Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 55/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2016 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava

Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Rohaľom

Iľkivom, Timravina 9, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa

, a , ako aj porušenie

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn.

, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. augusta

2015 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Rohaľom Iľkivom,

Timravina 9, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46

ods. 1, a (ďalej len „“), ako aj

porušenie a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola účastníčkou konania

o určenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu vedeného okresným súdom pod

sp. zn. v procesnom postavení navrhovateľky. Okresný súd rozhodol vo veci

samej rozsudkom sp. zn. zo 4. júna 2015, proti ktorému podala sťažovateľka

odvolanie.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Dňa 04. 02. 2015 Ústavný súd SR pod sp. značkou rozhodol

o sťažnosti... a konštatoval, že jej právo na spravodlivé prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov porušené bolo, pričom prikázal Okresnému súdu Pezinok konať bez zbytočných

prieťahov.

Prieťahy v konaní však pretrvávali, a preto sťažovateľka podala sťažnosť na prieťahy

v konaní č. 3 zo dňa 26. 03. 2015. Predmetné konanie začalo 20. 06. 2008 a vo veci sa už

uskutočnilo 12 pojednávaní. Odporca opakovane predkladá svoje vyjadrenia tesne pred

pojednávaním alebo priamo na ňom, pričom sa vždy opakuje situácia, že zákonná sudkyňa

napriek opakovaným upozorneniam tieto vyjadrenia protistrany zakaždým akceptuje

a konanie odročí, čím opakovane dochádza k prieťahom aj k zníženiu dôstojnosti súdneho

konania, keďže súd v každej zápisnici zaväzuje strany predložiť doklady najneskôr 10 dní

pred pojednávaním, čím sa ale následne sám neriadi a nie je schopný zabezpečiť nápravu

a prieťahy zastaviť. Táto situácia sa opakovala aj na poslednom pojednávaní dňa

19. 03. 2015. Tento stav pretrváva už niekoľko rokov a spôsobuje mojej klientke frustráciu,

stratu viery v právny štát a v neposlednom rade neúnosné finančné náklady na vymoženie

zákonného nároku na výživné na maloleté dieťa.

Na 3. sťažnosť na prieťahy v konaní odpovedal predseda Okresného súdu Pezinok

listom zo dňa 27. 04. 2015, pričom konštatoval, že sťažnosť je neprípustná. Po prešetrení

tejto veci Krajský súd v Bratislave dospel v liste zo dňa 10. 06. 2015 k záveru, že 3. sťažnosť

na prieťahy v konaní je dôvodná.“

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka poukazuje na to, že „podala voči zákonnej

sudkyni námietku zaujatosti č.2 dňa 22. 05. 2015, ktorá bola doplnená oznámením o začatí

disciplinárneho konania zo dňa 28. 05. 2015. Pojednávanie v predmetnej veci bolo vytýčené

na 04. 06. 2015. Právny zástupca navrhovateľky v danom konaní stratil z dôvodu choroby

hlas a od 01. 06. 2015 do 09. 06. 2015 bol práceneschopný. Dňa 01. 06. 2015 jeho kolega

advokát , na stránke

https://www.iustice.gov.sk overil, či sa dané pojednávanie koná, pričom zistil, že

pojednávanie bolo odročené na 02. 07. 2015. Táto informácia mu bola potvrdená aj

telefonicky na Okresnom súde Pezinok. O odročení pojednávania bola sťažovateľka

informovaná 01. 06. 2015. Ospravedlnenie neúčasti, ako aj žiadosť o odročenie PZ

sťažovateľky z dôvodu odročenia pojednávania na termín 2. júla 2015 na Okresný súd

Pezinok neposielal... Aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam bol právnemu zástupcovi

dňa 15. 06. 2015 šokujúco doručený rozsudok Okresného súdu Pezinok vo veci

zo dňa 04. 06. 2015! Rozhodnutie prvostupňového súdu je protizákonné,

v rozpore s ustanovením , keďže sudkyňa rozhodla aj napriek tomu, že

voči nej bola podaná námietka zaujatosti a svojvoľne zrušila odročenie pojednávania

v systéme. Arbitrárnym postupom súdu bolo sťažovateľke upreté právo na spravodlivý

súdny proces (porušenie čl. 6 Dohovoru) a zároveň bola účastníkovi odňatá možnosť konať

pred súdom podľa “.

Sťažovateľka žiada, aby jej bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie v sume

10 000 €, keďže „náklady na právne zastúpenie v tomto konaní v dôsledku neefektívneho

postupu súdu narástli do neúnosných súm, pričom bez podpory svojej rodiny by

sťažovateľka nemohla v danom konaní pokračovať...“.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné práva sťažovateľky podľa čl. 12, čl. 46 ods.1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2

a právo podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, postupom Okresného súdu Pezinok vo veci spis. zn.

boli porušené.

Sťažovateľke sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10 000,- Eur.

Okresný súd Pezinok je povinný sťažovateľke uhradiť trovy právneho zastúpenia

v sume 275,94 Eur na účet jej právneho zástupcu, advokáta JUDr. Martina Rohaľa Iľkiva.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

II.1 K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v napadnutom konaní

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

predovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto

možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri

predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie (, tiež napr. , , , ).

Sťažovateľka namieta, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo

k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty

dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto na

naplnenie základného práva podľa a práva podľa dohovoru

nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na

ich počet (napr. , ).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ) sa

ochrana základnému právu podľa (a tiež právu podľa

dohovoru) poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto

ochrany porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto

prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená

ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného

základného práva postupom okresného súdu, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako

zjavne neopodstatnenú ( ). Navyše zjavná

neopodstatnenosť sťažnosti, prostredníctvom ktorej sťažovateľ namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto

základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už

príslušný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127

ods. 1 (m. m. ).

Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti zistil, že

okresný súd o návrhu sťažovateľky (matky) na určenie vyživovacej povinnosti

k maloletému dieťaťu už rozhodol rozsudkom sp. zn. zo 4. júna 2015. Tento

rozsudok napadla sťažovateľka odvolaním.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu už vo veci meritórne rozhodol, a preto v tomto čase už nemohol porušovať

základné právo sťažovateľky podľa a ani jej právo podľa

dohovoru, čo v súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu zakladá dôvod na jej

odmietnutie pre zjavnú neopodstatnenosť.

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v tejto časti po predbežnom

prerokovaní odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa

, základného práva na rovnosť účastníkov konania podľa ods.

3 , práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru v spojení

s ústavným princípom rovnosti podľa postupom okresného súdu

v napadnutom konaní

Z citovaného vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných

práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc

všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže

domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom,

musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m.

).

Sťažovateľka sťažnosťou namieta postup okresného súdu v napadnutom konaní,

v ktorom meritórne rozhodol rozsudkom sp. zn. zo 4. júna 2015.

Zo samotnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka využila svoje právo podať proti

označenému rozsudku okresného súdu vo veci samej a postupu, ktorý predchádzal jeho

vydaniu, odvolanie, o ktorom bude/bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd.

Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky v danom prípade vylučuje

právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť

sťažnosti odmietol podľa z dôvodu nedostatku svojej

právomoci.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2016