Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 8 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (17)Rozsudok_12P-194-2010.pdf
PDF · 145.69 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/194/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr.Ľubomírou Krchníkovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú: L. C. J., L. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov - matka: C.. E. G., L. XX.XX.XXXX J. G. V. XX, zastúpená advokátom JUDr. Martin Roľah Iľkiv, so sídlom AK Bratislava Timravina 9, a otec: I. Y. J., L. XX.XX.XXXX J. M., M..T. XTX, G..M..J. XXX, M. T., P. Č. R., T. R. D., D..N. Q., Q., zastúpený advokátom JUDr. Zdenka Benčíková, so sídlom Ak Bratislava a Palackého 12, o návrhu matky na určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej , takto
rozhodol:
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej L. C. J., L. XX.XX.XXXX mesačne sumou 365 eur od 04.05.2008 do 31.08.2014 a od 01.09.2014 sumou 465 euro mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Zročné výživné na maloletú L. C. za obdobie od 04.05.2008 do 31.05.2015 v sume 900 eur je otec povinný otec uhradiť jednorázovo do 30-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Otec je povinný prispievať na tvorbu úspor maloletej L. C. od 04.05.2008 do 31.08.2011 sumou 150 euro mesačne na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX P. J., vždy do 15 dňa v mesiaci vopred.
Dlžná suma tvorby úspor za obdobie od 04.05.2008 do 31.08.2011 v sume 5985,48 euro je otec povinný uhradiť na účet maloletej číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX P. J. a to do 30dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na Okresnom súde v Poprade dňa 20.6.2008, postúpený tunajšiemu súdu dňa 18.11.2009 žiadala matka o schválenie dohody rodičov o úprave práv a povinnosti rodičov k maloletej L. C.. D. návrh odôvodnila tým, že rodičia maloletej L. C., L.. X.X.XXXX, ktorá sa narodila mimo manželstva, nežijú v spoločnej domácnosti. Rodičia maloletej podpísala dňa 22.5.2008 dohodu, ktorú si upravili výkon rodičovských práv a ich spoločnej dcére.
Na pojednávaní matka ako i písomnými podaniami matka svoj návrhu upresnila a v konečnom návrhu prostredníctvom svoj právneho zástupcu žiadala, aby súd zveril maloletú L. C. do jej osobnej starostlivosti, zastupovať maloletú a spravovať jej majetok je oprávnená matka, otec je povinný
prispievať od narodenia maloletej mesačne sumou 2000 eur, z ktorej sumy mesačne na výživu maloletej 1200 eur a na tvorbu úspor maloletej 800 eur.
Otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu s návrhom matky na zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti súhlasil, nesúhlasil však s výškou výživného žiadal aby ho súd zaviazal prispievať na výživu maloletej dcéry od jej narodenia mesačne sumou 365 eur bežné výživné a 260 eur tvorba úspor.
Kolízny opatrovník odporučil súdu aby maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa o maloletú od jej narodenia stará výlučne sama. V priebehu pojednávania nebola spochybnená starostlivosť o maloletú zo strany matky, taktiež odporučili aby súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej od jej narodenia 1200 eur a 260 eur tvorba úspor.
Tunajší súd rozsudkom č.k. XXP XXX/XXXX-XXXX X. dňa XX.XX.XXXX zveril maloletú L. J. J. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Otca súd zaviazal prispievať na výživu maloletej od 4.5.2008 do 30.4.2011 mesačne sumou 450 euro, od 1.5.2011 sumou 600 euro mesačne, s povinnosťou uhradiť zročné výživné za obdobie od 4.5.2008 do 30.11.2012 v sume 6.946,86 eur v dvoch splátkach - 3.473,43 eur do 30.6.2013 a 3.473,43 eur do 31.12.2013. Tým istým rozsudkom súd otca zaviazal poukázať na osobný účet maloletej sumu 7.205,97 eur titulom tvorby úspor. Od 1.1.2013 súd zaviazal otca prispievať na tvorbu úspor maloletej mesačne v sume 150 eur.
Matka ako i otec prostredníctvom svojich právnych zástupcov, proti rozsudku podali opravný prostriedok, proti výroku rozsudku týkajúci sa výšky výživného a tvorby úspor.
Krajský súd v Bratislave, uznesením č.k XXCoP XX/XXXX-XXXX zo dňa XX.X.XXXX O. súdu prvého stupňa v napadnutých častiach zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, súdu prvého stupňa.
Rozsudok v časti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky, zastupovania a spravovania majetku maloletej matkou, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 5.4.2013.
Súd v zmysle záverov Uznesenia Krajského súdu v Bratislave vykonal doplnenie dokazovania výsluchom matky, oboznámil sa s rodným listom maloletej, rozpismi mesačných výdavkov na maloletú , potvrdeniami o poberaní rodičovského príspevku a rodinných prídavkov matkou, daňovými priznaniami matky za roky 2009-2014, potvrdeniami o návšteve materskej školy a základnej školy maloletou, správami zo šetrenia v rodine maloletej, potvrdeniami o príjme otca, potvrdením o poberaní výsluhového dôchodku otca, písomnými vyjadreniami a doplneniami návrhu a vyjadrení oboch rodičov, dokladmi osvedčujúcimi náklady na bývanie, ako i ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný skutkový stav vo veci:
C. L. C. sa narodila z mimomanželského vzťahu rodičov, otcovstvo bolo uznané súhlasným vyhlásením oboch rodičov na matrike, rodičia maloletej po jej narodení nežili v spoločnej domácnosti, maloletá je od jej narodenia vo výlučnej starostlivosti matky. Otec prispieva na výživu maloletej od jej narodenia mesačne sumou - od mája 2008 mesačne sumou 11.000,- Sk plus august 2008 6.000,- Sk, od 1.1.2009 dva krát ročne sumu 2200 eur, čo činí mesačne 366,66 eur a v apríli 2009 navyše suma 300 eur.
Matka maloletej je slobodná, nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Je samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) - prekladateľské práce z jazyka anglického a talianskeho. Príjmy z podnikania - daňové priznania :
- rok 2007 príjmy 851.509,- Sk výdavky 655.730 ,- Sk, základ dane +195.779,- Sk
- rok 2008 príjmy 134.482,- Sk
- rok 2009 príjmy 20.311,86 eur výdavky 14.293,55 eur základ dane +6.018,31 eur,
- rok 2010 príjmy 30.464,20 eur výdavky 21.496,51 eur základ dane +8.967,69 eur
- rok 2011 príjmy 33.859,44 eur výdavky 31.451,75 eur základ dane + 3267,16 eur
- rok 2012 príjmy 25.254,35 eur výdavky 21.830,71 eur základ dane + 4.176,23 eur
- rok 2013 príjmy 29.943,36 eur výdavky 24.011,66 eur základ dane +5.931,70 eur
- rok 2014 príjmy - výdavky - základ dane + 2.055,98 eur
Z výsledovky - komplexná (za rok 2014) č.l. 1690 - mal súd preukázané že v roku 2014 zisk z podnikania u matky činil sumu + 2.310,87 eur.
Matka poberala rodičovský príspevok do troch rokov veku maloletej v sume 164 eur mesačne a doposiaľ poberá rodinné prídavky na maloletú, v súčasnosti je to suma 23,52 eur mesačne.
Od roku 2005 bývala matka v G. v 2-izbovom byte spolu s maloletou dcérou, ktorý je vo výlučnom vlastníctve matky, zakúpený v roku 2005 - úver Š. v sume 700.000,- Sk mesačné splátky 123,15 eur. Mesačné náklady na 2-izbový byt v Pezinku:
- domové spoločenstvo 35 eur
- elektrika 30 eur
- plyn 27 eur
- MágioTV 22 eur
Ročné náklady na bývanie:
- komunálny odpad 57,67 eur
- revízia plynového kotla 50 eur
- daň z nehnuteľnosti - 35,84 eur
- poistenie domácnosti a bytu 105 eur
- ostatné výdavky spojené s prevádzkou bytu ročne 169,49 eur. V roku 2013 začala matka stavať rodinný dom v Limbachu, jedna sa o 4 izbový bungalov , kde sa spolu s maloletou v lete 2014 presťahovali. Matka na pojednávaní uviedla, že výstavbu rodinného domu financovala z finančných prostriedkov, ktoré jej poskytli formou pôžičky rodičia a to v sume 250.000 eur. Pôžičku matka doposiaľ nespláca. Mesačné náklady na prevádzku rodinného domu sú nasledovné:
- elektrika - 40 eur
- plyn - 40 eur
- vodné -stočné - 8 eur,
- Mágio TV+internet 40 eur
- poistenie nehnuteľnosti ročne 100 eur
- daň z nehnuteľnosti ročne 84 eur
- komunálny odpad ročne 94 eur
Na pojednávaní, dňa 30.10.2014 matka uviedla, že 2-izbovy byt v Pezinku, ktorého matka je výlučnou vlastníčkou je v predaji cez realitné kancelárie. V prípade že predaj sa uskutočni , kúpnu cenu za predaj bytu použije matka na splatenie časti dlhu svojim rodičom , s ktorými hodlá uzavrieť zmluvu o pôžičke.
Maloletá L. C. je vo veku 7 rokov, je žiačkou 1.ročníka ZŠ, učí sa dobre, stravuje sa v škole mesačne 30 euro, školský klub 8 euro, príspevok na ZRPŠ 10 euro mesačne. Do nástupu na ZŠ maloletá navštevovala materskú školu obecnú , kde matka uhrádzala mesačne 35 euro. Od januára 2011 do októbra 2011 navštevovala súkromnú materskú školu mesačne náklady 300 eur. Maloletá trpí na časté infekty dýchacích ciest dôsledku čoho matka zakupuje maloletej vitamínové prípravky a absolvuje s maloletou prímorské pobyty, pobyty na horách a návštevy starých rodičov v G.. Maloletá navštevuje krúžkovú činnosť: angličtina - 35 eur mesačne, plávanie 70 euro mesačne, výcvik absolvuje u profesionálnej trénerky, hra na flautu - súkromne mesačne 7 eur, tanečná 15 eur mesačne. Matka uhrádza náklady s opatrovateľkou - 3 eura na hodinu (mesačne cca 70 euro), doprava mesačne 100 euro - krúžková činnosť, voľnočasové aktivity maloletej a návšteva starých rodičov v Poprade. Náklady na výlety mesačne 50 euro, dva krát dovolenka - 1000 euro ročne . Maloletej matka uhrádza tvorbu úspor 65 euro mesačne.
Výdavky na maloletú tak ako ich matka vyčíslila : Rok 2010 - strava - matka, dieťa,čistiace prostriedky,bežná údržba domácnosti,plienky, 296 eur
- oblečenie a obuv,matka +dieťa 160 eur
- jednorazove väčšie výdavky na dieťa a domácnosť, hračky 160 eur
- bývanie 255 eur SPOLU 871 eur
Rok 2011 - súkromná škôlka 300 eur
- náklady na bývanie 147eur
- strava 100 eur
- plienky,kozmetika,probiotika,vitamíny 50 eur
- oblečenie,obuv 80 eur
- súkromná preprava autom 50 eur
- výlety,kúpele 30 eur
- jednorazove väčšie výdavky 50 eur Spolu 807 eur
Rok 2013 - pravidelné mesačné výdavky - 961 eur Mesačné výdavky - strava,lieky,výživové doplnky, kozmetika 140 eur
- ošatenie, obuv 50 eur
- zdravotné výdavky 20 eur
- škôlka 13 eur
- stravné -škôlka 20 eur
- ZRPŠ 10 eur
- angličtina 10 eur -plávanie 70 eur
- tanečná 15 eur
- flauta 12 eur
- opatrovateľka 100 eur
- doprava (rodina,výlety,krúžky) 100 eur
- dovolenky (2xročne 2.000eur) 160 eur SPOLU 720 eur
Rok 2014 - pravidelné mesačne 1.046 euro Ročné nepravidelne 1.340 euro ( mesačne je to suma 119 euro) Mesačné výdavky - strava, lieky výživové doplnky, kozmetika 140 eur
- ošatenie obuv 50 eur
- škola a krúžky ( družina-8eur,strava -30 eur, ZRPŠ-10 eur,angličtina-35 eur, plávanie70eur,tanečná15eur)168eur
- doprava (krúžky,výlety-Poprad,Praha 100 eur
- opatrovateľka 60 eur
- tvorba úspor 65 eur
- poistenie maloletej 33 eur
- dovolenky (2x ročne 2.000 eur) mesačne 160 eur
SPOLU 776 eur
V roku 2014 matka zakúpila maloletej: Nábytkovú zostavu 840 eur Svietidla 100 eur Posteľ + matrac 200 eur Koberec 50 eur Bicykel +prilba 190 eur Lyže a výstroj 50 eur
Matka na pojednávaní uviedla, že otec sa s maloletou nestretáva, matka vyvíjala aktivity aby otec s maloletou trávil aspoň dovolenky doposiaľ bezúspešne. Finančne matke vypomáhajú jej rodičia .
Právny zástupca matky ani matka, sa na pojednávanie dňa 3.6.2015 nedostavili, aj napriek tomu, že termín pojednávania zobrali na vedomie na pojednávaní dňa 19.3.2015, preto súd pojednával a rozhodol v zmysle ust. § 101 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), pojednával a rozhodol v neprítomnosti matky a jej právneho zástupcu.
Dňa 22.5.2015 doručil súdu právny zástupca matky elektronicky a poštou dňa 25.5.2015 námietku zaujatosti č.2 voči zákonnej sudkyni, kde konštatoval, že zákonná sudkyňa sa sama vo veci namietala a poukázal na podnet na začatie disciplinárneho konania na zákonnú sudkyňu, tri sťažnosti na prieťahy v konaní vo veci, 4 ústavné sťažnosti a dve sťažnosti na ESĽP a dve námietky na zákonnú sudkyňu.
Krajský súd v Bratislave , uznesením č.k. XNcC XXX/XXXX-XXXX, zo dňa X.X.XXXX rozhodol, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci. Súd v poukazom na ust. § 15a ods.4,5 O.s.p. v zmysle ktorého , na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliadne, ak o nich rozhodol nadriadený súd.
V čase rozhodovania o námietke zaujatosti Krajský súdom v Bratislave, všetky dôvody podanej námietky zaujatosti č.2 boli známe , nové skutočnosti v námietke neboli uvedené preto zákonná sudkyňa dňa 3.6.2015, keďže v zmysle O.s.p. mala splnené zákonné podmienky pojednávala a vo veci rozhodla.
Otec maloletej je štátny občan T. v súčasnosti žije v R. , na pojednávanie sa nedostavil , bol zastúpený právnym zástupcom, prostredníctvom ktorého sa otec vo veci vyjadroval a dokladal listinné dôkazy ktoré súd požadoval.
Súd v zmysle ust. § 101 ods.2 O.s.p. pojednával a rozhodol v neprítomnosti otca.
Právny zástupca otca na pojednávaní uviedol, že otec je rozvedený , má dve plnoleté deti Q. nar. XX.X.XXXX a P., nar. XX.XX.XXXX, rozsudkom prvostupňového súdu v Paríži - rodinné záležitosti č.zložky: 99/43935 zo dňa XX.XX.XXXX v zmysle ktorého bol odporca zaviazaný prispievať do skončenia štúdia dcére Tamare mesačne 2850 frankov (450 eur), do mája 2010 uviedol odporca, že uhrádzal výživné na dcéru mesačne 1819 eur. V súčasnosti odporca okrem vyživovacej povinnosti k maloletej L. C. iné vyživovacie povinnosti nemá. V čase uzatvárania mimosúdnej rodičovskej dohody s navrhovateľkou bol zamestnancom Ministerstva zahraničných veci v T.. Do septembra 2008 pôsobil odporca ako kariérny diplomat v SR- Bratislava a od septembra 2008 veľvyslanectvo Kanady v R.. Od septembra 2011 je odporca poberateľom výsluhového dôchodku, žije v R. má prenajatý apartmán, za ktorý mesačne uhrádza 1. 300 eur. V čase uzatvárania mimosúdnej rodičovskej dohody nebola žiadna zmienka o poberaní dôchodku odporcom, čo opakovane navrhovateľka tvrdí. V roku 2008 , v čase keď sa rodičia maloletej dohodli v mimosúdnej dohode príjem odporcu bol 3.903 eur mesačne. Odporca je spoluvlastníkom nehnuteľnosti vo Francúzku v 35%-tnom podiele, hodnota predmetného bytu je 420000
- 440000 eur. V súčasnosti odporca nepracuje je poberateľom výsluhového dôchodku mesačne netto 3385,49 eur, maloletej zriadil šetriaci účet v Kanade , na ktorom do termínu pojednávania bolo otcom vložená suma 6.422 eur v prospech maloletej,
Z predložených výplatných pások, formulára T4 o vydokladovaní príjmu otcov príjem za obdobie rokov 2008 až 2015 bola nasledovný priemerný mesačný netto príjem: rok 2008 - príjem 2802,25 eur + 1544,21 benefity = 4.346,46 eur rok 2009 - príjem2640,83 eur + 1.426,64 eur benefity= 4.067,47 eur rok 2010 - príjem 3.219,02 eur+ 372,63 benefity= 3.591,65 eur, rok 2011 príjem 3583,37 eur + 667,84 benefity= 4251,21 eur do 30.8.2011 od septembra 2011 výsluhový dôchodok 3.385,49 eur netto mesačne, v roku 2013 výška dôchodku bola v sume 3.591 eur, v roku 2014 je to suma 3.345,98 eur (rozdiel vo výške dôchodku je spôsobená kurzovými rozdielmi)
Súd poukazuje k otázke príjmu otca za hore uvedené obdobie na odôvodnenie uznesenia KS, ktorý konštatoval , že nebolo možné sa stotožniť s tvrdením matky, že súd prvého stupňa nesprávne ustálil príjem otca v rozhodnom období, keďže súd prvého stupňa na základe listinných dôkazov založených v spise potvrdení zamestnávateľa otca o výške jeho príjmov a výsluhového dôchodku) ustálil príjmy otca v rozhodnom období v správnej výške.
Príjmy otca z burzy - rok 2012 - 390,61 eur rok 2013 - 472,84 eur rok 2014 - 552,97 eur
V súčasnosti otec iný príjem ako výsluhový dôchodok nemá.
Právny zástupca otca na pojednávaní uviedol, k otázke uzavretia dohody z roku 2008 , že dohoda nebola uzavretá na strane matky v tiesni a ani v omyle a poukázal na odôvodnenie uznesenia KS. K otázke nájomného v R. uviedol, že suma 1800 dolárov vychádza pri kurze k včerajšiemu dňu (k 5.6.2015) 1600 eur, t.j. 54 euro na noc. Pokiaľ len bežným nahliadnutím na internetovom portály zistil, že bežné ceny za ubytovanie v hlavnom meste R. sa pohybujú od 100-350 euro , pričom priemer je asi 160 euro, odporca platí o 100 euro denne menej. Odporca si vyčíslil výdavky na stravu na jeden deň 15 eur. Čo sa týka nákladov na rodinný dom, tieto boli zohľadnené pri zariaďovaní bytu a nie je dôvod , aby otcovi v jeho neprospech boli zohľadnené na obstaranie dvoch nehnuteľnosti vo vlastníctve matky, naviac tieto náklady matka riadne nepreukázala. Z priložených listinných dokladoch , ktoré sa v spise nachádzajú v origináloch, opakovane je potrebne uviesť, že matka v prehľadoch uvádzala aj náklady ktoré vznikli matke, nie maloletej .Výrazom v nadsadzovaní nákladov , ktoré matka uviedla, svedčí skutočnosť že dňa 12.3.2015 vo svojom podaní matka uviedla výdavky na dovolenku v sume 2.400 euro, jednalo sa o 11 dňovú dovolenku v Grécku all inclusive, pre dve osoby, tieto dovolenky sa pohybujú v sume cca o 1.000 euro nižšie, navyše maloleté dieťa má hradený pobyt v rámci dospelej osoby. K daňovým priznaniam, ktoré matka žiada aby ich otec predložil , uviedol, že otec od roku 2008 je rezidentom R., daňové priznanie nepodával, nemal iný príjem ako príjem zo závislej činnosti, až na príjem odporcu z burzy cenných papierov, ktoré preukázal. Otec svoj príjem riadne zdokladoval, priložil aj výplatné pásky, pričom tak ako príjem otca ustálil prvostupňový súd, tento bol odvolacím súdom akceptovaný v plnom rozsahu. Je pochopiteľné , že súd od navrhovateľky žiadal za rozhodné obdobie daňové priznania, nakoľko matka je SZČO a jej príjmové pomery nie je možné získať inak, resp. zistiť z iného zdroja. Príjem odporcu bol jeho zamestnávateľom riadne potvrdený. K zmluve o pôžičke v sume 250.000 eur, uviedol, že matka si mala požičať od svojich rodičov uvedenú sumu, vyslovil podozrenie o účelovosti tejto zmluvy uzavretá dňa 5.11.2014) a to nielen preto, lebo k nej prišlo medzi najbližšími rodinnými príslušníkmi, ale aj z dôvodu, že v čl.3 predmetnej zmluvy malo byť zriadené záložné právo k pozemku v prospech veriteľov - rodičov matky, pričom dané záložné právo do dnešného dňa na príslušnom LV č.- XXXX uvedené nie je. Zdôraznil, že zmluva o pôžičke bola uzavretá v čase , kedy bol úver už poskytnutý. Obvyklým postupom je postup, kedy je úver poskytovaný až po podpísaní dokumentov, vrátane zmluvy o pôžičke, v tomto prípade to však bolo opačne, čo tak isto vyvoláva dôvodné podozrenie účelovosti daného dokumentu, obzvlášť pokiaľ podľa vyjadrení navrhovateľky, jej rodičia poskytujú finančne prostriedky sústavnejšie. K otázke výšky výživného , ktorú požaduje matka od otca uviedol, že pokiaľ by súd vyhovel návrhu matky v časti výšky výživného v celom rozsahu, malo by to za následok a dopad viac ako na polovicu príjmu otca. Vo vzťahu k matkou predkladaných narastajúcich nákladov na maloletú, pri zvyšovaní veku maloletej, by to malo aj absolútne následky, nakoľko cca o 10 rokov by bol postihnutý celý príjem odporcu. Pokiaľ vychádzame zo súm, ako boli pôvodne dohodnuté, bez ohľadu na to či bola dohoda rodičov uzavretá v tiesni alebo v omyle - čo však otec odmieta - odporca by mal uhrádzať sumu 625 eur čo tvorí 17% jeho skutočného príjmu. V zmysle platnej judikatúry platí zásada že nie je možné zaviazať povinnú osobu výživným vo výške 25% svojho príjmu a to aj v prípade ak sa jedná aj o plnoleté dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť. Maloletá L. C. je vo veku 7 roka a výživné mesačne ako žiada matka 2000 eur by bolo v porovnaní s výživným, ktoré mal odporca súdom určené na plnoletú dcéru Tamaru mesačne 457 eur, neprimerané praktický 4x vyššie. Pokiaľ matka uvádza, že otec sa môže zamestnať aj keď poberá výsluhový dôchodok, tak isto sa matka môže zamestnať na pozíciu ktorá by zohľadňovala jej vzdelanie a vtedy by jej príjem mohol byť aj 1000 eur mesačne. Tak isto je absurdné porovnávať výšku nájmu v J. a v R.. Výživné, ktoré matka požaduje, nie je bežné výživné na území SR, otec maloletej s poukazom na vek maloletej a jej odôvodnené potreby je schopný poukazovať na výživu maloletej mesačne sumou 365 eur na ktorej sa dohodli rodičia v roku 2008, avšak vzhľadom na nižší príjem otca je na zváženie či by otec nemal prispievať na tvorbu úspor nižšou sumou. Odporca tak isto vyjadril pochybnosti o nákladoch ktoré matka - navrhovateľka súdu prekladala, zatajovala prechod maloletej do štátnej škôlky a to až na troch pojednávaniach, do nákladov započítavala aj výdavky ktoré s maloletou nesúviseli napr. antikoncepcia. Odporca nemôže niesť následky toho, že navrhovateľka spotrebuje na svoju dcéru v niektorých mesiacoch aj 1500 eur, pokiaľ sú pravdivé tvrdenia ktoré matka uvádza, a tak isto otec odmieta znášať duplicitne výdavky, ktoré matka vynaložila na nehnuteľnosti. Poukázal a upozornil na kasačnú záväznosť rozhodnutia KS v Bratislave, z ktorého vyplývajú nasledovné závery:
- dohoda z mája 2008 nebola uzavretá pod nátlakom v tiesni, či v omyle
- príjem otca v rozhodnom období súd prvého stupňa ustálil v správnej výške
- otec sa nevzdal dobrovoľne zamestnania,
- už spomenuté neprimerané náklady prezentované na maloletú matkou
- súd I.stupňa by mal pri určení výšky výživného zohľadniť obsah dohody medzi matkou a otcom z 22.5.2008
Na rámec uvedeného zdôraznil, že odo dňa predchádzajúceho rozsudku súdu 1.stupňa, prišlo k zmene kurzu kanadského dolára k euro v neprospech odporcu, keďže v roku 2012 bol kurz 1,285 kanadského dolára za 1 euro, dnes je ten pomer 1: 1,41 eura, teda rovnaká suma výživného v roku 2012 a 2015 postihuje odporcu viac. Zároveň právny zástupca otca zdôraznil, že zisk matky na základe daňových priznaní od roku 2011 do 2014, každým rokom stúpal, pričom rovnako vyslovuje pochybnosť o sume nákladov, ako bola uvedená v daňových priznaniach. Pokiaľ by zisk matky v podnikaní dosahoval sumu 3.000 - 7.000 eur ročne, ako je uvedené v daňových priznaniach, nesporne by si nemohla dovoliť matka s maloletou dovolenky v zahraničí 2x ročne za sumu 4.000 euro. Preto je názoru, že relevantnou položkou je položka tržieb, pričom v roku 2014 vykázala matka takmer 2x tak veľké tržby ako do roku 2013. Do roku 2013 vykazovala tržby cca 20.000 - 25.000 euro, v roku 2014 to je suma 49.670 euro . Pomery odporcu , čo sa týka jeho príjmu v porovnaní za rozhodné obdobie poklesli, nakoľko okrem svojho vlastného dôchodku a príjmu z burzovej činnosti už nemá žiaden iný príjem, preto nie je dôvod na zvyšovanie výživného v porovnaní s dohodou, resp. s prvostupňovým rozsudkom, nakoľko pomery matky sa zlepšujú u otca je tomu právo opačne. V prvostupňovom rozsudku súd uznal vyživovaciu povinnosť otca voči plnoletej Tamare v sume 450 euro, preto nie je otcovi známe prečo by mal na 7 ročné dieťa uhrádzať viac, navyše matka požaduje výživné v absurdnej výške. Pokiaľ sa judikatúra vylovuje, že výživné na plnoleté dieťa, by mal tvoriť 20-25% príjmu povinnej osoby, tak 20% z dôchodku otca je 700 euro. Natália však nie je plnoletá, má len 7 rokov, výživné by malo byť určené tak, aby pri očakávanom zvyšovaní z dôvodu zvyšovania veku maloletej a predpokladaného nárastu nákladov, dosiahla výška výživného až v plnoletosti sumu cca 700 euro, nie však vo veku napr. 7 rokov. V súvislosti s otázkou úspor, uviedol, že ako vyplýva aj z vyjadrenia odporcu zo dňa 19.3.2015 a z potvrdenia doloženého k danému vyjadreniu, výška úspor na danom účte je 8.8.93,97 kanadského dolára (čo činí 6.422 euro). Hodnota daného účtu sa nezvyšuje z dôvodu, že otec už nie je rezidentom Kanady a teda na daný účet už ani nemôže prispievať. Na základe uvedeného žiada odporca, aby súd určil výživné do 30.8.2011 sumou 365 euro a 150 euro tvorba úspor, a od 1.9.2011 žiada odporca aby z dôvodu zhoršenia finančných pomerov odporcu (odchod do výsluhového dôchodku) ponechal výživné v sume 365 euro bez povinnosti tvorby úspor. Opätovne zdôraznil, že nadsadené určenie výživného k dnešnému dňu, bude mať za následok, že pri zvyšovaní veku Natálie a zvyšovaní nákladov na jej život, by odporca bol postupom času zaväzovaný na takú sumu výživného, ktorá by v žiadnom prípade nezodpovedala výške jeho dôchodku, ktorý je v súčasnosti v sume 3.570,69 euro. Suma výživného 365 euro mesačne, aj s prihliadnutím na závery Krajského súdu v Bratislave považuje otec za primeranú. Zároveň právny zástupca otca uviedol, že záväzky voči matke vyplývajúce zo zmluvy z roku 2008 , si otec riadne splnil.
Právny zástupca matky na pojednávaní, pred rozhodnutím dňa 30.11.2012 uviedol že v rámci konania matka podrobne preukázala, že náklady na maloletú sú vyše 1.000 eur mesačne a pri inflácií 3% ročne sa náklady na maloletú od jej narodenia zvýšili o viac ako 12%. Matka sa o dieťa stará sama , maloletá býva častejšie chorá, čo limituje zárobkové možnosti matky, preto matke v roku 2011 klesol príjem na 282 eur mesačne. Bez pomoci svojich rodičov by nevedela udržať pre L. C. taký životný štandard. Výživné matka žiada pre dieťa nie pre seba. Odporca mal vyživovaciu povinnosť určenú súdom, voči svojej dcére P. vo výške 450 eur mesačne a nie 1.819 eur mesačne ako odporca uvádza. Dňa 12.11.2008 odporca tvrdil že má mesačný príjem 80.000 Sk to je 2650 eur, dňa 13.7.2011 tvrdil je jeho príjem je 3.903 eur, dňa 20.4.2012 tvrdil že má príjem 4.017 eur. My sme v máji 2012 matematicky exaktne vypočítali , že reálny príjem otca od roku 2008 bol vo výške 6.500 eur netto mesačne. Odporca pochádza zo zámožnej rodiny, pričom navštevoval špičkové školy. Matka maloletej by chcela dopriať svojej dcére medzinárodnú súkromnú školu, čo by pri výške výživného 2000 eur bolo reálne. Matka sa domnieva, že keď odporca je schopný platiť 1.300 eur na nájomne , v krajine tretieho sveta, tak jeho dcéra si určite zaslúži vyššie výživné, na ktoré má právo v zmysle ust. Zákona o rodine, ako aj v zmysle ustálenej judikatúry. Nárok, hlavne s prihliadnutím na to, že osobnú starostlivosť zabezpečuje matka sama, pričom otec maloletú vyše 4 rokov nevidel a odmietol sa s ňou čo i len stretnúť. Preto matka žiada, aby súd otca zaviazal prispievať na výživu maloletej 2.000 eur od narodenia a matka z prijatého výživného je povinná, každý mesiac poukazovať 800 eur na osobitný sporiaci účet maloletej. Za dôvody osobitného zreteľa prečo matka žiada určiť výživné od narodenia maloletej t.j. od 4.5.2008 a nie od podania návrhu t.j. od 20.6.2008, uvádza skutočnosť že matka po pôrode zotrvala v nemocnici 10 dni, po návrate z pôrodnice sa o maloletú starala matka sama, musela sa aklimatizovať na domáce prostredie a matka mala zdravotné problémy s pohyblivosťou cca jeden mesiac po návrate z nemocnice.
Právny zástupca matky žiadal v písomnom podaní zo dňa 25.5.2015 , aby súd zaviazal otca na predloženie daňových priznaní za roky 2008-2015, odporca súdu postupne predkladá čiastočné doklady o príjmoch, čo je nesporne neprehľadné a neefektívne. Navrhovateľka si túto povinnosť splnila a predložila daňové priznania. Je absurdné, aby súd , či odporca ďalej argumentoval neprimeranosťou a pod., keď sa matka snaží zabezpečiť maloletému školopovinnému dieťaťu vlastnú izbu a vyšší životný štandard. Otec dieťaťa platí len za nájom cca 1.800 USD mesačne , preto je nepochopiteľné , prečo súdu SR ignorujú právo maloletej podieľať sa na životnej úrovni rodičov . Spochybňovanie primeranosti výdavkov na maloletú, bez ďalšieho odôvodnenia , je svojvoľné, či už zo strany odporcu, alebo súdu. Dieťa pravidelne navštevuje rodinu v Poprade a Prahe, príležitostne rodinu v Nemecku. Pri súčasnej cene nafty a nákladoch na prevádzkovanie motorového vozidla, je uvedená suma nákladov na dopravu primeraná. Dieťa navštevuje školskú družinu, ale z dôvodu výkonu práce, pokiaľ matka nestihne dieťa vyzdvihnúť zo školy ,robí tak opatrovateľka. Opatrovateľka sa o dieťa stará občas aj cez víkend a večer, keď matka tlmočí. Odporca má možnosť zobrať maloletú L. na dovolenku do destinácie podľa vlastnej voľby. V situácií, že vôbec nejaví záujem tráviť čas s dieťaťom, ktoré skoro 7 rokov nevidel, považuje matka za nemiestne, aby otec určoval, kde má tráviť dovolenky s maloletou. Tak isto by mal otec v Káhire navštevovať lacnejšie podniky, pretože suma 450 eur mesačne, ktorú vynakladá na stravu, je v krajine tretieho sveta absurdná. Je zrejme, že náklady na stravu a ubytovanie majú pre odporcu prednosť, pred nákladmi na vlastné dieťa. Otec nemôže platiť výživné v sume 1.200 euro mesačne a tvorbu úspor 800 eur, lebo musí platiť v Egypte v skutku nadštandardný nájom vo výške 1.800 USD mesačne, stravu 450 eur mesačne atď., čo má zrejme prednosť pred výživným na maloleté dieťa na Slovensku.
Kolízny opatrovník odporučil súdu , aby zaviazal otca prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 365 euro a tvorbu úspor 150 eur mesačne. Od nástupu maloletej do materskej školy , čím sa matke zvýšili výdavky na sumu 500 eur mesačne.
Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona NRSR č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej len Zákona o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času , kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa §-u 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa §-u 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa §-u 62 ods.4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa §-u 62 ods.5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
Podľa § 63 odsek 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa §-u 65 ods.l Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa §-u 75 ods.l Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti , možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že návrh matky je dôvodný a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, vo zvyšku súd návrh matky zamietol. Maloletá sa narodila z mimomanželského vzťahu, od jej narodenia matka sama zabezpečuje celú osobnú starostlivosť o maloletú sama, otec prispieva na výživu maloletej od jej narodenia mesačne sumou 366 eur.
Pri určovaní výšky výživného súd sa podrobne oboznámil s príjmom oboch rodičov. Matka riadne vydokladovala svoj príjem predložením daňových priznaní za obdobie rokov 2007-2014 , poberaním rodičovského príspevku a rodinných prídavkov.
Súd z predložených dokladov o príjme otca ako i o poberaní benefitov vyčíslil priemerný mesačný príjem odporcu ako je uvedené v texte odôvodnenia rozsudku v roku 2008 je to suma 4.346,46 eur v roku 2009 suma 4.067,47 eur , v roku 2010 3.591,65 eur, v roku 2011 4251,21 eur do 30.8.2011 a od septembra 2011 poberá otec výsluhový dôchodok 3.385,49 eur netto mesačne. Na všetky výhrady matky a jej právneho zástupcu k otázke príjmu otca, súd poukazuje na odôvodnenie Uznesenia KS v Bratislave, ktorý na strane č.12 uviedol: „nebolo možné sa stotožniť s tvrdením matky, že súd prvého stupňa nesprávne ustálil príjem otca v rozhodnom období, keď sa nevysporiadal so skutočnosťou uvádzanou otcom na pojednávaní dňa 12.11.2008, že jeho príjem predstavuje príjem cca 80.000 Sk (23.655,51 eur) mesačne a pri svojom rozhodovaní vychádzal z jeho príjmu vo výške 4.017,27 eur, napriek tomu že listinné dôkazy preukázali jeho príjem od 4.5.2008 vo výške 6.570 eur mesačne, že v roku 2010 mal otec príjem spolu vo výške 6.830 eur a napriek tomu súd prvého stupňa vychádzal zo sumy priemerného mesačného príjmu v roku 2010 vo výške 32.591,65 eur, keďže súd prvého stupňa na základe listinných dôkazov založených v spise (potvrdení zamestnávateľa otca o výške jeho príjmov a výsluhového dôchodku) ustálil príjmy otca v rozhodnom období v správnej výške“. Následne právny zástupca matky požadoval , aby otec predložil daňové priznanie za roky 2008 až 2015. V tejto otázke sa súd stotožnil s vyjadrením právneho zástupcu otca, ktorý uviedol, že otec daňové priznanie nepodával , nakoľko nepodnikal a jeho príjem bol v tomto konaní riadne vydokladoval, čo potvrdil aj Krajský súd .
Otcovi súd zohľadnil náklady na bývanie mesačne 1300 eur , jeho vyživovaciu povinnosť k plnoletej Tamare v sume 450 eur (otec uviedol že reálne dcére prispieval mesačne sumou 1.819 eur), do mája roku 2010 . Všetky sumy životných nákladov matka spochybňovala a prekladala internetové prehľady výhod kariérnych diplomatov, hodnoty nehnuteľnosti vo V. a pod. Súd sa s výhradami matky oboznámil, avšak nie je možné aby súd iba vychádzal zo všeobecných informácií ktoré sú publikované na internete. Súd mal predložené zo strany otca listinné doklady a v tomto konkrétnom prípade je veľmi obtiažne detailne zmapovať životnú úroveň otca, ktorý žije v R. a v T.. Pri určovaní výšky výživného teda súd zohľadnil odôvodnené potreby maloletej L. C., príjmy oboch rodičov.
V zmysle odôvodnenia uznesenia KS , je potrebné poukázať na mimosúdnu dohodu rodičov, ktorú rodičia uzatvorili v roku 2008, kedy sa otec zdržiaval na území SR, kedy matka súhlasila okrem iného aj s výškou výživného mesačne 11.000 Sk, a je predpoklad že vychádzala zo skutočne odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Skutočnosť či matka vedela alebo nevedela kedy a či otec maloletej pôjde do dôchodku , nebola rozhodujúca skutočnosť pri stanovení výšky výživného na maloletú. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sa nestotožnil s námietkami matky tvrdiacej, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní neprihliadol na skutočnosť, že k uzavretiu mimosúdnej dohody zo dňa 22.5.2008 s otcom dieťaťa došlo pod nátlakom a v jej omyle o výške jeho príjmu, matka v priebehu prvostupňového konania neprodukovala žiadne dôkazy, ktoré by pravdivosť jej tvrdení preukazovali . V priebehu ďalšieho konania matka nové skutočnosti, týkajúce sa uzatvárania predmetnej dohody nepredložila.
Pri určovaní výšky výživného súd zohľadnil výšku príjmov oboch rodičov , vek dieťaťa a jeho odôvodnené potreby , školské a mimoškolské aktivity a voľnočasové aktivity. V rozpise mesačných nákladov na maloleté dieťa - uvedené vyššie - matka detailne rozpísala a pokladničnými bločkami, podložila niektoré výdavky na maloleté dieťa. Súd sa nestotožnil s výdavkami , ktoré matka zahrnula do nákladov na dieťa, aj keď sa jednalo o výdavky matky- napr. v roku 2010 a 2011 uvádzala oblečenie, obutie, náklady na prepravu spolu s výdavkami na dieťa, náklady na právne zastúpenie a pod. Nepravidelne, ročné výdavky sú uvedené v prehľade oddelene. Tak isto súd nezapočítal výdavky spojené so sporením maloletej a jej
poistenia, nakoľko tieto výdavky , rodič ktorý ich uhrádza, môže kedykoľvek tieto platby ukončiť. Súd pri rozhodovaní o výške výživného, matkou predložené výdavky prehodnotil, považuje ich za nadnesené a ustálil ich výšku aj po započítaní jednorazových výdavkov na maloleté dieťa, mesačne sumou cca 600-730 eur V tejto sume sú započítané výdavky na stravovanie - 100 eur, stravovanie v škole 30 eur, školský klub 8 eur, opatrovateľka 80 eur, náklady na bývanie v rodinnom dome 100 eur, krúžková činnosť 110 eur, ošatenie, obutie 50 eur, výlety 50 eur, dovolenky , 100 eur, čo činí mesačne 628 eur, do 730 eur zostava rezerva 100 eur, ktorá pokrýva nepredpokladané výdavky , polovica z tejto sumy zodpovedá sume 365 eur mesačná výška výživného. Nepriklonil sa k tvrdeniu matky že jej výdavky na maloleté dieťa od jej narodenia sú cca 1.500 euro mesačne. Je málo pravdepodobne, že priemerné mesačné výdavky na maloleté dieťa , ktoré je vo veku 7 rokov dosahujú výšku nad 1.000 euro, aj po započítaní krúžkovej činnosti, stravovania v škole, školský klub, voľnočasové aktivity . Súd poukazuje na skutočnosť, že v SR je priemerná mesačná mzda v národnom hospodárstve podľa údajov SŠÚ cca 800 eur, preto tvrdenie matky, týkajúce sa mesačných výdavkov s maloletou neobstojí. Krajský súd k tejto otázke vo svojom odôvodnení uviedol: „je nutné zdôrazniť, že určenie výšky výživného na spotrebné náklady dieťaťa nie je bezhraničné, keďže za súčasného právneho stavu nie je možné priznať spotrebné mesačné výživné vo výške vyššej, ako sú preukázané náklady na dieťa a to ani v prípade ak by to pomery povinného rodiča dovoľovali“. Súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej dcéry mesačne sumou 365 eur, tak ako sa rodičia mimosúdne dohodli a ktorá suma zodpovedá viac ako polovici priemerných mesačných výdavkov na maloletú. Uvedenú sumu otec od narodenia matke maloletej poukazuje. Od 1.9.2014, kedy maloletá začala navštevovať základnú školu sa odôvodnené potreby maloletej zvýšili. Maloletá je vo veku 7 rokov , čím sa matke zvýšili výdavky , ktoré dovtedy uhrádzala a týkajúce sa stravovania, ošatenia, obutia, mimoškolských a školských aktivít. Potreby maloletého dieťaťa, ktorá je o 7 rokov staršia musia byť premietnuté aj do výšky výživného povinného rodiča, preto súd od 1.9.2014 určil výšku výživného na sumu 465 eur mesačne.
Súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej od jej narodenia, spätne nie od podania návrhu na súd. Túto skutočnosť nerozporoval ani otec maloletej a prispieva na výživu maloletej od jej narodenia. Súd tak ako v minulom rozsudku aj v súčasnosti, stotožnil sa s dôvodmi osobitného zreteľa, ktoré uviedla matka opakovane na pojednávaní. Súd poukazuje na skutočnosť, že matka po pôrode sanovala vitálne funkcie maloletého dieťaťa a svoje (dlhší pobyt v nemocnici, dočasná nehybnosť končatiny) a návrh na súd podala v najbližšom možnom termíne , po návrate z nemocnice t.j. dňa 20.6.2008.
Čo sa týka životnej úrovne matky, súd mal preukázané, že matka je výlučnou vlastníčkou 2-izbového bytu v Pezinku a 4-izbového rodinného domu v Limbachu. Kúpu rodinného domu matka realizovala z finančných prostriedkov, ktoré ako uviedla jej požičali rodičia (250.000 eur). Matka predložila súdu zmluvu o pôžičke zo dňa 5.11.2014, doposiaľ ako uviedla na pojednávaní predmetnú pôžičku nespláca. Nehnuteľnosť v G. hodlá predať, z predaja 2-izbového bytu prefinancuje pôžičku svojim rodičom. Na LV č. XXXX je uvedené že matka, že výlučnou vlastníčkou rodinného domu, , záväzky vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke so svojimi rodičmi , uvedené v čl.3 - záložné právo rodičov nie je k dnešnému dňu realizované. Pokiaľ matka takto nastavila životnú úroveň maloletého dieťaťa ,je to pozitívne, avšak tieto výdavky rozporuje otec maloletej, súd zohľadňoval pri výške výživného už okrem uvedeného aj skutočnosť, že zo sumy 465 eur výšky výživného zo strany otca a matkou vynaložená osobná starostlivosť plus jej finančný podiel na výžive a výchove maloletej - aspoň 200 eur mesačne zo strany matky - je predpoklad že odôvodnené potreby maloletej a jej životný štandard budú zachované. Súdom určené výživné je primerané príjmu oboch rodičov a odôvodneným potrebám maloletej vo veku 7 roka . Pokiaľ matka argumentuje že otec sa popri poberaní dôchodku môže aj zamestnať, čím by si svoj príjem zvýšil, súd poukazuje na vek otca maloletej 63 rokov a jeho slobodné rozhodnutie či svoju pracovnú kariéru ukonči alebo nie a pokiaľ jeho príjem pokrýva jeho životné náklady a náklady na výživu a výchovy svojej maloletej dcéry, táto argumentácia matky neobstojí.
Za obdobie od 4.5.2008 do 31.8.2011 do odchodu otca na výsluhový dôchodok, súd zaviazal otca prispievať maloletej na tvorbu úspor na jej osobný účet, v mesačnej výške 150 euro. Príjem otca v tom čase, umožňoval aby zo svojho príjmu prispieval okrem výživného aj na tvorbu úspor maloletej, s čím otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu súhlasil. Keďže odchodom odporcu do dôchodku, jeho príjem pozostáva iba z výsluhového dôchodku, zaviazal súd otca prispievať na tvorbu úspor maloletej iba do 31.8.2011, s poukazom na výšku dôchodku a životné náklady otca.
S poukazom na vykonané dokazovanie, odôvodnenie uznesenia KS v Bratislave, zhodnotiac všetky prednesy účastníkov konania, listinné dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Čo sa týka zročného výživného za obdobie od 1.9.2014 do 31.5.2015 otcovi vzniklo zročné výživné v sume 900 eur (9 mesiacov x 100 eur = 900 eur). Vzhľadom na sumu zročného výživného a spotrebný charakter výživného, súd zaviazal otca uhradiť zročné výživné jednorazovo do 30-tich dni od právoplatnosti tohto rozsudku.
Dlžnú sumu na tvorbu úspor za obdobie od 4.5.2008 do 31.8.2011 v sume 5.985,48 eur (39 mesiacov x 150 eur =5850 eur + alikvotná časť za mesiac máj 2008 - 150:31 = 4,83x28 dni=135,48 eur, 5850 eur + 135,48 eur= 5.985,48 eur), súd zviazal otca uhradiť dlžnú sumu tvorby úspor, jednorazovo, nakoľko uvedené finančné prostriedky ako uviedol právny zástupca na pojednávaní, otec maloletej našetril v Kanade .
O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 146 ods. l písmeno a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu (§ 176 ods.l O.s.p., § 81 ods.l O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, na podklade § 204 odseku 1) O. s. p, podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie sa podáva cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave písomne a v troch vyhotoveniach.. Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 odsek 2) O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 odsek 3) O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 162 odsek 1) O. s. p., pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.
Podľa § 162 odsek 2) O. s. p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.