Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 22/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2003 v senáte

zloženom z predsedu Jána Mazáka a zo sudcov Jána Auxta a Juraja Horvátha prerokoval

sťažnosť Mgr. A. M., B., zastúpeného advokátom JUDr. I. H., B., vo veci porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2

a porušenia základného práva na prejednanie veci v primeranej

lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ) a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Mgr. A. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie veci v primeranej lehote

zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne

vedenom pod sp. zn. ) p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. A. M. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume

100 000 Sk (slovom jednostotisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III

p o v i n n ý Mgr. A. M., B., vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý nahradiť Mgr. A. M. trovy konania

vo výške 8 000 Sk (slovom osemtisíc slovenských korún) do 15 dní od právoplatnosti tohto

nálezu na účet advokáta JUDr. I. H., B.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo

30. augusta 2002 doručené podanie Mgr. A. M., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátom JUDr. I. H., B., označené ako „Sťažnosť podľa

Slovenskej republiky“.

Právny zástupca sťažovateľa v sťažnosti uviedol, že 16. decembra 1994 podal

bývalému Obvodnému súdu Bratislava 3 (od 1. januára 1997 Okresný súd Bratislava III)

žalobu proti žalovanému THE BEST LIMITED, Veľká Británia, THE BEST LIMITED

SLOVAKIA o neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru a zaplatenie mzdy.

Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že žalovaný sa k žalobe 7. februára 1995 vyjadril,

nepríslušnosť súdu nenamietol. Na pojednávanie konané 12. júna 1995 sa právny zástupca

navrhovateľa nedostavil, pretože súd ho na toto, ako i na ďalšie pojednávanie nepredvolal,

hoci doklady v spise jasne preukazovali, že je právnym zástupcom navrhovateľa. Z dôvodu

jeho neprítomnosti sa pojednávania odročovali.

Na pojednávaní konanom 22. apríla 1996 na otázku zastupujúcej sudkyne právny

zástupca odporcu namietol miestnu nepríslušnosť bývalého Obvodného súdu Bratislava 3

a z tohto dôvodu sudkyňa spis postúpila bývalému Obvodnému súdu Bratislava 1

(od 1. januára 1997 Okresný súd Bratislava I).

Sudkyňa bývalého Obvodného súdu Bratislava 1 po doručení spisu vyzvala

navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku a neskôr činnosť tohto súdu bola zameraná na

zisťovanie miestnej príslušnosti. Dňa 7. mája 1997 bol spis predložený na rozhodnutie

o miestnej príslušnosti Krajskému súdu v Bratislave.

Krajský súd v Bratislave 31. decembra 1997 rozhodol, že nesúhlas Okresného súdu

Bratislava I s postúpením veci je dôvodný a na konanie vo veci je príslušný Okresný súd

Bratislava III.

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uvádza, že spis bol opätovne doručený Okresnému

súdu Bratislava III 4. decembra 1998 a je vedený pod sp. zn. a od tohto dátumu

tento súd vo veci i naďalej vykazuje prieťahy, v dôsledku čoho podal sťažovateľ

Okresnému súdu Bratislava III sťažnosť na prieťahy v konaní a žiadal vo veci čo

najrýchlejšie rozhodnúť.

Na základe uvedeného sťažovateľ v sťažnosti poukázal, že prieťahy v konaní pred

Okresným súdom Bratislava III od doručenia návrhu až po podanie sťažnosti ústavnému

súdu predstavujú 1 318 dní, Okresný súd Bratislava I vybavoval predloženie spisu

Krajskému súdu v Bratislave 124 dní a Krajský súd v Bratislave rozhodoval o miestnej

príslušnosti viac ako rok.

Vzhľadom na tieto skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd prijal predmetnú

sťažnosť na ďalšie konanie a po vykonaní dokazovaní rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo Mgr. A M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

. a podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní

vedenom pod sp. zn. , ako aj v predchádzajúcich súvisiacich konaniach v tej

istej veci vedenými Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. a Krajským

súdom v Bratislave pod sp. zn. , porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava III sa prikazuje vo veci vedenej pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. A. M. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 500 000 Sk (slovom:

päťstotisíc slovenských korún), ktoré sú mu Okresné súdy Bratislava III, Bratislava

I a Krajský súd v Bratislave povinné vyplatiť solidárne do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresné súdy Bratislava III, Bratislava I a Krajský súd v Bratislave sú povinné

sťažovateľovi nahradiť trovy tohto konania, ku dňu podania sťažnosti vyčíslené sumou

8 000 Sk.“

II.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd výzvou zo 16. novembra 2002

požiadal predsedu Okresného súdu Bratislava III o vyjadrenie ku konaniu ústneho

pojednávania v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Rovnakú výzvu (v rovnakom

termíne, s rovnakou lehotou) na vyjadrenie ústavný súd zaslal aj právnemu zástupcovi

sťažovateľa.

Obidvaja účastníci ústavnému súdu písomne oznámili, že súhlasia, aby bolo upustené

od verejného ústneho pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti.

Predseda Okresného súdu Bratislava III vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému

súdu 15. januára 2003 sám priznal, že konanie v pracovnej veci, v ktorej by mal súd

zabezpečiť vybavenie „v osobitnej rýchlosti“, trvá 8 rokov, čo je neprimerane dlhá doba na

to, že vo veci nebolo nariadené ani jedno pojednávanie. Rovnako predseda Okresného súdu

Bratislava III uznal dôvodnosť sťažnosti s poukazom na jeho dobu konania v období

od 16. decembra 1994 do 9. mája 1996, keď bola vec z dôvodu miestnej nepríslušnosti

postúpená Okresnému súdu Bratislava I, ďalej v období, keď Okresný súd

Bratislava I vyslovil nesúhlas s postúpením veci a vec predložil Krajskému súdu

v Bratislave, ako aj v období od 4. decembra 1998, keď bola vec prikázaná na rozhodnutie

Okresnému súdu Bratislava III.

Predseda Okresného súdu Bratislava III vo vyjadrení ďalej poukázal na množstvo

pracovných vecí (sporov), ktoré sú na Okresnom súde Bratislava III nerozhodnuté,

a na nedostatok sudcov na tomto súde.

III.

Právny zástupca sťažovateľa sa podanou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia

základného práva sťažovateľa upraveného v

(ďalej len „ústava“), podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov ...“. Domáhal sa tiež vyslovenia porušenia práva sťažovateľa

upraveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) na prerokovanie veci v primeranej lehote.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a podľa dohovoru vychádza zo svojej ustálenej

judikatúry, v súlade s ktorou odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom

a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (), pričom tento

účel možno dosiahnuť zásadne právoplatným rozhodnutím. K vytvoreniu stavu právnej

istoty preto dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu.

Podľa názoru ústavného súdu možno preto za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu

neistotu sťažovateľa v posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje

k právoplatnému rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu právnej neistoty zákonom

dovoleným spôsobom.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a dohovoru,

ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné kritériá,

ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka

konania (2) a postup samotného súdu (3).

Preskúmaním doterajšieho konania Okresného súdu Bratislava III ústavný súd

z vyžiadaného spisu vo veci sp. zn. zistil, že v predmetnej veci Okresný súd

Bratislava III od 16. decembra 1994 (keď mu bol doručený návrh na začatie konania) až

do odoslania spisu ústavnému súdu vykonal tieto úkony:

Dňa 27. decembra 1994 vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k návrhu. Dňa

23. marca 1995 určil termín pojednávania na 12. jún 1995, keď pojednávanie odročil

na 25. október 1995, toto pojednávanie bolo opätovne odročené na 22. apríl 1996, keď bolo

pojednávanie odročené na neurčito. Dňa 9. mája 1996 spis postúpil z dôvodu miestnej

nepríslušnosti Okresnému súdu Bratislava I.

Okresný súd Bratislava I vyslovil nesúhlas s postúpením spisu, Krajský súd

Bratislava rozhodol, že tento nesúhlas je dôvodný, a preto bol 4. decembra 1998 predmetný

spis opätovne doručený Okresnému súdu Bratislava III.

Od tohto obdobia Okresný súd Bratislava III vo veci vykonal prvý úkon

10. novembra 2000, keď vyzval právneho zástupcu navrhovateľa na predloženie písomných

dokladov, 28. mája 2002 vyžiadal výpis z obchodného registra odporcu, 3. októbra 2002

určil termín pojednávania na 4. december 2002, keď bolo pojednávanie odročené za účelom

rozhodnutia o návrhu na vylúčenie sudcov z prejednávania a rozhodovania v predmetnej

veci (ústny návrh podal sťažovateľ).

Z predmetného spisu ďalej ústavný súd zistil, že 7. februára 1995 bolo Okresnému

súdu Bratislava III doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného k návrhu a v konaní

pred Okresným súdom Bratislava I právny zástupca žalovaného na výzvu Okresného súdu

Bratislava I z 21. októbra 1996 odpovedal súdu podaním z 18. novembra 1996, neskôr

na urgenciu tohto súdu právny zástupca žalovaného opätovne odpovedal podaním

zo 6. marca 1997.

Po doručení spisu Okresnému súdu Bratislava III na základe rozhodnutia Krajského

súdu v Bratislave bolo Okresnému súdu Bratislava III v rámci konania pred ním na základe

jeho výzvy z 10. novembra 2000 dňa 7. decembra 2000 doručené vyjadrenie navrhovateľa

(v konaní pred ústavným súdom sťažovateľa) a 26. apríla 20002 bola predsedovi Okresného

súdu Bratislava III doručená sťažnosť navrhovateľa na prieťahy v konaní.

IV.

Ústavný súd pri vyhodnotení doterajšieho konania Okresného súdu Bratislava III

vo veci sp. zn. podľa troch označených základných kritérií zistil:

1. Predmetom konania pred Okresným súdom Bratislava III je návrh na začatie

konania o neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru a o zaplatenie a náhradu

mzdy. Ústavný súd konštatuje, že pracovnoprávny spor týkajúci sa skončenia pracovného

pomeru, resp. rozhodnutie o neplatnosti jeho zániku, nie je skutkovo a právne zvlásť zložitá

vec. V týchto sporoch sa používala právna úprava prijatá v (zákon

č. v znení neskorších predpisov). Výklad a používanie tejto právnej úpravy boli

a sú stabilizované v pomerne rozsiahlej judikatúre všeobecných súdov, kde je upravená

aj metodika postupu všeobecných súdov v týchto sporoch. Z konkrétnych okolností daného

prípadu však vyplýva, že Okresný súd Bratislava III aj napriek tomu vykonal v konaní len

prvotné úkony a k zabezpečeniu dôkazových prostriedkov, resp. k samotnému dokazovaniu,

a s tým spojeným právnym posúdením skutkového stavu pre rozhodnutie v merite veci

vôbec nepristúpil. Prípadná skutková alebo právna zložitosť veci preto nemohla mať

v danom prípade vplyv na vznik zbytočných prieťahov v konaní a v spojitosti s tým

na možné porušenie práv sťažovateľa.

Doterajšia dĺžka konania nie je akceptovateľná aj preto, že ide o pracovný spor,

v ktorom sa pre navrhovateľa rieši existenčná otázka. Takou otázkou je trvanie pracovného

pomeru, ktorého jestvovanie je základom pre príjem navrhovateľa zabezpečujúci jeho

živobytie, prípadne je aj zdrojom pre financovanie potrieb spoločnej domácnosti. V týchto

sporoch by súd mal postupovať čo najrýchlejšie a efektívne. Ústavný súd konštatuje,

že v tejto veci všeobecný súd nevenoval dostatočnú pozornosť uvedenej povahe sporu

a ani tomu, o čo v ňom sťažovateľovi ide.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka súdneho konania pred Okresným

súdom Bratislava III, toto bolo po doterajšiu dobu jeho konania aktívne a súčinnostné

a neprispelo k predĺženiu doterajšej doby konania. Z vyžiadaného súdneho spisu Okresného

súdu Bratislava III ústavný súd zistil, že sťažovateľ na výzvy Okresného súdu Bratislava III

odpovedal v primeranej lehote. Z hľadiska uvedeného kritéria možno vysloviť záver,

že sťažovateľ svojím konaním neprispel k zdĺhavosti konania, ba naopak, ako účastník

konania bol aktívny a jeho činnosť smerovala k rýchlej a účinnej ochrane svojich práv

v súlade s .

3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa, bol postup samotného Okresného súdu

Bratislava III.

Ústavný súd zistil, že k zbytočným prieťahom došlo najmä pre nečinnosť Okresného

súdu Bratislava III bez akejkoľvek zákonnej prekážky. Súd bol nečinný v období

od 12. júna 1995, keď odročil prvé pojednávanie, do 25. októbra 1995, keď vo veci

pojednával (medzi týmito úkonmi nebol vykonaný žiadny úkon – nečinnosť súdu viac ako

4 mesiace), od 25. októbra 1995, keď odročil pojednávanie, do 22. apríla 1996, keď vo veci

pojednával (nečinnosť vo veci takmer 5 mesiacov) a od 4. decembra 1998, keď mu bol

postúpený spis z Okresného súdu Bratislava I, do 10. novembra 2000, keď vyzval právneho

zástupcu navrhovateľa na predloženie písomných dokladov (nečinnosť súdu vo veci

24 mesiacov), ďalší úkon súd vykonal až 28. mája 2002, keď vyžiadal výpis z príslušného

registrového súdu (nečinnosť 18 mesiacov), a 3. októbra 2002 určil termín pojednávania

na 4. december 2002 (nečinnosť 4 mesiace, čo predstavuje celkovú dĺžku nečinnosti viac

ako 55 mesiacov).

Na neprimeranú dĺžku konania má vplyv i obdobie od 9. mája 1996

do 4. decembra 1998, keď Okresný súd Bratislava III z dôvodu miestnej nepríslušnosti

postúpil vec Okresnému súdu Bratislava I, ktorý neskôr nesúhlasil s postúpením veci,

a Krajský súd v Bratislave na základe jeho nesúhlasu rozhodol, že vo veci je miestne

príslušný Okresný súd Bratislava III. Toto obdobie možno tiež označiť ako konanie

so zbytočnými prieťahmi. Ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna

činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu

nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty ohľadom tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ

obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol. Treba povedať, že za zbytočné prieťahy

i v tomto období nesie zodpovednosť Okresný súd Bratislava III, pretože súd, na ktorý bol

spis postúpený z dôvodu miestnej príslušnosti, konal lege artis, keď vec predložil

Krajskému súdu v Bratislave, a navyše, vo veci nebol príslušný konať.

Obranu súdu spočívajúcu vo vysokom počte vecí na tomto súde a v jeho

nedostatočnom personálnom obsadení ústavný súd neakceptoval.

V súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že nadmerné

množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti

za zbytočné prieťahy v súdnom konaní (). Námietka pretrvávajúceho vysokého

nápadu pracovných vecí či námietka personálneho obsadenia tohto úseku a v tejto súvislosti

neprimeraného zaťaženia sudcov pri vybavovaní agendy nemá povahu okolnosti, ktorá

by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa

naň obrátil. Tieto okolnosti ústavný súd nezohľadňuje v súvislosti s pozitívnym záväzkom

štátu zabezpečiť právo občana na súdne konanie bez zbytočných prieťahov.

Vychádzajúc z týchto skutkových poznatkov ústavný súd uzavrel, že vo veci vedenej

na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. (pôvodne pod sp. zn.

) došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2

a v dohovoru.

V.

V zmysle druhej a tretej vety ak porušenie práv alebo slobôd

podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva

alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie

konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv

a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika

ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné,

prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred

porušením.

Keďže ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a

dohovoru, prikázal Okresnému súdu Bratislava III, aby vo veci konal bez zbytočných

prieťahov a odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza účastník domáhajúci sa

rozhodnutia súdu v jeho veci.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol o porušení základného práva sťažovateľa,

zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak sa sťažovateľ

domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje,

a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľ požadoval za porušenie ním označeného základného práva finančné

zadosťučinenie vo výške 500 000 Sk. V tejto časti sťažnosť odôvodnil tým, že porušenie

základného práva sťažovateľa už nebude možné ani napraviť, pracovnoprávny pomer

už nebude obnovený a rovnako poškodenie profesionálnej povesti spôsobené bezdôvodným

a nezákonným pozbavením funkcie je neodčiniteľné.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného

zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody.

Hoci ústavný súd prikázal Okresnému súdu Bratislava III, aby v napadnutom súdnom

konaní konal bez zbytočných prieťahov, je toho názoru, že porušenie základného práva

sťažovateľa podľa a dohovoru nemožno účinne odstrániť

len uplatnením tejto jeho právomoci. V dôsledku toho (aj vzhľadom na dobu nečinnosti

a nesprávnej činnosti) považoval preto za potrebné rozhodnúť aj o náhrade nemajetkovej

ujmy, ktorá sťažovateľovi v dôsledku toho vznikla, a to priznaním primeraného finančného

zadosťučinenia.

Pri jeho priznaní ústavný súd vychádzal z tej skutočnosti, že sťažovateľ si uplatnil

nárok na ochranu základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov v spore, ktorého

doterajšie trvanie nemožno ničím ospravedlniť. Podľa ústavného súdu nemožno spravodlivo

žiadať od sťažovateľa, aby čakal na výsledok súdneho sporu, v ktorom sa rieši jeho

existenčný problém viac ako 8 rokov a aby po takejto dobe bol stav konania taký, ako bol

zistený v prípade sťažovateľa. Sťažovateľ oprávnene z takého postupu Okresného súdu

Bratislava III pociťuje krivdu a beznádej. Vychádzajúc z tohto pohľadu sťažovateľa na celú

situáciu, z princípov spravodlivosti a zo spôsobu zavŕšenia ochrany základných práv každej

oprávnenej osoby ústavný súd dospel k záveru, že primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 100 000 Sk (slovom jednostotisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd

Bratislava III povinný zaplatiť v súlade s výrokom tohto nálezu, je primeranou satisfakciou

spojenou s porušením základného práva sťažovateľa.

Ústavný súd rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli

v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. I. H. Ústavný súd

priznal sťažovateľovi ( ) náhradu trov konania vo výške

8 000 Sk (slovom osemtisíc slovenských korún) z dôvodu trov jeho zastúpenia. Ústavný súd

priznal právnemu zástupcovi náhradu za dva úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie

veci, písomné vyhotovenie sťažnosti), pričom náhradu za jeden úkon právnej pomoci mu

priznal vo výške 3 900 Sk (základom pre výpočet výšky náhrady za úkon právnej pomoci

bola nominálna mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom

polroku 2001 vo výške 11 693 Sk). Ďalej ústavný súd priznal právnemu zástupcovi

sťažovateľa dvakrát náhradu režijného paušálu po 100 Sk (§ 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 ods.

1 písm. a) a c) a ods. 4 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2003