Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 739/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

30. novembra 2016 predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Rohaľom

Iľkivom, Timravina 9, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa

, , a , ako aj

porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. , postupom

Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. novembra 2016 opätovne doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 12, čl. 46

ods. 1, a (ďalej len „“), ako aj

porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“),

postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) a postupom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v označených/neoznačených

konaniach.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola účastníčkou konania

o určenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu vedeného okresným súdom

pod sp. zn. v procesnom postavení navrhovateľky. Okresný súd rozhodol

vo veci samej rozsudkom 4. júna 2015 a krajský súd rozsudkom 22. júna 2016,

proti ktorému podala sťažovateľka 28. septembra 20156 dovolanie na najvyššom súde,

o ktorom ešte rozhodnuté nebolo, a neuviedla ani spisovú značku, pod ktorou sa vedie

dovolacie konanie.

2. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla, že vo veci už podala 5 ústavných

sťažností, z ktorých iba jednej bolo vyhovené, a to v konaní pod sp. zn. ,

v ktorom ústavný súd (okrem iného) vyslovil povinnosť okresnému súdu konať

bez zbytočných prieťahov a priznal sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €.

Ostatná sťažnosť bola uznesením ústavného súdu sp. zn. z 28. januára 2016

odmietnutá s odôvodnením, že v čase podania sťažnosti už okresný súd nedisponoval

právomocou vo veci konať, pretože vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie,

ktorý inak rozhodol 22. júna 2016.

3. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné práva sťažovateľky podľa čl. 12, čl. 46 ods.1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2

a právo podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, postupom všeobecných súdov boli porušené.

Sťažovateľke priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 20 000,- Eur a náhradu trov

konania v sume 275,94 Eur na účet jej právneho zástupcu.“

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

6. Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka

veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol. Tento záver sa vzťahuje na konanie a rozhodovanie

ústavného súdu pod sp. zn. o sťažnosti sťažovateľky proti postupu

okresného súdu (bod 2), ktorú treba v tejto časti považovať za neprípustnú.

7. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,

dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu.

8. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ) sa

ochrana základnému právu podľa (a tiež právu podľa

dohovoru) poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto

ochrany porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto

prípade krajským súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená

ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného

základného práva postupom krajského súdu, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako

zjavne neopodstatnenú ( ). Navyše, zjavná

neopodstatnenosť sťažnosti, prostredníctvom ktorej sťažovateľ namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto

základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už

príslušný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127

ods. 1 (m. m. ).

9. Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti zistil,

že krajský súd o odvolaní sťažovateľky (matky) proti rozsudku okresného súdu

zo 4. júna 2015 právoplatne rozhodol 22. júna 2016. Tento rozsudok krajského súdu napadla

sťažovateľka dovolaním z 28. septembra 2016, o ktorom ešte najvyšším súdom rozhodnuté

nebolo.

10. Zo zistení ústavného súdu teda vyplýva, že krajský súd v čase doručenia

sťažnosti ústavnému súdu už vo veci meritórne rozhodol, a preto v tomto čase už nemohol

porušovať základné právo sťažovateľky podľa a ani jej právo podľa

ods. 1 dohovoru, čo v súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu zakladá dôvod na

jej odmietnutie pre zjavnú neopodstatnenosť.

11. Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v tejto časti po predbežnom

prerokovaní odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

12. Sťažovateľka sťažnosťou namietala aj postup najvyššieho súdu, ale bez toho, že

by uviedla identifikačné znaky tohto konania pred dovolacím súdom (neuviedla spisovú

značku dovolacieho konania).

Vzhľadom aj na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

odmietol podľa jednak pre nesplnenie zákonom

ustanovených náležitostí návrhu na začatie konania ( )

a jednak pre krátkosť doby, počas ktorej je predmetná vec pred dovolacím súdom, v ktorom

k prieťahom dôjsť nemohlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. novembra 2016