode ktorého má sídlo. Toto rozhodnutie bolo

doručené obidvom účastníkom konania, ktorí ho prevzali.

Okresný súd v Banskej Bystrici (ďalej len „okresný súd“) dvakrát vyzval

obidvoch účastníkov konania, aby sa vyjadrili do 15 dní k pripojenému návrhu

z 20. augusta 1998. Obidvaja výzvu prevzali. Ďalšiu výzvu z 20. októbra 1998

prevzala len navrhovateľka, odporca , zásielku neprevzal.

Zástupca navrhovateľky žiadal svojím listom z 27. októbra 1998 výsluch

navrhovateľky dožiadaným súdom v Rimavskej Sobote z dôvodu jej zdravotného

stavu, veku, ako aj prístupnosti verejnou hromadnou dopravou na okresný súd. Ak

by výsluch navrhovateľky nebol nevyhnutný, nemá námietok, aby súd konal

a rozhodol v jej neprítomnosti. Súčasne ospravedlnil neúčasť navrhovateľky a svoju

na pojednávaní.

Prvé pojednávanie bolo nariadené na 30. október 1998, navrhovateľka ani jej

právny zástupca sa na tomto konaní nezúčastnili, ale svoju neúčasť ospravedlnili

vopred, druhý účastník – , bol neprítomný, doručenie predvolania

vykázané nemal. Okresný súd odložil konanie z dôvodu neprítomnosti účastníkov

konania na neurčito s tým, že po pripojení doručeniek k termínu pojednávania bude

vo veci zvážený ďalší postup.

Ďalšie, v poradí druhé, pojednávanie bolo zvolané na 21. jún 1999.

Predvolanie na pojednávanie , neprevzal, prevzal

predvolanie na pojednávanie 9. júna 1999 a v ten istý deň navrhol listom okresnému

súdu, aby v prípade, že sa odporca na predchádzajúcom pojednávaní nezúčastnil,

resp. nebol vyslúchnutý, bol vydaný platobný rozkaz (podľa neho boli splnené

osobitné podmienky pre jeho vydanie podľa a nasl. ) a aby súd tento

platobný rozkaz doručil pred pojednávaním odporcovi a aj právnemu zástupcovi

navrhovateľky (konateľ odporcu ešte v r. 1998 prestal preberať zásielky od

navrhovateľky a pošta tieto vracala ako neprevzaté). Ak by však súd zistil, že nie je

splnená aspoň jedna z podmienok pre vydanie platobného rozkazu, navrhol, aby súd

rozhodol vo veci rozsudkom, či už po výsluchu navrhovateľkinho odporcu alebo, ak

sa nedostaví na pojednávanie, bez jeho výsluchu. Uviedol, že navrhovateľka pritom

súhlasí, aby súd konal v jej neprítomnosti a v neprítomnosti jej zástupcu, a navrhol

vydať rozsudok v zmysle obsahu platobného rozkazu. V prípade, ak by mala byť

navrhovateľka vyslúchnutá, žiada o vyslúchnutie Okresným súdom v Rimavskej

Sobote ako dožiadaným súdom z dôvodov už uvedených v žiadosti z 27. októbra

1999.

Pojednávanie 21. júna 1999 z dôvodu neprítomnosti navrhovateľky a jej

právneho zástupcu a neprítomnosti aj odporcu, ktorý nemal doručenie ani vykázané,

okresný súd odročil na neurčito s tým, že po pripojení aktuálneho výpisu odporcu

z Obchodného registra (ten bol získaný 23. júna 1999) bude vytýčený nový termín

pojednávania.

Ďalšie, v poradní tretie, pojednávanie bolo nariadené na 6. október 1999.

Štatutárni zástupcovia, resp. konatelia ,

a predvolanie neprevzali. Ďalší zo zástupcov ,

sa k veci písomne vyjadril, že s ňou nemá nič spoločné, že z firmy odišiel

a v čase pojednávania bude mimo územia Slovenskej republiky, čo sudca považoval

za ospravedlnenie odporcu. Navrhovateľka a jej právny zástupca svoju účasť na

pojednávaní ospravedlnili. Aj toto pojednávanie súd odročil na neurčito z dôvodu

neprítomnosti účastníkov s tým, že právny zástupca navrhovateľky bol následne

vyzvaný, aby preukázal aktívnu legitimáciu navrhovateľky v konaní doloženými

listami vlastníctva, resp. zápisnicami, z ktorých je zrejmé, že je vlastníčkou, resp.

oprávnenou držiteľkou nehnuteľností, a aby navrhovateľka predložila dedičské

rozhodnutia, na ktoré sa v návrhu odvolávala, a to pod hrozbou zastavenia konania.

Zástupca navrhovateľky v deň doručenia tejto výzvy jej plne vyhovel

a upozornil okresný súd na to, že navrhovateľka zvažuje podať podnet na Ústavný

súd Slovenskej republiky, nakoľko súd vo veci nekoná v súlade s .

Od tohto času okresný súd vo veci nekonal, v spise vedenom pod sp. zn.

sa ďalšie doklady o postupe súdu po tomto termíne nenachádzajú.

Pri rozhodovaní, či vo veci došlo k prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu

základného práva podľa , ústavný súd zohľadňuje tri kritériá,

ktorými sú: právna a faktická (skutková) zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1.),

správanie sa účastníka konania (2.) a spôsob, akým súd v konaní postupoval (3.).

1. Predmetom konania na okresnom súde vo veci 19 C bol občianskoprávny

spor týkajúci sa zaplatenia nájomného s prísl. na základe štyroch zmlúv z prenájmu

nehnuteľností uzavretých medzi navrhovateľkou a odporcom, ktorým bol

, .

Napriek tomu, že okresný súd neprijal návrh právneho zástupcu navrhovateľky

vydať v predmetom spore platobný rozkaz a že navrhovateľka predložila súdu

vyjadrenie odporcu - zástupcu , zo 7. marca 1998, podľa ktorého

na základe predmetných zmlúv žiaden z vlastníkov neodovzdal pôdu do užívania,

ktoré (zmluvy) týmto ostali nenaplnené, a preto sú neplatné, a ktoré (vyjadrenie) však

navrhovateľka využila ako dôkaz uzavretia zmlúv (pripojených k návrhu na začatie

konania), pričom uviedla, že odporca je v katastri nehnuteľností vedený ako nájomca

a dotáciu na základe zmlúv obdržal, nemožno vec hodnotiť ani za právne, ani

fakticky (skutkovo) zložitú na začiatku takéhoto konania. Právna a faktická (skutková)

zložitosť sa mohla prejaviť až v určitom štádiu konania.

2. Správanie sa účastníka konania je druhým kritériom pri zisťovaní, či v konaní pred

súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým k porušeniu základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Z predloženého spisu možno konštatovať, že navrhovateľka a jej

právny zástupca písomne reagovali na všetky výzvy adresované im zo strany

okresného súdu, a z tohto pohľadu bolo ich konanie súčinnostné. Čo sa však týka

účasti navrhovateľky a jej právneho zástupcu, ani raz sa na nariadených

pojednávaniach nezúčastnili. Svoju neúčasť na pojednávaniach ospravedlnili.

Neúčasť navrhovateľky odôvodňovali pritom vekom, nepriaznivým zdravotným

stavom a dostupnosťou verejnou hromadnou dopravou na okresný súd, čo viedlo

k opakovanej požiadavke právneho zástupcu navrhovateľky vyslúchnuť

navrhovateľku dožiadaným súdom, za ktorý navrhol právny zástupca Okresný súd

v Rimavskej Sobote, neskôr Okresný súd Košice I, Okresný súd Košice II, Okresný

súd Košice – okolie. Na pojednávaniach sa však nezúčastnil ani právny zástupca, a

to ani raz, čo napriek jeho ospravedlneniu nekorešponduje s . Tieto

skutočnosti mohli do určitej miery ovplyvniť priebeh konania.

Na zdĺhavosť konania reagovala navrhovateľka sťažnosťou na prieťahy

v konaní adresovanou predsedníčke okresného súdu z 5. júna 1999 (pred

nariadením druhého pojednávania), ktorá bola uznaná ako dôvodná.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva navrhovateľky na prerokovanie jej veci bez

zbytočných prieťahov podľa , bol postup samotného súdu.

Hodnotenie postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C

možno rozdeliť na dve etapy:

1. obdobie od podania návrhu na začatie konania (t. j. od 27. 1. 1998) do nariadenia

tretieho pojednávania ( t. j. do 6. 10. 1999),

2. obdobie od 6. októbra 1999.

1. Dĺžka konania zahrnutého do prvej etapy bola determinovaná niekoľkými

skutočnosťami: V prvom rade išlo o spor o miestnu príslušnosť, ktorý bol rozhodnutý

až 29. júna 1998. Toto obdobie nemožno hodnotiť za obdobie, v ktorom došlo

k zbytočným prieťahom v konaní. Po tomto však nič nebránilo okresnému súdu vo

veci konať. Okresný súd vo veci konal: nariadil pojednávanie na 30. október 1998,

avšak ani jedna zúčastnená strana sa na pojednávaní nezúčastnila. Zo spisu však

vyplýva, že k termínu, kedy okresný súd nariadil v poradí druhé pojednávanie, tento

vo veci počas siedmich mesiacov neurobil žiaden úkon a sťažnosť na nečinnosť

z 5. júna 1999 Okresného súdu v Banskej Bystrici, predsedníčka tohto súdu uznala

ako dôvodnú. Napriek dožadovaniu sa aktívneho konania navrhovateľky zo strany

okresného súdu sa ani navrhovateľka, ani jej právny zástupca na nariadenom

pojednávaní 21. júna 1999 nezúčastnili; vo svojom liste z 9. júna 1999 súhlasili, aby

súd konal v ich neprítomnosti.

Okresný súd túto požiadavku neakceptoval a pojednávanie odročil na neurčito.

Po odročení pojednávania si zadovážil aktuálny výpis odporcu z Obchodného

registra z 23. júna 1999. Po tomto zaslal predvolanie na ďalšie – v poradí tretie

pojednávanie s termínom konania 6. októbra 1999 štatutárnym zástupcom

, a to trom zo štyroch konateľov spoločnosti, ktorí podľa výpisu

z Obchodného registra boli oprávnení spoločnosť zastupovať a konať za ňu každý

samostatne. S výnimkou jedného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní 6. októbra

1999 ospravedlnil, sa nepodarilo predvolanie na pojednávanie ďalším dvom

konateľom spoločnosti doručiť. S výnimkou nariadenia tretieho pojednávania

zaslaním predvolania na pojednávanie s výzvou na vyjadrenie sa k veci účastníkom

konania a zadováženia si výpisu z Obchodného registra okresný súd do vytýčenia

tretieho pojednávania iný procesný úkon neurobil.

Tretie pojednávanie sa pre neprítomnosť účastníkov opätovne odložilo s tým,

že navrhovateľka bude vyzvaná na preukázanie aktívnej legitimácie v konaní

doloženým listom vlastníctva, resp. doloženými zápisnicami, z ktorých bude zrejmé,

že je vlastníčkou, resp. oprávnenou držiteľkou nehnuteľností, ktoré prenajala, ako aj

na predloženie dedičského rozhodnutia.

Ďalší procesný úkon po predložení požadovaných dokladov Okresný súd

v Banskej Bystrici neurobil.

V prvej etape konania, ktoré bolo ovplyvnené sporom o príslušnosť, nízkou

frekvenciou procesných úkonov súdu, dochádzalo k takým obdobiam nečinnosti,

ktoré možno považovať za prieťahy v konaní, avšak vzhľadom na to, že boli

ovplyvnené nečinnosťou odporcu a čiastočne aj absenciou účasti navrhovateľky a jej

právneho zástupcu na všetkých troch nariadených pojednávaniach, ústavný súd ich

nezhodnotil ako zbytočné prieťahy v konaní. Predĺženie trvania konania, ktoré vzniklo

v dôsledku úkonov účastníkov konania alebo v dôsledku ich nečinnosti, nemožno

pripísať na vrub nečinnosti súdu.

V druhej etape konania, po tom, ako okresný súd uskutočnil posledný úkon vo

veci, tento ďalej nekonal, hoci mu v tom nebránila žiadna zákonná prekážka. Takmer

jednoročná lehota bez vykonania akéhokoľvek procesného úkonu je dostatočne dlhá

na to, aby ju bolo možné považovať za čas, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom

v konaní zo strany okresného súdu. Obdobie nečinnosti okresného súdu vo veci

navrhovateľky od 6. októbra 1999 ústavný súd posúdil ako zbytočné prieťahy

v súdnom konaní.

Na základe zistených skutočností bolo preto potrebné konštatovať, že

v konaní vo veci vedenej pod sp. zn. na Okresnom súde v Banskej

Bystrici tak došlo k porušeniu základného práva navrhovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (v čase po 6. októbri 1999).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. septembra 2000