Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 688/2014

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu v zložení

z predsedu senátu Petra Brňáka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana Ľalíka

(sudca spravodajca) 4. februára 2015 prerokoval sťažnosť ,

, , zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Rohaľom Iľkivom,

Timravina 9, Bratislava, ktorou namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 12,

, a a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

1. Základné právo na spravodlivé prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a

a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €,

ktoré j e Okresný súd Pezinok p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov od doručenia

nálezu.

4. Okresný súd Pezinok j e p o v i n n ý uhradiť trovy

právneho zastúpenia v sume 275,94 € na účet jej právneho zástupcu do 2 mesiacov od

doručenia nálezu.

5. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

22. septembra 2014 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namietala porušenie v záhlaví označených základných práv postupom Okresného

súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

len „napadnuté konanie“), ktoré doteraz nie je skončené.

Sťažovateľka je toho právneho názoru, že „... postup súdov v tejto veci sa

od 17. júna 2008 vyznačuje nečinnosťou, ako aj neefektívnou činnosťou, ktorej dôsledkom

boli nielen zbytočné prieťahy v jednotlivých obdobiach konania, ale aj celková neprimeraná

dĺžka doterajšieho konania v tak jednoduchej, ale zároveň dôležitej veci, akou je úprava

práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu“.

2. Na základe už uvedeného sťažovateľka navrhla ústavnému súdu, aby o jej sťažnosti

rozhodol tak, že bude konštatovať porušenie ňou označených práv v konaní vedenom na

príslušnom okresnom súde, tomuto prikáže konať bez zbytočných prieťahov a zaviaže ho

zaplatiť jej finančné zadosťučinenie v sume 8 000 € a náhradu trov konania v sume 275,94 €

na účet jej právneho zástupcu.

3. Predseda okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti z 22. januára 2015 v stručnosti

opísal priebeh konania so záverom, že zákonná sudkyňa konala a koná bez zbytočných

prieťahov a že netrvá na ústnom pojednávaní.

4. Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

5. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného

práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, a zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1

dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1

dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu

nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, ,

).

6. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu.“ (m. m. ).

7. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý by čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa

účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Pojednávanie si pripraví tak, aby bolo možné

rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní (, in fine, ).

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť

pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Týmito zákonnými ustanoveniami sa konajúca sudkyňa vôbec neriadila.

8. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa (aj práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritéria, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (i), správanie účastníka súdneho

konania (ii) a postup samotného súdu (iii). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého

kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci (i), ústavný súd konštatuje, že

ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov a ktorá absolútne nie je

zložitá, takže ju súd mal skončiť do niekoľkých mesiacov, najmä keď prosté plynutie času

v trvaní niekoľkých rokov môže viesť k nenapraviteľným dôsledkom vo vzťahu medzi

rodičmi a deťmi.

Správanie účastníkov konania (ii) je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd v posudzovanom konaní vedenom okresným súdom

nezistil žiadne okolnosti, ktorými by sťažovateľka mohla prispieť k vzniku prieťahov

v posudzovanom konaní.

Ďalším kritériom (iii), podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

9. Ústavný súd sa oboznámil s doterajším priebehom konania a zistil, že konanie sa

začalo ešte v roku 2008 a doteraz nie je právoplatne skončené, pričom ostatný rozsudok

okresného súdu vo veci z 30. novembra 2012 bol odvolacím súdom zrušený a vec mu bola

vrátená na ďalšie konanie. Vzhľadom na celkovú dĺžku posudzovaného konania v trvaní

skoro siedmich rokov a zjavne neefektívnu činnosť okresného súdu ústavný súd hodnotí celé

konanie ako neefektívne a nesprávne bez vyhodnocovania jednotlivých čiastkových úkonov

okresného súdu.

Ústavný súd preto uzatvára, že vzhľadom na celkovú dĺžku konania (toho času

v trvaní skoro siedmich rokov) a neefektívny postup okresného súdu je namieste

konštatovanie, že v posudzovanom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky

podľa a práva podľa od. 1 dohovoru.

10. Nielen nečinnosť, ale aj nesprávna, nesústredená a neefektívna činnosť

všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie (dohovorom) zaručeného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala

k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľka na neho

obrátila s návrhom, aby o jej veci rozhodol.

11. Ústavný súd konštatuje, že ani právne či skutkovo sebanáročnejší spor nesmie

trvať v právnom štáte takú dlhú dobu. Časový horizont toho, kedy sa účastníkovi konania

dostáva konečného rozhodnutia vo veci, je neoddeliteľnou súčasťou merítok celkovej

spravodlivosti podľa . Čím je tento časový horizont dlhší, tým viac sa

rozostujú kontúry spravodlivosti ako v očiach dotknutých účastníkov konania, tak aj

vo všeobecnom vnímaní verejnosti a verejnej mienky. Celkovo sa tak oslabuje kredibilita

štátnej moci a špecificky moci súdnej. Neprimeraná dĺžka konania sa potom priamo odráža

v dôvere občana v štát, v jeho inštitúcie a v právo, čo je základnou podmienkou

pre fungovanie legitímneho demokratického a právneho štátu. Ignorovanie týchto princípov

konajúcou sudkyňou malo za následok porušenie práva na fair proces ( )

v jeho časovej dimenzii.

12. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej

osoby podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Ústavný súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom

súde a prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez prieťahov, aj keď mal vedomosť

o tom, že na 17. marec 2015 je nariadený ďalší termín pojednávania.

13. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

8 000 € z dôvodov uvedených v sťažnosti, poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu

neistotu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd považoval priznanie sumy 5 000 € sťažovateľke za primerané finančné

zadosťučinenie podľa . Pri ustálení výšky finančného

zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na celkovú dobu posudzovaného súdneho konania,

jeho priebeh a na mieru zavinenia okresného súdu na vzniknutých prieťahoch

v posudzovanom konaní.

14. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľka bola vo veci úspešná,

a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom. Ústavný súd

priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom pozostávajúce

z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (prevzatie

a príprava zastupovania, sťažnosť). Vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3

v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred

ústavným súdom za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2013 je 1/6 z výpočtového

základu, čo predstavuje za jeden úkon právnej služby odmenu v sume 130,17 € a 7,81 €

režijný paušál, teda spolu za dva úkony 275,94 €, tak ako žiadala sťažovateľka a ako to je

uvedené vo výroku tohto nálezu.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný vyplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ).

15. Vo zvyšnej časti ústavný súd sťažnosti nevyhovel pre neexistenciu príčinnej

súvislosti medzi prieťahmi v konaní a a .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2015