Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/216/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: Mgr. Aleny Čakváriovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: R. K. D., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená v konaní kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, odbor sociálnych vecí, so sídlom: Moyzesova 2, 902 01 Pezinok, dieťa rodičov: matka K.. C. N., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom: F. XX, N., zastúpená JUDr. Martin Rohaľ Iľkiv, advokát, so sídlom: Timravina 9, Bratislava a otec: S. H. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: XX I. O. A., U., P., E., zastúpený advocatius s.r.o., so sídlom: Palackého 12, Bratislava, o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 07. júla 2020, č.k. -682, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 07.07.2020 č.k. -682, m e n í tak, že:

Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej R. K. D., nar. XX.XX.XXXX

- od 04.05.2008 do 31.08.2011 sumou 450,- EUR mesačne,

- od 01.09.2011 do 31.08.2014 sumou 500,- EUR mesačne

- od 01.09.2014 do 31.08.2017 sumou 600,- EUR mesačne,

- od 01.09.2017 do 28.02.2022 sumou 650,- EUR mesačne

- od 01.03.2022 sumou 750,- EUR mesačne

ktorú sumu je otec p o v i n n ý zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

II. Zročné výživné na maloletú R. K. D., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 04.05.2008 do 30.04.2022 vo výške 21.709,03 EUR je otec p o v i n n ý uhradiť jednorazovo do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky maloletej.

III. Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a .

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 07. júla 2020, č.k. -682 (v poradí tretím) rozhodol tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej R. K. D., nar. XX.XX.XXXX od 04.05.2008 do 31.08.2014 sumou 365,- € mesačne, od 01.09.2014 do 31.08.2017 sumou 465,- € mesačne a od 01.09.2017 sumou 500,- € mesačne, ktorú sumu otcovi uložil povinnosť zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné na maloletú R. K., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.09.2017 do 30.06.2020 vo výške 1.190,- € otcovi uložil povinnosť uhradiť jednorazovo do 30 dní od právoplatnosti

rozsudku. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh matky zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že dňa 20.06.2008 podala matka maloletej na Okresný súd Poprad návrh, ktorý bol dňa 18.11.2009 postúpený na Okresný súd Pezinok. Návrhom matka maloletej žiadala rozhodnúť o schválení dohody rodičov o úprave práv a povinností rodičov k maloletej. Svoj návrh odôvodnila tým, že rodičia maloletej, ktorá sa narodila mimo manželstva, nežijú v spoločnej domácnosti, a dňa 22.05.2008 podpísali dohodu, ktorou si upravili výkon rodičovských práv a povinností. O návrhu matky bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. -1342 zo dňa 30.11.2012 (v poradí prvým), ktorým súd prvej inštancie rozhodol tak, že zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, s oprávnením maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Zároveň zaviazal otca prispievať na výživu maloletej sumou 450,- € mesačne, počnúc dňom od 04.05.2008 do 30.04.2011 a od 01.05.2011 sumou 600,- € mesačne, pričom zročné výživné za obdobie od 04.05.2008 do 30.11.2012 v sume 6.946,86 € bol povinný otec zaplatiť splátkach (1. splátka do 31.06.2013 v sume 3.473,43 € a 2. splátka do 31.12.2013 v sume 3.473,43 €), a zároveň poukázať na účet tvorby úspor maloletej sumu 7.205,97 €. Súd prvej inštancie zaviazal otca prispievať na úspory maloletej v sume 150,- € mesačne. Vo zvyšku návrh matky súd zamietol.

3. Proti uvedenému rozsudku (v poradí prvému) v časti výroku týkajúceho sa výšky výživného a tvorby úspor bolo dňa 22.01.2013 podané odvolanie matkou a dňa 05.04.2013 otcom. O odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 30.11.2012 č.k. -1342 bolo rozhodnuté Krajským súdom v Bratislave uznesením zo dňa 28.02.2014 č.k. -1465, ktorým bol rozsudok Okresného súdu Pezinok (v poradí prvý) v napadnutých častiach zrušený a vrátený Okresnému súdu Pezinok na ďalšie konanie. Odvolací súd prvoinštančnému súdu vytkol, že súd prvej inštancie vec nesprávne posúdil, nedostatočne zistil skutkový stav, a že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých častiach nepreskúmateľný. Z odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu podľa názoru odvolacieho súdu nevyplýva konkrétna výška nákladov, potrebná na úhradu odôvodnených a skutočných výdavkov na maloletú, prvoinštančný súd sa nevysporiadal s dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, týkajúcich sa priznania výživného za obdobie spred podania návrhu, odôvodnenie výroku zaväzujúceho otca na prispievanie na tvorbu úspor maloletej je nepreskúmateľné a zmätočné, a to aj vo vzťahu k povinnosti otca jednorazovo poukázať na účet maloletej sumu 7.205,97 €, povinnosť prvej splátky zročného výživného bola určená na neexistujúci deň 31.06.2013, nesprávne vyčíslenie zročného výživného a to, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplývala žiadna úvaha súdu, ktorá ho viedla k záveru, že dohodnutá výška výživného z uzatvorenej dohody medzi rodičmi bola neakceptovateľná. Napadnutým rozhodnutím bolo porušené podľa názoru odvolacieho súdu právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia v riadnom, presvedčivom a dostatočnom rozsahu.

4. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 04.11.2014 bola súdu prvej inštancie doručená prostredníctvom právneho zástupcu matky námietka zaujatosti voči zákonnej sudkyni odôvodnená pochybnosťou nezaujatosti sudcu k prejednávanej veci s tým, že dňa 17.10.2014 bol zo strany matky doručený podnet Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky na začatie disciplinárneho konania voči zákonnému sudcovi prejednávajúcemu a rozhodujúcemu vec, o ktorom Krajský súd v Bratislave dňa 01.12.2014 rozhodol svojím uznesením č.k. -1635 tak, že zákonná sudkyňa nebola z prejednávania a rozhodovania vo veci vylúčená. Dňa 21.04.2015 podala zákonná sudkyňa žiadosť o svoje vylúčenie, nakoľko sa vo veci cítila zaujatá, pričom ale jej žiadosti nebolo dňa 22.04.2015 vyhovené, nakoľko predseda súdu s vylúčením zákonnej sudkyne nesúhlasil. Následne dňa 25.05.2015 bola na súd doručená prostredníctvom právneho zástupcu matky ďalšia námietka zaujatosti z dôvodu, že samotný zákonný sudca sa na základe svojho oznámenia chcel dať vo veci vylúčiť z prejednávania a rozhodovania, a preto možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti, pričom boli namietané aj prieťahy v konaní. Vo veci rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 05.05.2015 č.k. -1755 tak, že zákonná sudkyňa nebola z prejednávania a rozhodovania vo veci vylúčená.

5. Vo veci bolo následne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 04.06.2015 č.k. -1825 (v poradí druhým), ktorým súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej od 04.05.2008 do 31.08.2014 sumou 365,- € mesačne a od 01.09.2014 sumou 465,- € mesačne, zročné výživné na maloletú za obdobie od 04.05.2008 do 31.05.2015 v sume 900,- € a prispievať na tvorbu úspor maloletej od 04.05.2008 do 31.08.2011 sumou 150,- € mesačne a uhradiť dlžnú sumu 5.985,48 € na tvorbe úspor. Proti tomuto rozsudku v poradí druhému bolo matkou podané odvolanie voči

všetkým výrokom rozsudku. O odvolaní matky rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 22.06.2016 č.k. -1987 tak, že rozsudok Okresného súdu Pezinok potvrdil, a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že proti potvrdzujúcemu rozsudku Krajského súdu v Bratislave podala matka dovolanie. O dovolaní matky bolo rozhodnuté uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.09.2017 sp.zn. tak, že Najvyšší súd SR dovolanie matky odmietol, nakoľko dovolací súd konštatoval, že dôvody, ktoré matka predostrela k problematike nestrannosti zákonnej sudkyne sú len subjektívnym pohľadom matky, nakoľko skutočnosť, že zákonná sudkyňa je vystavená disciplinárnemu stíhaniu ešte nezakladá, že daná okolnosť signalizuje jej zaujatý pomer k prejednávanej veci, alebo k účastníkom. Okrem uvedeného dovolací súd poznamenal, že disciplinárny senát rozhodnutím zo dňa 19.01.2017 sp.zn. zákonnú sudkyňu spod návrhu na disciplinárne previnenie ministra spravodlivosti JUDr. Tomáša Boreca oslobodil, nakoľko skutok nie je disciplinárnym previnením. Následne proti uvedenému uzneseniu podala matka ústavnú sťažnosť. O ústavnej sťažnosti bolo rozhodnuté nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky -32 zo dňa 17.07.2018, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že základné právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivý proces matky boli porušené, a preto uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.09.2017 sp.zn. zrušil a vrátil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie, pričom Najvyšší súd SR zaviazal, aby matke uhradil trovy konania v sume 312,34 €. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze konštatoval, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí neposúdil súbežne uplatnené dôvody prípustnosti dovolania matky, ale obmedzil sa len na posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska . Po vrátení konania na Najvyšší súd SR bolo rozhodnuté uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.10.2019 sp.zn. tak, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.06.2016, sp.zn. a rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 04.06.2015 sp.zn. zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Pezinok na ďalšie konanie, nakoľko dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia, a z odôvodnenia prvoinštančného súdu pri určovaní vyživovacej povinnosti nie je zrejmé, akými úvahami sa súd riadil, keď výživné znížil z pôvodne určených 600,- € mesačne na 4,5 ročné dieťa na sumu 450,- € mesačne na 7 ročné dieťa.

6. Po vrátení spisu na prvoinštančný súd bolo konaniu pridelená nová sp.zn. . Pôvodná zákonná sudkyňa, JUDr. Krchníková, bola vylúčená z prejednávania veci na základe svojho oznámenia, a to uznesením Okresného súdu Pezinok zo dňa 18.11.2019 sp.zn. , a vec bola dňa 25.11.2019 pridelená JUDr. Štiglicovej ako zákonnej sudkyni.

7. Z hľadiska skutočného stavu súd prvej inštancie zistil, že maloletá sa narodila z mimomanželského vzťahu rodičov. Otcovstvo k maloletej bolo uznané súhlasným vyhlásením rodičov na matrike, rodičia maloletej po jej narodení nežili v spoločnej domácnosti. Maloletá je od narodenia vo výlučnej starostlivosti matky. Matka maloletej je slobodná, nemá žiadne iné vyživovacie povinnosti. Je samostatne zárobkovo činná osoba s predmetom činnosti tlmočenie a preklady a výučba jazyka anglického, talianskeho, nemeckého, francúzskeho. Príjmy z podnikania podľa predložených daňových priznaní boli preukázané zo strany matky nasledovne: Za rok 2007 mala matka základ dane v sume + 195.779,- Sk, za rok 2008 neuvedený, za rok 2009 vo výške + 6.018,31 €, za rok 2010 vo výške + 8.967,69 €, za rok 2011 v sume + 3.267,16 €, za rok 2012 vo výške + 4.176,23 €, za rok 2013 vo výške + 5.931,70 €, za rok 2014 vo výške + 2.055,98 €, za rok 2015 vo výške + 2.942,22 €, za rok 2016 vo výške + 1.652,62 €, za rok 2017 vo výške + 2.107,30 €, za rok 2018 vo výške + 436,97 €, za rok 2019 vo výške + 8.131,59 €. Matka je poberateľkou rodinných prídavkov na maloletú, v súčasnosti v sume 24,95 €. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. XXXXXXXXXXX zo dňa 19.08.2019 bol matke priznaný invalidný dôchodok v sume 325,70 € mesačne. Do priznania invalidného dôchodku matka poberala nemocenskú dávku vo výške 240,- € mesačne, a to od júla 2018 do júla 2019. Z hľadiska majetkových pomerov súd prvej inštancie zistil, že od roku 2005 bývala matka v Pezinku v 2-izbovom byte spolu s maloletou, ktorý bol vo výlučnom vlastníctve matky, zakúpený v roku 2005 prostredníctvom úveru poskytnutého v sume 700.000,- Sk. Byt matka predala v apríli 2015 a všetky peniaze, asi 92.000,- €, vrátila rodičom, od ktorých mala poskytnutú pôžičku v sume 250.000,- € na výstavbu rodinného domu v Limbachu, ktorý začala matka stavať v júli roku 2013. Ide o 4-izbový bungalov o výmere asi 125 m2, kam sa s maloletou matka v lete 2014 presťahovala. Mame pôžičku splácala, ale teraz už dva roky neplatila. Matka má v pláne sa s dcérou natrvalo presťahovať do Kanady a potom predať rodinný dom, z ktorého doplatí matke pôžičku. Preto si matka zaobstarala garzónku v Rači, aby si mala kam zložiť osobné veci, na kúpu ktorej potrebovala úver vo výške 69.400,-

€. Matka je ďalej vlastníčkou pozemkov v katastrálnom území Batizovce a katastrálnom území Holíč - Kátov, ktoré predelila a uzatvorila na ne nájomné zmluvy, z ktorých má výnos 150,- € mesačne a z jednej 118,75 € ročne. Matka maloletej žije v spoločnej domácnosti iba s maloletou, má priateľa, ale s tým nežijú v spoločnej domácnosti. Priateľ matky má rodinný dom, pár tvoria 6 rokov, nemá vyživovaciu povinnosť. Je doktor, onkológ. Mesačné náklady na bývanie v rodinnom dome v Limbachu matka vyčíslila na sumu cca 100,- € mesačne / osoba nasledovne (za roky 2016 a 2017 matka najprv doklady nedoložila, nakoľko sa vyjadrila, že si to už nepamätá, ale v tom čase už bývali v rodinnom dome, takže náklady boli približne v sume vyčíslenej za ostatné roky, ale potom následne predložila náklady aj za roky 2016 a 2017): Za rok 2020 matka vyčíslila náklady na bývanie na osobu mesačne vo výške 102,32 €, za rok 2019 vo výške 102,29 € , za rok 2018 vo výške 128,83 €, za rok 2017 vo výške 117,84 €, za rok 2016 vo výške 145,89 €.

8. Súd prvej inštancie zistil, že otec maloletej je štátny občan Kanady. V súčasnosti sa zdržiava v zahraničí (Egypt, Francúzsko). Otec je rozvedený, má dve plnoleté deti, P., nar. XX.XX.XXXX a T., nar. XX.XX.XXXX. Rozsudkom prvoinštančného súdu v Paríži - rodinné záležitosti, č. zložky: XX/XXXXX zo dňa 19.10.2000 bol otec zaviazaný na prispievanie do skončenia štúdia dcére T. mesačne sumou 2.850 frankov (450,- €). Okrem toho otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť na maloletého S. O. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorý s jeho matkou žije vo Francúzsku. Otec prispieva na maloletého výživné vo výške 370,- € mesačne. Matka maloletého je t. č. opäť tehotná s určeným dátumom pôrodu na september 2020. Otec je poberateľom výsluhového dôchodku. Otec nie je od augusta 2011 zárobkovo činnou osobou. V súčasnosti iný príjem ako dôchodok a príjem z burzovej činnosti otec maloletej nemá. Otec v súčasnosti nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, nemal ani podiel zo zisku z predaja podielu alebo celej nehnuteľnosti, ani z prenájmu nehnuteľnosti. Z predložených dokumentov a výplatných pások bol vydokladovaný mesačný priemerný príjem otca nasledovne (pozn. isté rozdiely medzi sumami sú spôsobené kurzovým prevodom): v roku 2008 príjem vo výške 4.346,46 €, v roku 2009 príjem vo výške 4.067,47 €, v roku 2010 príjem vo výške 3.556,55 €, v roku 2011 príjem vo výške 3.607,77 €, v roku 2012 príjem vo výške 4.171,91 €, v roku 2013 príjem vo výške 4.064,91 €, v roku 2014 príjem vo výške 3.935,68 €, v roku 2015 príjem vo výške 3.554,58 €, v roku 2016 príjem vo výške 3.662,76 €, v roku 2017 príjem vo výške 3.795,46 €, v roku 2018 príjem vo výške 3.264,95 €, v roku 2019 príjem vo výške 3.456,23 €. Mesačné náklady na bývanie otec vyčíslil na približne vo výške 1.200,- € mesačne, nakoľko otec nevlastní v Egypte, ani vo Francúzsku, kde sa často zdržiava kvôli maloletému synovi, žiadnu nehnuteľnosť, zdržiava sa v nájmoch. Ostatné mesačné výdavky otec vyčíslil nasledovne za rok 2020 v celkovej výške 2.215,- € (so započítaním výživného na S. O. a T.). Súd prvej inštancie v rámci skutočného stavu zistil, že čo sa týka platenia výživného, právny zástupca otca uviedol, že otec uhradil matke všetky výdavky, na ktoré bol zaviazaný v rámci uzatvorenej dohody medzi rodičmi zo dňa 22.05.2008, okrem toho uhradil otec nad rámec výživného matke nasledovné prostriedky v roku 2008 približne 700,- € náklady spojené s pôrodom + 780,- € vybavenie pre maloletú, v roku 2009 sumu 300,- € jednorazový príspevok, v roku 2018 sumu 2.000,- € za účelom zabezpečenia opatrovateľskej výpomoci v domácnosti matky na základe požiadavky matky, ktorú odôvodnila zhoršeným zdravotným stavom.

9. Výdavky na maloletú matka vyčíslila nasledovne: v roku 2020 vo výške 1.212,80 €/mesačne, v roku 2019 vo výške 907,10 €/mesačne, v roku 2018 vo výške 1.012,17 €/mesačne, v roku 2017 vo výške 908,22 €/mesačne, v roku 2016 vo výške 950,60 €/mesačne.

10. Na pojednávaní konanom dňa 10.06.2020 za účelom doplnenia dokazovania matka uviedla, že aj keď je maloletá štátnou príslušníčkou Kanady, matka nemá nárok na žiadne dávky ani iný príjem z Kanady. Ďalej uviedla, že otec maloletej nemal ku dňu pojednávania k maloletej žiadnu podlžnosť, nakoľko výživné na maloletú platí v súdom určenej výške, a rovnako tak jednorazovo vyplatil dlžnú sumu na tvorbe úspor. Matka ďalej uviedla, že nemá vedomosť, že by otec sporil maloletej nejaké peniaze, aj keď pred vyhlásením druhého rozsudku otec sporil, pričom nasporil sumu vo výške necelých 6.000,- €. Matka na pojednávaní takisto predniesla svoju predstavu rodičovskej dohody a to tak, že by súd otca maloletej zaviazal na plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletej od 04.05.2008 do 04.05.2014 v sume 600,- €, od 05.05.2014 do 04.05.2018 v sume 700,- € a od 05.05.2018 do súčasnosti v sume 900,- € mesačne s tým, že na tvorbe úspor doplatí 40.000,- €, čo od narodenia do plnoletosti maloletej vychádza 277,78 € mesačne. Právna zástupkyňa otca na dané uviedla, že v týchto sumách nie je možné hovoriť o rodičovskej dohode. Zdôraznila, že otec napriek neexistencii oficiálnej dohody medzi matkou S. O. a ním na tohto platí výživné v sume 370,- €, pričom ale matka maloletého S. O. je tehotná, o čom predložila právna zástupkyňa lekárske potvrdenie. Ďalej uviedla, že v prípade smrti otca maloletej má otec uzatvorenú životnú poistku, na základe ktorej bude maloletej vyplatených 10 % z otcových

mesačných príjmov. Právna zástupkyňa otca navrhla zaviazať otca na výživné v sume 365,- € mesačne od narodenia do 24.09.2013 a následne v sume 432,- € mesačne, a to najmä vzhľadom na ustálené výdavky na maloletú v sume 1.000,- € tieto považujú za neprimerané, ku ktorému názoru sa priklonil aj Krajský súd v Bratislave. Právna zástupkyňa otca uviedla, že otec maloletej k rukám matky maloletej uhradil doposiaľ sumu 5.985,48 €, čo bola suma od narodenia do nástupu otca maloletej na dôchodok, v ktorej sume maloletej vytvoril úspory, a preto pre otca neexistuje možnosť ďalšej tvorby úspor bez toho, aby to ovplyvnilo jeho životnú úroveň.

11. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že výšku výživného ponechávajú na rozhodnutí súdu, ako aj rozhodnutie o tvorbe úspor, ale čím bude výška vyživovacej povinnosti vyššia, tým to bude viac v záujme dieťaťa.

12. Súd prvej inštancie vec právne posúdil s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1, § 25 ods. 2, § 28 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona o rodine a vecne v rámci zistenia skutočného stavu veci t.j. v otázke príjmu otca poukázal súd na odôvodnenie Krajského súdu v Bratislave, ktorý konštatoval, že nebolo možné sa stotožniť s tvrdením matky maloletej, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil príjem otca v rozhodnom období, keďže na základe listinných dôkazov založených v spise (potvrdenie zamestnávateľa otca o výške jeho príjmov a výsluhového dôchodku) ustálil príjmy otca v rozhodnom období v správnej výške. Na základe uvedeného súd prvej inštancie pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti vychádzal z týchto príjmov otca.

13. Kolízny opatrovník na pojednávaní odporučil súdu zaviazať otca na plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletej v sume 365,- € mesačne a 150,- € mesačne na tvorbu úspor, vzhľadom na zvýšené výdavky matky na maloletú vzhľadom na nástup maloletej do materskej školy.

14. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške výživného matkou predložené výdavky na maloletú posúdil ako nadhodnotené, a preto ich výšku ustálil na sumu cca 600-730,- € mesačne, čo je s ohľadom na vek maloletej (13 rokov) primerané. Súd prvej inštancie pri zohľadňovaní mesačných nákladov na maloletú nechal matke rezervu 100,- €, ktorá pokrýva možné nepredpokladané výdavky. Polovica tejto sumy t.j. suma vo výške 365,- € teda zodpovedá určenej výške výživného. Súd sa pri rozhodovaní o výške výživného nepriklonil k tvrdeniu matky, že výdavky na maloletú má matka vo výške cca 1.500,- € mesačne, nakoľko je málo pravdepodobné, že tieto výdavky na dieťa vo veku maloletej, sú primerané. Aj Krajský súd v Bratislave v tejto otázke vo svojom odôvodnení uviedol, že „je nutné zdôrazniť, že určenie výšky výživného na spotrebné náklady dieťaťa nie je bezhraničné, keďže za súčasného právneho stavu nie je možné priznať spotrebné mesačné výživné vo výške vyššej, ako sú preukázané náklady na dieťa, a to ani v prípade, ak by to pomery povinného rodiča dovoľovali. Súd prvej inštancie mal za to, že suma, ktorú súd určil ako výživné, je postačujúcou a pokrýva viac ako polovicu ustálených priemerných mesačných výdavkov na maloletú, a preto zaviazal otca na plnenie mesačnej vyživovacej povinnosti v sume 365,- € tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. V súvislosti s tým, prečo sa súd v predošlých konaniach nepriklonil k výške výživného podľa dohody uzatvorenej medzi rodičmi ešte v roku 2007 súd prvej inštancie uviedol, že nie je viazaný rodičovskou dohodou, ale názorom Krajského súdu v Bratislave, ako nadriadeného súdu, a preto bola suma určeného bežného výživného stanovená tak, ako bola v predošlých rozhodnutiach, t.j. v súlade s najlepším záujmom dieťaťa, jeho vekom, záujmami, vyčíslenými a preukázanými nákladmi na výživu maloletej, a podľa zárobkových možností a schopností rodičov maloletej. Vzhľadom na skutočnosť, že od 01.09.2014 maloletá navštevuje základnú školu, a aj vzhľadom na vek a záujmovú činnosť maloletej, ako aj vzhľadom na výdavky na stravu a ošatenie a primerané odôvodnené potreby maloletej, súd prvej inštancie od 01.09.2014 do 31.08.2017 zaviazal otca na plnenie vyživovacej povinnosti na maloletú v sume 465,- mesačne. Vykonaným dokazovaním po vrátení spisu z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo preukázané, že návrh matky na určenie vyššieho výživného je čiastočne dôvodný, a preto súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, a otca maloletej zaviazal na uhrádzanie bežného výživného v sume 500,- € mesačne, a to aj spätne s účinnosťou od 01.09.2017, nakoľko vzhľadom na vek, zdravotný stav, záľuby maloletej, ako aj dobu, ktorá uplynula od poslednej úpravy výšky výživného, súd prvej inštancie túto sumu považoval za primeranú. Pri určovaní výšky výživného sa podrobne oboznámil s príjmom oboch rodičov, s vydokladovanými nákladmi matky na maloletú, ako aj so životnými úrovňami oboch rodičov, nakoľko maloleté dieťa sa má podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Rozsah zákonnej vyživovacej povinnosti rodičov k deťom má maloletým deťom zabezpečiť takú životnú úroveň, ktorá by zodpovedala sociálnemu postaveniu rodičov, a ktorú by deťom rodičia zabezpečovali, keby spolu žili. Vzhľadom na

to, že maloletá je narodená z mimomanželského vzťahu, súd pri svojom rozhodovaní o výške určeného výživného vzal do úvahy aj osobnú starostlivosť matky, ako aj doteraz uhradené výživné a tvorbu úspor pre maloletú zo strany otca. Je pravdou, že výživné na maloleté dieťa nemá slúžiť iba na uspokojovanie výživy v užšom zmysle, ale aj na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb maloletého dieťaťa, a to až do doby, kedy je schopné sa samostatne živiť. Nie je ale vhodné, aby bola táto dikcia ospravedlnením správania rodiča, kedy si ako náklady na maloleté dieťa započítava ako svoje výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné, ako napríklad exotické dovolenky, niekoľkomesačné návštevy Kanady alebo angličtinu, nakoľko je matka maloletej tlmočníčkou, a teda anglický jazyk ovláda, a nie je vyslovene nevyhnutným výdavkom návšteva doučovania z angličtiny maloletej. Výživné sa má spotrebovať napr. na prípravu na budúce povolanie, na kultúrne, športové alebo rekreačné potreby, prípadne náklady spojené so zlým zdravotným stavom. Povinnému rodičovi ale v žiadnom prípade nemôže byť na ujmu skutočnosť, že druhý rodič nastavil maloletému dieťaťu nadštandardnú životnú úroveň. Životná úroveň rodičov, ktorej má zo zákona zodpovedať aj životná úroveň maloletého dieťaťa, nemôže byť posudzovaná iba zo strany oprávneného rodiča, ale aj zo strany povinného rodiča, najmä mu nadštandardná úprava vyživovacej povinnosti nemôže jeho životnú úroveň znižovať. Pri určení vyživovacej povinnosti rodiča nie je možné neprihliadať na existenciu jeho oprávnených životných nákladov, nakoľko je samozrejmé, že potreby dospelého človeka sú a vždy budú nákladnejšie ako potreby dieťaťa, nehovoriac o ich odlišnosti. Preto nie je na mieste a nemožno sa stotožniť s opakovaným argumentom matky a jej právneho zástupcu, že otec má nadštandardný príjem, z ktorého je schopný uhrádzať nadštandardné výživné. K výške určeného bežného výživného od 01.09.2017 súd prvej inštancie uviedol, že v tomto prípade určil zvýšenie výživného o 35,- € mesačne, a to z dôvodov, že otec je starobný dôchodca, ktorého jediným príjmom je starobný dôchodok a výnosy z burzy, ktoré dôveryhodne zdokladoval doloženými listinami, čo vo svojom rozhodnutí skonštatoval aj Krajský súd v Bratislave, a preto súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné tieto náklady opätovne skúmať, ale vychádzal z premisy, že boli aj v predchádzajúcom konaní dôveryhodne a správne vyčíslené. Pri určovaní výšky výživného vzal súd do úvahy, že otec maloletej nepracuje a vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav by ani nebolo spravodlivé od neho požadovať, aby vykonával ďalšiu pracovnú činnosť. V danom prípade nejde o otca, ktorý by sa dobrovoľne vzdal svojej práce, za účelom vyhýbania sa vyživovacej povinnosti, ale otec dosiahol vek, v ktorom už od neho nie je možné spravodlivo požadovať, aby sa svojou životnou úrovňou prispôsobil životnej úrovni matky, ktorá je ešte stále v produktívnom veku, aj keď so zdravotným obmedzením, avšak ktorej pracovná činnosť jej umožňuje svoju prácu naďalej vykonávať, hoci aj z homeoffice, a ktorá dcére nastavila vysoký životný štandard. Súd prvej inštancie pre úplnosť dodal, že pre určenie výšky výživného k maloletému dieťaťu sú rozhodne reálne a faktické zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, dané nielen subjektívnymi vlastnosťami (fyzická zdatnosť, vzdelanie, pracovné skúsenosti a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí zodpovedajúcim skúsenostiam a vlastnostiam rodičov (viď. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR z 30.09.1969, sp.zn. , R 5/1969). S uvedeným súvisí aj princíp potencionality, v rámci ktorého je pri určení výživného rozhodujúci príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať, a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje. Aj v nadväznosti na vyššie uvedené mal súd prvej inštancie za to, že príjem otca mal dostatočne preukázaný a zdôvodnený, a vzhľadom na vek, zdravotný stav a sociálne postavenie otca od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby platil výživné vychádzajúce z jeho potenciálnych príjmov. Súd prvej inštancie prihliadol pri rozhodovaní o výške výživného na maloletú na všetky okolnosti a skutočnosti, ktoré mal dostatočne preukázané, a mal za to, že nebolo vhodné určiť výživné vo vyššej sume. Takisto momentálna suma určeného výživného ponecháva priestor na jej prípadné zvyšovanie v nasledujúcich rokoch, vzhľadom na zvyšovanie nákladov a potrieb maloletej súvisiacich s vekom, alebo napr. nástupom na strednú školu maloletej, kedy sa budú oprávnene a objektívne náklady ešte zvyšovať. V otázke objektívnej nemožnosti otca predložiť súdu daňové priznania z jeho príjmu v Kanade sa súd prvej inštancie stotožnil s vyjadrením právneho zástupcu otca maloletej, ktorý uviedol, že otec daňové priznanie nepodával, nakoľko nepodnikal. Okrem uvedeného súd prvej inštancie opätovne odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, v ktorom odvolací súd konštatoval správnosť ustálenia priemerného zárobku otca, z ktorého vychádzal pri určovaní výšky výživného. Súd prvej inštancie určil výživné s ohľadom na vek, zdravotný stav, spôsob a obsah prípravy na budúce povolanie a záľuby maloletej, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že otcovi na základe doloženého rodného listu maloletého S. O. D. v roku 2013 pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Je pravdou, že otcovi maloletej vznikla vyživovacia povinnosť k maloletej skôr, ako k jeho neskôr narodeným deťom. Je takisto pravdou, že súd nemohol prijať za jediný argument, že otec má ďalšie vyživovacie povinnosti, pre ktoré by nemohol platiť vyššiu sumu bežného výživného, nakoľko otec už v čase, kedy mu vznikla vyživovacia povinnosť voči maloletému S. O. vedel, že už jednu vyživovaciu povinnosť má, a preto nemôže byť maloletej na škodu

skutočnosť, že otec si založil novú rodinu, v rámci ktorej mu vznikajú nové vyživovacie povinnosti, avšak túto skutočnosť nemohol súd úplne opomenúť, a preto rozhodol o určení vyživovacej povinnosti otca v primeranej miere. Čo sa týka vyčíslených nákladov na maloletú, súd prvej inštancie nevzal do úvahy nákladné dovolenky a nadpriemerný životný štandard matky a maloletej. Maloleté dieťa sa má podieľať na životnej úrovni oboch rodičov, pričom ale skutočnosť, že matke finančne pomáhajú jej rodičia, nemôže byť na škodu otcovi maloletej. Nadriadený súd nenapadol priznané vyčíslenie mesačných nákladov na maloletú, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal aj pri tomto rozhodovaní. Je nepochybné, že výživné na maloleté dieťa nemá uspokojovať jeho potreby iba v oblasti odôvodnených hmotných potrieb, ako napr. strava, ošatenie, jedlo alebo obuv, ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre zdravý vývoj a rozvoj maloletého dieťaťa, pričom ale odôvodnenosť takýchto potrieb treba vždy spravodlivo vyvážiť schopnosťami a možnosťami rodičov maloletého dieťaťa.

15. Čo sa týka tvorby úspor, súd nepovažoval podmienky na tvorbu úspor maloletej za splnené, a preto návrh matky v tejto časti zamietol. Otec preukázateľne vyplatil všetky svoje podlžnosti voči maloletej, má ošetrenú situáciu v prípade úmrtia, v ktorej sa maloletej bude vyplácať určitá renta. Opakovane súd prvej inštancie poukázal na to, že otec je starobným dôchodcom, a preto neexistuje priestor, aby vytváral maloletej úspory v sume požadovanej matkou. Okrem toho treba opätovne zdôrazniť, že otec má ešte ďalšie vyživovacie povinnosti. Inštitút tvorby úspor je len fakultatívnou možnosťou úpravy situácie, kedy je oprávnené hovoriť o určení nadštandardnej výšky výživného, ktorá smeruje najmä do budúcnosti, kedy je predpokladané, že zvýšené potreby maloletého dieťaťa budú výrazne prevyšovať náklady, ktoré by pokrývalo bežné výživné. O takejto situácii možno hovoriť napr. v súvislosti so zabezpečením vzdelania, bývania alebo v súvislosti s nákladmi vyplývajúcimi zo zdravotného stavu maloletého dieťaťa. Zároveň tejto možnosti ale zodpovedá aj povinnosť súdu skúmať, či sú majetkové pomery povinného rodiča na takej vysokej úrovni, že by mohlo dôjsť k situácii, že príjem povinného rodiča je taký vysoký, aby neplatil iba bežné výživné, ale podieľal sa aj na tomto inštitúte určitej „. A. D., avšak nejde len o predpokladateľný príjem, ale o faktickú možnosť povinného rodiča na takúto tvorbu úspor prispievať bez toho, aby to malo negatívny vplyv na jeho životnú úroveň. V tomto konkrétnom prípade sa ale jedná o maloleté dieťa, ktorému od začiatku otec výživné platí, jeho zdravotný stav je dobrý, a súd prvej inštancie mal za to, že určená výška výživného je dostatočná vzhľadom na vek a záujmy maloletej, aby jej bolo poskytnuté zodpovedajúce vzdelanie aj bez neprimeranej finančnej záťaže otca. Aktuálne mal súd prvej inštancie za to, že určenou výškou výživného budú pokryté všetky odôvodnené a preukázané náklady na potreby maloletej a nemal za preukázané, že aktuálne majetkové pomery otca by umožňovali tvorbu úspor, a preto návrh matky v tejto časti zamietol.

16. Súd prvej inštancie priznal maloletej zročné výživné od 01.09.2017 do 30.06.2020 v sume 1.190,- €, ktoré zaviazal otca zaplatiť jednorazovo spolu s bežným výživným. Nakoľko medzi pôvodne určeným výživným, ktoré otec pravidelne uhrádzal a priznaným výživným od dňa 01.09.2017 došlo k zvýšeniu sumy výživného o 35,- € mesačne, súd prvej inštancie pri výpočte zročného výživného vychádzal z tejto sumy rozdielu, a teda za obdobie od 01.09.2017 do 30.06.2020 otcovi vzniklo zročné výživné v sume 1.190,- € (34 mesiacov x 35,- € = 1.190 €). Vzhľadom na sumu zročného výživného a spotrebný charakter výživného súd prvej inštancie zaviazal otca uhradiť zročné výživné jednorazovo do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

17. O trovách konania súd rozhodol v súlade s , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Rozhodnutie súdu prvej inštancie napadla matka odvolaním, z dôvodov podľa a to písmena b), podľa ktorého súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, písmena d) podľa ktorého konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, písmena e), podľa ktorého súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, písmena f) podľa ktorého súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, písmena g), podľa ktorého zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo písm. h) podľa ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; ako aj podľa (ďalej v texte tiež ako „C.m.p.“), keďže súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolateľka v rámci svojho odvolania poukázala na

to, že v rozsudku zo 07.07.2020 súd prvej inštancie nepriznal R. žiadnu tvorbu úspor. V rozsudku v poradí prvom jej pritom priznal od 01.01.2013 tvorbu úspor vo výške 150,- € mesačne, v rozsudku v poradí druhom súd R. priznal tvorbu úspor 150,- € mesačne do 31.08.2011. Súd prvej inštancie nijakým spôsobom neodôvodnil, prečo nepriznal R. žiadnu tvorbu úspor, aj keď samotný žalovaný súhlasil so sumou 260,- €/mesačne, t.j. dobrovoľne mal pre R. nasporiť na štúdium 80.000,- CAD, pričom na tvorbu týchto úspor dostával príspevok od Kanadskej vlády! Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď na strane 29 rozsudku chybne konštatuje, že „. N., O. C. K. Ú.. Súd oproti rozsudku v poradí prvom, ako aj oproti rozsudku v poradí druhom bez podloženého a zrozumiteľného odôvodnenia znížil výživné pre R. zo 450,- € na 365,- € od 4.5.2008 do 31.8.2014, t.j. o 85,- € mesačne menej, zo 600,- € na 465,- € od 1.9.2014 do 31.8.2016, t.j. o 135,- € mesačne menej, zo 600,- € na 500,- € od 1.9.2017, t.j. o 100,- € mesačne menej. Súd prvej inštancie bez logického odôvodnenia pristúpil k tomuto zníženiu a to aj napriek tomu, že otcom priznaný netto príjem je cca 4.000,- € mesačne, pričom preukázané výdavky na maloletú sa nezmenili, resp. sa zvýšili (otec disponuje značným majetkom, pričom len za nájomné platí 1.800,- USD mesačne, čo je podľa súdu dôležitejší výdavok ako výživné na maloleté dieťa). Rozsudok je podľa matky v hrubom rozpore s čl. 24 ods. 2 Charty základných práv EÚ ako aj . Podľa odvolanie je odôvodnené aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Na základe písomných dôkazov a postupných priznaní žalovaného bolo v konaní preukázané, že žalovaný opakovane súd klamal, keď na pojednávaní dňa 12.11.2008 súdu tvrdil, že má príjem cca 80.000,- SKK (cca 2.650,- €) mesačne, 13.07.2011 priznal príjem 3.903,- € mesačne a 20.04.2012 dokonca príjem 4.017,27 €. Matka pritom na základe otcom predložených dôkazov viac krát písomne aj ústne preukázala, že priemerný príjem otca od 4.5.2008 bol dokonca až 6.570,- € (strana 2 vyjadrenia žalobkyni z 29.09.2011; strana 2 vyjadrenia č. 2 z 28.05.2012 etc.). Matka opakovane žiadala súd, aby otca zaviazal na predloženie daňových priznaní za roky 2008 až 2019. Otec postupne predkladal súdu čiastočné doklady o príjmoch, čo je úmyselne neprehľadné. Pritom všetky jeho príjmy sú uvedené na jednom mieste v daňovom priznaní, ktoré v Kanade povinne každoročne podávajú všetci občania aj po odchode do dôchodku. Je to jediný spoľahlivý dokument, ktorý predstavuje stručný a prehľadný súhrn všetkých príjmov otca (vrátane prípadných príjmov z podnikania, výsluhového a starobného dôchodku, výnosov z burzy, pracovných vzťahov, nepeňažných plnení, atď.). Súd sa na v rozsudku opätovne chybne stotožnil s tvrdením právneho zástupcu otca, že otec daňové priznanie nepodával, nakoľko nepodnikal. Toto tvrdenie je popreté skutočnosťou, že otec okrem výsluhového dôchodku poberal príjmy z burzy z USA aj Kanady! Podľa kanadských zákonov musí navyše každý Kanaďan, aj nerezident, podávať každoročne a doživotne daňové priznanie zo všetkých príjmov v Kanade, a to vrátane dôchodku. Súd sa v tomto prípade opätovne spoľahol na tvrdenia otca, ktoré nijak nepreveril, a to aj napriek tomu, že otec v konaní súd opakovane klamal. Každý Kanaďan musí priznať príjem z každého zdroja (penzia, úroky z cenných papierov, plat, sociálna podpora, finančný dar, atď.) a musí podávať daňové priznanie každý rok, až do svojej smrti. Aj vtedy, kde jeho zdaniteľný príjem (po dovolených odpočtoch) je nula alebo mínus hodnota (strata). Príjem z podnikania je iba jedným z rôznych typov príjmu. Samotná penzia je taktiež zdaniteľný príjem! Matka má v konaní za to, že otec daňové priznanie určite podával. Otec počas konania opakovane tajil rozhodné skutočnosti o svojom príjme (poberanie benefitov priznal až v r. 2011 potom, ako ich súdu na vlastné náklady a veľmi pracne zdokladovala matka). Z uvedených dôvodov je žiadosť matky o predloženie jeho daňových priznaní za rozhodné obdobie viac než legitímna, pričom súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa , Súd prvej inštancie podľa matky porušil princíp nestrannosti a rovného prístupu, keď od matky požadoval podrobné zdokladovanie všetkých príjmov a doloženie všetkých daňových priznaní, pričom od otca tieto podklady nepožadoval. Matka si túto povinnosť splnila a predložila všetky daňové priznania za roky 2008 až 2019. Aj napriek tejto skutočnosti súd prvej inštancie rozhodol bez toho, aby mal k dispozícii daňové priznania od otca a svoje rozhodnutie podľa názoru matky oprel o úplne nepodložené a nedôveryhodné tvrdenie otca, keď na strane 27 rozsudku nepochopiteľne a bez ďalšieho vysvetlenia konštatuje, že otec svoje príjmy „. U. A. Q.. Hlavnými zásadami sudcovskej etiky je nestrannosť a nezaujatosť, ktorými sa podľa matky súd prvej inštancie opäť neriadil. Matka má za to, že súd prvej inštancie svojím postupom spôsobil dlhodobý zásah do súkromia a rodinného života matky, čím bolo porušené právo matky zakotvené v a a čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach najmä tým, že ju súd opakovane zaväzoval predkladať potvrdenia aj o tých najmenších detailoch z každej sféry jej osobného života, ako aj jej dieťaťa, a to nad rámec skutočných potrieb súdu, keďže pracne a nákladne zdokumentované a predložené písomné dôkazy nakoniec súd prvej inštancie vo veľkej časti bez relevantného vysvetlenia jednoducho ignoroval.

Nerovný prístup súdu je jednoznačný, keď súdu pri otcovi stačilo jeho tvrdenie, avšak pri matke súd požadoval, aby všetky svoje tvrdenia podložila písomnými dôkazmi. Matka nespochybňuje právo súdu vyžiadať doklady potrebné pre zistenie skutkového stavu, ale zo zápisníc z pojednávaní je zjavné, že súd matku lustroval nadmerne a opakovane počas neprimerane dlhého obdobia a opätovne zaviazal matku predložiť zmluvu o pôžičke od rodičov. Súd nezaväzoval protistranu v rovnakej intenzite k predkladaniu dokladov a vo vzťahu k otcovi súd doslova šokujúco nespochybňuje a nekriticky prijíma informácie uvádzané otcom a to aj napriek tomu, že sú v rozpore s vykonanými dôkazmi (napr. na základe písomných dôkazov bol priemerný príjem otca od 4.5.2008 vo výške 6.570,- €, ako je vypočítaný na strane 2 vyjadrenia matky z 29.09.2011, alebo na strane 2 vyjadrenia č. 2 z 28.05.2012 etc.). Podľa písmena f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nasledovným nesprávnym skutkovým zisteniam: Podľa rozsudku by matka mala na výživu dieťaťa prispievať sumou 200,- € mesačne. Súd prvej inštancie ale podľa názoru matky v rozsudku nezohľadnil skutočnosť, že matka popri život ohrozujúcej chorobe zabezpečuje už 12 rokov celkom sama celú starostlivosť a výchovu dieťaťa. Výživné predstavuje len cca 10 % z výsluhového dôchodku otca (bez zohľadnenia príjmov z burzy a ďalších nepriznaných príjmov), ale súd zaťažil 50 až 160 % disponibilného príjmu matky, ktorá sa o dieťa stará na 100 %, pričom otec sa nepodieľa nijak inak ako finančne, čo je v priamom rozpore so zákonom aj logikou. Súčet výživného hradeného otcom a matkou preukázané výdavky nepokrýva, čo si je možné vysvetliť len nesprávnym skutkovým zistením súdu. Súd prvej inštancie založil rozhodnutie o výške výživného na tvrdení, že matka v dohode z roku 2008 súhlasila s výživným 11.000,- SKK = 365,- €. Tieto skutkové zistenia súdu sú v rozpore s písomnými dôkazmi, t.j. že otec matku pri podpise dohody oklamal, že v roku 2008 odchádza do dôchodku a navyše otec matku a aj priamo súd oklamal, keď v roku 2008 (zápisnica z pojednávania dňa 12.11.2008) tvrdil, že má príjem cca. 80.000,- SKK (cca. 2.650,- €) mesačne. Súd prvej inštancie preto podľa matky chybne použil sumu 11.000,- SKK = 365,- € uvedenú v dohode rodičov ako rozhodujúcu, keďže skutočné majetkové pomery aj príjem otca sú podstatne vyššie a reálne umožňujú platiť oveľa vyššie výživné, čo matka v roku 2008 nevedela! Matka tieto skutočnosti preukázala aj na pojednávaní konanom dňa 19.03.2015 citovaním písomných dôkazov do zápisnice, že otec pri uzatváraní dohody tvrdil, že po ukončení svojho pôsobenia ako P.É. A. v Bratislave odíde do dôchodku a pri určení výživného sa musí vychádzať výlučne z jeho dôchodku, ktorý bude nepomerne nižší než jeho plat. Pritom v čase uzatvárania dohody rodičov roku 2008 preukázateľne vedel, že pôjde na minimálne 3-ročnú misiu do Káhiry, takže matku oklamal a uviedol do omylu. Otcovi zamestnávateľ hradil výdavky spojené s bývaním. Tieto náklady v Káhire predstavovali 1.800,- USD mesačne, t.j. jeho priemerný príjem od 1.9.2008 do 1.9.2011 bol fakticky vyšší o ďalších 1.800,- USD! Súd túto skutočnosť nezohľadnil pri rozhodovaní o výške výživného. Tento jasný rozpor preukazuje, že súd prvej inštancie dospel k chybným skutkovým zisteniam, v rozpore s vykonanými dôkazmi. Matka v rámci svojho odvolania uviedla, že súd prvej inštancie v rozsudku pri posudzovaní dôkazov o výške výživného pochybil, keď pri posúdení žiadosti o predloženie kompletného daňového priznania otca, nebral do úvahy priznané príjmy otca z burzových obchodov, a preto sa chybne stotožnil s tvrdením právneho zástupcu otca, že otec daňové priznanie nepodával, nakoľko nepodnikal. Súd prvej inštancie teda v rozpore s preukázanými výdavkami maloletej konštatoval, že ich považuje za nadnesené a opätovne nesprávne ustálil ich výšku na 600-730,- € mesačne. Súd prvej inštancie chybne a svojvoľne poprel preukázanú výšku výdavkov na maloletú dosahujúce výšku 1.000,- €. Výška výdavkov na maloletú bola podrobne matkou vydokladovaná presne spôsobom, akým ju súd prvej inštancie zaviazal, takže výdavky boli preukázané a súd závažne pochybil, keď svojvoľne a bez ďalšieho odôvodnenia oprel rozhodnutie o subjektívne konštatovanie, že výdavky „. X. za R. (I.. XX W.). K. R. I. C. C., O. N. C. na A., O. preto T.K. N. súd N. X. R. J. V. I., Ž. „. S. K. N. K. C. C. C. C., O. I. N. C.. Matka má za to, že súd prvej inštancie v rozsudku vôbec nebral do úvahy, resp. hrubo ignoroval právo R. na vzdelanie v rodnom jazyku svojho otca, ako aj v jazyku štátu, ktorého je občianka, t.j. Kanady. V odôvodnení rozsudku nie je vysvetlené, prečo R. nemá nárok na štúdium v anglickom jazyku, ktoré si jej otec môže dovoliť platiť. Pán D. svojej staršej dcére T. pri štúdiu prispieval 1.819,- € mesačne. Aj napriek tejto preukázanej skutočnosti súdna moc SR v rozpore so základnými ľudskými právami a v rozpore so záujmami R. rozhodla o tom, že R. nemá nárok na štúdium v anglickom jazyku a dokonca nemá nárok ani len na doučovanie z angličtiny! Okresný súd Pezinok v rozsudku zo 07.07.2020 na strane 27 doslovne uvádza, že: „. S. C., O. D. táto A. V. I. W.O., J. I. R. na K. A. U. O. I. C., J. R. I. R., O. R. E. A., R. R. J. O. O., R.J. S. K. K. T., O. teda O. V., O. R. S. C. R. C. R. A. U. O. K..“. Okresný súd Pezinok sa tu dopustil naozaj hrubého zásahu do základných ľudských práv R. a jej matky, keď svojvoľným posúdením nevyhnutnosti výdavkov na R. de facto a aj de iure znemožňuje R. nielen vzdelávanie v rodnom jazyku jej otca, ale dokonca aj financovanie pobytu v štáte, ktorého je občianka. Rodičia žalobkyne jej finančne pomáhajú, aby mohla platiť dcére doučovanie z anglického jazyka. Majetkové pomery matky, ani s podporou jej

rodičov však nestačia na to, aby R. hradila školu s anglickým vyučovacím jazykom. R. má ľudskoprávny nárok na vzdelanie v štátnom jazyku krajiny, ktorej je občianka, ako aj v rodnom jazyku svojho otca a to aj z dôvodu, že súrodenci R. takéto vzdelanie dostali a majetkové pomery otca takéto vzdelanie R. umožňujú. Rozsudok je v hrubom rozpore s § 62 ods. 1 Zákona o rodine: „Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.“ Súd nerešpektoval a hrubo poprel právo maloletej podieľať sa na životnej úrovni svojho otca v zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine, keď bez problémov akceptuje výdavok otca vo výške 1.800,- USD mesačne na nájomné a 450,- € mesačne na stravu otca v krajine tretieho sveta a maloletej prizná výživné 365,- €, keď jej výdavky sú 1.000,- € mesačne, súd porušil podľa matky aj ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine, keď otcovi nevyčíta jednoznačne neprimerané a nepotrebné výdavky na nájom a matke pritom vyčíta, že sa snaží dieťaťu zabezpečiť nadštandard, výživné predstavuje len cca 10 % z výsluhového dôchodku otca (bez príjmov z burzy), ale sudkyňa postihla 50 až 160 % disponibilného príjmu matky, ktorá sa o dieťa stará na 100 %, pričom otec sa nepodieľa nijak inak ako finančne, čo je v priamom rozpore so zákonom aj logikou! R. má právny nárok dostávať vzdelávanie v škole s vyučovacím jazykom anglickým. Maloletá R. má okrem slovenského aj kanadské občianstvo, pričom pokiaľ by otec maloletej platil výživné v požadovanej výške 1.200,- € a 800,- € na tvorbu úspor, mohla by R. navštevovať takúto súkromnú školu. Ročné školné v takýchto zariadeniach je v rozpätí od 15.000,- do 20.000,- €, čo nie je možné z výživného 500,- € mesačne nijakým spôsobom vykryť. Žalovaný dobrovoľne prispieval dcére T. do mája 2010 výživným vo výške 1.819,- € mesačne, čo preukazuje jeho schopnosť platiť oveľa vyššie výživné. Matka má za to, že súd prvej inštancie nesmie znevýhodňovať nemanželskú dcéru R. pred dcérou T., ktorá sa narodila z manželského vzťahu otcovi. Aj R. raz bude študovať a tvorba úspor, najmä vo svetle veku otca, je preto opodstatnená. O to viac, že otec sa sám zaviazal nasporiť svojej dcére R. sumu 80.000,- CAD a plne hradiť výdavky na štúdium, ak by ich nasporená suma nepokryla. Otcovi na sporiaci účet pre R. prispieva priamo Kanadská vláda. Matka uviedla, že sa domnieva, že v tejto veci ide o otázku zásadného právneho významu. Pri právnom posúdení nároku R. na vzdelanie v anglickom jazyku sa jedná o základné ľudské právo R., a preto je potrebné prelomiť aj konštatovanie odvolacieho súdu, t.j. že „. S. K. N. K. C. C. C. C., O. I. N. C.. Pokiaľ by malo byť toto právne posúdenie správne, tak by si matka musela požičať peniaze, aby mohla R. zabezpečiť školu v anglickom jazyku a až následne by mohla žiadať zvýšenie výživného. Súd je povinný chrániť záujmy maloletej a je povinný pomôcť matke, ktorá sa osobne 100 % času stará o maloletú. Je preto v rozpore s právnou logikou, aby súd matku zaťažil preukazovaním výdavkov, ktoré si matka nemôže dovoliť platiť, ale na ktoré má dieťa zákonný nárok, a ktoré si otec dieťaťa môže dovoliť, tak ako pri jeho iných deťoch. Rozsudok je podľa matky v zmysle uvedeného preto svojvoľný, nelogický a najmä v neprospech dieťaťa. Matka uviedla, že nechce výživné pre seba, ale pre dieťa a zabezpečenie jeho oprávnených nárokov, súčasných a budúcich potrieb, preto odvolací súd žiada, aby podľa vlastného uváženia podstatne navýšil sporiacu časť výživného. Otcova obava, že by časom mohol byť postihnutý celý jeho príjem je pri výsluhovom dôchodku a príjmoch z burzy cca. 4.000,- € mesačne účelová a neopodstatnená. Súd prvej inštancie v rozsudku úplne opomenul, že otec má úspory a cenné papiere rádovo v státisícoch €, takže matkou požadované výživné by v žiadnom prípade negatívne neovplyvnilo otcovu životnú úroveň, ani keď má ďalšie dieťa. Úctivo žiada odvolací súd, aby práva a povinnosti rodičov upravil globálne, až do času ukončenia štúdia dieťaťa tak, aby zohľadnil aj budúce potreby dieťaťa, ktoré má okrem slovenského aj kanadské občianstvo, a má preto právo vzdelávať sa v angličtine. Medzi jeho opodstatnené a legitímne potreby patrí navštevovanie strednej školy, ako aj univerzity s vyučovacím jazykom anglickým, preto je tvorba úspor vo výške 800,- € mesačne tak, ako matka žiada, opodstatnená. Čerpanie prostriedkov z vinkulovaného účtu dieťaťa podlieha schváleniu súdu a prostriedky by sa využili práve na štúdium dieťaťa na medzinárodnej škole a neskôr na univerzite v zahraničí. V rozsudku uvedené odôvodnenie nevyhnutnosti výdavku matky na vzdelanie maloletej je svojvoľné a spôsobuje priame porušenie práva R. na vzdelanie, ako aj porušenia viacerých nižšie opísaných základných ľudských práv a slobôd. V zmysle platí: „Každý má právo na vzdelanie.“ V zmysle článku 2. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolu č. 11 (ďalej v texte tiež ako „Dohovor“): „Nikomu nemožno odoprieť právo na vzdelanie. Pri výkone akýchkoľvek funkcií v oblasti výchovy a výučby, ktoré štát vykonáva, bude rešpektovať právo rodičov zabezpečovať túto výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.“ Obsahom základného práva R. na vzdelanie, je celkom jednoznačne aj naučenie sa rodnému jazyku jej otca, ktorý je navyše medzinárodne najpoužívanejším jazykom. Rozsudkom podľa názoru matky navyše súd prvej inštancie porušuje aj základné právo matky zabezpečovať vzdelanie pre svoju dcéru R. v zhode s jej presvedčením. R. má rovnaké práva na vzdelávanie, ako má napr. aj jej sestra T., keďže v zmysle čl. 41 ods. 3 zákona č.

platí: „Deti narodené v manželstve i mimo neho majú rovnaké práva.“ Rozsudkom súd nielen porušil svoju povinnosť ochrániť záujmy R., ale dokonca ju aj diskriminuje voči jej súrodencom. Matka má za to, že súd prvej inštancie týmto diskriminačným rozhodnutím porušil právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodiča, ako aj záujmy dieťaťa v zmysle čl. 24 ods. 2 Charty základných práv EÚ: „Pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.“ Jednoznačným dôkazom o diskriminácii maloletej zo strany súdu je tiež úplné ignorovanie skutočnosti, že otec dobrovoľne prispieval svojej druhej dcére T. do mája 2010 výživným vo výške 1.819,- € mesačne, čo preukazuje jeho schopnosť platiť oveľa vyššie výživné. Súčasne je to diskriminačné voči maloletej, ktorá je predsa tiež jeho dcérou, bez ohľadu na štátnu príslušnosť, či národnosť. SR je povinná slúžiť verejnosti a jednou zo základných povinností súdnej moci je v zmysle ochrana záujmov maloletých detí! Pokiaľ sa súdy v SR správajú tak, ako v prípade maloletej R., tak vyššie citované slová napísané v základnom zákone nášho štátu ostávajú iba slovami, bez právneho významu. V dôsledku vyššie uvedených zásahov Okresného súdu Pezinok do základných ľudských práv a slobôd maloletej R., ako aj jej matky došlo k porušeniu práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života v zmysle článku 8 Dohovoru: „1. Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. 2. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných.“ Taktiež došlo k závažnému porušeniu práva na súkromie maloletej, ako aj jej matky v zmysle , ods. 1, „Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.“ Nie je v kompetencii súdnej moci a ani žiadnej štátnej moci, aby v rozpore so zákonom a základnými ľudskými právami zasahovala do súkromia fyzickej osoby a tobôž maloletej osoby, ktorej záujmy je povinná súdna moc chrániť. Súd nemá žiadnu právomoc nahrádzať presvedčenie matky o vzdelaní svojej dcéry, súd taktiež nemá žiadnu právomoc rozhodovať o tom, že sa nemá dieťa podieľať v plnom rozsahu na životnej úrovni svojho otca, tak ako sa podieľali aj súrodenci dieťaťa. Svojvôľa súdu pri rešpektovaní základných práv a slobôd je absolútne neprijateľná. Arbitrárnym postupom súdu a nedostatočným odôvodnením rozsudku pri vyššie uvedených porušeniach základných práv a slobôd R. a jej matky, bolo porušené aj právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 Dohovoru. Ďalším nesprávnym právnym posúdením súdu je aj ďalšia otázka, t.j. pokiaľ zamestnávateľ uhrádza rodičovi akékoľvek osobné náklady, či táto úhrada musí byť pre účely určenia majetkových pomerov rodiča započítaná do príjmu tohto rodiča. Žalovanému zamestnávateľ hradil výdavky spojené s bývaním v Káhire vo výške 1.800,- USD (1.300,- €) mesačne, t.j. jeho priemerný príjem od 1.9.2008 do 1.9.2011 bol fakticky vyšší o ďalších 1.800,- USD! Matka uviedla, že súd prvej inštancie túto skutočnosť nezohľadnil pri rozhodovaní o výške výživného a paradoxne po odchode otca do dôchodku mu súd týchto 1.300,- € uznal ako náklad na bývanie. Súd prvej inštancie teda nesprávne právne posúdil vec, keď predmetnú úhradu nájomného zamestnávateľom do celkového príjmu otcovi nezapočítal (str. 24 rozsudku). Vyššie opísaným postupom súd prvej inštancie podľa matky porušil základné právo matky na spravodlivé konanie, vyložené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. : „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie , podľa ktorého „v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.“ V takých závažných otázkach, od ktorých priamo závisí rozhodnutie vo veci samej, bolo nevyhnutné dať jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky nasledovné právne a skutkovo relevantné otázky: 1. Na základe akých konkrétnych preukázaných skutočností súd prvej inštancie ustálil výšku výdavkov na maloletú na 600-730,- € mesačne, keď matka písomne do detailu zdokladovala výdavky vyše 1.000,- € mesačne! Prečo je podľa súdu „nadnesené (str. 25 rozsudku), že priemerné mesačné výdavky na maloletú dosahujú výšku 1.000,- €, keď písomné doklady a podrobné výkazy matky preukazujú opak? V jednotlivých faktúrach a pokladničných dokladoch predsa nie sú nadnesené, ale presné sumy. Ktoré konkrétne faktúry sú podľa súdu nadnesené? Výdavky sú buď preukázané, alebo nepreukázané a podľa matky súd nemá žiadnu právomoc arbitrárne ignorovať písomné dôkazy a so subjektívnym odôvodnením jednou vetou konštatovať, že sa s písomnými dôkazmi nestotožňuje, lebo sú pravdepodobne nadnesené. To je to isté, ako keby súd svojvoľne konštatoval, že sa nestotožňuje

so skutočnosťou, že výdavky otca na nájomné sú 1.800,- USD, lebo je to pravdepodobne nadnesené a to aj napriek predloženiu písomnej nájomnej zmluvy. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je vôbec zrejmé, ktoré konkrétne výdavky na maloletú súd prvej inštancie považuje za nadnesené. Súd a sudkyňa nestojí predsa nad zákonom a nemôže na základe svojho subjektívneho pocitu konštatovať o celých 20 až 40 % nižšie výdavky, aké boli písomne zdokladované! Takéto skutkové zistenia súdu musia byť opreté o jasný výpočet mesačných nákladov tak, ako to konštatuje aj odvolací súd. Matka požaduje, aby súd vysvetlil, ako je možné, že výška súdom určeného výživného nepokrýva ani súdom ustálené výdavky 600-730,- €. Od matky súd očakáva príspevok aspoň 200,- € a otcovi uložil uhrádzať výživné 365,- €, resp. 465,- € mesačne, t.j. na pokrytie oprávnených nákladov maloletej chýba od 04.05.2008 spätne 35-165,- € mesačne, Taktiež žiada, aby súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo rozsudkom maloletej nepriznal tvorbu úspor, keď samotný žalovaný súhlasil so sumou 260,- € na tvorbu úspor maloletej a otcove pomery umožňujú na úspory dieťaťa prispievať oveľa vyššou sumou. Absencia vyššie uvedených zdôvodnení v rozsudku implikuje svojvôľu súdu prvej inštancie a spôsobuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepresvedčivé a nepreskúmateľné v rozpore s právom matky a maloletej na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie aj napriek uznal výdavky otcovi, ktorý v Egypte platí nájom vo výške 1.300,- € mesačne a stravu 450,- € mesačne. Naskytuje sa tu preto otázka, prečo súd prvej inštancie neaplikoval , keďže nájomné 1.300,- € mesačne je viac než nadštandardné. Otec mal počas diplomatickej kariéry ubytovanie preplácané zamestnávateľom, takže nie je dôvod, aby si aj na dôchodku udržiaval diplomatický nadštandard, keďže výživné má predsa v zmysle prednosť pred ostatnými výdavkami. Tento záver potvrdzuje aj nasledovný judikát: „Povinnosťou každého rodiča je korigovať si svoje výdavky tak, aby predovšetkým mohol plniť vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona“ (rozsudok Krajského súdu v Žiline z 18.12.2008, sp.zn. ). Súd prvej inštancie mal prihliadať na záujmy maloletej, a nie na záujmy otca. V danom prípade opäť došlo k ďalšiemu porušeniu práva matky na spravodlivé súdne konanie, keďže súd bez odôvodnenia neuznal zdokladované výdavky maloletej vo výške 1.000,- € mesačne, avšak v plnej miere uznal nadštandardné výdavky otca maloletej na nájomné vo výške 1.300,- € mesačne. Opätovne tu bola súdom porušená základná zásada rovnosti strán sporu. Pokiaľ ide o trovy konania, matka si dovoľuje odvolací súd požiadať, aby žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni časť výdavkov na právne zastúpenie, pretože žalovaný vedome a úmyselne predkladal vyjadrenia a doklady neskoro, čím úspešne spôsoboval prieťahy (ktorým mala sudkyňa povinnosť účinne zabrániť). V jednoduchej veci sa doteraz konalo skoro 20 pojednávaní a súd vyžiadal množstvo písomných vyjadrení, čo je pre slobodnú matku finančne neúnosné a keby ju finančne nepodporovala rodina, nemohla by si dovoliť v spore pokračovať, čo znamená de facto nevymožiteľnosť práva v tak elementárnej veci, ako je výživné na maloleté dieťa. Keďže má výživné spotrebný charakter, odďaľovanie rozsudku je v prospech otca a neprospech matky samoživiteľky, pričom súd prvej inštancie nezohľadnil infláciu za 12 rokov a ani skutočnosť, že matka obdrží zročné výživné s veľkým časovým oneskorením. Na základe vyššie uvedeného matka navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napádanom rozsahu v zmysle zmenil nasledovne: Otec je povinný prispievať na výživné dieťaťa sumou vo výške 1.000,- € mesačne počnúc dňom 04.05.2008, a to k rukám matky, vždy vopred do 15. dňa prechádzajúceho mesiaca, začínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Otec je počnúc dňom 04.05.2008 povinný každý mesiac poukazovať sumu 800,- € na osobitný účet tvorby úspor maloletej v T. D. číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Zročné výživné na maloletú, za dobu od 04.05.2008 do dňa rozsudku, je otec povinný zaplatiť k rukám matky, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Zročnú sumu určenú na tvorbu úspor maloletej, za dobu od 04.05.2008 do dňa rozsudku, je otec povinný zaplatiť na osobitný účet tvorby úspor maloletej v T. D. číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V prípade ak odvolací súd dospeje k záveru, že neboli splnené podmienky na zmenu rozhodnutia, tak alternatívne matka navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

19. K odvolaniu matky sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadril otec maloletej písomným podaním, v rámci ktorého uviedol, že rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. -682 zo dňa 07.07.2020 je vecne správny, okresný súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, matka v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, z ktorých dôvodov otec navrhuje, aby odvolací súd odvolaniu nevyhovel a podľa ust. a ust. ods. l , navrhuje, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako vecne správne, s poukazom na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Matka svoje odvolanie odôvodnila aj ustanovením , , a (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam). Ohľadom nepriznania tvorby úspor a určenia výšky výživného otec uviedol, že v súdnom konaní vedenom pod sp.zn. boli preukázané, o.i., aj nasledovné skutočnosti: Otec maloletej, je zároveň otcom maloletého syna, S.-O. D., narodeného XX.XX.XXXX v Paríži, kde má maloletý trvalý pobyt. Od tohto dňa, má otec maloletej ďalšiu vyživovaciu povinnosť, pričom súdu (rovnako aj právnemu zástupcovi otca), bola skutočnosť o ďalšej vyživovacej povinnosti známa od 01/2020, a teda ide o novú skutočnosť v konaní. Otec maloletej prispieva mesačne na výživu maloletého syna S.-O. sumou 370,- €. Skutočnosti boli v súdnom konaní vedenom pod sp.zn. riadne preukázané rodným listom maloletého S.-O., úradne preloženého do slovenského jazyka, a čestným prehlásením o mesačnom príspevku na výživu maloletého. Dňa 18.08.2020 vznikla otcovi maloletej, ďalšia vyživovacia povinnosť k druhému maloletému synovi, o ktorej skutočnosti otec súdu predkladá rodný list maloletého. Túto skutočnosť otec v konaní preukazoval lekárskym potvrdením o gravidite matky maloletého a zároveň manželky otca maloletej, taktiež s úradným prekladom do slovenského jazyka. Otec maloletej uviedol, že dňa 31.08.2011 nastúpil do penzijného dôchodku. Vzhľadom na vek a zdravotný stav, sa jeho príjem už nebude meniť, pričom od nástupu otca do penzie, sa jeho mesačný príjem znížil. Otec v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že tieto skutočnosti riadne preukázal v konaní viacerými potvrdeniami a penzijnými výkazmi, potvrdením zamestnávateľa o nástupe do dôchodku, potvrdeniami o ročnom príjme otca, t.j. všetky príjmy otca boli v konaní riadne a opakovane preukazované. Otec zdôraznil, že do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. , , ). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces (m. m. , ). Otec v rámci svojho vyjadrenia k odvolaniu uviedol, že prvoinštančný súd v odôvodnení rozsudku zrozumiteľne a vyčerpávajúco uviedol dôvody pre odmietnutie argumentov matky maloletej, ktoré považoval za náležité pre ujasnenie neexistencie predpokladov pre tvorbu úspor. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že s poukazom na vek a zdravotný stav otca maloletej, na ďalšie vyživovacie povinnosti otca a jeho ustálený mesačný príjem, nie je na iné posúdenie požadovanej tvorby úspor, priestor. Nesprávne je podľa otca aj ďalšie konštatovanie matky, nakoľko prvoinštančný súd rozsudkom zvýšil výživné v prospech maloletej, a výživné neznížil, ako mylne uvádza matka. Matka svoje odvolanie odôvodnila aj s poukazom na ust. , , a (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené), odôvodňuje nasledovne. Otec v priebehu súdneho konania opakovane preukázal, že nemá povinnosť podania žiadneho daňového priznania. Od momentu nástupu otca do dôchodku (t.j. 01/2011), je otec maloletej nerezidentom Kanady, ktoré skutočnosti boli v konaní riadne preukázané listinnými dôkazmi. Od momentu nástupu otca do dôchodku, resp. momentom, kedy otec maloletej nebol rezidentom Kanady, nemá daňovú povinnosť nad rámec ročného vyúčtovania, ktoré ale otec v konaní riadne preukázal. Daňové listiny za roky 2008 až 2011, sú súčasťou súdneho spisu. Od roku 2011 otec maloletej založil do konania oficiálne potvrdenia, vydané Kanadskou vládou, preukazujúce jeho priemerný mesačný príjem za roky 2011 až po súčasnosť. Tvrdenia matky o nedostatočnom preukázaní daňových povinností otca sú zavádzajúce, nakoľko otec takúto daňovú povinnosť nemá! Neexistencia daňovej povinnosti otca bola v konaní preukázaná aj aplikovateľnými ustanoveniami daňových predpisov Kanady, pričom v zmysle Zákona o dani z príjmov platí, že „...V prípade, že sa jedná o nerezidenta Kanady, tomuto nerezidentovi sa zráža daň z kvalifikovaného kanadského príjmu, ktorým je napríklad o.i. mesačná výplata dôchodku. Ak je od mesačnej výplaty dôchodku odpočítaná správna suma dane, potom táto daň nerezidenta je jeho konečnou daňovou povinnosťou z tohto príjmu voči Kanade a nevyžaduje sa, aby nerezident príjem uvádzal v daňovom priznaní k dani z príjmu." Matka maloletej poukazuje na nadmerné zaťažovanie zo strany súdu, týkajúce sa preukazovania jej majetkových pomerov, keď takýto postup považuje za porušenie princípu nestrannosti a rovného prístupu. Otec maloletej si dovoľuje poukázať na tú skutočnosť, že súd vyžadoval od oboch strán konania preukázanie

rovnakých skutočností, preto sa nemôže jednať o nerovný prístup súdu k účastníkom konania. Pokiaľ sa konajúci súd opakovane dožadoval preukázania majetkových pomerov matky, tak z toho dôvodu, že matka maloletej tieto nepreukázala riadne. Otec v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že v konaní matka riadne nepreukázala svoje majetkové pomery, keď opomenula uviesť, že je vlastníčkou nehnuteľností o výmere niekoľkých hektárov. Listy vlastníctva, preukazujúce vlastnícke právo matky k pozemkom založil do konania až otec maloletej. Otec má za to, že ani ďalšie tvrdenie matky nie je pravdivé, pokiaľ uvádza, že otec maloletej „oklamal" matku maloletej v čase podpisu pôvodnej rodičovskej dohody. Otec maloletej sa voči tvrdeniu matky ohradzuje a odkazuje na ustálený právny názor Krajského súdu v Bratislave, uvedený v rozsudku č.k. -1465 (nezrušený Najvyšším súdom SR). V zmysle právne záväzného názoru Krajského súdu v Bratislave, odvolací súd v uznesení č.k. -1465 zo dňa 28.02.2014 konštatoval, že: „.V. súd I. U. R. I. R. K. T., Ž. súd N. I. N. I. W. R. na I., Ž. J. B. K. A. U. A. XX.XX.XXXX I. V. A.Ť., A. N. R. O. C. S. V. ... R. C. N. N. J. R. Ž. A., J. D. N. S. T. N. I. T., Ž. R. O. T. C.B. O. V. I. A., U. J. C. T. C. Q. N. V. C. K., O. O. C. K..“. Otec súčasne podotýka, že matka maloletej bola aj v čase uzatvárania mimosúdnej rodičovskej dohody, t.j. od mesiaca október 2007, právne zastúpená. Otec v rámci svojho vyjadrenia poukázal na to, že matkou vyčíslené mesačné náklady na maloletú boli v priebehu súdneho konania matkou účelovo menené bez ich riadneho preukázania a bez dôvodenia takých zmien. V roku 2010 matka požadovala mesačné výživné na maloletú v sume 1.400,- €, pričom mesačný príjem matky v tom čase predstavoval 1.050,- €. V roku 2011 sú deklarované mesačné výdavky na maloletú v sume 987,- € a príjmy matky v sume 636,22 € (č.l. 205 v súdnom spise). V roku 2012 na pojednávaní uskutočnenom dňa 31.03.2011 matka deklaruje mesačné výdavky na maloletú v sume 410,- €. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 20.10.2011 matka deklaruje mesačné výdavky na maloletú v sume 950,- €. Z vyjadrenia zo dňa 28.09.2012 potom vyplýva, že mesačné výdavky na maloletú sú od 01/2011 - 09/2011 sú v sume 1.544,- €, a od 10/2011-12/2011 v sume 1.201,- €. Vo svojom písomnom podaní v roku 2013 matka vyčíslila mesačné náklady na maloletú v sume 833,- €. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 30.10.2014 matka uviedla, že priemerné mesačné výdavky na maloletú sú v sume 1.055,- € ako pravidelné výdavky, a v sume 1.430,- € ako nepravidelné výdavky. V roku 2020 predstavujú matkou vyčíslené mesačné výdavky na maloletú sumu 1.212,80 €. V odvolaní zo dňa 22.07.2020 matka už poukazuje na mesačné výdavky na maloletú v sume 1.500,- €. Náklady na maloleté dieťa postupom času rastú kontinuálne, s poukazom na jeho mentálny a telesný vývoj, pokiaľ nie sú ovplyvnené mimoriadnymi okolnosťami (také v konaní preukázané neboli). Sústavnému vývoju dieťaťa by mali zodpovedať aj riadne a pravdivo vyčíslené náklady na jeho starostlivosť. Pokiaľ matka maloletej tvrdí, že mesačné náklady na maloletú sa postupom času navyšovali, potom nie je zrejmé, ako matka vyčíslovala jednotlivé výdavky na maloletú v priebehu trvajúceho súdneho konania, a prečo sa tieto nenavyšovali chronologicky. Ďalej otec poukázal na tú skutočnosť, že matka maloletej zohľadnila aj také výdavky, ktoré neslúžia pre potreby maloletého dieťaťa, a poukazuje na právny názor obsiahnutý v odôvodnení rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. -1825 podľa ktorého: „. I. J. T. K., Ž. S. C. na K. A. V. S. R. I. P. X.XXX,- E. K.. S. K. N., Ž.E. N. K. C. na K. A. J. S. C. C. X W., A. C. R. X.XXX,- E., O. po U. J. Č., I. C. Š., Š. J., C. O.. Súd N. na I., Ž. C. I. S. N.Á. K. K. C. R. H. podľa Ú. I.Š. P. XXX E., preto T. K., T. I. K.P. C. I. K. R.."., s ktorým právnym záverom sa v úplnosti stotožnil Krajský súd v Bratislave vo svojom uznesení č.k. -1465 (nezrušené Najvyšším súdom SR) zo dňa 28.02.2014. Medzi výdavky, ktoré neslúžia na uspokojovanie potrieb maloletej, patria aj náklady matky, ktorými matka umelo navyšuje deklarované náklady na maloletú, ide o opakované dovolenky niekoľkokrát do roka (napr. letenka z roku 2016 do Rio de Janeiro iba pre matku maloletej), a iné nenaliehavé dlhotrvajúce zahraničné cesty, tiež aj potraviny, ktoré neslúžia na potreby maloletej. Medzi potravinovými výdavkami, ktoré matka započítava na vrub maloletej, sú napríklad aj tieto (neuvádzame pritom všetky výdavky, ktoré si matka vyčíslila, a ktoré neslúžia pre potreby maloletej): liehoviny (pokladničný blok z 15.03.2020: Demänovka, 2 ks víno; pokladničný blok z reštaurácie pre minimálne 5 osôb zo dňa 07.03.2020: víno); pivo (pokladničný blok z 14.03.2020), laktózové potraviny (všetky matkou predložené pokladničné bloky); káva (pokladničný blok z 15.03.2020); jedlo pre psa (pokladničný blok z 11.04.2020); hnojivá (pokladničný blok z 09.05.2020); obed pre matku maloletej (pokladničný blok z 06.05.2020, z 10.03.2020); sada na postrek (pokladničný blok z 03.04.2020); dovolenkové obedy pre viac osôb, v hodnote 100 € a viac (pokladničné bloky z 18.02.2020 a 25.02.2020); a iné. Na základe súdom vykonaných dôkazov potom nie je možné sa stotožniť s takýmto vyčíslením mesačných výdavkov na maloletú. Otec má za to, že neobstojí potom ani odvolací dôvod podľa ust. , a , nakoľko matkou navrhované dôkazy nie je možné vykonať, pretože tieto neexistujú, prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, pretože matkou vyčíslené náklady na maloletú zahŕňajú aj náklady, ktoré neslúžia potrebám maloletej a matkou deklarovaný tlak alebo tieseň pri uzatváraní pôvodnej rodičovskej dohody vylučuje samotné znenie tejto dohody, v

nadväznosti na vyjadrenia matky v priebehu konania. Aké ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, a ktoré má matka maloletej na zreteli, a ktoré v odvolaní nedefinuje, nie je zrejmé. Odvolací dôvod matky v zmysle ust. a . Matka odôvodnila svoje odvolanie aj ustanovením ust. a (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), pričom ho odôvodňuje nasledovne: „. V. W. R. S. C., N. R. R. R. na Š. C. O. S., J. I. S. V. K. A. N.. Okresný súd N. I. T. A. R. H. U. A. U. Ľ. N. R. O. S. K., J. I. N.K. R. C. na R. A. F. O. O. A. X. U. R. R. C. C. W. S. S. V., O. A. O. F. N. C. Š., J. S. V.. Taktiež A. J. U. N. N. na I. K., O. O. S. K. C. U. Č.. XX V.. X zákona Č.. XXX/XXXX U.. ... Súd R. Ž. N. R. N. K. V. C. I. A.... Ž. A. N. A. T. A. K. XXXX C. C. C. X.XXX,- €. K., Č. N. S. I.Ť. N. V. C. C.. S. A.Ô. V. A. K. U. I. I. S. T. Ú. X. I., Ž. Ž. A. N. I. A. A. T. A. K. XXXX C. C. C. X.XXX,- E. K.R..... K. písomne A. A. U. C. C. X.XXX,- €. K., N. S. podľa I. „. (I.. XX W.), Ž. N. K. C. na K. A. C. X.XXX,- €., J. písomné A. O. N. C. K. N. V.? C. S. F. O. N. A. N. R. I. R., O. N. I....“. Otec uviedol, že prvoinštančný súd, posudzujúc odôvodnené náklady na maloletú R., neuznal náklad matky na doučovanie anglického jazyka maloletej, nakoľko konštatoval, že „.R. S. C. R. C. R. A. U. O. ... R. S. K. K. T., O. teda O. S. V.. Súd mal preukázané, že matka maloletej je samostatne zárobkovo činnou osobou, s predmetom činnosti tlmočenie a preklady, výučba anglického, talianskeho, nemeckého a francúzskeho jazyka. Podľa daňových priznaní predložených matkou, príjmy matky sú od roku 2014 nulové. Matka poberá od 19.08.2019 mesačný invalidný dôchodok v sume 325,70 €. Od júla 2018 do priznania invalidného dôchodku predstavoval mesačný príjem matky 240,- € ako nemocenská dávka. Matka v súčasnosti nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť, aj keď jej súčasný zdravotný stav potvrdzuje jej možnosti a schopnosti dosahovať lepšie finančné ohodnotenie. V zmysle odvolania matka nevykonáva tlmočnícku činnosť a venuje 100 % času maloletej. Z odvolania matky maloletej vyplýva, že: „Súd S. N. P. U. K. O. S. N.Ý. N. K., J. I. V. XXX% Č. I. V. K..". Otec maloletej sa plne stotožňuje s argumentáciou a postupom okresného súdu, ktorý si vyhodnotil výdavok na doučovanie anglického jazyka nad rámec bežného vyučovania anglického jazyka, ako neúčelný. Matka maloletej v konaní argumentuje vlastnými zníženými príjmami, ktoré jej postačujú iba na pokrytie nevyhnutných potrieb (odhliadnuc ale od exotických dovoleniek, ktoré matka absolvuje aj štyrikrát ročne), ale zároveň matka uvádza, že v súčasnosti nevykonáva tlmočnícku činnosť a 100 % svojho času venuje maloletej. S poukazom na uvedené a to za účelom zníženia výdavkov, z dôvodu nízkych vlastných príjmov matky, s poukazom na možnosti a predovšetkým tlmočnícke a vyučovacie schopnosti matky v anglickom jazyku, a s poukazom na voľný čas matky, ktorý matka má z dôvodu nevykonávania tlmočníckej činnosti alebo inej zárobkovej činnosti, je matkou namietaný postup súdu naopak uvážený a reflektuje na aktuálnu životnú situáciu matky a maloletej. Vyhodnotenie nákladu matky za doučovanie anglického jazyka ako neodôvodneného, reflektuje na zárobkovú situáciu matky, a zároveň poukazuje na možnosti otca, s poukazom na jeho ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Otec maloletej nikdy nehradil bežné mesačné výživné na dcéru T. vo výške 1.819,- €, a nikdy nemal vyživovaciu povinnosť voči dcére T. vo výške 1.819,- € mesačne a takto to bolo opakovane preukázané v konaní. Otec maloletej opakovane do konania predložil rozhodnutie súdu vo Francúzsku zo dňa 19.10.2000, ktoré stanovovalo výšku vyživovacej povinnosti otca maloletej voči dcére T., vo výške 3.000,- frankov mesačne (ktorá suma predstavuje cca 450,- €). V zmysle dohody rodičov pána D. a bývalej manželky - matky T., uzatvorenej dňa 20.06.1995, výška oboma rodičmi dojednaného mesačného výživného pre dcéru T. bola ešte nižšia, a to 2.000,- frankov (cca 300,- €). Rozhodnutie súdu vo Francúzsku, určujúceho výživné v prospech dcéry T., bolo prezentované na pojednávaní dňa 20.10.2011, t.j. od tohto dátumu má matka maloletej a aj súd vedomosť, že výška súdom určenej vyživovacej povinnosti voči dcére T.E., bola v sume cca 450,- € mesačne a nie v sume 1.819,- €. Výška výživného pre dcéru T., bola obdobná alebo nižšia, ako je výška mesačného výživného na R., ktorú platí ku dnešnému dňu otec maloletej. Matka o uvedených skutočnostiach týkajúcich sa výšky výživného má vedomosť, ktorú skutočnosť potvrdzujú jej vyjadrenia, napr. z 02.02.2010: „. U. U. U. N. na Okresnom I. N. C. R. N. U., I. C. X., Ž. V. I. A. U. N. K.E. A. N. I. P. XXX,- €. K....". Ide o citovanú časť vyjadrenia matky, z ktorého dôvodu je vyjadrenie matky zo dňa 12.05.2020 aj v časti o výživnom pre dcéru T. vo výške 1.819,- € zavádzajúce. Z uvedeného potom vyplýva, že otec hradil náklady za štúdium dcéry T. v Kanade, výhradne v rokoch 2009 a 2010 (teda nie celé vysokoškolské štúdium) a nejedná sa o mesačné bežné výživné, ako nesprávne uvádza matka, ale o jednorazové platby. Otec v rámci svojho vyjadrenia poukázal na to, že prvoinštančný súd v rozsudku sp.zn. z 30.11.2012, a tiež odvolací súd v uznesení č.k. -146 zo dňa 28.02.2014 a okresný súd v rozsudku č.k. -682 zo dňa 07.07.2020, zhodne ustálili matkou vyčíslené náklady na maloletú v rozpätí od 900,- € do 1.500,- € ako neprimerané. Z odôvodnenia rozsudku, v ktorom prvoinštančný súd odkazuje na právny názor Krajského súdu uvedený v uznesení č.k. -146 zo dňa 28.02.2014, z ktorého vyplýva, že: „. J. súd C. T. V. C. I. V. B., Ž. S.

R. U.W., Ž. B. C. C. na I. R. na A. R. S. D., keďže za I. N. I. R. S. K. N. I. K. C. C. C.Ý. C., O. I. N. R. na A., O. T. O. C. N., ak D. T. N. N. W. A.. R. I., J. súd B. O. C., S. N. O. N.C. C. O. N. K. C. na K., súd U. V. na N. K. C. N. C. I. XXX,- €....". Mesačné náklady na maloletú boli súdom riadne ustálené už v čase rozhodovania prvoinštančného súdu, a odvolacieho súdu podľa prvého odvolania matky maloletej a mesačné náklady na maloletú boli v tom čase súdmi ustálené vo výške cca 600,- €. Otcovi maloletej pritom v tom čase nesvedčila žiadna iná vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu, t.j. jeho finančné postavenie bolo výhodnejšie, ako v súčasnosti. Dôvodom neprimeranosti matkou uvádzaných nákladov na maloletú, sú o.i. tiež vyššie uvedené (pozn.: exotické a finančne náročné dovolenky, najmä s poukazom na deklarované príjmy matky) dovolenky, ktoré matka absolvuje s maloletou niekoľkokrát do roka, a to aj v krajinách, ktorých štátnym jazykom nie je anglický jazyk. Argument dôvodnosti častého cestovania s poukazom na výučbu anglického jazyka preto neobstojí. Z dokladov založených do konania matkou súd správne ustálil, že matka do nákladov na maloletú započítala aj svoje náklady (pozn.: potraviny a spotrebný tovar, ktorý jednoznačne nemôže slúžiť pre potreby maloletej). Obe skutočnosti, t.j. započítavanie niekoľkých, dlhotrvajúcich (aj dva mesiace) a finančne nákladných pobytov/dovoleniek v exotických destináciách do nákladov na starostlivosť o maloletú, ktoré navyše obsahujú aj výdavky pre matku, a tiež započítanie nákladov za tovar a služby, ktoré preukázateľne neslúžia potrebám maloletej, boli dôvodom pre ustálenie si mesačných nákladov na maloletú, ako ich vyhodnotil súd, ako neprimerané. Otec na záver poukázal na to, že odvolanie matky neobsahuje žiaden nový argument, ktorý by v priebehu 12 rokov trvajúceho súdneho konania nebol predmetom súdneho prieskumu. Argumenty matky, týkajúce sa nesprávneho výpočtu príjmov otca sú zavádzajúce, keď obsahom súdneho spisu sú listinné dôkazy riadne preukazujúce príjem otca v rokoch 2010 až po súčasnosť. Novou skutočnosťou v konaní je vznik ďalšej vyživovacej povinnosti otca, ktorú nemožno opomenúť. Už narodením syna S.- O. dňa 24.09.2013, vznikla otcovi ďalšia vyživovacia povinnosť vo výške 370,- € mesačne a 18.08.2020 sa otcovi narodil ďalší syn, ktorého rodný list tvorí prílohu k tomuto vyjadreniu otca. Otec maloletej má tri vyživovacie povinnosti, pričom každé z maloletých detí má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča v rovnakej miere. „Podľa U. I. N. N., Ž. C.Ý., J. H. N. W. na C. A., J. J. K. C. N., D. K. N. XX-XX% S. Č. N., I. I. N. na X. V. J.H. J. N.. Preto S. N. N. C. A. C. B. J. C. N. K. V. (W. X. K.).". Priemerný mesačný príjem otca maloletej bol v rokoch 2017-2020 nasledovný: Rok 2017: 3.795,46 € z toho 20 - 30 % zo sumy predstavuje sumu 759 € až 1.138,- €, Rok 2018: 3.264,95 € z toho 20

- 30 % zo sumy predstavuje: 652,- € až 979,- €, Rok 2019: 3.456,23 € z toho 20 - 30 % zo sumy predstavuje: 691,- € až 1.036,- €, Rok 2020: 3.284,03 € z toho 20 - 30 % zo sumy predstavuje: 656,- € až 985,- €. Výživným postihnuteľný príjem otca je potrebné rozdeliť medzi všetky maloleté deti, ku ktorým má otec vyživovaciu povinnosť, t.j. troma. Neberúc v úvahu vekový rozdiel maloletých detí, maloletá má v zmysle ustálenej judikatúry nárok na približne nasledovné výživné: V roku 2017: 253,- až 379,- €, V roku 2018: 217,- € až 326,- €, V roku 2019: 230,- € až 345,- €, V roku 2020: 218,- až 328,- €. Z uvedeného vyplýva, že otec maloletej platí ku dnešnému dňu maloletej výživné nad rámec výživného podľa ustálenej judikatúry. Napriek nesprávnemu konštatovaniu matky maloletej v odvolaní, že prvoinštančný súd znížil výživné pre maloletú, súd naopak pristúpil k zvýšeniu bežného výživného o 35,- € počnúc od 01.09.2017. Podľa právneho názoru Ústavného súdu Českej republiky, sa v obdobných prípadoch stanovuje morálna hranica pre určovanie výšky výživného povinnému rodičovi: „Podľa názoru Ústavného súdu nie je povinnosťou rodičov v priebehu obdobia, kedy majú vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom, snažiť sa ich v maximálnej možnej miere finančne zabezpečiť aj po ďalšiu časť ich života, a to ani v prípade, že by toho boli vďaka svojej majetkovej situácii schopní.“ Otec maloletej navrhuje, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. a ust. ods. l , s poukazom na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia.

20. Matka sa prostredníctvom svojho právneho zátupcu vyjadrila k vyjadreniu otca a uviedla, že vo vzťahu k tvorbe úspor otec maloletej dobrovoľne chcel úspory tvoriť a je v rozpore s logikou, aby súd zamietol tvorbu úspor pre maloletú od roku 2008 na základe argumentu, že „.(súd) R. za N., Ž. O. K. N. V. D. B. T. Ú., t.j. súd pochybil, keď posudzoval dohodnutú tvorbu úspor od roku 2008 na základe majetkových pomerov v roku 2020. Navyše je potrebné dodať, že majetkové pomery otca aj v roku 2020 tvorbu úspor umožňujú (otcom priznaný netto príjem cca 4.000,- € mesačne, pričom vlastní cenné papiere, ako aj ďalší majetok a dovolí si od roku 2008 platiť nájomné vo výške 1.800,- USD mesačne). Čo sa týka údajného zaradenia letenky matky do Brazílie do výdavkov maloletej na rok 2016, tak daná letenka bola predkladaná na účel preukazovania nízkych nákladov na otcom kritizované tropické dovolenky matky a nie na výdavky maloletej. Celkom nepochopiteľne otec R. popiera, že dcére T. prispieval 1.819,- € mesačne, pričom sám túto sumu v konaní preukázateľne uviedol, tak ako je

to aj konštatované v rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 30.11.2012, sp.zn. na strane 4: „.W.U.B.J.V. I.Ú. C. N.O.Ž.X. - W.É. U.Á.Q.Ž.X.T.V.I.T.X. Č.. U.Q.V.: XX/.XXXXX U. A.Ň.O. XX.XX.XXXX C. U.K.G.Q.E. J.V.É.H. D.V.Q. V.W.P. U.X.U.O.Ý. N.W.I.X.E. A.V. skV.R.R.X. Š.T.Ú.X.O. A.P.É.W.E. T.K.O.W.E. K.E.R.E. X.XXX,- F.W.O.R.C. (XXX E.W.), A.V. K.Á.S.O. XXXX V.N.O. B.Á.A.U.O.Q. C.Ý.Ž.X.R.É. R.O. A. K.I.O. X.XXX,- E.B..“. K argumentu otca, že jeho postihnuteľný príjem je potrebné od roku 2017 (prepočty výživného na strane 11 vyjadrenia otca) rozdeliť medzi 3 vyživované deti, je potrebné dodať, že tretie dieťa sa narodilo až 18.08.2020 a nie v roku 2017. Ako je možné, že súd prvej inštancie sa nestotožnil s písomnými dôkazmi o výdavkoch na maloletú a bez ďalšieho odôvodnenia ich odmietol ako nadnesené? Súd pritom výdavky otca, ktorý len za nájomné platí 1.800,- USD mesačne (v Egypte!) za nadnesené nepovažuje a to aj napriek tomu, že výživné má prednosť pred inými výdavkami v zmysle a rodič je povinný svoje výdavky korigovať v prospech výživného (rozsudok Krajského súdu v Žiline z 18.12.2008, sp.zn. ). Vo vzťahu k podkladničným bločkom predkladaným matkou matka uviedla, že je nereálne, aby matka 12 rokov nakupovala všetky bežné nákupy zvlášť pre R. a tak je predsa prirodzené, že na bločkoch sú aj iné výdavky do domácnosti, resp. na dovolenky. Suma výdavkov na R. bola vypočítavaná alikvótne. Na zamyslenie matka uviedla, že otec maloletej miesto podpory R. radšej svoje peniaze navyše „investuje“ na právne služby, t.j. odhaduje to na vyše 200 strán vyjadrení a na opätovné podrobné študovanie a kontrolovanie pokladničných bločkov z nákupov matky... Aj zo strany otca, ako aj zo strany súdu je argumentované vekom a zdravotným stavom otca, čo je v rozpore s vykonanými dôkazmi, keďže otec v konaní nepredložil žiadny relevantný dôkaz o tom, že by bol v zlom zdravotnom stave. Matka nerozumie, ako je možné, že súd neprihliadol na zdravotný stav matky, ktorá prekonala rakovinu a je to osoba s ťažkým zdravotným postihnutím s mierov funkčnej poruchy 80 % (Rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z 4.9.2019)! Matka sa o maloleté dieťa stará v porovnaní s otcom 100 % času, keďže otec sa od roku 2008 odmieta s R. stretnúť. Ako je potom možné, že súd výživným na R. zaťažil len cca 10 % z výsluhového dôchodku otca (bez zohľadnenia príjmov z burzy a ďalších nepriznaných príjmov) a matku pritom súd zaťažil vyživovacou povinnosťou vo výške 50 až 160 % jej disponibilného príjmu? Je výsmechom spravodlivosti, keď otec o invalidnej matke bojujúcej proti ťažkej forme rakoviny s rizikom recidívy, konštatuje nasledovné: „. C. I. R.Á. Ž. U. Č., O. J. S. I. U. I. N. S. K. O. I. A. Q. F. V..“. (strana 8 vyjadrenia otca z 02.09.2020). Prečo Okresný súd Pezinok v mene Slovenskej republiky chráni záujmy otca a nie maloletej, o ktorú sa stará matka s ťažkým zdravotným postihnutím? Matka uviedla, že si dovoľuje odvolací súd požiadať o nápravu tohto stavu spôsobeného Okresným súdom Pezinok a o ochranu záujmov maloletej R., v súlade so základnými princípmi etiky a spravodlivosti, tak ako žiada v odvolaní.

21. Otec sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadril k vyjadreniu matky a uviedol, že matka maloletej vo svojom vyjadrení konštatuje pochybenie okresného súdu, ktorý mal v rozsudku č.k. -682 zo dňa 07.07.2020 (ďalej aj ako „rozsudok") posudzovať dohodnutú tvorbu úspor od roku 2008, na základe majetkových pomerov otca v roku 2020. V zmysle vyjadrení matky chcel otec dobrovoľne tvoriť úspory pre maloletú v roku 2008, preto nepovažuje za „logické", pokiaľ okresný súd nezaviazal otca k tvorbe úspor s odôvodnením, že aktuálne majetkové pomery otca mu to neumožňujú. Otec namieta uvedené tvrdenie matky a uvádza, že okresný súd sa dostatočne vysporiadal s predmetným návrhom matky na tvorbu úspor, ktoré odôvodňuje v časti tvorby úspor v bode č. 37. rozsudku takto: „Súd R.V. N. na T. Ú. K. za I. ... V. N. C. C. I. N. C. K., K. V. I. C. N. Ú., C. J. I. K. D. C. B.Á. W.. V. súd N. na T., Ž. V. S. I. A., O. preto R. N., O. C. K. Ú. C. I. N. K.. V. T. T. V. U., Ž. V. K. E. Ď. C. N..". Podľa , dôkazy a tvrdenia účastníkov konania hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva (ďalej len „"). V tejto súvislosti otec zdôrazňuje, že skutkový stav na strane otca sa od roku 2008, výrazne zmenil. Otec v rozhodnom období začal poberať starobný dôchodok a jeho mesačný príjem sa znížil cca o 1.000,- €, a súčasne mu vznikli ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom. Na konania podľa sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak (ust. ). V zmysle ust. , je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Pravidlo obsiahnuté v citovanom ustanovení určuje, že súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, alebo na základe nesporných skutočností tvrdených účastníkmi konania, ak o ich pravdivosti nemá súd dôvodné a závažné pochybnosti v čase vyhlásenia jeho rozhodnutia. Súd pri rozhodovaní veci nemôže brať do úvahy skutočnosti, ktoré nastali v minulosti, a v čase vyhlásenia rozhodnutia sa zmenil skutkový stav, ale ani predvídať skutočnosti, ktoré v čase vyhlásenia ešte nenastali (napr. ďalšie vyživovacie povinnosti otca). Skutkový stav v čase vyhlásenia rozhodnutia je pre súd

záväzný a rozhodujúci v sporových i nesporových konaniach. Otec taktiež v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že matka maloletej vo svojom vyjadrení opakovane uvádza nepravdivú informáciu, že otec prispieval na výživu dcéry T. mesačným výživným v sume 1.819,- €. Otec znovu namieta tieto nepravdivé skutkové tvrdenia matky a uvádza, že bežné výživné na dcéru T., bolo určené rozhodnutím príslušného súdu vo Francúzsku zo dňa 19.10.2000 vo výške 450,- € (3.000,- frankov). Rodičovská dohoda medzi matkou T. a otcom maloletej, určovala vzájomne dohodnuté výživné v menšej sume 300,- € mesačne. Právne záväzné rozhodnutie francúzskeho súdu bolo založené do súdneho spisu na pojednávaní dňa 20.10.2011. Právny zástupca otca v konaní opakovane apeloval na opravu mylnej citácie z pojednávania uskutočneného dňa 30.11.2012 s odôvodnením, aby súd predišiel prípadnej nesprávnej interpretácii, nakoľko mesačné výživné na dcéru T. predstavovalo 450,- €, a nikdy nepredstavovalo 1.819,- €. Matka maloletej vo svojom vyjadrení vytýka okresnému súdu postup, keď sa tento nestotožnil s ňou vyčíslenými výdavkami na maloletú: „. S. K., Ž. I. súd R. I. písomnými A. V. C.A. na K. O. D. Ď. X. V. O. R.?". Okresný súd na základe vykonaného dokazovania, posudzoval mesačné výdavky na maloletú v bode č. 18. (pozn.: tiež bod č. 35.) rozsudku a následne odôvodnil svoje rozhodnutie v tejto súvislosti v bode č. 36. rozsudku takto: „. N., Ž. C. na K. A. R. I.Ť. X. na B. X. C. C. B. U., O. O. na B. C. V. H. N. K. A., O. T. O. A. A., J. S. I. I. I. Ž.. R. S. O. C.É., O. D. táto A. V. I. W., J. I. O. R. na K. A. U. O. I. C....". V nákladoch maloletej, ktoré matka vyčíslila a predložila súdu, sa nachádzajú viaceré položky, ktoré preukázateľne neslúžia na uspokojovanie nevyhnutných potrieb maloletej. Pokiaľ matka na podporu tvrdení ohľadom mesačných výdavkov na maloletú predkladá do konania pokladničné bločky, potom je potrebné z týchto odrátať položky, ktoré neslúžia a ani nemôžu slúžiť na uspokojovanie potrieb maloletej. Okrem opakovaných dovoleniek niekoľkokrát do roka, medzi náklady na maloleté dieťa si matka započítala aj tieto svoje výdavky: liehoviny (pokladničný blok z 15.03.2020: Demänovka, 2 ks víno; pokladničný blok z reštaurácie pre minimálne 5 osôb zo dňa 07.03.2020: víno); pivo (pokladničný blok z 14.03.2020): laktózové potraviny (všetky matkou predložené pokladničné bloky); káva (pokladničný blok z 15.03.2020): jedlo pre psa (pokladničný blok z 11.04.2020); hnojivá (pokladničný blok z 09.05.2020); obed pre matku maloletej (pokladničný blok z 06.05.2020, z 10.03.2020); sada na postrek (pokladničný blok z 03.04.2020); dovolenkové obedy pre viac osôb, v hodnote 100,- € a viac (pokladničné bloky z 18.02.2020 a 25.02.2020); a iné. Krajský súd v Bratislave v uznesení č.k. -1465 zo dňa 28.02.2014, ako súd odvolací konštatoval v odôvodnení svojho rozhodnutia, že: „....K. C. na K. C. K. C. I. C. X.XXX,- €. I. R., I. U. J. I. V. súd C. P. W. I.....". Matka maloletej vo svojom vyjadrení vytýka postup súdu, ktorý pri rozhodovaní vzal do úvahy zdravotný stav otca, keď uvádza, že: „. U. I. V., O. O. U. I. I. S. O. C. O. U. I. V., Č. S. C. W. I. C. A., keďže V. C. J. R. Ž.X. W. A. V. T., Ž. D. D. C. U. U. I..“. Otec sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením okresného súdu v bode č. 36. rozsudku, ktorý v tejto súvislosti na základe vykonaného dokazovania, uviedol nasledovné konštatovanie: „. B. C. C. C. súd A. Ú., Ž.E. V. K. R. O. vzhľadom na svoj C. O. U. I. D. O. R. I. V. R. N., O. C. Ď. N. Č..". Okresný súd v rozsudku a ani otec v konaní, neargumentovali zlým zdravotným stavom otca. Otec maloletej opisuje svoj zdravotný stav primeraný veku otca, keď otec maloletej bude mať 70 rokov a svoj zdravotný stav špecifikoval napr. vo svojom písomnom vyjadrení z 31.03.2020, v ktorom uviedol, že: „. K. K. XX W. O. S. U. I. S. N. C., N. B., Ž. R. Ž. U. U. Ť.. V. K. N. C. N. I. V., na S. V. K. Š. U. O. C. K. N. V. U. na S. V.Á.. C. K. B. A. N. Q. V. V. U. A. N. I. na A. V. O. T. V. J., R. K. V. (N.-I. V.U. O. I., J. S. V. J. H. R. O. D. K. D.). C. I. I. C. K. R. U. Ť.: C. P., O. C. W., J. W. Ž., V. Ž. N. O. D. N.. V. B. K. na N. N. B. U. Ť., N. U. I. V. I. U. R., R. I. S. V. P. U. N.. K. C. na Q. O. U. I., J. R. S. H. N., N. P. XXX,- €..". Na základe uvedeného je podľa otca vyjadrenie matky aj v tejto časti nepravdivé a zavádzajúce, pričom je zrejmé aj bez ďalšieho dokazovania, že do budúcnosti sa zdravotný stav otca nebude zlepšovať. Matka vo svojom vyjadrení neuvádza žiadne také nové skutočnosti, ktoré by neboli predmetom dokazovania v tomto konaní a otec poukazuje na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. -682 zo dňa 07.07.2020, ktorý sa dostatočne vysporiadal so všetkými tvrdeniami účastníkov konania, nielen matky maloletej. Z vykonaného dokazovania je zrejmá podstatná zmena pomerov na strane otca, ktorý má ku dnešnému dňu 3 vyživovacie povinnosti, vrátane vyživovacej povinnosti k maloletej, pričom každé z maloletých detí má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča v rovnakej miere. Otec maloletej prispieva na výživu maloletej R. výživným, ktoré je nad rámec zaužívaného výživného, v zmysle ustálenej judikatúry. Otec maloletej navrhuje, s poukazom na preukázaný skutkový stav, vyjadrenia účastníkov konania, vykonané dokazovanie a právne záväzný názor Krajského súdu v Bratislave v uznesení č.k. -1465 zo dňa 28.02.2014, aby odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny.

22. Matka sa opätovne prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila k vyjadreniu otca a uviedla, že aj napriek tomu, že otec mal dcére T. platiť sumu 450,- € mesačne, tak sám potvrdil, že dcére T. dobrovoľne prispieval výživné v sume 1.819,- € mesačne, keďže študovala na vysokej škole. Táto suma

1.819,- € bola potvrdená aj na strane 4 rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 30.11.2012, sp.zn. , čo teraz právny zástupca otca spochybňuje a obviňuje matku, že uvádza nepravdivé informácie. Je preto potrebné konštatovať, že nie je to matka, ktorá uvádza nepravdivú informáciu, ale práve otec maloletej, ktorý opakovane a preukázane súd klamal napríklad v tak zásadnej otázke, ako je výška jeho príjmu. Právny zástupca otca na pojednávaní dňa 12.11.2008 súdu tvrdil, že otec má príjem cca. 80.000,- SKK (cca. 2.650,- €) mesačne, pričom až po opakovaných výpočtoch a podkladoch od matky následne (13.07.2011 a 20.04.2012) priznal, že nezarábal 80.000,- SKK (cca. 2.650,- €) ako tvrdil, ale mal od roku 2008 príjem cca. 4.000,- € mesačne. Matka v rámci svojho vyjadrenia uviedla, že sa oprávnene domnieva, že ani otcom priznaný príjem cca 4.000,- € mesačne nie je pravdivý údaj. Ako vyplýva z dôkazov a vyjadrení matky z 29.09.2011 a z 28.05.2012, tak bol priemerný príjem otca od 4.5.2008 dokonca až 6.570,- € mesačne. Matka má za to, že súdy Slovenskej republiky sa v tomto konaní dopustili porušenia základných ľudských práv R., v zmysle článku 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolu č. 11, , ods. 1 , v zmysle čl. 24, ods. 2 Charty základných práv EÚ, keďže odmietli priznať vyššie výživné pre maloletú R., pričom svojvoľne označili aj preukázané výdavky za „neprimerané“ a hrubo ignorovali právo maloletej na vzdelanie v anglickom jazyku a to aj napriek tomu, že je to rodný jazyk jej otca, súrodenci maloletej vzdelanie v tomto jazyku dostali a maloletá je dokonca občanom Kanady, kde je úradným jazykom angličtina. Okrem uvedených základných ľudských práv maloletej spočívajúcich v práve na vzdelanie, spôsobili súdy v tomto konaní aj diskrimináciu R. v zmysle , keďže R. má rovnaké právo na vzdelávanie, ako jej súrodenci. Súdy sa v tomto konaní stotožnili s tvrdením otca, že výdavky na maloletú vo výške 1.000,- € sú neprimerané. Jednou zo základných povinností súdnej moci v Slovenskej republike je v zmysle ochrana záujmov maloletých detí. V tomto konaní súdy evidentne ochraňujú záujmy otca a nie maloletej, lebo napr. nájomné 1.800,- USD mesačne, ktoré platí otec nemôže mať prednosť pred výživným, resp. pred právom maloletej na vzdelanie. Ako je možné, že súdy matke vyčítajú nadštandard, ktorý zabezpečuje svojej dcére a ignoruje nadštandardný životný štýl otca? Maloletá R. má právo na vzdelanie v anglickom jazyku, a preto je potrebné v tomto prípade prelomiť doktrínu, že nie je možné priznať mesačné výživné vo výške vyššej, ako sú preukázané výdavky (ďalej v texte tiež ako „doktrína“). Ak to majetkové pomery otca umožňujú, tak je povinný prispieť maloletej na vzdelanie v anglickom jazyku a súd je povinný ochrániť záujem a základné ľudské práva maloletej, čo sa však žiaľ v tomto konaní nestalo. Vzhľadom k predmetnej doktríne, by si matka maloletej musela požičať peniaze, aby mohla zabezpečiť dcére vzdelanie v anglickom jazyku, keďže otec maloletej neprispieva na výživné toľko, koľko mu to jeho majetkové pomery umožňujú. Aplikovanie doktríny v tomto prípade pôsobí zjavne v rozpore so spravodlivosťou, lebo matka nemá ako preukázať budúce výdavky na vzdelanie maloletej, keďže si tieto výdavky nemôže dovoliť. Takáto patová situácia vyhovuje otcovi, ktorý takto môže ušetriť na úkor maloletej. Súdy už teraz matke vyčítajú nadštandardné preukázané výdavky, pritom sú však povinné ochrániť záujmy maloletej a nie otca, ktorého majetkové pomery vzdelanie R. v anglickom jazyku jednoznačne umožňujú. Podľa doktríny o preukázaných výdavkoch by matka mohla žiadať zvýšenie výživného až potom, ako by dieťa prihlásila do súkromnej školy s anglickým vyučovacím jazykom. Matka však nemá dostatok prostriedkov na úhradu ročného školného v takýchto zariadeniach, ktoré je v rozpätí od 15.000,- € do 20.000,- €, t.j. cca. 1.200,- € až 1.600,- € mesačne. Z výživného 500,- € mesačne nie je možné takéto školné platiť. Súdy teda prieťahmi v konaní a aplikovaním doktríny preukázaných výdavkov spôsobili, že maloletá R. nedostáva vzdelanie v anglickom jazyku. Doktrína preukázaných výdavkov jednoznačne má svoje opodstatnenie pri posúdení oprávnenosti a nevyhnutnosti vynaloženia daného výdavku na dieťa, avšak daná doktrína musí byť prelomená, resp. nemôže byť aplikovaná v prípade, keď v jej dôsledku dochádza porušeniu dôležitých záujmov maloletej, resp. dokonca až k porušeniu základných ľudských práv NaT.. Skutočne otcovi prekáža, že pokladničné bločky preukazujúce výdavky na maloletú zahŕňali ako napr. hnojivo, či postrek do záhrady, ktorú užíva maloletá, či dokonca jedlo pre psa maloletej? Matka uviedla, že opakuje, že výdavky maloletej boli vypočítavané alikvótne. Domnieva sa, že požiadavka na preukazovanie výdavkov upierajúce možnosť alikvótneho výpočtu výdavkov počas 12 rokov trvania tohto súdneho konania je v rozpore s právom na rešpektovanie súkromného a rodinného života v zmysle článku 8 Dohovoru, , ods. 1 a to obzvlášť preto, lebo matka prekonala rakovinu hrubého čreva a je ako onkologický pacient osoba s ťažkým zdravotným postihnutím. Matka uviedla, že si dovoľuje požiadať súd, aby uznal alikvótny výpočet výdavkov na maloletú, keďže je naozaj nereálne, aby matka 12 rokov nakupovala všetky bežné nákupy zvlášť pre R., resp. aby tieto bločky teraz prepočítavala. Otec maloletej by mohol byť vdačný, že matka R. prežila rakovinu a mohol by ju aj R. radšej podporovať a nie vyhadzovať peniaze na toto súdne konanie.

23. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), túto prejednal s nariadením pojednávania, nakoľko pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia boli splnené zákonné podmienky (bolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie,) a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné. Na pojednávaní konanom dňa 02.02.2022 a dňa 27.04.2022 odvolací súd zopakoval dokazovanie oboznámením listín spisu, a súčasne doplnil dokazovanie za účelom ozrejmenia skutočného stavu veci a následne dňa 27.04.2022 vo veci verejne vyhlásil rozsudok ( , ).

24. Otec na základe dopytu odvolacieho súdu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne doložil do spisu listiny, z ktorých vyplýva príjem otca a to konkrétne mesačný príjem otca maloletej v roku 2020, zahŕňajúc penzijný príjem a príjmy z americkej, a kanadskej burzy, ktorý predstavoval sumu 3.588,45 €/ mesačne. Mesačný penzijný príjem otca v roku 2020 predstavoval sumu 3.492,- €. Mesačný penzijný príjem preukazuje otec potvrdeniami z banky za mesiace január, jún a december 2020, pričom mesačný príjem bol za každý mesiac v roku 2020 rovnaký. Mesačný burzový príjem otca z kanadskej burzy v roku 2020 predstavoval sumu 51,84 €. Z priloženej prílohy vyplýva celkový príjem z kanadskej burzy za celý rok 2020. Ročný príjem z kanadskej burzy predstavoval sumu 2.209,63 CAD. Po zdanení 15 % daňou (15 % z 2.209,63 = 331,59) príjem predstavoval 1.878,04 CAD. Po odpočítaní poplatkov (sumy 926,29 CAD) príjem predstavoval 951,75 CAD. Ročný burzový príjem otca, po prepočítaní na menu EUR, predstavoval 622,06 €. Mesačný burzový príjem otca (622,06 ÷ 12) preto predstavuje 51,84 €. Mesačný burzový príjem otca z americkej burzy v roku 2020 predstavoval sumu 44,61 €. Z priloženej prílohy č.6 vyplýva celkový príjem otca maloletej z americkej burzy za rok 2020, ktorý ročný príjem predstavoval sumu 2.258,18 USD. Po zdanení sumou 309,37 USD príjem predstavoval sumu 1.948,81 USD. Po odpočítaní poplatkov (sumy 1.337,64 USD) príjem predstavoval 611,17 USD. Ročný burzový príjem otca, po prepočítaní na sumu EUR, predstavoval 535,27 €. Mesačný burzový príjem otca (535,27 ÷ 12) preto predstavuje 44,61 €. Mesačný príjem otca v roku 2021, zahŕňajúc penzijný príjem a príjmy z americkej a kanadskej burzy, predstavoval sumu 3.792,59 EUR. Mesačný penzijný príjem otca v roku 2021 predstavoval sumu 3.641,55 €. Mesačný penzijný príjem preukazuje otec potvrdeniami z banky za mesiace január, júl a december 2021, pričom mesačný príjem bol za každý mesiac v roku 2021 rovnaký. Mesačný burzový príjem otca z kanadskej burzy v roku 2021 predstavoval sumu 100,28 €. Z priloženej prílohy vyplýva celkový príjem z kanadskej burzy za celý rok 2021. Ročný príjem z kanadskej burzy predstavoval sumu 2.668,42 CAD. Po zdanení 15 % daňou (15 % z 2.668,42 = 400,26) príjem predstavoval 2.268,16 CAD. Po odpočítaní poplatkov (sumy 483,60 CAD) príjem predstavoval 1.784,56 CAD. Ročný burzový príjem otca, po prepočítaní na menu EUR, predstavoval 1.203,34 €. Mesačný burzový príjem otca (1.203,34 ÷ 12) preto predstavuje 100,28 €. Mesačný burzový príjem otca z americkej burzy v roku 2021 predstavoval sumu 50,76 €. Z priloženej prílohy vyplýva celkový príjem z americkej burzy za celý rok 2021. Ročný príjem z americkej burzy predstavoval sumu 1.875,22 USD.13 Po zdanení 15 % daňou (15 % z 1.875,22 = 281,28) príjem predstavoval 1.593,91 USD. Po odpočítaní poplatkov (sumy 873,02 USD) príjem predstavoval 720,89 USD. Ročný príjem otca, po prepočítaní na sumu EUR, predstavoval 609,11 €. Mesačný burzový príjem otca (609,11 ÷ 12) preto predstavuje 50,76 €. Otec vyčíslil svoje aktuálne výdavky spolu so započítaním výživného na sumu vo výške 3.660,- €, pričom v uvedenom je zohľadnená aj vyživovacia povinnosť na maloletého W. nar. XX.XX.XXXX a na maloletého S. O. nar. XX.XX.XXXX.

25. Z výsluchu právnej zástupkyne otca v konaní pred odvolacím súdom odvolací súd zistil, že otec toho času býva v Egypte v Káhire, pričom za nájom v Egypte uhrádza sumu 1.200,- €. Na dopyt odvolacieho súdu, prečo otec žije v Egypte a nie vo Francúzsku so svojimi maloletými deťmi právna zástupkyňa otca uviedla, že to je jeho rozhodnutie a netreba za tým hľadať nič viac. Otec má toho času vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom a to voči maloletej R. nar. XX.XX.XXXX, voči maloletému S. O., nar. XX.XX.XXXX a voči maloletému W. nar. XX.XX.XXXX. Odvolací súd taktiež zistil, že otec už od 05/2010 nemá vyživovaciu povinnosť voči plnoletej dcére T. vo výške 450,- €. Pre prehľadnosť odvolací súd zisťoval mesačný príjem otca v roku 2021, zahŕňajúc penzijný príjem a príjmy z americkej a kanadskej burzy, ktorý predstavuje sumu 3.792,59 EUR. Pokiaľ ide o majetkové pomery otca týkajúce sa jeho bytu vo Francúzku, vo vzťahu ku ktorému malo prísť k určitej forme vyporiadania medzi bývalou manželkou otca a otcom maloletej R. odvolací súd zistil, že otec vlastnil podiel na predmetom byte vo Francúzsku o veľkosti 35 %, tento byt bol vyporiadaný v rámci vyporiadania masy BSM s bývalou manželkou otca vo Francúzsku tak, že otec bol vyplatený za predmetný podiel bytu vo výške 115.000,- € v roku 2011, pričom otec uviedol, že túto sumu spotreboval. Zároveň otec

prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že toho času nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Na žiadosť odvolacieho súdu boli zo strany otca doložené doklady preukazujúce zostatky na bankových účtoch otca, z ktorých vyplýva, že zostatok kreditného úveru zostatok na francúzskom bankovom účte po odpočítaní kreditného úveru je vo výške 8.990,91 EUR a z výpisu kanadského bankového účtu vyplýva, že zostatok na tomto účte je 1.436,15 EUR. Otec rovnako zdokladoval, že maloletý S. O. navštevoval denné centrum a zároveň štátnu školu vo Francúzsku, avšak odvolaciemu súdu neuviedol náklady, ktoré za maloleté deti vo Francúzsku reálne uhrádza. Pokiaľ ide o majetkové pomery manželky otca odvolací súd doplneným dokazovaním zistil, že do konania otec predložil predmanželskú dohodu medzi otcom maloletej a matkou ich spoločných maloletých detí vo Francúzsku, v zmysle ktorej bolo ich bezpodielové spoluvlastníctvo zrušené. Podľa tejto predmanželskej dohody zmluvné strany vyhlásili, že prijímajú právny režim oddelenia majetkových podstát, manželia nezdieľajú spoločnú domácnosť, z ktorého dôvodu ich príjmy nepodliehajú ani spoločnému zdaneniu ich príjmov a ani sa nepodieľajú na spoločnej majetkovej podstate. Na základe uvedeného otec nevyčíslil a neuviedol príjem svojej manželky vo Francúzsku, a taktiež nedokladoval reálne výdavky na maloleté deti vo Francúzsku. Otec taktiež v rámci svojho vyjadrenia poukázal na to, že matka v rámci posledného vyjadrenia uviedla, že maloletá R. navštevuje súkromnú školu American Academy in Bratislava s.r.o., v ktorej školné v školskom roku 2021/2022 predstavuje sumu 3.480,- EUR ročne a školné v školskom roku 2022/2023 predstavuje 10.400,- EUR ročne. Otec má za to, že s poukazom na nedostačujúce majetkové pomery oboch rodičov nemôže súhlasiť so štúdiom maloletej na súkromnej strednej škole American Academy in Bratislava s.r.o. Otec zdôraznil, že matka maloletej deklaruje svoje mesačné príjmy prostredníctvom invalidných dôchodkov v sume 216,60 EUR mesačne, z dôvodu schopnosti matky vykonávať zárobkovú činnosť, avšak podľa matkou založených daňových priznaní matka aj v roku 2019 aj v roku 2020 vykazuje výnosy aj príjmy zo samostatne zárobkovej činnosti uvedené v rámci daňových priznaní matky. Otec teda vyslovil pochybnosť ohľadom toho, ako si môže matka dovoliť hradiť tak vysoké školné v súkromnom školskom zariadení, pokiaľ deklaruje jej mesačný príjem ako invalidný dôchodok v sume 216,60 EUR. Ak matka ďalej trvá na vzdelávaní maloletej súkromným školským zariadením neprimerane vysokým školským poplatkom napriek príjmu oboch rodičov, potom takýto výdavok nemôže byť považovaný za bežný výdavok maloletej a nemôže byť podľa názoru otca zohľadnený v rámci oprávnených výdavkov na maloletú. Otec taktiež zdôraznil v závere svojho vyjadrenia, že mesačné výdavky na maloletú vyčíslené matkou sú neprimerané, že matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce priznanie výživného spätne, pred začatím konania, pričom má za to, že je potrebné rešpektovať dohodu o výške vyživovacej povinnosti zo dňa 22.5.2008, kde si rodičia dohodli výšku výživného vo výške 365,13 EUR mesačne na maloletú. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdiť.

26. Z výsluchu matky respektíve z výsluchu právneho zástupcu matky v konaní pred odvolacím súdom tento zistil, že matka je od roku 2019 uznaná invalidná v rozsahu 70 %, čo vyplýva aj z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 19.08.2019, následne od roku 2020 jej invalidita bola prehodnotená na 60 %. Matka nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, toho času vykonáva prácu tlmočníčky, a súčasne doložila jej daňové priznanie za rok 2021, z ktorého vyplýva, že zdaniteľné príjmy (výnosy) z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti má vo výške 17.800,37 €/ročne, t.j. 1.483,36 € /mesačne. Na dopyt odvolacieho súdu právny zástupca matky uviedol, že otec maloletej má ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu uhradené tak bežné, ako aj zročné výživné na maloletú R.. Odvolací súd dopytom cez právneho zástupcu matky zistil, že matka za účelom úhrady školného na maloletú R. predala svoje pozemky za hodnotu cca 9.000,- až 10.000,- €. V prípade potreby predá ďalšie pozemky, za účelom úhrady školného na maloletú R.. Odvolací súd taktiež zistil, že matka je výlučnou vlastníčkou rodinného domu v Limbachu bez zaťaženia hypotekárnym úverom (má pôžičku od rodičov) a súčasne je matka vlastníčkou garsónky v Rači, na ktorú čerpala úver vo výške 69.400,- €. Právny zástupca matky poukázal na to, že otec spotreboval sumu vo výške 115.000,- € získanú otcom za vysporiadanie 35 % podielu na bytu vo Francúzsku, a taktiež zdôraznil, že otec síce deklaruje poberanie benefitov z akcií a cenných papierov, avšak otec vedome neuviedol samotnú hodnotu týchto akcií resp. cenných papierov, ktoré spadajú do majetku otca a ako také majú veľmi vysokú hodnotu. Právny zástupca matky v konaní pred odvolacím súdom ďalej poukázal na vysoké zostatky otca na jeho účtoch v rokoch 2011 až 2014, ktoré boli až v hodnote okolo 400.000.000,- €. Zdôraznil, že napriek tomu, že otec maloletej toho vyslovil nesúhlas s prihlásením a navštevovaním súkromnej strednej školy zo strany maloletej, nemôže sa k svojím deťom stavať diskriminačne, z dôvodu, že svojej dcére T. umožnil študovať na súkromnej škole.

27. V danom prípade odvolací súd vzhliadol uvedenú vec ako náročnú z hľadiska riadneho zistenia skutočného stavu veci. Pre objasnenie niektorých námietok znesených v rámci konania, ako aj v rámci podaného odvolania zo strany matky vo vzťahu ku ktorým odvolací súd nezistil odpovede ani prostredníctvom verejne dostupnej siete t.j. internetu, odvolací súd uvádza, že relevantné odpovede na všetky požadované otázky by musel zistiť cez Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Ottawe, pričom k uvedeným zisteniam by bolo potrebné realizovať aj dôkaz a to zabezpečenie daňových priznaní otca, na základe požiadavky matky vznesenej v rámci konania na súde prvej inštancie. Vykonanie takéhoto dôkazu (zabezpečenie daňových priznaní otca za rozhodné obdobie s typom NR 4) by sa dalo realizovať iba na základe medzinárodnej zmluvy uzavretej medzi Československou republikou a Spojeným kráľovstvom VB a Írska o právnej pomoci vo veciach občianskych (vyhl. č. 70/1926 Zb. <https://www.aspi.sk/products/lawText/1/4144/1/2>), podľa ktorej je možné realizovať dôkaz v konkrétnom konaní. Odvolací súd ohľadom výkladu, či každý občan t.j. aj starobný dôchodca (v danom prípade nerezident) musí podávať daňové priznanie na území Kanady a to až do svojej smrti, ustálil, že požiadavka matky na podanie daňového priznania otca je relevantná, nakoľko podľa právneho názoru odvolacieho súdu každý občan t.j. aj starobný dôchodca (v danom prípade nerezident) musí podávať daňové priznanie na území Kanady, pričom v danom prípade bolo potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že otec poberá výnosy z akcií resp. z cenných papierov. Odvolací súd však vzhľadom k náročnosti celého dokazovacieho procesu dopytom cez právneho zástupcu matky zisťoval, či právny zástupca matky zotrváva na vykonaní tohto dôkazu, a na odvolacom pojednávaní odvolací súd účastníkom ozrejmil, že realizácia tohto dôkazu môže trvať približne 6 mesiacov až 1 rok a výsledok z realizácie tohto dôkazu môže byť aj taký, že príslušný úrad v Kanade odmietne poskytnúť všetky „rozhodné“ daňové priznania otca. Z týchto dôvodov právny zástupca matky uviedol, že vzhľadom k náročnosti realizácie tohto dôkazu, ako aj vzhľadom k dĺžke trvania konania, netrvajú na vykonaní tohto dôkazu. Napriek nerealizovaniu tohto dôkazu bolo podľa názoru odvolacieho súdu potrebné zohľadniť, že otec doložil doklady o svojich príjmoch týkajúce sa príjmu z dôchodku a taktiež dokladoval výnosy z akcií, respektíve z cenných papierov. Samotná skutočnosť, či otec má reálne vyššie príjmy, alebo nemá momentálne nie je objektívne zistiteľná, nakoľko dôkaz na účelom doloženia daňových priznaní typu NR4 realizovaný nebol, avšak na druhej strane otec zdokladoval podľa jeho tvrdenia všetok jeho príjem (t.č. príjem zo starobného dôchodku + výnosy z akcií a cenných papierov). Z uvedených dôvodov odvolací súd ustálil, že nie je potrebné vo vzťahu k otcovi uplatniť fikciu príjmu otca (§ 63 ods. 1 Zákona o rodine) a pri určovaní výšky výživného odvolací súd vychádzal z dokladov predložených zo strany otca, t.j. zo všetkých zdokladovaných príjmov otca.

28. Pokiaľ ide o námietku matky, že súd prvej inštancie v rozpore s predloženými dôkazmi ustálil výdavky na maloletú vo výške 600,- € až 730,- € a nie 1.000,- € tak, ako to objektívne zdokladovala matka v konaní pred súdom prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že už z rozhodovacej praxe súdov odvolací súd a rovnako aj súd prvej inštancie posudzuje oprávnené výdavky na to-ktoré dieťa, v tom-ktorom veku. Je zrejmé, že dieťa, ktoré má 5 rokov nebude mať výdavky rovnaké, ako dieťa vo veku 17 rokov a to samozrejme bez ohľadu na príjem otca a jeho životnú úroveň. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie aj s ohľadom na rozhodovaciu prax ustálil, že výdavky týkajúce sa maloletej R. v rozmedzí od 04.05.2008 (deň narodenia maloletej) až do 04/2022 rozhodnutia odvolacieho súdu (toho času bude mať maloletá R. 14 rokov) sa odôvodnene pohybovali vo výške od 550,- € do cca 950,- €, pričom takto ustálené výdavky boli zo strany odvolacieho súdu ustálené s ohľadom na bežnú rozhodovaciu prax súdov v danej oblasti, ako aj na jednotlivé doklady preukazujúce reálne výdavky matky na maloletú. V konaní bolo nesporné, že matka každý rok vyčíslila výdavky na maloletú R. v inej výške. V roku 2020 vo výške 1.212,80 €/ mesačne, v roku 2019 vo výške 907,10 €/mesačne, v roku 2018 vo výške 1.012,17 €/mesačne, v roku 2017 vo výške 908,22 €/mesačne, v roku 2016 vo výške 950,60 €/mesačne, v roku 2014 vo výške 776,- €, v roku 2013 vo výške 720,- €, v roku 2011 vo výške 807,- €, v roku 2010 vo výške 871,- €. Inými slovami, matka v rámci konania nevyčíslila výdavky primerane rastúco s vekom dieťaťa, ale rôzne, jeden rok nižšie, jeden rok vyššie. Je nepochybné, že maloletá R. má výdavky v súvislosti so školou, so stravou, s oblečením, s drogériou, s voľnočasovými aktivitami, so zdravotným stavom (bežné ochorenia), s bývaním, a iné, ktoré podľa názoru odvolacieho súdu nie je potrebné osobitne dokladovať, nakoľko ceny tovarov a služieb sú odvolaciemu súdu a rovnako aj súdu prvej inštancie známe. Na druhej strane je však pravdou, že výdavky na maloleté dieťa vo veku 2 rokov vyčíslené matkou vo výške 871,- € je možné považovať za nadhodnotené aj s ohľadom na rozhodovaciu prax súdov, a to napriek tomu, že maloletá v tom čase nenavštevovala žiadne súkromné školské zariadenie (toto začala navštevovať až vo veku 3 rokov), pričom matka v danom období poberala aj príslušnú sociálnu dávku vzťahujúcu sa k maloletému dieťaťu. Napriek dokladom a tvrdeniam predložených, respektíve tvrdených zo strany matky

je treba uzavrieť, že takto vyčíslené výdavky nezodpovedajú podľa názoru odvolacieho súdu objektívnym výdavkom detí v tomto veku. Odvolací súd k námietke matky, že súdy v rámci svojich rozhodnutí, keď neuznali výdavky matky na maloletú vo výške 1.000,- € mesačne porušili základné ľudské práva maloletej spočívajúcich v práve na vzdelanie, a týmto spôsobili v tomto konaní aj diskrimináciu R. v zmysle SR, keďže R. má rovnaké právo na vzdelávanie, ako jej súrodenci, odvolací súd udáva, že tento argument matky odvolací súd nepovažuje za dôvodný. Maloletá ako slovenský štátny občan má bezpochyby právo na vzdelanie v slovenskom jazyku na území Slovenskej republiky. Toto právo jej nikto neodopiera, pričom samotná skutočnosť, že maloletá je aj štátnou občiankou Kanady samo o sebe nespôsobuje to, že maloletej automaticky vzniká nárok na štúdium v anglickom jazyku na území Slovenskej republiky. Takýto výklad zo žiadneho ustanovenia ani z jednotlivých článkov SR nie je možné zaujať. Je treba si uvedomiť, že vec výberu školy dieťaťa je vecou dohody oboch rodičov ( Zákona o rodine), na ktorej by sa mali rodičia prioritne dohodnúť. Inými slovami, aj skutočnosť, že matka prihlásila maloletú na súkromnú anglickú školu na území Slovenskej republiky bez súhlasu otca, a v súvislosti s týmto vzdelávaním maloletej vznikli vysoké výdavky t.j. cca 1.040,- € mesačne, bez ďalšieho neznamená, že uvedený výdavok na štúdium je nutné považovať za oprávnene vynaložený. Je treba si uvedomiť, že pokiaľ takýto výdavok maloletej by bolo možné podradiť pod oprávnené výdavky iba v prípade, ak aby s takýmto výberom súkromnej anglickej školy súhlasili obaja rodičia. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že samotné kanadské štátne občianstvo neznamená, že maloletej automaticky vzniká nárok na štúdium v anglickom jazyku na území Slovenskej republiky. Vzdelanie maloletej je vecou v prvom rade dohody rodičov a v neposlednom rade je vecou schopností a možností rodičov takýto výdavok na dieťa uhrádzať. Ak má matka za to, že maloletá má právo študovať v anglickom jazyku, z dôvodu jej štátneho občianstva má možnosť maloletej dcére zmeniť domicil na územie Kanady, kde nepochybne potrebné vzdelanie podľa predstáv matky maloletá dosiahne. Na území Slovenskej republiky však nemôže argumentovať odopretím ústavného práva na vzdelanie v materinskom jazyku. Na druhej strane však odvolací súd pri určovaní výšky výživného zohľadnil skutočnosť, že otec svojej plnoletej dcére T. umožnil študovať na súkromnej škole v Kanade v rokoch 2009 a 2010, pričom takéto výdavky vo vzťahu k plnoletej dcére T. nenamietal. Na základe uvedeného odvolací súd zvolil určitý kompromis pri určovaní výšky výživného aj s ohľadom na obdobie, odkedy maloletá R. nastúpila na súkromnú strednú školu, pričom uvedené zohľadnil práve čiastočne zvýšeným výživným, napriek tomu, že už predtým pri určovaní výšky výživného odvolací súd prihliadol na prechod maloletej R. na druhý stupeň školskej dochádzky. Odvolací súd s poukazom na ďalšie námietky matky uvedené v odvolaní zdôrazňuje, že súdy v tomto konaní postupovali správne, ak neuznali výdavky matky za doučovanie anglického jazyka maloletej (hoci zo strany matky reálne vynaložené) ako oprávnené. V danom prípade výdavok matky spočívajúci v doučovaní angličtiny, kedy matka je prekladateľkou a tlmočníčkou okrem iných aj z jazyka anglického nie je možné považovať za oprávnene vynaložený. Je zrejmé, že keď matka sama disponuje vedomosťami (ovláda 7 resp. 8 cudzích jazykov), ktoré môže pre svoje dieťa odovzdať nie je pochopiteľné, prečo by za týmto účelom musela vynakladať ďalšie finančné prostriedky, ktoré následne vyčísli v rámci oprávnených výdavkov na maloletú. Nepochybne matka vzhľadom ku svojim k znalostiam a schopnostiam dokáže maloletú doučiť z anglického jazyka sama, a preto tento výdavok matky na maloletú sa aj odvolaciemu súdu javí ako neúčelne zo strany matky vynakladaný. Maloletá má nepochybne právo na vzdelanie vo svojom materinskom jazyku (je štátnou občiankou Slovenskej republiky a súčasne štátnou občiankou Kanady), s čím nepochybne súvisí aj kvalitná znalosť anglického jazyka, avšak aj výdavky, ktoré matka na maloletú vynakladá je treba preskúmať z hľadiska oprávnenosti ich využitia, a preto táto námietka matky uvedená v rámci podaného odvolania (doučovanie anglického jazyka) neobstojí. Matka v rámci svojho odvolania argumentuje aj tým, že súd nezohľadnil výdavky na maloletú reálne vyčíslené a vydokladované na sumu cca 1.000,- €, pričom odvolací súd však k uvedenej námietke matky musí uviesť, že matka skutočne v rámci niektorých dokladov doložených do súdneho spisu dokladovala iné výdavky, t.j. nešlo o výdavky na maloletú (krmivo pre psa, alkohol,..), a preto je prirodzené, že súd si sám ustálil oprávnené výdavky na maloletú v tom - ktorom období jej života tak, aby reálne zodpovedali výdavkom primeraným dieťaťu v tom - ktorom veku dieťaťa. Odvolací súd v tejto veci udáva, že spor o určenie výživného nie je účtovným sporom a každý prípad je treba posudzovať individuálne, nakoľko výdavky na maloleté dieťa sú prísne individualizovaná vec, ktorá závisí od veku, od zdravotného stavu, od záujmov, od vzdelania, respektíve od iných faktorov maloletého dieťaťa. Na základe uvedeného tieto námietky matky uvedené v rámci podaného odvolania odvolací súd taktiež vzhliadol ako nedôvodné.

29. Odvolací súd sa zaoberal aj argumentom matky týkajúcim sa skutočnosti, že otec sám dobrovoľne uznal, že svojej plnoletej dcére T. dobrovoľne prispieval výživné v sume 1.819,- € mesačne, hoci mal

platiť sumu 450,- € mesačne, a to v čase, keď študovala na vysokej škole. Matka poukázala na to, že táto suma výživného uhrádzaná otcom pre plnoletú dcéru T. 1.819,- € bola potvrdená aj na strane 4 rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 30.11.2012, sp.zn. . Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že napriek skutočnosti, že uvedené tvrdenia otec popiera, avšak v rámci svojho vyjadrenia založeného v súdnom spise otec uviedol, že suma vo výške 1.819,- € je pravdepodobne suma, o ktorej otec povedal, a ktorú platil za štúdium na univerzite v Kanade v roku 2009 a v roku 2010 pre jeho dcéru T.. Z uvedeného vyjadrenia otca však jednoznačne nevyplýva, či ide o mesačne uhrádzané výživné alebo jednorozovo uhradené výživné. Napriek uvedenému z predmetného vyjadrenia otca vyplýva, že otec potvrdil skutočnosť, že na svoju plnoletú dcéru T. platil dobrovoľne vyššie výživné v rokoch 2009 a v 2010 (a to buď jednorazovo alebo mesačne), napriek tomu, že mal súdom určené platiť výživné vo výške 450,- € mesačne, respektíve z uvedeného vyplýva skutočnosť, že otec svojej plnoletej dcére umožnil študovať na súkromnej školy v Kanade. Žial odvolací súd musí konštatovať, že táto skutočnosť však sama o sebe neodôvodňuje určenie vyššieho výživného pre dcéru R., napriek tomu, že v roku 2009 a v 2010 mal otec už vyživovaciu povinnosť aj voči dcére R., tá však mala v danom čase 1-2 roky. Na druhej strane odvolací súd túto skutočnosť zohľadnil pri určovaní výšky výživného na maloletú R. a to od momentu prijatia maloletej na súkromnú anglickú školu t.j. od 01.03.2022, práve z dôvodu, že otec súhlasil so štúdiom dcéry T. na súkromnej škole v Kanade, a s ohľadom na uvedené bol aj povinný podieľať sa na výdavkoch súvisiacich s týmto štúdiom plnoletej dcéry. Ak sa však matka v rámci tohto konania domáha rovnakého výživného na dcéru R., odvolací súd musí uviesť, že nie je možné z výživného dobrovoľne uhrádzaného zo strany otca pre plnoletú dcéru v období 2 rokov (počas jej štúdia) odvodzovať výšku vyživovacej povinnosti na maloletú dcéru vo veku 2 rokov a to bez ohľadu na jej oprávnené výdavky. Na základe uvedeného odvolací súd aj v tejto súvislosti vzhliadol námietku matky v tomto smere ako nedôvodnú.

30. V danom prípade odvolací súd zdôrazňuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj.

31. Z vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že otec bol od roku 2008 do roku 2011 zamestnaný ako diplomatický zástupca v Káhire, pričom jeho príjem bol v roku 2008 vo výške 4.346,46 EUR v roku 2009 vo výške 4.067,47 EUR v roku 2010 vo výške 3.556,55 EUR. Z dokazovania vo veci vyplynulo, že v priebehu roku 2011 t.j. ku dňu 31.08.2011 otec dosiahol dôchodkový vek a odišiel do dôchodku. Od tohto dňa t.j. od roku 2011 otec poberá dôchodok Avšak spolu s jeho výnosmi z akcií a cenných papierov jeho príjem v roku 2011 predstavuje sumu vo výške 3.607,77 EUR, v roku 2012 vo výške 4.171,91 EUR v roku 2013 vo výške 4.064,91 EUR v roku 2014 vo výške 3.935,68 EUR v roku 2015 vo výške 3.554,58 EUR

v roku 2016 vo výške 3.662,76 EUR v roku 2017 vo výške 3.795,46 EUR v roku 2018 vo výške 3.264,95 EUR v roku 2019 vo výške 3.456,23 EUR v roku 2020, vo výške 3.588,45 EUR a v roku 2021 vo výške 3.792,59 EUR. Pokiaľ ide o majetkové pomery otca otec bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti bytu vo Francúzku vo výške podielu 35 %, pričom tento byt po rozvode manželstva nadobudla jeho bývalá manželka v rozsahu 100 %. Odvolací súd dopytom cez právnu zástupkyňu otca zistil, že za predmetný byt otec v rámci vyporiadania BSM získal sumu 115.000,- EUR, ktoré spotreboval. Toto spotrebovanie finančných prostriedkov odvolací súd posúdil v neprospech otca, nakoľko otec mal vysoký disponibilný mesačný príjem a uvedenú sumu mohol investovať a zabezpečiť tak seba ako aj svoje deti do budúcna a nebolo potrebné z hľadiska jeho príjmu túto sumu získanú za predaj nehnuteľnosti spotrebovať. Odvolací súd taktiež zistil, že otec toho času žije v Káhire, kde platí za nájom bytu sumu cca 1.200,- až 1.300,- €, pričom tento výdavok považuje odvolací súd za nadštandardný z dôvodu, že otec má rodinu a dve maloleté deti vo Francúzsku a napriek tomu, že už nepôsobí ako diplomatický zástupca dobrovoľne žije a uhrádza si náklady za nájom bytu v Káhire, ktoré podľa názoru odvolacieho súdu nie je potrebné zo strany otca vynakladať, nakoľko k tomuto miestu, nemá podľa vyjadrenia jeho právnej zástupkyne žiadnu väzbu (rodinnú, pracovnú..). Otec nevlastní žiadne nehnuteľnosti, pričom žije zo starobného dôchodku a z výnosov z akcií a z cenných papierov. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd poukazuje na to, že výška vyživovacej povinnosti otca voči maloletej R. bola zo strany odvolacieho súdu určená s prihliadnutím na osobné, zárobkové a majetkové pomery otca, na schopnosti a možnosti otca, ale aj s prihliadnutím na oprávnené výdavky maloletej R..

32. Je zrejmé, že v danom prípade určuje súd výživné za obdobie od narodenia maloletej do dovŕšenia jej takmer 14 rokov a teda je prirodzené, že výdavky na maloletú budú vekom rásť. Ak však súd posudzuje také dlhé obdobie je potrebné ho odlíšiť práve určitými medzníkmi v živote maloletého dieťaťa, a súčasne skutočnosťami na strane rodičov. V danom prípade odvolací súd ako medzník odlíšenia výživného ustálil narodenie maloletej a jej existenciu do 3 rokov veku, následne nástup maloletej do škôlky spolu s povinnou predškolskou prípravou, nástup maloletej na povinnú školskú dochádzku, nástup maloletej na druhý stupeň povinnej školskej dochádzky, nástup maloletej na súkromnú anglickú školu, nástup otca do dôchodku, ochorenie matky a uznanie jej invalidity, príjem otca, spotrebované finančné prostriedky otca, zbytočne vynakladané náklady otca, majetok matky, spôsob života matky (cestovanie). Odvolací súd teda pri určovaní výšky výživného na maloletú zohľadnil vek a výdavky maloletej primerané veku a to konkrétne tak, že vo veku od 0 rokov do 3 rokov (t.j. do momentu nástupu otca do dôchodku, do momentu nástupu maloletej do súkromnej škôlky t.j. od 04.05.2008 do 31.08.2011) ustálil odvolací súd výživné vo výške 450,- € mesačne, (odvolací súd prihliadol na vyšší príjem otca aktívne pracujúceho ako diplomata, s vysokými životnými nákladmi, ale súčasne zobral do úvahy aj výlučnú osobnú starostlivosť matky o maloletú, s ktorou sa otec vôbec nestretával, a teda matka sa jej musí resp. musela venovať plnohodnotne 7 dní v týždni 24 hodín denne). Následne odvolací súd ustálil výživné v rozmedzí od 3 rokov do 7 rokov (t.j. od 01.09.2011 do 31.08.2014 t.j. do momentu nástupu na povinnú školskú dochádzku), pričom v tomto období bolo potrebné zohľadniť zvýšené výdavky na maloletú spôsobené nástupom do súkromnej materskej školy, starostlivosť matky, nástup otca do dôchodku, a súčasne pribudnutie ďalšej vyživovacej povinnosti na strane otca t.j. narodenie maloletého S. O. XX/XXXX). V tomto období odvolací súd ustálil výšku výživného na maloletú R. na sumu 500,- € mesačne. Následne odvolací súd zvýšil výšku výživného na maloletú R. za obdobie od 01.09.2014 do 31.08.2017 t.j. od doby kedy maloletá nastúpila na povinnú školskú dochádzku do času prechodu na druhý stupeň povinnej školskej dochádzky, a teda sa jej v tejto súvislosti zvýšili výdavky, ktoré bolo potrebné zohľadniť, pričom ide o obdobie maloletej od 7 rokov do 10 rokov, následne odvolací súd ustálil ďalšie obdobie života maloletej a to od 01.09.2017 do 28.02.2022, pričom výšku vyživovacej povinnosti v tomto období odvolací súd ustálil na sumu 650,- €, s ohľadom na prechod na druhý stupeň školskej dochádzky a zvyšujúce sa výdavky na maloletú s ohľadom na vek maloletej, pričom v rámci uvedeného odvolací súd zohľadnil aj pribudnutie ďalšej vyživovacej povinnosti na strane otca (maloletý W.), a súčasne odvolací súd zohľadnil priznanú invaliditu matky, v dôsledku závažného onkologického ochorenia. Posledným obdobím maloletej bolo obdobie od 01.03.2022 do budúcna, pričom odvolací súd v tejto súvislosti zohľadnil nástup maloletej na súkromnú strednú školu (avšak iba v obmedzujúcom rozsahu a to s ohľadom na nesúhlas otca so štúdiom maloletej R. na tejto škole), a súčasne zvýšené výdavky na maloletú prislúchajúce primerane k veku maloletej, a preto odvolací súd ustálil výšku výživného od 01.03.2022 do budúcna na sumu vo výške cca 750,- € mesačne. Uvedené stanovenie výšky vyživovacej povinnosti za jednotlivé obdobia bolo zo strany odvolacieho súdu realizované s ohľadnom na narastajúce výdavky maloletej, a súčasne s ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti t.j. osobné, zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov, avšak hlavne povinného rodiča.

33. Odvolací súd vzhľadom k vyčíslenému výživnému bol povinný zistiť, či otec má nejaký dlh na výživnom, respektíve riadne uhrádza súdom určené výživné. Odvolací súd dopytom cez právneho zástupcu matky zistil, otec má ku dňu vyhlásenia rozsudku uhradené všetko výživné (bežné aj zaostalé) v zmysle rozhodnutí súdov. Na základe uvedeného odvolací súd vyčíslil zaostalé výživné iba s ohľadom na výšku výživného určeného odvolacím súdom. V tejto súvislosti odvolací súd vyčíslil zaostalé výživné za obdobie od 4.5.2008 do 31.8.2011 zvýšené o 85,- € za 39 mesiacov a 27 dní v mesiaci máj v roku 2008 t.j. spolu 3.315,- € + 74,03 € (za máj 2008) = 3.389,03 EUR. Za obdobie od 1.9.2011 do 31.8.2014 vyčíslil odvolací súd zaostalé výživné za 36 mesiacov zvýšené oproti pôvodnému o 135,- EUR tj. spolu 4.860,- EUR. Za obdobie od 1.9.2014 do 31.8.2017 opätovne odvolací súd zvýšil výživné 135,- EUR oproti pôvodne určenému výživnému a za dobu za 36 mesiacov predstavuje sumu 4.860,- EUR. Za obdobie od 1.9.2017 do 28.2.2022 odvolací súd zvýšil výživné oproti pôvodnému o sumu 150,- €, pričom išlo o 54 mesiacov t.j. spolu 8.100,- EUR. Za obdobie od 1.3.2022 do času vyhlásenia rozsudku, pričom v mesiaci apríl 2022 sa už výživné za mesiac apríl stalo splatným (rozsudok bol vyhlásený dňa 27.04.2022, a výživné za mesiac apríl sa stalo splatným 15.-teho apríla) zvýšil odvolací súd výživné oproti pôvodne určenej sume o sumu 250,- EUR t.j. spolu 500,- EUR. Súčtom všetkých súm t.j. sumy 3.389,03 EUR + 4.860,- EUR + 4.860,- EUR + 8.100,- EUR + 500,- EUR vzniklo otcovi zaostalé výživné za celé obdobie v celkovej výške 21.709,03 EUR. Toto výživné odvolací súd vzhľadom k pomerom otca umožnil otcovi zaplatiť v lehote do šesťdesiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku, jednorazovo k rukám matky maloletej. Odvolací súd považoval za potrebné priznať výživné od narodenia maloletej R. t.j. od 04.05.2008 z dôvodu, že návrh na začatie konania bol podaný dňa 20.06.2008 a teda s prihliadnutím na skutočnosť, že žena po pôrode potrebuje určitý čas na rekonvalescenciu, na čo slúži aj obdobie šestonedelia odvolací súd zohľadnil tieto skutočnosti a mal za to, že matka podala návrh na začatie konania takpovediac ihneď po skončení šestonedelia. Na základe uvedeného možno považovať návrh matky na priznanie výživného od narodenia maloletej za oprávnený, nakoľko matka preukázala dôvody hodné osobitného zreteľa, spočívajúce v zdravotnom stave matky, ktorý vznikol v súvislosti s pôrodom maloletej R. a následným šestonedelím matky.

34. Odvolací súd taktiež zamietol návrh matky na priznanie výživného vo forme tvorby úspor a to napriek tomu, že matka sa odvolávala na dohodu, v zmysle ktorej sa otec k tvorbe úspor zaviazal. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že matka na jednej strane dohodu neakceptuje (s ohľadom na výšku výživného), avšak na druhej strane sa odvoláva na skutočnosti uvedené v tejto dohode. Odvolací súd k dohode uzavretej medzi rodičmi ohľadom úpravy práv a povinností k maloletej neprihliadal, a preto bez ohľadu na to, že otec sa v rámci tejto dohody k tvorbe úspor zaviazal, túto skutočnosť nepovažoval odvolací súd za relevantnú. Pri posúdení toho, či odvolací súd zaviaže otca na tvorbu úspor odvolací súd zohľadňoval ustanovenie § 63 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd pri určení výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, určí konkrétnu sumu a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu. Na základe uvedeného možno konštatovať, že predpokladom tvorby úspor dieťaťa z výživného sú podľa ustanovenia citovaného paragrafu výlučne majetkové pomery povinného rodiča. Tieto majetkové pomery však musia byť skutočne dané a nie iba predpokladateľne dosiahnuteľné. Majetkové pomery sa preukazujú napr. listami vlastníctva, výpisom z bankových účtov, výpisom z evidencie motorových vozidiel, ako aj inými listinami alebo inými dôkazmi. Smerodajná pre určenie výživného je životná úroveň rodičov. Životnú úroveň rodičov určujú mnohé faktory ako napr. výška úspor, leasing motorových vozidiel, dovolenky, čerpané úvery a pod. S poukazom na zistený skutočný stav veci odvolací súd ustálil, že návrh matky na priznanie tvorby úspor pre maloletú R. nie je dôvodný, nakoľko majetkové pomery otca nie sú podľa názoru odvolacieho súdu dostatočné pre priznanie tvorby úspor. Otec má síce vyšší dôchodok, ako osoba poberajúca dôchodkovú dávku na území Slovenskej republiky, avšak otec má okrem maloletej R. ešte 2 ďalšie vyživovacie povinnosti a jeho príjem ani jeho majetkové pomery podľa názoru odvolacieho súdu nie sú dostatočné pre vytváranie tvorby úspor pre maloletú. Navyše odvolací súd dodáva, že potreby a výdavky maloletej R., ako aj vyššia životnú úroveň otca bola zohľadnená odvolacím súdom v bežnom výživnom, z ktorého matka maloletej môže sama tvorbu úspor v prípade potreby realizovať. Na základe uvedeného odvolací súd návrh matky v tejto časti ako nedôvodný zamietol.

35. Právny zástupca matky navrhol aby odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania uplatnil a priznal matke náhradu trov konania z dôvodu, že práve vďaka procesnému konaniu otca dochádzalo často k predlžovaniu súdneho sporu a súdny spor trvá už toho času 14 rokov. Z týchto dôvodov je podľa názoru právneho zástupcu matky spravodlivé matke priznať nárok na náhradu trov konania. Právna zástupkyňa otca v danom prípade uviedla, že tieto tvrdenia právneho zástupcu matky nie sú pravdou, nakoľko otec vždy súdu poskytol potrebnú súčinnosť, a teda z jeho konania nemožno dovodiť, že jeho pričinením došlo k predlžovaniu súdneho konania. Právna zástupkyňa otca taktiež zdôraznila, že to bola práve matka ktorá podávala námietky zaujatosti a uplatňovala rôzne procesné požiadavky. Právna zástupkyňa otca má za to, že nie je dôvodné ani spravodlivé priznať matke nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd uvádza, že podľa ustanovenia , súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Pri hodnotení kritéria, či je priznanie nároku na náhradu trov konania s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, súd ako jediné kritérium nemôže zohľadňovať osobné a majetkové pomery účastníkov. Relevantné sú práve okolnosti prejednávanej veci. V danom prípade odvolací súd z obsahu spisu nezistil, že by otec bol ten, ktorý by spôsoboval prieťahy v konaní, a rovnako ani iným spôsobom sa podľa názoru odvolacieho súdu nepričinil k dĺžke trvania tohto súdneho sporu. Na základe uvedeného odvolací súd ustálil, že v tomto prípade je spravodlivé ponechať obom účastníkom znášanie trov konania v ich réžii, a preto tento návrh právneho zástupcu matky odvolací súd nevzhliadol ako dôvodný. O trovách konania teda odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.

36. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. -34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. ).

37. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).