Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 102/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. apríla 2005

predbežne prerokoval sťažnosť Jozefa Turňu, bytom B., zastúpeného advokátkou

JUDr. V. K., N., ktorou namietal porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Brezno v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Jozefa Turňu o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. marca 2005

doručená sťažnosť Jozefa Turňu (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Brezno

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „Na OS v B. sa pod č. k. vedie konanie

vo veci žalobcu: A. M., proti žalovanému: Jozef Turňa vo veci zrušenia a vyporiadania

podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Navrhovateľka podala návrh vo vyššie

uvedenej veci na súd dňa 8. 9. 2003. Uznesením zo dňa 9. 9. 2003 mi súd uložil, aby som sa

k návrhu navrhovateľky vyjadril v lehote tridsiatich dní. Dňa 9. 10. 2003 som súdu zaslal

prostredníctvom mojej právnej zástupkyne vyjadrenie, v ktorom som sa vyjadril ku všetkým

skutočnostiam, ktoré sú predmetom konania. Po zaslaní vyjadrenia som očakával, že súd

vo veci vytýči pojednávanie“.

Následne sťažovateľ zaslal okresnému súdu dve žiadosti o nariadenie termínu

pojednávania, na ktoré však nedostal odpoveď. Dňa 3. decembra 2004 podal sťažovateľ

sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady

č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,

vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení

neskorších predpisov [účinného v relevantnom čase (ďalej len „zákon o štátnej správe

súdov“)] adresovanú predsedníčke okresného súdu (ďalej len „sťažnosť orgánu štátnej

správy súdu“). V nadväznosti na to mu bolo 21. januára 2005 doručené predvolanie

na pojednávanie nariadené na 8. február 2005, na ktorom boli vypočutí účastníci konania

a zároveň bolo rozhodnuté, že vo veci bude nariadené znalecké dokazovanie. Uznesenie,

ktorým okresný súd ustanovil znalca, bolo vydané 17. februára 2005 a sťažovateľovi bolo

doručené 24. februára 2005.

Na základe uvedeného sťažovateľ tvrdí, že okresný súd vo veci riadne nekonal

v období od 9. septembra 2003 do 18. januára 2005, čím podľa neho došlo k prieťahom

v konaní v trvaní sedemnástich mesiacov. Počnúc od 18. januára 2005 okresný súd podľa

názoru sťažovateľa vo veci riadne koná.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní jeho sťažnosti

rozhodol nálezom, že v označenom konaní bolo nečinnosťou okresného súdu porušené jeho

základné právo podľa a súčasne sa domáha priznania primeraného

finančného zadosťučinenia v sume 25 000 Sk, čo odôvodňuje tým, že „V dôsledku

nečinnosti súdu účastníci konania boli v právnej neistote“.

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený rozhodovať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju

zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané

oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone (medzi ktoré

posudzovaný prípad nepatrí). Ústavný súd je preto viazaný aj tvrdením sťažovateľa o tom,

kedy podľa jeho poznatkov skončila nečinnosť všeobecného súdu v konaní, v ktorom podľa

neho došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (m. m. , ).

Ako už bolo uvedené, sťažovateľ tvrdil, že okresný súd bol v napadnutom konaní

nečinný v období od 9. septembra 2003 do 18. januára 2005. Po tomto dátume už podľa

sťažovateľa okresný súd vo veci riadne koná. Aj vzhľadom na kvalifikované právne

zastúpenie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom nemá ústavný súd dôvod

pochybovať o takto vymedzenom období trvania zbytočných prieťahov.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (v primeranej lehote) je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia príslušného

štátneho orgánu (m. m. , , , ). Ústavný

súd v tejto súvislosti opakovane zdôraznil, že v relevantnej časti

ustanovuje imperatív, ktorý platí pre všetky súdne konania a ktorý, čo sa týka oblasti

občianskeho súdneho konania, vyjadruje predovšetkým záujem o to, aby sa čo najskôr

odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu,

pretože jeho predlžovanie sa môže v konečnom dôsledku prejaviť ako odmietnutie výkonu

spravodlivosti (napr. ).

Súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu je aj názor (napr. ,

, , ), že ochrana základnému právu podľa čl. 48

ods. 2 sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia

tejto ochrany porušovanie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto

prípade všeobecným súdom) ešte trvalo. Ak v čase, keď sťažnosť ústavnému súdu došla,

už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd

sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to,

že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby

sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo.

Preto ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená,

už k prieťahom v konaní nedochádza (a to aj napriek tomu, že vo veci nebolo ešte

právoplatne rozhodnuté), je daný dôvod na odmietnutie takejto sťažnosti pre jej zjavnú

neopodstatnenosť.

Sťažovateľ namietol nečinnosť okresného súdu v napadnutom konaní, ktorá podľa

neho skončila 18. januára 2005, pričom po tomto dátume už podľa neho k ďalším

prieťahom nedochádza. Jeho sťažnosť však bola doručená ústavnému súdu 14. marca 2005,

teda v čase, keď už okresný súd podľa jeho názoru vo veci riadne koná.

Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím

na zmysel a účel ustanovenia základom pre záver ústavného súdu,

že sťažnosť je zjavne neopodstatnená.

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a z jej príloh ústavný súd ďalej konštatuje,

že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo podľa

citovaných ustanovení zákona o štátnej správe súdov, sa v okolnostiach posudzovanej veci

prejavilo ako účinný prostriedok nápravy, ktorý mal sťažovateľ k dispozícii a úspešne ho aj

využil ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Po upozornení predsedníčky okresného

súdu na prieťahy možno z ďalšieho postupu okresného súdu, avšak aj z toho, čo uviedol

sťažovateľ, vyvodiť, že predsedníčka okresného súdu na jeho upozornenie adekvátne

reagovala a prijala v primeranej lehote potrebné opatrenia proti pokračovaniu zbytočných

prieťahov v predmetnom konaní, čím sa konanie urýchlilo a zabezpečil sa jeho ďalší

plynulý priebeh. V dôsledku toho došlo aj k odstráneniu protiprávneho stavu zapríčineného

dovtedajšou nečinnosťou okresného súdu, čo podľa názoru ústavného súdu v okolnostiach

prípadu znamená, že sťažnosť nie je aj z toho dôvodu opodstatnená.

Preto ústavný súd podľa po predbežnom

prerokovaní sťažnosti rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. apríla 2005