Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 47/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. augusta 2015

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť

, , zastúpenej advokátom JUDr. Ing. Petrom

Holéczym, Advokátska kancelária, Vojenská 5, Košice, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené v a právo na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Košice II vo veci vedenej pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

v sume 4 500 € (slovom štyritisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý

vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť

trovy konania v sume 432,30 € (slovom štyristotridsaťdva eur a tridsať

centov) na účet advokáta JUDr. Ing. Petra Holéczyho, Advokátska kancelária, Vojenská 5,

Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

8 z 22. januára 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej

len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

aj „napadnuté konanie“).

2. Ku skutkovému stavu sťažovateľka uviedla najmä, že:

„(...) V(...) právnej veci už dňa 23. 08. 1994 podal pán , právny

predchodca sťažovateľky(...) na OS Košice II proti odporcovi pánovi menom

žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnostiam.

2

(...) od určitého momentu ako keby celý súdny prípad zamrzol napriek tomu, že

uplynulo už viac ako 6 rokov od doby, kedy sa sťažovateľka oficiálne stala účastníčkou

v danom konaní (03. 05. 2008!) a dokonca uplynulo už skoro 20 rokov od doby podania

žaloby právnym predchodcom sťažovateľky (23. 08. 1994!).

Pretože ide o súdny prípad z roku 1994, nie je vlastne skončený ani po skoro

dvadsiatich rokoch. (...)

Sťažovateľka sa domnieva, že vec nie je nijako zvlášť právne ani fakticky zložitá. Ide

len o rozhodnutie vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva ku dôverne

známym a presne definovaným nehnuteľnostiam. Takýto bežný spor by skutočne nemalo byť

problém rozhodnúť v kratšej než 3 ročnej lehote, natož v lehote 6 ročnej, natož v lehote 20

ročnej.

Sťažovateľka sa tiež domnieva, že jej vlastné správanie nezavinilo žiadne prieťahy,

ktoré by sa jej alebo jej strane mohli pripočítať na ťarchu pri posudzovaní otázky, či

a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Naopak, domnieva sa, že

ÚS KE by mohol prihliadnuť na tú skutočnosť, že sťažovateľka prejednávanie veci urgovala

a sťažovala sa na prieťahy v konaní a žiadala aj písomne predsedu OS Košice II

o odstránenie prieťahov v konaní. (...)

Sťažovateľka sa domnieva, že má právo požadovať aj finančné zadosťučinenie za

porušenie svojho základného ústavného práva aspoň vo výške 20 000. €. Teda cca iba

1 000. € za každý z doterajších už 20 rokov zdržiavania rozhodnutia. Tento návrh v zmysle

odôvodňuje tým, že až do júla 2014 nebolo v konaní

rozhodnuté takže sťažovateľka bola a je v absolútnej právnej neistote nielen čo do existencie

(alebo neexistencie) svojho spoluvlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam,

v prípade uznania jej spoluvlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, čo očakáva,

ale hlavne je v absolútnej právnej neistote čo sa týka finančnej možnosti využitia svojho

spoluvlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na odpredaj alebo prenájom za

úhradu. Stratila tak na možnom nájme hodnoty doposiaľ už za neuveriteľných minimálne 6

až maximálne 20 rokov. Vlastní

kou predmetných nehnuteľností je od roku 2004 = 10 rokov.

Ovšem sťažovateľka si uvedomuje, že požadované finančné zadosťučinenie nemá byť

nijakou náhradou za túto stratu a neodôvodňuje ju týmto, ale poukazuje na to, čo mimo

iného neprimerané časové prieťahy v súdnom konaní na jej možnom zveľadení majetku

zapríčinili.

A keďže aj potreby sťažovateľky vo veku 34 rokov pri podaní žaloby pred 20 rokmi

a v terajšom veku 54 rokov sú rôzne a zo zdravotných dôvodov zvýšené, samotné

deklarovanie porušenia svojho práva a príkaz konať bez zbytočných prieťahov v konaní,

po dvadsiatich rokoch ktoré sa už nedajú vrátiť, sa sťažovateľka domnieva, že nemožno

považovať za dostatočné. Jedná sa o neuveriteľných už skoro 40 percent dĺžky jej

doterajšieho života čo trvá tento spor. Avšak pri ďalšom predlžovaní sporu sa rozhodnutia

v spore z dôvodu ťažkej choroby (diagnóza C50 rakovina) ani nemusí dožiť.

Svoju majetkovú aj nemajetkovú ujmu vidí sťažovateľka okrem iného aj v pocitoch

neistoty, márnosti, krivdy a úzkosti vyplývajúcich zo situácie, keď súd za neprimeranú dobu

skoro 20 rokov nerozhodol a ani plynulo nekonal v jej prípade, ktorého predmetom je

majetkový spor a teda výsledok ktorého má priamy vplyv na príjem sťažovateľky.

Sťažovateľka si uvedomuje, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia nie je

prípadná náhrada škody, preto sa ani neodvoláva a ani neuplatňuje napr. celú sumu

stratenej náhrady za prenájom nehnuteľností za dobu posledných vyše 6 rokov o ktorú

v neposlednom rade ide a neuplatňuje ani jej časť. Ale 20 000. € považuje za primeranú

čiastku z dôvodu 20 ročného trvania tohto konania a vyše 6 ročného denného stresovania

od kedy je aj oficiálnou účastníčkou sporu.

Ďalej sa sťažovateľka domnieva, že má právo na náhradu nákladov za právne

zastúpenie, ktoré jej vzniklo v súvislosti s podaním tejto sťažnosti vo výške(...) 284,08 € za

dva úkony právnej pomoci, čiže za prijatie a štúdium prípadu a za písomné podanie tejto

písomnej sťažnosti na ÚS KE. (...)

Zo zhora uvedených dôvodov sťažovateľka navrhuje, aby Ústavný súd SR po

prevedenom šetrení a dokazovaní rozhodol a vydal tento nález:

1. Základné právo pani menom rodená

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa SR a právo na

prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6. ods. 1 Dohovoru o ochrane

4

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom

pod sp. zn.: porušené bolo.

2. Okresnému súdu Košice II prikazuje aby v konaní vedenom na OS Košice II pod

sp. zn.: konal bez zbytočných prieťahov.

3. Pani menom , rodenej priznáva

primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000. € slovom dvadsaťtisíc eur, ktoré je

Okresný súd Košice II povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice II je povinný uhradiť pani menom

, rodenej trovy konania vo výške 284,08 € slovom

dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov na účet právneho zástupcu sťažovateľky advokáta

menom JUDr. Peter Holéczy, so sídlom 04001 Košice 1, Vojenská 5, do jedného mesiaca od

doručenia tohto nálezu. (...)“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:

okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. z 3. marca 2015

a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 23. marca 2015.

3.1 Predseda okresného súdu popísal chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej

veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:

«(...) spor možno charakterizovať ako skutkovo náročný vzhľadom na nevyhnutnosť

vykonania i opakovaného znaleckého dokazovania a tiež je potrebné poukázať na procesné

prekážky ovplyvňujúce dĺžku konania (zámena účastníka na strane žalovaného, úmrtie

pôvodného žalobcu, problémy pri zabezpečení znalca a vypracovaní znaleckého posudku,

problémy pri doručovaní zásielok predovšetkým sťažovateľke).

(...) od obdobia, keď sa sťažovateľka stala účastníčkou daného konania (3.5.2008),

bolo konanie súdu v zásade plynulé, ovplyvnené predovšetkým(...) správaním sťažovateľky

a aj z toho plynúcou dĺžkou pri obstarávaní znaleckého posudku. Jednotlivé vykonávané

úkony a vytyčované pojednávania na seba nadväzovali, čo svedčí o sústredenom postupe

v danom konaní.

záverom poukazujem na skutočnosť skutkovej obtiažnosti sporu, správanie samotnej

sťažovateľky, procesné prekážky

úmrtie pôvodného žalobcu a z uvedeného dôvodu nutnosť prerušenia konania,

problémy pri doručovaní zásielok predovšetkým sťažovateľke a jej zástupcovi. Obdobia, keď

sa spis nachádzal na odvolacom Krajskom súde v Košiciach, nie som oprávnený žiadnym

spôsobom hodnotiť či posudzovať.

Pokiaľ ide o obsah samotnej, ústavnému súdu podanej sťažnosti, nie je jasný už jej

bod 1, keď právny zástupca sťažovateľky píše, že „právnym predchodcom sťažovateľky bol

pán “. Tento účastník žalobu podal, žalovaným bol účastník, na miesto

ktorého vstúpila žalovaná, teda sťažovateľka. Z uvedeného vyplýva, že už procesné

postavenie sťažovateľky je označené v predmetnej sťažnosti zmätočne.

V ďalšej časti poukazuje na podané sťažnosti zo strany sťažovateľky predsedovi súdu,

žiadnym spôsobom sa nevyjadruje k obsahu odpovedí na uvedené sťažnosti, v ktorých je

zachytená chronológia vo veci vykonaných úkonov, ale aj popis prieťahov, spôsobených

priamo sťažovateľkou. Nie je tiež zrejmé, kedy bola sťažovateľke doručovaná zásielka na

adresu , keď z obsahu spisu vyplýva doručovanie zásielok na adresu

, na ktorých si zásielky opakovane nepreberala, ako to vyplýva z vyššie

uvedeného textu. Doručovanie zásielky sťažovateľke na adresu zamestnávateľa bolo

realizované až po tom, čo nepreberala zásielky na adrese svojho trvalého pobytu a v súlade

s ustanoveniami .

Nie je zrejmá ani požiadavka sťažovateľky na vyplatenie finančného zadosťučinenia

za 20 rokov trvania sporu, keď je sama jeho účastníčkou až odo dňa 3.5.2008. Ak na

urýchlenom vyriešení sporu má naliehaný záujem, nie je jasné, z akého dôvodu spôsobovala

v konaní vyššie uvedené prieťahy. Ak argumentuje, že ju znalec na ohliadky predvolával

oneskorene, mala možnosť ho sama kontaktovať a zistiť takýmto spôsobom termín ďalšej

ohliadky. Sťažovateľka nevyužila ani možnosť mimosúdnej dohody, pre ktorú bolo

pojednávanie odročené.

(...) oznamujem, že súhlasím s upustením od konania ústneho pojednávania

v predmetnom konaní.»

6

3.2 Právny zástupca sťažovateľky v reakcii na uvedené vyjadrenie okresného súdu

tiež poukázal na skutkový stav sporu a dodal tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Bod 1 svojej ústavnej sťažnosti zo dňa 06. 07. 2014 sťažovateľka skutočne

zjasňuje takto:

(...) Spor ktorý dostal spisovú značku sa vedie od 23.08.1994, čiže vyše

20 rokov.

OS KE II. stratil hneď na začiatku skoro dva roky, keď nariadené pojednávanie na

03.05.1995 bolo odročené pre práceneschopnosť sudkyne na 07.06.1995 a toto zas

odročené za účelom vyžiadania Znaleckého posudku (ďalej len !), ktoré bolo však

nariadené až 18.03.1996.

Hoci znalec 15.05.1996 vrátil spis s tým, že požiadal o vymazanie zo zoznamu

znalcov, dňa 04.07.1996 toho istého znalca ustanovil súd znovu a tento 10.09.1996 vrátil

spis znovu súdu, že už nie je znalcom, čiže súd v snahe ušetriť čas, čas stratil a 27.09.1996

súd ustanovil tretieho znalca, v skutočnosti ale len druhú osobu, ako sa ukázalo nevhodnú

osobu ktorá bola z funkcie znalca odvolaná a tak súd ustanovil 30.10.1997 štvrtého znalca,

v skutočnosti len tretiu osobu ktorý 30.12.1998 svoj skutočne doručil súdu. Keďže sa

jednalo len o vyporiadanie spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam medzi dvomi súkromnými

osobami (bratmi!) a matkou je právnemu predchodcovi sťažovateľky divné, že súd dňa

23.09.1999 zdržoval spor tým, že požiadal ešte o stanovisko okresný úrad (ďalej len OÚ!).

Podobne sám súd zdržoval spor vyžadovaním stanovísk ďalších orgánov napr. ÚHA. Toto

bolo podľa názoru právneho predchodcu sťažovateľky zo strany súdu zbytočné zdržovanie

sporu.

Ďalej je právnemu predchodcovi sťažovateľky divné, že žalovanú v prvom rade

(matku oboch bratov veľmi starú osobu!) dal súd dňa 05.04.2000 predvolávať z Košíc,

na políciu na sídlisko Dargovských hrdinov (prečo tam?) na informatívny

výsluch, vidí v tom zbytočné zdržiavanie sporu zo strany súdu.

Ďalej právneho predchodcu sťažovateľky prekvapuje, že mu bol ustanovený

opatrovník, čo KS KE na jeho odvolanie aj zrušil. Ďalej štúdiom spisu na súde zistil, že

jednotlivé stránky spisu sú preškrtávané, prečíslovávané a premiestňované.

Súd dňa 16.03.2005 nariadil zase ďalšieho teda už piateho znalca v skutočnosti

štvrtú osobu a nariadil žalovanej v prvom rade ktorá ale medzitým vystúpila zo sporu (dňa

18.07.2003 teda o dva roky skôr oznámila písomne súdu, že predala svoju nehnuteľnosť

synovi = žalovanému v druhom rade) aby sprístupnila nehnuteľnosť nad ktorou už nemala

žiadnu moc. To právny predchodca sťažovateľky považuje za ďalšie zdržovanie zo strany

súdu.

Dňa 29.05.2007 a 03.09.2007 súd posiela neadekvátne otázky na Sociálnu poisťovňu

(ďalej len SP!) a Regionálnemu poštovému centru. Právny predchodca sťažovateľky to

považuje za zdržovanie zo strany súdu.

27.02.2008 došlo k zmene na strane žalovaného, sťažovateľka sa stala žalovaná.

Právoplatné od 03.05.2008.

Ku pojednávaniu dňa 31.03.2008 uvádza sťažovateľka, že bolo zmarené samotnou

sudkyňou keď iniciatívne zavolala právnemu zástupcovi žalovaného, že pojednávanie odročí

z dôvodu, že predvolanie žalovaný neprevzal, čo nebola pravda, lebo predvolanie osobne

prevzal. (...)

Až dňa 29.01.2009 teda po 14,5 roku od podania žaloby vzniklo Uznesenie súdu

ktorým bolo žalovanému = uložené sa vyjadriť k návrhu. Zásielka súdu

však nebola zasielaná na súdu známu adresu žalovaného ani žalovanej Košice,

, ale na Políciu. Žalovaná je ale zamestnaná na vo viac zmennej

prevádzke takže samozrejme je v práci a nie doma, takže Polícii nemohla otvárať dvere

vo svojom pracovnom čase. Z neznámych dôvodov boli doručované zásielky sťažovateľke na

adresu Košice, , miesto na . Viď dôkaz v spise príloha č. 7

sťažnosti!

Z neznámych dôvodov, keď sťažovateľka má riadnu poštovú adresu na ktorej si

preberá všetky zásielky, zásielky zo súdu boli doručované napr. aj komplikovane cez

zamestnávateľa, alebo aj tak neúspešne cez políciu, ďalej zásielka od súdu určená do

vlastných rúk (!) bola doručovaná aj neznámym pánom menom , ani nie

zamestnancom súdu, ani nie doručovateľom pošty ale zamestnancom . Tieto

nezvyklé formy doručovania považuje sťažovateľka vo veci za divné praktiky súdu v tomto

8

konaní. Takto divne doručované zásielky bola sťažovateľka nútená odmietnuť prevziať. Viď

napr. príloha č. 10 k ústavnej sťažnosti! (...)

Vzhľadom na vyjadrenie OS KE II sťažovateľka uvádza, že naozaj dňa 30.11.2009

bola mimo územia SR a ospravedlnenie v ten samý deň osobne podané v podateľni OS KE II

podala prostredníctvom inej poverenej osoby. (...)

03.12.2009 bol žalobca nájdený obesený, cudzie zavinenie nebolo vylúčené.

16.09.2010 bolo sťažovateľke diagnostikované onkologické ochorenie, brala

chemoterapiu a dostala sa do stavu práceneschopných až do dňa 15.08.2011, takže na

pojednávania chodil len právny zástupca. V tejto dobe nevie o tom, že by jej predvolania

boli doručované, ale jej choroba nespôsobovala nekonanie pojednávaní, ktoré boli napr.

dňa 23.05.2011.

Na výzvu súdu či sa dosiahla mimosúdna dohoda, keďže navrhovateľ

prostredníctvom právneho zástupcu navrhovateľa (ďalej len PZN!) nesúhlasil so žiadnou

dohodou, dňa 12.08.2011 sťažovateľka z vrátnice súdu telefonicky oznámila zapisovateľke

do spisu pred svedkom, že sa dohoda nedosiahla a že žiada vytýčenie pojednávania. (...)

Sťažovateľka nevie nič o predvolaní na deň 31.10.2011 ani na deň 05. 12. 2011 ani

na deň 30.01.2012. Je divné a prekvapujúce, že by šesť za sebou idúcich pozvánok

neprevzala ani sťažovateľka ani jej právny zástupca.

Dňa 05.11.2012 priznáva sťažovateľka, že zmeškala o pár minút pojednávanie,

vstúpila do pojednávacej miestnosti súdu behom pojednávania avšak v momente, keď

sudkyňa už vraj skončila protokoláciu zápisnice, takže táto odmietla doplniť zápisnicu

o príchode žalovanej sťažovateľky a pojednávanie ukončila. (...)

06.06.2013 súd nariadil zase ďalšieho teda už šiesteho znalca v skutočnosti piatu

osobu, 14.06.2013 si sťažovateľka sama objednala znalca menom ktorý

v č. 8/2013 už 20.06.2013 teda za 6 dní stanovil hodnotu na 17 400 €. Tento

č. 8/2013 sťažovateľka dňa 21.06.2013 iniciatívne doručila na súd. Sám súd odoslal spis

súdu ním stanovenému znalcovi až dňa 15.07.2013.

Keď si sťažovateľka na súde v informačnej kancelárii pozerala spis, nenašla že by

súd dňa 06.06.2013 nejakého znalca ustanovoval.

Keď si po nejakej dobe po doručení svojho vlastného na súd zase študovala spis

na súde, s prekvapením zistila, že keď svoju sťažnosť datovanú dňom 07.06.2013, ktorú súdu

doručila 11.06.2013, tak bolo pravdepodobne nariadenie o ustanovení znalca

zo dňa 06.06.2013 do spisu dodatočne vložené. Domnieva sa, že dodatočne

pod tlakom sťažnosti.

Odvolávanie sa na neúspešné doručovanie zásielok od znalca je zavádzajúce.

Na jednu obhliadku sťažovateľka pozvanie nedostala vôbec, na dve ďalšie obhliadky

pozvanie prevzala na pošte vždy až po dátume plánového konania obhliadky. Zrejme aj

vinou šibeničných termínov ktoré boli v pozvánke naplánované neprimerane skoro

v porovnaní s dátumom pozvánky. Išlo o termíny 27.08.2013 aj 18.02.2014. Samozrejme sa

nemohla zúčastniť, keď sa o termíne dozvedela až po konaní. (...)

25.06.2014 súd nariadil zase ďalšieho teda už siedmeho znalca v skutočnosti šiestu

osobu, pričom to bola osoba pána menom , ktorý už medzičasom

požadovaný vypracoval na objednávku sťažovateľky a sťažovateľka ho už dňa

21.06.2013 iniciatívne doručila na súd a 19.08.2014 bol spis tomuto znalcovi odoslaný.

Je len logické, že znalec oznámil súdu, že tento už dávno vypracoval. Zdržanie teda nie

je na strane sťažovateľky ale súdu, takže sťažovateľka sa dokonca domnieva, že ide

o schválnosť zo strany súdu v tom, že ustanovil takého znalca, od ktorého už sama

predložila a nastalo zdržanie ktoré sám súd musel z úradnej povinnosti predpokladať.

Po podaní ústavnej sťažnosti sťažovateľkou súd ustanovil už ôsmeho znalca

v skutočnosti siedmu osobu, ktorý vypracoval líšiaci sa 4 násobne so .

A znalec (znalkyňa) ho urobila bez problémov behom jedného mesiaca, pričom sťažovateľka

ani nevie či bola na tvári miesta. Zrejme si ho vedela pozrieť aj sama bez súčinnosti

a zdržovania kohokoľvek.

Zo zhora uvedených dôvodov sťažovateľka naďalej“ trvá na svojej ústavnej sťažnosti,

pričom sa domáha trov „konania vo výške 432,30 €(...)“

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

10

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

Dňa 23. augusta 1994 podal (ďalej len „navrhovateľ“) proti

(ďalej len „odporca) ako právnemu predchodcovi sťažovateľky

a (ďalej len „odporkyňa“) na Obvodnom súde Košice II (ďalej len

„obvodný súd“) žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnostiam. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. a na rozhodnutie bola

pridelená sudkyni JUDr. Jarmile Čabaiovej.

Dňa 27. októbra 1994 bolo obvodnému súdu predložené podanie navrhovateľa,

v ktorom urgoval nariadenie termínu pojednávania.

Dňa 12. decembra 1994 bolo obvodnému súdu predložené podanie navrhovateľa,

v ktorom urgoval nariadenie termínu pojednávania.

Dňa 10. februára 1995 bolo obvodnému súdu predložené podanie navrhovateľa,

v ktorom urgoval nariadenie termínu pojednávania.

Dňa 28. februára 1995 obvodný súd zaslal právnej zástupkyni navrhovateľa výzvu na

predloženie potvrdenia Pozemkového úradu Košice mesto o bonitovanej pôdno ekologickej

jednotke parciel, ktoré sú predmetom konania. V rovnaký deň obvodný súd vyzval

navrhovateľa aj odporkyňu na predloženie dôkazov pre svoje tvrdenia.

Dňa 24. marca 1995 obvodný súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho

poplatku za návrh na začatie konania. V rovnaký deň bolo vo veci nariadené pojednávanie

na 3. máj 1995.

Dňa 10. apríla 1995 obvodný súd opakovane vyzval navrhovateľa na zaplatenie

súdneho poplatku za návrh na začatie konania.

Dňa 24. apríla 1995 bolo obvodnému súdu predložené vyjadrenie odporkyne

a odporcu.

Dňa 3. mája 1995 bolo pojednávanie odročené na 7. jún 1995, pretože zákonná

„sudkyňa náhle ochorela“.

Dňa 3. mája 1995 bol navrhovateľom zaplatený súdny poplatok.

Dňa 7. júna 1995 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom obvodný súd

uznesením č. k. nariadil znalecké dokazovanie v súvislosti s možnosťou

reálnej deľby sporných nehnuteľností. Pojednávanie bolo odročené na neurčito.

Dňa 18. januára 1996 bolo obvodnému súdu predložené podanie navrhovateľa,

v ktorom urgoval „o urýchlené doručenie uznesenia o ustanovení znalca“.

Dňa 15. marca 1996 obvodný súd vypracoval uznesenie č. k. .

Dňa 23. apríla 1996 obvodný súd zaslal znalcovi spisový materiál na účely podania

znaleckého posudku.

Dňa 15. mája 1996 znalec vrátil spisový materiál z dôvodu, že požiadal predsedu

Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) o vymazanie zo zoznamu znalcov

zo zdravotných dôvodov.

Dňa 4. júla 1996 obvodný súd uznesením č. k. zmenil uznesenie č. k.

tak, že vypracovaním znaleckého posudku poveril nového znalca.

Dňa 20. augusta 1996 obvodný súd zaslal znalcovi spis na účely vypracovania

znaleckého posudku.

Dňa 30. augusta 1996 navrhovateľ obvodnému súdu oznámil, že ustanovený znalec

znaleckú činnosť už nevykonáva, a z toho dôvodu žiadal o urýchlené ustanovenie iného

znalca.

Dňa 10. septembra 1996 bol obvodnému súdu vrátený spis „s reláciou pošty, že

adresát odmietol zásielku prevziať“. V ten istý deň bolo u znalca obvodným súdom

telefonicky zistené, že spis neprevzal z dôvodu, že „znaleckú činnosť nevykonáva už 2

roky“.

Dňa 27. septembra 1996 obvodný súd uznesením č. k. zrušil

uznesenie č. k. v spojení s uznesením zo 4. júla 1996 a ustanovil nového

znalca.

12

Dňa 24. októbra 1996 sa ustanovený znalec dostavil bez predvolania na obvodný súd,

pričom oznámil, že znalecký posudok môže vypracovať okrem jednej úlohy z dôvodu, že

v danom odbore nie je znalcom, a žiadal zálohu na vypracovanie posudku.

Dňa 6. novembra 1996 navrhovateľ predložil obvodnému súdu kópiu poštovej

poukážky o zaplatení preddavku na trovy znaleckého dokazovania a požiadal, aby predložil

súdny spis súdnemu znalcovi.

Dňa 27. novembra 1996 bol spis odoslaný znalcovi.

Dňa 6. februára 1997 znalec požiadal okresný súd o predĺženie lehoty na

vypracovanie znaleckého posudku najskôr do 30. apríla 1997.

Dňa 17. februára 1997 okresný súd znalcovi oznámil, že súhlasí s predĺžením lehoty

na vypracovanie znaleckého posudku do 30. apríla 1997.

Dňa 15. mája 1997 bola okresnému súdu predložená námietka predpojatosti znalca

odporkyňou a odporcom.

Dňa 20. mája 1997 sa znalec dostavil na okresný súd bez predvolania na konzultáciu

o „2 možnostiach reálnej deľby predmetných parciel“, pričom uviedol, že predloží

okresnému súdu písomné stanovisko s náčrtkami do úvahy prichádzajúcich alternatív, ktoré

navrhuje prerokovať s účastníkmi.

Dňa 28. mája 1997 sa znalec vyjadril k námietke predpojatosti odporkyne a odporcu.

V rovnaký deň znalec predložil okresnému súdu návrhy vyhotovených geometrických

plánov.

Dňa 5. júna 1997 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 25. jún 1997. V rovnaký

deň bolo okresnému súdu predložené oznámenie odporcu, že ho už nebude zastupovať jeho

doterajší právny zástupca.

Dňa 25. júna 1997 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito na rozhodnutie o námietke predpojatosti znalca a vyjadrenie sa oboch strán

k návrhom geometrických plánov.

Dňa 26. júna 1997 bol okresnému súdu predložený súhlas navrhovateľa

s vyporiadaním podľa geometrického plánu znalca. Navrhovateľ zároveň spresnil svoj

žalobný návrh.

Dňa 6. augusta 1997 okresný súd požiadal znalca o predloženie vyúčtovania

nákladov z dôvodu, že 20. mája 1997 bolo rozhodnuté o jeho odvolaní z funkcie znalca

a bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov. V ten istý deň okresný súd požiadal Útvar hlavného

architekta mesta Košice (ďalej aj „architekt mesta“) o podanie stanoviska a zaslal odporcovi

návrh do úvahy prichádzajúcej možnosti reálnej deľby sporných nehnuteľností.

Dňa 13. augusta 1997 bola na Pošte 1, Košice okresným súdom podaná reklamácia

pre nesprávnosť pri doručovaní poštou, v ktorej žiadal o oznámenie, kedy odporca zásielku

prevzal.

Dňa 26. augusta 1997 sa okresný súd vyjadril k sťažnosti odporcu zo 17. júla 1997.

Dňa 2. septembra 1997 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie znalca, v ktorom

požiadal o „ukončenie rozpracovaného znaleckého posudku formou sľubu“ z dôvodu, že je

už „na 90% rozpracované“.

Dňa 8. septembra 1997 bolo okresnému súdu doručené stanovisko Útvaru hlavného

architekta mesta Košice.

Dňa 5. septembra 1997 bolo okresnému súdu doručené oznámenie o výsledku

pátrania po poštovej zásielke od Pošty 1, Košice.

Dňa 30. októbra 1997 okresný súd uznesením č. k. ustanovil znalca

a rozhodol, že nie je vylúčený z podania znaleckého posudku.

Dňa 11. novembra 1997 sa bez predvolania na okresný súd dostavil odporca na účely

oboznámenia sa s obsahom spisu a nahliadnutia doň, pričom bol na základe pokynu sudcu

vyzvaný na prevzatie uznesenia z 30. októbra 1997 „z dôvodu, že prevzatie uznesenia

nebolo v spise preukázané doručenkou vrátenou z pošty“. Odporca odmietol uznesenie

prevziať s odôvodnením, že už mu bolo doručené.

Dňa 14. novembra 1997 sa na okresný súd dostavil znalec na zloženie zákonom

predpísaného sľubu.

Dňa 24. novembra 1997 podala odporkyňa odvolanie proti uzneseniu č. k.

.

Dňa 2. decembra 1997 bol krajskému súdu predložený spis, aby rozhodol o podanom

opravnom prostriedku.

14

Dňa 27. marca 1998 krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu č. k.

a odmietol odvolanie odporkyne proti výroku o nariadení znaleckého

dokazovania.

Dňa 12. mája 1998 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 13. mája 1998 okresný súd vyzval znalca, aby sa dostavil v lehote 7 dní na účely

prevzatia spisu pre podanie znaleckého posudku.

Dňa 29. mája 1998 znalec osobne prevzal spis.

Dňa 7. septembra 1998 odporkyňa oznámila okresnému súdu ukončenie zastupovania

jej právnym zástupcom.

Dňa 30. decembra 1998 bolo okresnému súdu znalcom predložené písomné

vyhotovenie znaleckého posudku spolu s ďalšími prílohami.

Dňa 19. apríla 1999 bol navrhovateľovi, odporcovi a odporkyni zaslaný znalecký

posudok a geometrický plán na vyjadrenie.

Dňa 5. mája 1999 bolo okresnému súdu predložené súhlasné vyjadrenie

navrhovateľa.

Dňa 23. septembra 1999 okresný súd požiadal Okresný úrad Košice IV, katastrálny

odbor (ďalej len „katastrálny úrad“) o doručenie požadovaných listín. V rovnaký deň

okresný súd požiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru Košice juh (ďalej aj „polícia“)

o doručenie znaleckého posudku, geometrického plánu a výzvy na vyjadrenie odporkyni

a odporcovi.

Dňa 11. októbra 1999 katastrálny úrad zaslal okresnému súdu vyžiadané listiny.

Dňa 27. októbra 1999 polícia oznámila okresnému súdu zistenie na základe

opakovaného šetrenia v mieste trvalého bydliska, že odporca ani odporkyňa sa na okresným

súdom uvedenej adrese nezdržiavajú.

Dňa 25. januára 2000 okresný súd požiadal políciu o zistenie pobytu odporcu

a odporkyne. V ten istý deň vyzval navrhovateľa na oznámenie adresy bydliska odporcu

a odporkyne.

Dňa 25. februára 2000 bolo okresnému súdu doručené potvrdenie registra obyvateľov

Slovenskej republiky o trvalom pobyte odporcu a odporkyne.

Dňa 27. februára 2000 bola okresnému súdu telefonicky oznámená právnym

zástupcom navrhovateľa adresa prechodného bydliska odporkyne s uvedením, že adresa

bydliska odporcu mu nie je známa, no „túto sa pokúsi zistiť a oznámiť súdu v primeranej

lehote“. V rovnaký deň okresný súd uznesením č. k. ustanovil odporcovi

opatrovníka.

Dňa 29. februára 2000 okresný súd uznesením č. k. priznal znalcovi

znalečné.

Dňa 8. marca 2000 bolo okresnému súdu Okresným riaditeľstvom Policajného

zboru Košice oznámené zistenie pobytu odporkyne.

Dňa 17. marca 2000 okresný súd požiadal políciu o doručenie zásielky odporkyni

z dôvodu, že odporkyňa si zásielky nepreberá. V ten istý deň okresný súd požiadal Mestskú

políciu Košice (ďalej len „mestská polícia“) o zistenie a oznámenie pobytu odporcu. Taktiež

požiadal navrhovateľa o oznámenie dôvodu, pre ktorý nebolo možné sprístupniť pozemky

znalcovi, a o prípadné vykonanie opatrení na sprístupnenie pozemku znalcovi.

Dňa 23. marca 2000 navrhovateľ oznámil okresnému súdu dôvody, pre ktoré nie je

možné sprístupniť pozemky znalcovi.

Dňa 24. marca 2000 mestská polícia vykonala zisťovanie pobytu odporcu.

Dňa 29. marca 2000 mestská polícia znovu vykonala zisťovanie pobytu odporcu.

Dňa 5. apríla 2000 sa odporkyňa nedostavila na informatívny výsluch na okresný

súd, pričom doručenie predvolania nemala vykázané. V ten istý deň okresný súd uznesením

č. k. nariadil predvedenie odporkyne políciou na informatívny výsluch na

19. apríl 2000.

Dňa 19. apríla 2000 polícia oznámila okresnému súdu, že odporkyňu nebolo možné

predviesť z dôvodu, že v daný deň „bránku na uvedenej adrese nikto neotváral“.

Dňa 26. apríla 2000 polícia oznámila okresnému súdu, že odporkyňa sa na uvedenej

adrese nezdržiava a býva u príbuzných, ktorých adresu sa nepodarilo zistiť.

Dňa 15. mája 2000 bol okresnému súdu právnou zástupkyňou navrhovateľa

predložený návrh, aby nariadil ohliadku na mieste samom za prítomnosti znalca a polície,

ktorá by zabezpečila vstup na nehnuteľnosť.

16

Dňa 13. júna 2000 sa na okresný súd bez predvolania dostavil znalec, ktorý na účely

dokončenia znaleckého posudku požiadal o nariadenie termínu a sprístupnenie parcely.

Dňa 16. júna 2000 okresný súd uznesením č. k. uložil

navrhovateľovi povinnosť 24. júla 2000 sprístupniť nehnuteľnosť znalcovi a geodetovi

a umožniť im vstup na vytýčenie hraníc sporných pozemkov v prírode a vypracovanie

geometrického plánu.

Dňa 4. augusta 2000 znalec požiadal okresný súd o vrátenie geometrických plánov na

účely ich predloženia na overenie na príslušnom katastrálnom úrade.

Dňa 24. augusta 2000 okresný súd zaslal znalcovi geometrické plány.

Dňa 12. februára 2001 navrhovateľ požiadal okresný súd, aby „urgoval Okresný

úrad Košice IV, katastrálny odbor, o vrátenie potvrdeného geometrického plánu“.

Dňa 26. februára 2001 okresný súd požiadal znalca o vrátenie geometrických plánov,

prípadne o oznámenie prekážok, ktoré tomu bránia.

Dňa 15. marca 2001 bolo okresnému súdu doručené odvolanie odporcu proti

uzneseniu č. k. z 30. októbra 1997.

Dňa 21. marca 2001 bol krajskému súdu predložený spis, aby rozhodol o podanom

opravnom prostriedku odporcu.

Dňa 30. marca 2001 krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu č. k.

.

Dňa 10. mája 2001 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 30. mája 2001 právna zástupkyňa navrhovateľa okresnému súdu oznámila

adresu, z ktorej je potrebné predvolať odporcu.

Dňa 27. marca 2002 znalec predložil okresnému súdu overený geometrický plán

č. 3/1997 a vyúčtovanie odmeny za vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa 3. apríla 2002 okresný súd zaslal navrhovateľovi, odporkyni a odporcovi

rovnopis geometrického plánu na vyjadrenie.

Dňa 16. apríla 2002 navrhovateľ oznámil okresnému súdu, že s geometrickým

plánom súhlasí.

Dňa 13. mája 2002 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 19. jún 2002. V ten istý

deň okresný súd požiadal katastrálny úrad o doručenie aktuálneho výpisu z listu vlastníctva

a Okresný úrad Košice IV (ďalej len „okresný úrad“) o doručenie potvrdenia o zaradení

parcely do BPEJ.

Dňa 28. mája 2002 bolo okresnému súdu predložené oznámenie odporkyne, že

zmenila priezvisko.

Dňa 31. mája 2002 bol okresnému súdu doručený výpis informácií z katastrálneho

úradu.

Dňa 5. júna 2002 bolo okresnému súdu doručené potvrdenie okresného úradu

o zaradení predmetnej parcely do BPEJ.

Dňa 17. júna 2002 bolo okresnému súdu doručené oznámenie odporkyne o neúčasti

na pojednávaní.

Dňa 19. júna 2002 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito. V ten istý deň okresný súd požiadal architekta mesta o stanovisko, katastrálny úrad

o doručenie výpisu z listu vlastníctva a doručenie notárskej zápisnice a okresný úrad

o zaujatie stanoviska.

Dňa 11. júla 2002 bol okresnému súdu doručený výpis z evidencie nehnuteľností.

V ten istý deň bol okresnému súdu prostredníctvom právnej zástupkyne navrhovateľa

podaný návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 26. júla 2002 okresný súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku

za návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 29. júla 2002 bolo okresnému súdu doručené stanovisko okresného úradu.

Dňa 31. júla 2002 bolo okresnému súdu podané stanovisko architekta mesta.

Dňa 7. augusta 2002 bol uhradený súdny poplatok za návrh na vydanie predbežného

opatrenia.

Dňa 19. augusta 2002 okresný súd uznesením č. k. zamietol návrh

na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 20. augusta 2002 okresný súd zaslal katastrálnemu úradu žiadosť o doručenie

výpisov z listov vlastníctva a oznámenie vlastníkov v žiadosti uvedených parciel.

Dňa 28. augusta 2002 sa odporca bez predvolania dostavil na okresný súd na účely

nahliadnutia do spisu, pričom sudkyni oznámil, že sa na uvedenej adrese zdržiava a trvale

býva, hoci „služobne je často krát mimo svojho bydliska“.

18

Dňa 13. septembra 2002 bolo okresnému súdu doručené odvolanie odporcu proti

uzneseniu č. k. .

Dňa 17. septembra 2002 bolo okresnému súdu predložené prostredníctvom právnej

zástupkyne navrhovateľa odvolanie proti uzneseniu č. k. .

Dňa 18. septembra 2002 okresný súd zaslal navrhovateľovi žiadosť o doručenie

stanoviska okresného úradu, ktoré malo byť ako príloha pripojené k jeho odvolaniu.

Dňa 30. septembra 2002 bol okresnému súdu doručený výpis z evidencie

nehnuteľností.

Dňa 14. októbra 2002 okresný súd zaslal architektovi mesta žiadosť o doručenie

doplňujúceho stanoviska. V rovnaký deň bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol

o podaných opravných prostriedkoch v danej veci.

Dňa 30. mája 2003 krajský súd uznesením č. k. a

320 zrušil uznesenie okresného súdu č. k. , vec vrátil okresnému súdu na

ďalšie konanie a potvrdil uznesenie č. k. .

Dňa 26. júna 2003 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 14. júla 2003 okresný súd zaslal architektovi mesta žiadosť o doručenie

doplňujúceho stanoviska a vyzval znalca na oznámenie okresným súdom uvedených

skutočností.

Dňa 18. júla 2003 odporkyňa oznámila okresnému súdu, že prestala byť účastníčkou

v konaní z dôvodu, že už nie je vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti.

Dňa 29. júla 2003 bol okresnému súdu prostredníctvom právnej zástupkyne

navrhovateľa podaný návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 7. augusta 2003 bolo okresnému súdu doručené stanovisko architekta mesta.

Dňa 8. septembra 2003 bola okresnému súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne

navrhovateľa o urýchlené rozhodnutie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 26. septembra 2003 okresný súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho

poplatku za návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 30. septembra 2003 odporca požiadal okresný súd o nariadenie pojednávania

„v čo najbližšom možnom termíne“.

Dňa 1. októbra 2003 okresný súd uznesením č. k. vydal predbežné

opatrenie.

Dňa 22. októbra 2003 odporca podal odvolanie proti uzneseniu č. k.

s uvedením, že dôvody odvolania doručí v lehote siedmich dní.

Dňa 24. októbra 2003 okresný súd uznesením sp. zn. uložil odporcovi

povinnosť v lehote 10 dní doplniť odvolanie o dôvody svojho konania.

Dňa 28. októbra 2003 odporca okresnému súdu oznámil adresu na doručovanie

písomností. V ten istý deň odporca predložil okresnému súdu odvolanie proti uzneseniu č. k.

s uvedením dôvodov.

Dňa 4. novembra 2003 okresný súd uznesením č. k. uložil

odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie. V ten istý deň okresný súd

uznesením č. k. zrušil svoje uznesenie č. k. .

Dňa 26. novembra 2003 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol

o podanom opravnom prostriedku.

Dňa 31. decembra 2003 krajský súd uznesením č. k. zrušil

napadnuté uznesenie č. k. a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie

konanie.

Dňa 28. januára 2004 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 9. februára 2004 okresný súd vyzval navrhovateľa na zaslanie dôkazov na

preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v konaní odporcu.

Dňa 24. februára 2004 boli prostredníctvom právnej zástupkyne navrhovateľa

okresnému súdu predložené dôkazy na základe predchádzajúcej výzvy okresného súdu.

Dňa 26. februára 2004 bola okresnému súdu predložená žiadosť odporcu o nariadenie

termínu pojednávania.

Dňa 1. marca 2004 okresný súd uznesením č. k. zamietol návrh na

vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 12. októbra 2004 okresný súd uznesením č. k. nariadil miestnu

obhliadku na 3. november 2004.

Dňa 27. októbra 2004 odporca požiadal okresný súd o preloženie miestnej obhliadky

na neskorší termín.

20

Dňa 3. novembra 2004 sa uskutočnila miestna obhliadka. V ten istý deň bolo vo veci

nariadené pojednávanie na 7. december 2004.

Dňa 4. novembra 2004 okresný súd požiadal katastrálny úrad o doručenie aktuálneho

výpisu z listu vlastníctva. V ten istý deň bol okresnému súdu právnou zástupkyňou

navrhovateľa predložený list vlastníctva a bolo mu oznámené, že pred okresným súdom

prebieha konanie medzi tými istými účastníkmi na základe žaloby o určenie, že u odporcu

neboli splnené podmienky vydržania.

Dňa 29. novembra 2004 bolo okresnému súdu doručené splnomocnenie právneho

zástupcu odporcu, ktorý zároveň vo svojom podaní uviedol návrh na zmenu žalobného

návrhu.

Dňa 1. decembra 2004 boli okresnému súdu doručené listiny katastrálneho úradu.

Dňa 7. decembra 2004 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

18. január 2005.

Dňa 17. decembra 2004 bolo okresnému súdu právnou zástupkyňou navrhovateľa

predložené vyjadrenie, v ktorom navrhovateľ okrem iného spresnil svoj žalobný návrh.

Dňa 5. januára 2005 okresný súd vyzval odporcu na vyjadrenie.

Dňa 11. januára 2005 bolo okresnému súdu prostredníctvom právneho zástupcu

odporcu predložené vyjadrenie odporcu.

Dňa 18. januára 2005 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

22. február 2005.

Dňa 11. februára 2005 okresný súd požiadal architekta mesta o poskytnutie

informácie.

Dňa 14. februára 2005 bola okresnému súdu doručená požadovaná informácia od

architekta mesta.

Dňa 21. februára 2005 okresný súd požiadal krajský súd o zapožičanie spisu sp. zn.

.

Dňa 22. februára 2005 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito na vykonanie znaleckého dokazovania.

Dňa 16. marca 2005 okresný súd uznesením č. k. nariadil znalecké

dokazovanie. V ten istý deň uznesením č. k. uložil sťažovateľke povinnosť

poskytnúť znalcovi súčinnosť.

Dňa 20. apríla 2005 sa na okresný súd dostavil znalec a žiadal o zaslanie spisu.

Dňa 26. apríla 2005 bolo na okresnom súde podané odvolanie odporcu proti

uzneseniu č. k. .

Dňa 4. mája 2005 okresný súd predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie

o opravnom prostriedku.

Dňa 28. novembra 2005 krajský súd uznesením č. k. 460 vec vrátil

okresnému súdu ako predčasne predloženú.

Dňa 2. marca 2006 okresný súd predvolal sťažovateľku na výsluch.

Dňa 24. marca 2006 podal odporca námietku predpojatosti voči zákonnej sudkyni

s uvedením, že dôvody predloží „nadriadenému Krajskému súdu na vyzvanie“.

Dňa 27. marca 2006 okresný súd uznesením č. k. uložil odporcovi

povinnosť doplniť jeho námietku zaujatosti. V ten istý deň okresný súd vyzval odporcu na

zaplatenie súdneho poplatku za vznesenú námietku zaujatosti.

Dňa 29. marca 2006 okresný súd vyzval odporcu na oznámenie, či trvá na návrhu

proti odporkyni, keďže táto oznámila, že už nie je vlastníčkou spornej nehnuteľnosti

a odmietla v konaní ďalej vystupovať ako pasívne legitimovaná. V ten istý deň okresný súd

požiadal políciu o doručenie súdnej zásielky sťažovateľke.

Dňa 4. apríla 2006 navrhovateľ vzal svoj návrh proti odporkyni spať a požiadal

o zastavenie konania voči nej.

Dňa 12. apríla 2006 okresný súd vyzval odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za

vznesenú námietku zaujatosti.

Dňa 15. apríla 2006 bola okresnému súdu doručená správa o šetrení polície.

Dňa 26. apríla 2006 odporca uviedol dôvody ním podanej námietky predpojatosti.

Dňa 3. mája 2006 bolo okresnému súdu doručené oznámenie právnej zástupkyne

navrhovateľa o ukončení právneho zastupovania.

Dňa 18. mája 2006 bol krajskému súdu predložený spis na rozhodnutie o námietke

zaujatosti.

22

Dňa 26. mája 2006 bol spis uznesením sp. zn. 485 vrátený

okresnému súdu ako predčasne predložený.

Dňa 31. mája 2006 bol krajskému súdu opätovne predložený spis na rozhodnutie

o námietke zaujatosti.

Dňa 7. augusta 2006 krajský súd uznesením č. k. 500 rozhodol, že

sudkyňa JUDr. Monika Géciová nie je vylúčená z prerokovávania a rozhodovania veci.

V rovnaký deň bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 1. decembra 2006 okresný súd vo veci nariadil pojednávanie na 19. január 2007.

Dňa 3. januára 2007 bolo pojednávanie odročené na 5. marec 2007.

Dňa 8. januára 2007 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby oznámila vo výzve

uvedené informácie. V ten istý deň okresný súd požiadal Regionálne poštové centrum

v Košiciach, odbor poštovej prevádzky (ďalej len „pošta“) o poskytnutie súčinnosti, vyzval

odporcu a jeho právneho zástupcu na oznámenie vo výzve uvedených informácií

a uznesením č. k. uložil odporcovi povinnosť odstrániť nedostatky ním

podaného odvolania.

Dňa 9. januára 2007 okresný súd vyzval odporkyňu na vyjadrenie, či súhlasí

so späťvzatím návrhu.

Dňa 10. januára 2007 okresný súd požiadal mestskú políciu o doručenie súdnej

zásielky sťažovateľke.

Dňa 12. januára 2007 bola okresnému súdu predložená Okresnou prokuratúrou

Košice II (ďalej len „okresná prokuratúra“) žiadosť o zaslanie príslušného spisového

materiálu a vyjadrenie sa k podnetu odporcu.

Dňa 19. januára 2007 bola okresnému súdu doručená odpoveď pošty.

Dňa 24. januára 2007 okresný súd zaslal okresnej prokuratúre príslušný spisový

materiál.

Dňa 14. februára 2007 bola okresnému súdu doručená odporcova odpoveď na jeho

výzvu.

Dňa 20. februára 2007 bolo pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu podania

podnetu odporcu na podanie mimoriadneho dovolania proti uzneseniu krajského súdu č. k.

500.

Dňa 3. apríla 2007 bol okresnému súdu vrátený spis z Krajskej prokuratúry

v Košiciach.

Dňa 29. mája 2007 okresný súd predvolal a na

informatívny výsluch na 25. jún 2007, vyzval poštu na predloženie listín, požiadal políciu

o doručenie súdnej zásielky sťažovateľke. V ten istý deň požiadal Sociálnu poisťovňu a Úrad

práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach (ďalej len „Sociálna poisťovňa“) o podanie

správy.

Dňa 11. júna 2007 bola okresnému súdu doručená odpoveď Sociálnej poisťovne.

Dňa 13. júna 2007 boli okresnému súdu poskytnuté vyžiadané informácie od pošty.

Dňa 14. júna 2007 bolo okresnému súdu doručené oznámenie polície, že sťažovateľke

sa nepodarilo zásielku doručiť.

Dňa 25. júna 2007 sa uskutočnil výsluch a .

Dňa 3. septembra 2007 okresný súd vyžiadal od Sociálnej poisťovne podanie správy

o informáciách týkajúcich sa odporcu. V ten istý deň okresný súd požiadal políciu

o doručenie zásielky odporcovi.

Dňa 10. septembra 2007 bola okresnému súdu doručená odpoveď Sociálnej

poisťovne.

Dňa 25. septembra 2007 bola okresnému súdu vrátená nedoručená zásielka, ktorú

mala doručiť polícia odporcovi.

Dňa 3. decembra 2007 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu.

Dňa 4. decembra 2007 okresný súd uznesením č. k. odmietol

odvolanie odporcu proti uzneseniu

. k. .

Dňa 3. januára 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 11. február 2008.

Dňa 7. februára 2008 právny zástupca navrhovateľa podal návrh na zmenu účastníka

konania.

Dňa 8. februára 2008 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie neúčasti

odporcu a jeho právneho zástupcu z neúčasti na pojednávaní.

24

Dňa 11. februára 2008 okresný súd zaslal katastrálnemu úradu žiadosť o zaslanie

aktuálneho listu vlastníctva a kópiu darovacej zmluvy. V ten istý deň bolo okresnému súdu

doručené ospravedlnenie odporcu a právneho zástupcu z neúčasti na pojednávaní.

Dňa 11. februára 2008 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na

31. marec 2008.

Dňa 13. februára 2008 okresný súd predvolal odporcu a jeho právneho zástupcu na

pojednávanie.

Dňa 22. februára 2008 boli okresnému súdu doručené kópia darovacej zmluvy

a výpis z listu vlastníctva.

Dňa 27. februára 2008 bol telefonicky zistený zamestnávateľ sťažovateľky. V ten istý

deň okresný súd uznesením č. k. pripustil, aby z konania vystúpil odporca

a na jeho miesto vstúpila sťažovateľka.

Dňa 28. februára 2008 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie právneho

zástupcu odporcu z neúčasti na pojednávaní.

Dňa 31. marca 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito.

Dňa 2. apríla 2008 bolo okresnému súdu doručené odvolanie odporcu proti uzneseniu

č. k. .

Dňa 9. apríla 2008 okresný súd požiadal

(ďalej len „zamestnávateľ

sťažovateľky“) o doručenie súdnej zásielky sťažovateľke.

Dňa 17. apríla 2008 okresný súd uznesením č. k. uložil odporcovi

povinnosť odstrániť nedostatky námietky zaujatosti. V ten istý deň vyzval odporcu na

oznámenie, či trvá na podaných námietkach zaujatosti, zaslal uznesenie na odstránenie ich

nedostatkov a požiadal poštu o súčinnosť.

Dňa 24. apríla 2008 bola okresnému súdu doručená odpoveď zamestnávateľa

sťažovateľky.

Dňa 25. apríla 2008 bola okresnému súdu poskytnutá požadovaná informácia od

pošty.

Dňa 29. apríla 2008 okresný súd uznesením č. k. uložil odporcovi

povinnosť odstrániť nedostatky odvolania zo 16. marca 2008.

Dňa 2. mája 2008 bol okresnému súdu doručený návrh navrhovateľa na mimosúdnu

dohodu.

Dňa 29. mája 2008 okresný súd vyzval odporcu na vyjadrenie k návrhu na

mimosúdnu dohodu.

Dňa 2. júna 2008 okresný súd predložil spis krajskému súdu, aby rozhodol

o podanom opravnom prostriedku odporcu.

Dňa 29. decembra 2008 krajský súd uznesením č. k. 647 odmietol

odvolanie odporcu.

Dňa 29. januára 2009 bol spis vrátený okresnému súdu. V rovnaký deň okresný súd

požiadal políciu o doručenie súdnej zásielky sťažovateľke a o prešetrenie jej súčasného

pobytu; okresný súd uložil odporcovi, aby sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadril.

Dňa 27. februára 2009 bola okresnému súdu vrátená zásielka nedoručená

sťažovateľke.

Dňa 2. apríla 2009 okresný súd požiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru

Košice Juh o doručenie súdnej zásielky sťažovateľke a o prešetrenie jej súčasného pobytu.

V ten istý deň okresný súd oznámil, že vec bola pridelená sudkyni okresného súdu

Mgr. Jane Koščovej.

Dňa 17. apríla 2009 bola okresnému súdu vrátená zásielka nedoručená sťažovateľke.

Dňa 16. júna 2009 okresný súd vyzval navrhovateľa a odporcu, aby oznámili, či

nedošlo medzi účastníkmi konania k mimosúdnej dohode. V ten istý deň okresný súd

požiadal zamestnávateľa sťažovateľky o doručenie súdnej zásielky a vyzval advokáta

, aby sa vyjadril, či zastupuje sťažovateľku.

Dňa 30. júna 2009 bola okresnému súdu predložená odpoveď navrhovateľa na výzvu.

Dňa 10. júla 2009 bolo okresnému súdu predložené splnomocnenie sťažovateľky na

jej zastupovanie pôvodným odporcom.

Dňa 13. júla 2009 sa sťažovateľka nedostavila na informovaný výsluch. V ten istý

deň bola okresnému súdu doručená odpoveď sťažovateľky na výzvu.

26

Dňa 20. júla 2009 sťažovateľka uviedla okresnému súdu adresu jej trvalého pobytu,

na ktorú jej majú byť doručované písomnosti.

Dňa 24. júla 2009 zamestnávateľ sťažovateľky požiadal okresný súd o doručovanie

zásielok súkromného charakteru na trvalé bydlisko sťažovateľky.

Dňa 30. júla 2009 sťažovateľka požiadala o doručovanie všetkých písomností na jej

označenú adresu „v Slovenskej republike“ a jej právnemu zástupcovi na jeho adresu.

Dňa 29. septembra 2009 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby oznámila, či ju

v konaní zastupuje .

Dňa 19. októbra 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 30. november 2009.

Dňa 20. októbra 2009 okresný súd požiadal sťažovateľku o oznámenie, či

splnomocnila zastupovaním a či zastupovaním poverila pôvodného

odporcu.

Dňa 30. novembra 2009 bolo pojednávanie odročené z dôvodu pracovnej

neschopnosti zákonnej sudkyne.

Dňa 18. decembra 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 18. január 2010.

Dňa 8. januára 2010 bolo právnym zástupcom navrhovateľa okresnému súdu

oznámené, že navrhovateľ 3. decembra 2009 zomrel, preto požiadal tiež o odročenie

pojednávania.

Dňa 18. januára 2010 bolo pojednávanie odročené na neurčito.

Dňa 20. januára 2010 okresný súd požiadal notárku JUDr. Danielu Kováčovú

o oznámenie okruhu dedičov po navrhovateľovi a stavu konania.

Dňa 5. februára 2010 bolo okresnému súdu doručené potvrdenie o okruhu dedičov.

Dňa 17. marca 2010 okresný súd uznesením č. k. prerušil konanie

do právoplatného skončenia konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn.

.

Dňa 14. apríla 2010 bolo okresnému súdu podané odvolanie sťažovateľky proti

uzneseniu o prerušení konania.

Dňa 3. mája 2010 okresný súd uznesením č. k. uložil sťažovateľke

odstrániť nedostatky odvolania.

Dňa 11. júna 2010 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky

s odôvodnením.

Dňa 17. júna 2010 bol krajskému súdu predložený spis s opravným prostriedkom

sťažovateľky.

Dňa 8. decembra 2010 okresný súd požiadal krajský súd o vrátenie spisu z dôvodu,

že súvisiace dedičské konanie bolo právoplatne skončené.

Dňa 21. decembra 2010 krajský súd uznesením č. k. 718 potvrdil

uznesenie č. k. .

Dňa 2. februára 2011 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 7. februára 2011 bola okresnému súdu predložená plná moc právnym zástupcom

(ďalej len „navrhovateľka“), ktorá sa stala dedičkou po pôvodnom

navrhovateľovi.

Dňa 15. februára 2011 okresný súd zaslal navrhovateľke oznámenie a uznesením č. k.

jej uložil, aby sa v stanovenej lehote vyjadrila k v uznesení uvedeným

skutočnostiam.

Dňa 23. februára 2011 bola okresnému súdu predložená odpoveď navrhovateľky na

výzvu.

Dňa 29. marca 2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 23. máj 2011.

Dňa 23. mája 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito, na účely pokusu účastníkov o mimosúdnu dohodu.

Dňa 19. júla 2011 okresný súd vyzval navrhovateľku aj odporkyňu, aby v určenej

lehote oznámili, či medzi účastníkmi konania došlo k dohode o predmete sporu.

Dňa 5. augusta 2011 bola okresnému súdu predložená právnym zástupcom

navrhovateľky odpoveď na výzvu.

Dňa 9. septembra 2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 31. október 2011.

Dňa 31. októbra 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

5. december 2011, pretože sťažovateľka a jej zástupca nemali predvolanie vykázané.

Dňa 5. decembra 2011 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na

30. január 2012, pretože sťažovateľka nemala predvolanie vykázané.

28

Dňa 20. decembra 2011 boli sťažovateľka a jej zástupca predvolaní na pojednávanie.

V ten istý deň okresný súd požiadal zamestnávateľa sťažovateľky o doručenie súdnej

zásielky sťažovateľke, políciu o doručenie súdnej zásielky zástupcovi sťažovateľky

a o prešetrenie pobytu sťažovateľky.

Dňa 29. decembra 2011 okresný súd požiadal Miestny úrad mestskej časti Košice

Juh (ďalej len „mestská časť“) o oznámenie v žiadosti uvedených skutočností.

Dňa 3. januára 2012 bolo okresnému súdu doručené oznámenie polície o nedoručení

zásielky zástupcovi sťažovateľky.

Dňa 12. januára 2012 bolo okresnému súdu telefonicky oznámené od zamestnankyne

zamestnávateľa sťažovateľky, že sťažovateľke „nebola doručená zásielka, nakoľko táto ju

odmietla prevziať“.

Dňa 19. januára 2012 okresný súd požiadal katastrálny úrad o zaslanie kópie

katastrálnej mapy.

Dňa 26. januára 2012 bola okresnému súdu doručená odpoveď zamestnávateľa

sťažovateľky.

Dňa 27. januára 2012 bola okresnému súdu doručená informácia z katastrálneho

úradu.

Dňa 30. januára 2012 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito.

Dňa 3. mája 2012 okresný súd požiadal mestskú časť o oznámenie v žiadosti

uvedených skutočností.

Dňa 16. mája 2012 bolo okresnému súdu predložené oznámenie právneho zástupcu

navrhovateľky o ukončení právneho zastupovania.

Dňa 31. mája 2012 okresný súd urgoval mestskú časť o oznámenie v urgencii

uvedených skutočností.

Dňa 26. júna 2012 okresný súd opätovne urgoval mestskú časť o oznámenie

v urgencii uvedených skutočností.

Dňa 2. augusta 2012 bola okresnému súdu doručená odpoveď mestskej časti.

Dňa 3. septembra 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 5. november 2012.

Dňa 5. novembra 2012 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito na účely pokusu o mimosúdne riešenie sporu.

Dňa 20. decembra 2012 okresný súd vyzval navrhovateľku, aby oznámila, či medzi

účastníkmi konania došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody.

Dňa 16. januára 2013 bola okresnému súdu doručená odpoveď navrhovateľky. V ten

istý deň bolo vo veci nariadené pojednávanie na 4. marec 2013.

Dňa 4. marca 2013 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito aj s tým, že „súd zváži nariadenie znaleckého dokazovania“.

Dňa 11. marca 2013 bola okresnému súdu predložená žiadosť navrhovateľky

o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k návrhu sťažovateľky.

Dňa 29. apríla 2013 okresný súd zaslal navrhovateľke urgenciu na zaslanie

stanoviska k predmetu sporu.

Dňa 6. júna 2013 okresný súd uznesením č. k. rozhodol

o ustanovení znalca.

Dňa 18. júna 2013 bolo okresnému súdu predložené oznámenie o prevzatí právneho

zastúpenia navrhovateľky a odpoveď navrhovateľky na výzvu.

Dňa 21. júna 2013 sťažovateľka požiadala okresný súd o nariadenie pojednávania

vo veci. V ten istý deň bol okresnému súdu doručený vypracovaný znalecký posudok

č. 8/2013, ktorý objednala sťažovateľka.

Dňa 8. júla 2013 sa zástupca sťažovateľky vzdal práva podať odvolanie proti

uzneseniu č. k. .

Dňa 15. júna 2013 okresný súd zaslal navrhovateľke znalecký posudok č. 8/2013 na

vyjadrenie. V ten istý deň okresný súd zaslal znalcovi ustanovenému okresným súdom

súdny spis.

Dňa 19. júna 2013 bolo okresnému súdu predložené vyjadrenie sťažovateľky.

Dňa 23. augusta 2013 bola okresnému súdu doručená žiadosť znalca ustanoveného

súdom o predĺženie lehoty na vyhotovenie znaleckého posudku a o zaplatenie preddavkov.

Dňa 3. septembra 2013 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie navrhovateľky

k znaleckému posudku č. 8/2013.

30

Dňa 4. septembra 2013 okresný súd uznesením č. k. predĺžil lehotu

na vyhotovenie znaleckého posudku.

Dňa 2. októbra 2013 okresný súd vyzval znalca na predloženie znaleckého posudku.

Dňa 21. októbra 2013 znalec požiadal okresný súd, aby uznesením zaviazal

sťažovateľku vykonať kosbu buriny na sporných pozemkoch a zúčastniť sa na obhliadke na

účely sprístupnenia pozemku.

Dňa 28. októbra 2013 bol znalec zo strany okresného súdu „vyrozumený, aby zvolal

nový termín miestnej obhliadky“.

Dňa 3. decembra 2013 znalec oznámil okresnému súdu, že ním určený termín

obhliadky bol znemožnený, „nakoľko odporkyňa si neprevzala predvolanie na túto

obhliadku“. Znalec bol zo strany okresného súdu vyrozumený, aby opätovne zvolal termín

miestnej ohliadky.

Dňa 27. marca 2014 znalec oznámil okresnému súdu, že termín poslednej miestnej

obhliadky bol opätovne neúspešný. Okresný súd ho vyzval na vrátenie súdneho spisu.

Dňa 28. mája 2014 okresný súd telefonicky urgoval znalca na vrátenie súdneho spisu.

Dňa 5. júna 2014 okresný súd vyzval znalca na vrátenie súdneho spisu.

Dňa 12. júna 2014 znalec vrátil súdny spis a predložil vyúčtovanie znalečného.

Dňa 24. júna 2014 okresný súd uznesením č. k. rozhodol

o znalečnom.

Dňa 25. júna 2014 okresný súd uznesením č. k. 892 ustanovil vo veci

nového znalca.

Dňa 21. júla 2014 bolo okresnému súdu doručené odvolanie znalca proti uzneseniu

sp. zn. .

Dňa 25. júla 2014 okresný súd oznámil znalcovi, že jeho odvolanie predloží

odvolaciemu súdu až po rozhodnutí vo veci samej.

Dňa 5. augusta 2014 bolo okresnému súdu predložené odvolanie sťažovateľky proti

uzneseniu

. k. .

Dňa 13. augusta 2014 okresný súd sťažovateľke oznámil, že jej odvolanie predloží

odvolaciemu súdu až po rozhodnutí vo veci samej.

Dňa 19. augusta 2014 okresný súd zaslal znalcovi spis na vypracovanie znaleckého

posudku.

Dňa 16. septembra 2014 bol okresnému súdu znalcom vrátený spisový materiál

s návrhom, aby do konania bol prizvaný nový znalec, pretože znalec už

vyhotovil znalecký posudok v danej veci pre sťažovateľku.

Dňa 18. septembra 2014 okresný súd uznesením č. k. zrušil svoje

uznesenie č. k. a ustanovil vo veci novú znalkyňu.

Dňa 16. decembra 2014 okresný súd zaslal znalkyni súdny spis.

Dňa 2. februára 2015 bol okresnému súdu doručený vyhotovený znalecký posudok.

Dňa 5. februára 2015 bol znalecký posudok zaslaný navrhovateľke a odporkyni na

vyjadrenie.

Dňa 6. februára 2015 okresný súd uznesením č. k. rozhodol

o znalečnom.

Dňa 24. februára 2015 bola okresnému súdu právnym zástupcom navrhovateľky

predložená žiadosť o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia k znaleckému posudku.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

32

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam

vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II.

ÚS 55/98, ).

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným

prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni. Až právoplatným

rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie ústavného práva zaručeného čl. 48

ods. 2 nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval. Ústavné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov sa naplní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu,

na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv

().

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielen

nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže

zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (napr. , ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný

súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií ústavný

súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd vo vzťahu k napadnutému

konaniu uvádza, že vzhľadom na nutnosť znaleckého dokazovania možno posudzovanú

záležitosť považovať po vecnej stránke za zložitejšiu. Samotnú vecnú zložitosť, na ktorú

poukázal vo svojom vyjadrení aj predseda okresného súdu, však (tak ako to bude uvedené

v bode III/3) v okolnostiach danej veci nemožno dávať do súvislosti s extrémne

dlhotrvajúcim (už takmer 21 rokov) napadnutým konaním. Po právnej stránke možno danú

vec považovať za štandardnú, nijako sa nevymykajúcu bežnej rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanej veci, treba poukázať predovšetkým na to, že, ako to z chronológie úkonov

vykonaných v napadnutom konaní vyplýva (pozri bod II tohto nálezu), k predĺženiu

napadnutého konania prispela aj samotná sťažovateľka najmä tým, že z neznámych dôvodov

opakovane buď ona, alebo jej zástupca (čo treba pričítať tiež na ťarchu sťažovateľky)

neprevzali zásielky okresného súdu (napr. 3. januára 2012; 12. januára 2012) a nebola

súčinnostná ani pri znaleckej obhliadke sporných nehnuteľností, a tým v určitom štádiu

sťažovateľka tiež prispela k neefektívnosti napadnutého konania. Na uvedené správanie

34

sťažovateľky ústavný súd prihliadol pri úvahe o priznaní primeraného finančného

zadosťučinenia.

Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,

pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na celkovú dĺžku

konania a všetky okolnosti daného prípadu. Predovšetkým poukazuje na to, že nemohol

prehliadnuť, že napadnuté konanie sa začalo 23. augusta 1994 a bez právoplatného

rozhodnutia trvá už takmer 21 rokov.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol, že „od obdobia, keď sa

sťažovateľka stala účastníčkou daného konania (3.5.2008), bolo konanie súdu v zásade

plynulé“. Ústavný súd však, vychádzajúc zo svojej judikatúry, „existenciu prieťahov

v konaní“ skúmal od 23. augusta 1994, pretože prihliadol aj na celkové trvanie napadnutého

konania.

K uvedenému ústavný súd poukazuje na to, že v prípade sťažovateľky došlo

k procesnoprávnemu nástupníctvu (sukcesii), teda k zmene doterajšieho účastníka konania

na strane odporcu, a to na základe singulárnej sukcesie [darovanie spoluvlastníckeho

podielu v nehnuteľnostiach, o ktorých sa vedie spor s pôvodným odporcom (

) a jeho príbuznou – , teda

sťažovateľkou, pričom darca si v darovacej zmluve z 1. apríla 2005 vyhradil doživotné

užívacie právo na darom prevedené spoluvlastnícke podiely]. Keďže singulárna sukcesia

(na rozdiel od univerzálnej sukcesie) nevyvoláva automaticky aj procesnoprávne

nástupníctvo (sukcesiu), musel konajúci súd uplatňovanú zmenu svojím uznesením

pripustiť. Na základe návrhu sťažovateľky na pripustenie zmeny účastníka konania tak

okresný súd urobil uznesením č. k. z 27. februára 2008. Právoplatnosťou

tohto uznesenia (3. mája 2008) vstúpila sťažovateľka do predmetného konania v tom štádiu,

v akom sa nachádzalo pred zmenou účastníkov konania. Tým sa zmena účastníkov konania

líši od zámeny účastníkov konania ( ), kde

nedochádza ku vstupu do doterajšieho procesnoprávneho vzťahu a kde právoplatnosťou

uznesenia o povolení zámeny vzniká nový procesnoprávny vzťah.

Uvedená skutočnosť má podľa názoru ústavného súdu zásadný význam pre

vymedzenie obdobia, ktoré podlieha posúdeniu namietanej protiústavnosti konania

okresného súdu (ratione tempore), pretože v uvedenom prípade v dôsledku súdom

povolenej zmeny účastníkov konania nedošlo k vzniku nového procesnoprávneho vzťahu,

ale k procesnoprávnemu nástupníctvu do už existujúceho procesnoprávneho vzťahu (mutatis

mutandis ).

Aj s prihliadnutím na tento záver ústavný súd nemal pochybnosť, že sťažovateľka

môže uplatňovať právo na konanie bez zbytočných prieťahov aj pre štádium konania, ktoré

predchádzalo tejto zmene.

Majúc na zreteli uvedené skutočnosti a zásady, ústavný súd sa napokon zaoberal

postupom okresného súdu v predmetnej veci a predovšetkým opakovane poukazuje na to, že

napadnuté konanie sa začalo 23. augusta 1994 a bez právoplatného rozhodnutia trvá už

takmer 21 rokov. Takéto neobyčajne dlhé konanie možno spravidla už len na základe tejto

skutočnosti považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v

a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Takáto zdĺhavosť konania totiž v princípe predlžuje stav právnej

neistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym,

a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (napr. ). V predmetnom prípade skúmanie

všetkých neprimeraných postupov medzi jednotlivými úkonmi okresného súdu je celkom

jednoznačne nadbytočné, pretože o efektívnom postupe okresného súdu v napadnutom

konaní už prima facie nemožno hovoriť. Účel práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, a to odstránenie stavu právnej neistoty účastníkov konania a požiadavka

prejednania veci v primeranej lehote podľa dohovoru, ktorá vyplýva zo všeobecnej zásady

justice delayed, justice denied (oneskorená spravodlivosť, odopretá spravodlivosť),

v napadnutom konaní, ktoré trvá celkove takmer 21 rokov bez právoplatného rozhodnutia,

nemožno inak posúdiť, len ako porušujúci imperatív zakotvený v a

ods. 1 dohovoru. Na tomto konštatovaní nemení nič ani skutočnosť, ktorá neušla pozornosti

ústavného súdu, že napadnuté konanie bolo od 17. marca 2010 do 13. mája 2010 (kedy

nadobudlo právoplatnosť osvedčenie o dedičstve sp. zn. ) prerušené. Podľa

36

konštantnej judikatúry ústavného súdu nečinnosť súdu v dôsledku existencie zákonnej

prekážky jeho postupu neposudzuje v zásade ako zbytočné prieťahy v súdnom konaní (napr.

, , ). Okrem uvedeného krátkodobého prerušenia však

ústavný súd prihliadol na to, že okresný súd bol v danej veci aj krátkodobo a dlhodobo

nečinný (napr. od 23. augusta 1994 do 28. februára 1995 šesť mesiacov, od 7. júna 1995

do 15. marca 1996 deväť mesiacov, od 24. augusta 2000 do 26. februára 2001 šesť

mesiacov, od 10. mája 2001 do 27. marca 2002 desať mesiacov, od 1. marca 2004 do

12. októbra 2004 sedem mesiacov). Okresný súd bol teda v napadnutom konaní najmenej

3 roky bez akýchkoľvek zákonných alebo iných dôvodov nečinný a neskôr v súvislosti

s nariadením znaleckého dokazovania viac ako 1 rok neefektívne činný, a to konkrétne od

6. júna 2013, keď ustanovil vo veci znalca, do 12. júna 2014, keď ustanovený znalec vrátil

okresnému súdu spis bez vypracovania znaleckého posudku, pričom okresný súd nieže

nevyužil prostriedky, ktoré mu umožňuje (poriadková pokuta

pre znalca), ale ešte mu za „nevyhotovenie znaleckého posudku“ priznal znalečné. Podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu pritom okresný súd v rozsahu svojej právomoci nesie

zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu znalca (napr. ,

). Nehovoriac už o tom, že okresný súd neskôr vymenoval vo veci znalca,

ktorého znalecký posudok č. 8/2013 už bol založený do spisu na základe objednávky

sťažovateľky, takže okresný súd musel opätovne ustanoviť vo veci iného znalca. Celková

doba napadnutého konania v trvaní takmer 21 rokov a v rámci toho viac ako 3 ročná

nečinnosť a 1,5 ročná neefektívna činnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná,

pretože okresný súd dlho nevykonával úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty,

v ktorej sa sťažovateľka ako odporkyňa (resp. predtým jej príbuzný právny predchodca)

počas napadnutého súdneho konania nachádzala, čo je základným účelom práva zaručeného

v citovanom článku a dohovoru (pozri napr. ). Uvedené obdobia

nečinnosti a, samozrejme, aj neefektívnej činnosti okresného súdu bez akýchkoľvek

zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú

z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné, keďže svojimi dôsledkami vo vzťahu

k viacerým účastníkom konania nadobudli už charakter odopretia spravodlivosti (denegatio

iustitiae). K týmto zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani

správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva

sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a v dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v

bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci bez

zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka požadovala priznať finančné zadosťučinenie 20 000 €, pretože sa

dlhodobo nachádza v právnej neistote, a „pri ďalšom predlžovaní sporu sa rozhodnutia

v spore z dôvodu ťažkej choroby (diagnóza C50 rakovina) ani nemusí dožiť. Svoju

majetkovú aj nemajetkovú ujmu vidí sťažovateľka okrem iného aj v pocitoch neistoty,

márnosti, krivdy a úzkosti vyplývajúcich zo situácie, keď súd za neprimeranú dobu skoro 20

rokov nerozhodol a ani plynulo nekonal v jej prípade.“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre

sťažovateľku. Pri určení výšky primeraného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie

podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Ústavný súd

preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľke aj finančné zadosťučinenie podľa

citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti

38

a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä na

celkovo neúmerne dlho trvajúce napadnuté konanie, považuje za primerané vo výške

4 500 €. Ústavný súd pritom prihliadol aj na správanie sťažovateľky (pozri bod III/2 nálezu),

že nie vždy bola súčinnostná v napadnutom konaní, a teda že si aj sama zapríčinila

oddialenie tohto konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 12. marca 2014, spísanie ústavnej

sťažnosti zo 6. júla 2014 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 23. marca

2015). Za dva úkony vykonané v roku 2014 patrí odmena v sume dvakrát po 134 € a režijný

paušál dvakrát po 8,04 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2015 patrí odmena v sume

139,83 € a režijný paušál 8,39 € (v zmysle § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho

zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkove sumu 432,30 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. augusta 2015

40