Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 104/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. mája 2018 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Mojmíra

Mamojku prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátom JUDr. Branislavom Granecom, Kováčska 28, Košice, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie

jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Trebišov v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Trebišov v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Trebišov p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Trebišov p o v i n n ý vyplatiť

mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Trebišov j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov) na účet jeho

právneho zástupcu JUDr. Branislava Graneca, Kováčska 28, Košice, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

uznesením č. k. -9 z 13. marca 2018 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

, (ďalej len „sťažovateľ“, v citáciách

aj „oprávnený v 1. rade“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Trebišov (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

„... podal návrh na vykonanie exekúcie ešte dňa 06.04.2011, tzn. pred takmer

siedmimi rokmi. Voči Upovedomeniu o začatí exekúcie sp. zn. EX 719/2011-12 zo dňa

19.08.2011 podal povinný námietky zo dňa 10.10.2011. Uznesením odporcu sp. zn.

-33 zo dňa 15.11.2011 boli námietky povinného proti exekúcii vyšším

súdnym úradníkom zamietnuté. Voči tomuto uzneseniu odporcu sa povinný dňa 06.12.2011

odvolal, pričom zároveň navrhol, aby odporca exekúciu zastavil a aby povolil jej odklad.

3. O vyššie uvedených návrhoch povinného odporca rozhodol po viac ako

21 mesiacoch uznesením sp.zn. zo dňa 05.09.2013, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 23.09.2013 tak, že námietky povinného proti exekúcii a návrh povinného

na zastavenie exekúcie zamieta a odklad exekúcie nepovoľuje.

4. Opätovný návrh na zastavenie exekúcie podal povinný dňa 06.11.2013. Uznesením

odporcu sp. zn. -64 zo dňa 11.11.2014 vyšší súdny úradník návrh povinného

zamietol. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal povinný dňa 24.11.2014

odvolanie, o ktorom odporca do dnešného dňa, tzn. po viac ako 3 rokoch, nerozhodol.

Keďže odporca poslal sťažovateľovi odvolanie povinného na vyjadrenie až v roku 2017,

sťažovateľ sa tak k odvolaniu povinného mal možnosť vyjadriť až po troch rokoch

a to vyjadrením zo dňa 11.04.2017. Z uvedeného je teda zrejmé, že v predmetnej exekučnej

veci odporca bezdôvodne takmer tri roky nekonal.

5. Sťažovateľ sa sťažnosťou na prieťahy v konaní adresovanou predsedovi odporcu

zo dňa 21.06.2017 domáhal odstránenia prieťahov a rozhodnutia vo veci. Odporca

v odpovedi na sťažnosť sťažovateľa uviedol, že sťažnosť považuje za odôvodnenú, nakoľko

je odporca dlhodobo personálne poddimenzovaný, pretože dochádza k častej obmene

administratívneho a odborného aparátu, čo má za následok neprimeranú zaťaženosť

a v konečnom dôsledku aj prieťahy vo veciach. Napriek tomuto konštatovaniu odporcu,

k odstráneniu prieťahov v konaní nedošlo ani po ďalšom vyše pol roku, pričom k dnešnému

dňu tak celkové prieťahy predstavujú 3 roky a dva mesiace.“

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej poukazuje na to, že:

„17. V predmetnej exekučnej veci povinný opakovane podal návrh na zastavenie

exekúcie, ktorý odporca uznesením sp. zn. - 64 zo dňa 11.11.2014 zamietol.

Povinný využil svoje právo a podal proti predmetnému uzneseniu odporcu odvolanie,

o ktorom odporca do dnešného dňa nerozhodol. Z uvedeného je teda zrejmé, že sťažovateľ

svojím konaním k prieťahom v konaní nijako neprispel, práve naopak, je v jeho najlepšom

záujme, aby odporca o opravnom prostriedku povinného rozhodol čo najskôr tak, aby

si povinný splnil povinnosť uloženú mu v exekučnom titule.

18. Samotná skutočnosť, že odporca ani po viac ako 3 rokoch odo dňa podania

odvolania povinného vec právoplatne nerozhodol, je nezlučiteľná s imperatívom

ustanoveným v , resp. v dohovoru. Takáto zdĺhavosť

už z princípu predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo

na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (m. m. ,

). V tejto súvislosti sťažovateľ poukazuje na to, že nielen nečinnosť,

ale aj nesprávna a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie

(dohovorom) zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

().“

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Práva sťažovateľa na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v

článku 48 ods. 2 a na prerokovanie veci v primeranej lehote

zakotvené v čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

boli postupom Okresného súdu Trebišov vo veci vedenej pod sp. zn.

porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Trebišov konal vo veci

vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp.zn. bez prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie

vo výške 5.000,- €, ktoré je odporca povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy tohto konania.“

3. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. doručeným ústavnému súdu 16. apríla 2018, v ktorom predseda

okresného súdu okrem iného uviedol:

„Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená Okresnému

súdu dňa 3.6.2011 a elektronickou podateľňou súdu pridelená do senátu 15Er sudkyne

.

Dňa 22.7.2011 bolo vydané poverenie pre , Exekútorský úrad

Trebišov, a to vyšším súdnym úradníkom , ktorý bol v tom čase,

v zmysle Rozvrhu práce na r. 2011 zaradený do senátu 15Er.

Dňa 19.10.2011 boli súdu doručené námietky povinného proti exekúcii a proti

trovám exekúcie na rozhodnutie.

Dňa 24.10.2011 bolo súdu doručené vyjadrenie oprávnených k námietkam

povinného.

Dňa 15.11.2011 uznesením sp.zn. -33 súd zamietol námietky

povinného ako nedôvodné.

Dňa 7.12.2011 bolo súdu doručené odvolanie povinnej voči rozhodnutiu

o zamietnutiu námietok povinného. Súčasťou odvolania bol aj návrh povinného

na zastavenie exekúcie a žiadosť o povolenie odkladu exekúcie.

Dňa 4.1.2012 bolo súdu doručené vyjadrenie oprávnených k odvolaniu povinného

a jeho návrhom na zastavenie exekúcie a povolenie odkladu exekúcie.

Dňa 5.9.2013 súd uznesením sp.zn. -48 rozhodol tak, že zamietol

námietky povinnej zo dňa 10.10.2011, zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie

a nepovolil odklad exekúcie. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.9.2013.

Dňa 7.11.2013 bol súdu doručený Ďalší návrh povinného na zastavenie exekúcie.

Dňa 20.11.2013 bol spis predložený Okresnej prokuratúre Trebišov na základe ich

žiadosti na preskúmanie. Spis bol vrátený tunajšiemu súdu dňa 7.4.2014.

Dňa 22.10.2014 súd vyzval oprávneného na vyjadrenie k návrhu povinného

na zastavenie exekúcie. Vyjadrenie oprávneného bolo doručené súdu dňa 28.10.2014.

Dňa 11.11.2014 súd uznesením sp.zn. -64 súd návrh povinného

na zastavenie exekúcie zamietol.

Dňa 24.11.2014 podal povinný odvolanie voči tomuto rozhodnutiu.

Dňa 27.3.2017 súd vyzval oprávnených v 1. a 2. rade na vyjadrenie k odvolaniu

povinného zo dňa 24.11.2014.

Dňa 12.4.2017 bolo súdu doručené vyjadrenie oprávneného v 1. rade a oprávnený

v 2. rade sa k odvolaniu nevyjadril.

Dňa 4.7.2017 bolo vyjadrenie oprávneného v 1. rade zaslané na vyjadrenie

povinnému.

Dňa 14.7.2017 bolo súdu doručené vyjadrenie povinného.

Na výzvu súdu zo dňa 11.7.2017 sa oprávnení k vyjadreniu povinného nevyjadrili.

Dňa 12.2.2018 bola vyhotovená predkladacia správa a spis bol zaslaný Krajskému

súdu v Košiciach na rozhodnutie o odvolaní povinného zo dňa 24.11.2014.

... Po preskúmaní obsahu spisu sp.zn. konštatujem, že sa vo veci

bezdôvodne nekonalo od 7.4.2014 / spis vrátený z Okresnej prokuratúry Trebišov)

do 22.10.2014 a následnú nečinnosť zisťujem od 24.11,2014 ( podanie odvolania

povinného1) do 27.3.2017 ( procesné úkony súdu súvisiace s podaným odvolaním).

V prílohe zasielam vyjadrenie sudkyne zo dňa 5.4.2018,

z ktorého vyplývajú dôvody, pre ktoré došlo v tejto veci k prieťahom v konaní.

Nad rámec tých dôvodov, ktoré uviedla sudkyňa vo svojom vyjadrení udávam,

že na Okresnom súde Trebišov bolo ku koncu r. 2017 cca 93.000 exekučných konaní,

v ktorých na základe poverenia sudcu koná a rozhoduje vyšší súdny úradník a sudca, ak to

Exekučný poriadok, od 1.7.2016 a Občiansky právny poriadok

do 30.6.2017 taxatívne vymedzujú ale až po tom, že mu je spis predložený tajomníčkou

senátu resp. kanceláriou na rozhodnutie. Vzhľadom k tomu. že náš súd je dlhodobo

personálne oslabený, chýbajú nám sudcovia ale aj vyšší súdni úradníci, nie je v ľudských

silách v každej veci konať bezodkladne. V senátoch dochádza k častej obmene

administratívneho aj odborného aparátu, spisy sa prerozdeľujú a tým dochádza k tomu,

že sa v nich nekoná v primeraných lehotách. Sudcovia nemôžu ovplyvniť tento nežiaduci

stav a mnohokrát sa o podobných skutočnostiach dozvedia iba zo sťažností resp. ústavných

sťažností. Nebolo tomu inak ani v tejto veci.“

4. K vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti sťažovateľ stanovisko nezaujal.

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

6. Súčasťou vyjadrenia okresného súdu z 11. apríla 2018 k sťažnosti bolo aj opísanie

priebehu napadnutého konania, ktoré je bližšie špecifikované v časti I bode 2 a 3 tohto

nálezu. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu okresného súdu zistil, že ostatným

procesným úkonom bolo jeho predloženie Krajskému súdu v Košiciach 14. februára 2018

na rozhodnutie o opravnom prostriedku, podanom povinným proti uzneseniu okresného

súdu z 11. novembra 2014.

7. Obsah zapožičaného súdneho spisu okresného súdu sp. zn.

potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení z 11. apríla 2018, ktoré ústavný súd považuje

za preukázané.

III.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne

sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,

dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Na splnenie

základného práva podľa preto nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet ().

12. Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho

konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných

záväzkov Slovenskej republiky je garantovať účastníkom súdneho konania právo

na prerokovanie ich veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd) a zabezpečiť odstránenie stavu právnej neistoty osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu v primeranej dobe (,

).

13. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (obdobne , ).

14. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

15. Napríklad povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva z § 157 ods. 1 Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa

mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím

na povahu konania, z o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z ‒

o predbežnom prejednaní sporu a následkoch neprítomnosti strán aj z

, podľa ktorého pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla

na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona, alebo

z prvej vety , podľa ktorej pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých

dôvodov.

16. Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a tým aj porušenie základného

práva podľa skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníkov konania

a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (). Tieto tri kritériá zohľadňuje

pri namietaní porušenia práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (, ).

17. Pokiaľ ide o prvé z uvedených kritérií, ústavný súd predovšetkým konštatuje,

že rozhodovanie súdu v exekučnom konaní nie je v zásade takým rozhodovaním, ktoré

vyžaduje dokazovanie. Je to dané tým, že o veci účastníkov exekučného konania už bolo

právoplatne rozhodnuté a existuje vykonateľné rozhodnutie, ktoré je podkladom

na nariadenie exekúcie, alebo existuje iný vykonateľný exekučný titul ustanovený v § 41

Exekučného poriadku. Medzi účastníkmi exekučného konania už preto nemôže byť

spravidla sporné, aké práva prináležia oprávnenému a aké záväzky má voči oprávnenému

povinný. Ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala záver o právnej

alebo skutkovej zložitosti veci.

18. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní

mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto

súdneho konania. Ústavný súd nezistil na strane sťažovateľa také skutočnosti, ktoré

by zásadným spôsobom ovplyvnili dĺžku napadnutého konania a ani okresný súd na také

skutočnosti vo svojom vyjadrení k sťažnosti nepoukazoval.

19. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup okresného súdu.

Celkovú dĺžku napadnutého konania (takmer 8 rokov od jeho začatia) ústavný súd

v okolnostiach danej veci považuje z ústavnoprávneho hľadiska za neakceptovateľnú.

Konštatuje, že okresný súd sám vo svojom vyjadrení k sťažnosti uznal svoju zodpovednosť

za ničím ospravedlniteľnú nečinnosť v období od 7. apríla 2014 do 22. októbra 2017

a v období od 24. novembra 2014 do 27. marca 201, čo predstavuje nečinnosť v rozsahu

3 rokov.

20. Argumentáciu okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti „o extrémne vysokom

počte exekučných vecí a o nedostatočnom počte zákonných sudcov a vyšších súdnych

úradníkov“ nemohol ústavný súd poukazujúc na svoju štandardnú judikatúru (napr.

, ) uznať, pretože námietka neprimeraného zaťaženia sudcov

pri vybavovaní agendy nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala

zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci.

21. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu

v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom a tým aj k porušeniu základného práva

sťažovateľa podľa a práva podľa dohovoru.

22. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli postupom

okresného súdu v napadnutom konaní porušené, prikázal mu, aby vo veci konal

bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ

nachádza.

IV.

23. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

24. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

25. Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €

z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti, poukazujúc okrem iného na právnu neistotu

vyvolanú neefektívnym postupom a nečinnosťou okresného súdu v napadnutom konaní.

26. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

27. S prihliadnutím na dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

berúc do úvahy konkrétne okolnosti veci ústavný súd považoval priznanie

sumy 2 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom

súde.

28. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní o jeho sťažnosti advokátom

JUDr. Branislavom Granecom. Podľa ústavný súd

môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

29. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2017, ktorá

bola 921€.

30. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie, prípravu zastúpenia

a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), a to každý úkon po 153,50 €, t. j. spolu 307 €, čo spolu s režijným paušálom

2 x 9,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 325,42 €.

31. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.

32. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. mája 2018