Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 443/2026
PDF · 237.37 KB
No categories available
I. ÚS 443/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky VÁŠ IDEÁL s.r.o., Hurbanova 20, Bardejov, IČO 44 042 876, a sťažovateľa , , , zastúpených advokátom JUDr. Matúšom Hríbom, Tehelná 46, Bardejov, proti uzneseniu Okresného súdu Senica č. k. 8Cb/126/2012-839 z 10. apríla 2026 a proti postupu Okresného súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn. 8Cb/126/2012 a proti postupu Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 21Cob/114/2017 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci
1. Sťažovateľka 1 a sťažovateľ 2 označení v záhlaví tohto rozhodnutia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 12. júna 2026 domáhali vyslovenia porušenia svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva na spravodlivé súdne konanie a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozhodnutím okresného súdu namietaným v záhlaví tohto uznesenia a postupom okresného súdu a postupom krajského súdu v napadnutých konaniach. Sťažovateľka 1 navrhuje zrušiť napadnuté rozhodnutie, vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a priznať sťažovateľke 1 finančné zadosťučinenie voči okresnému súdu vo výške 14 000 eur a voči krajskému súdu vo výške 4 000 eur, sťažovateľovi 2 finančné zadosťučinenie voči okresnému súdu vo výške 5 000 eur a priznať sťažovateľom náhradu trov konania.
2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka 1 sa v postavení žalobkyne domáhala vrátenia licenčných/franšízových poplatkov realitnej siete REMAX z dôvodu, že nedošlo k platnému prevodu v rámci tzv. trojdohody a žalovaný navyše nesplnil svoje povinnosti uzatvorenia novej zmluvy. Žalovaný jeden z poplatkov uplatnil v rámci rozhodcovského konania, kde takmer okamžite získal exekučný titul (vydaný aj bez účasti sťažovateľky 1 na konaní). Uvedeným začal žalovaný argumentovať a okresný súd v podstate rezignoval na poskytnutie súdnej ochrany s odvolávkou na rozhodcovské rozhodnutie. S ohľadom na uvedené riešila sťažovateľka 1 neplatnosť instantného rozhodcovského rozhodnutia v samostatnom konaní a zároveň sa domáhala svojich práv v predmetnom súdnom konaní.
3. Sťažovateľka 1 sa žalobou doručenou okresnému súdu 4. apríla 2012 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného SLOVAKIA TOP ESTATES, s.r.o., Bottova 1, Bratislava, IČO 36 276 065, zaplatiť sťažovateľke 1 sumu 32 542,24 eur s príslušenstvom.
4. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 8Cb/126/2012-492 zo 14. marca 2017 tak, že žalobu zamietol.
5. Proti tomuto rozsudku podala sťažovateľka 1 odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. 21Cob/114/2017-707 z 13. septembra 2022 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a návrh sťažovateľky 1 na prerušenie konania zamietol.
6. Rozsudok okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu nadobudol právoplatnosť 21. septembra 2022.
7. Sťažovateľka 1 podala 21. novembra 2022 proti rozsudku krajského súdu dovolanie a zároveň návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov v plnom rozsahu.
8. Okresný súd uznesením č. k. 8Cb/126/2012-736 z 12. decembra 2022 nepriznal sťažovateľke 1 oslobodenie od súdnych poplatkov.
9. Proti rozhodnutiu okresného súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov podala sťažovateľka 1 odvolanie 10. marca 2023.
10. Uznesením č. k. 8Cb/126/2012-786 zo 4. apríla 2023, ktoré bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, okresný súd dovolacie konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku za dovolanie.
11. Proti tomuto uzneseniu podala 27. apríla 2023 sťažovateľka 1 sťažnosť.
12. Krajský súd uznesením č. k. 5Cob/75/2023-814 z 29. septembra 2023 odmietol odvolanie sťažovateľky 1 proti uzneseniu okresného súdu č. k. 8Cb/126/2012-736 z 12. decembra 2022 o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov.
13. Okresný súd napadnutým uznesením č. k. 8Cb/126/2012-839 z 10. apríla 2026 sťažnosť proti uzneseniu o zastavení dovolacieho konania zamietol.
II. Argumentácia sťažovateľov
14. Podstatou argumentácie sťažovateľov je skutočnosť, že podľa ich názoru je napadnuté rozhodnutie arbitrárne a nepreskúmateľné a postupom okresného súdu a krajského súdu
v napadnutých konaniach dochádzalo k zbytočných prieťahom a konanie prebiehalo neprimerane dlho.
15. Sťažovatelia uvádzajú, že o zastavení dovolacieho konania bolo rozhodnuté, hoci v tom čase nebolo rozhodnuté o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov.
16. Podľa sťažovateľov dovolacie konanie bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku a hoci bola podaná sťažnosť, túto okresný súd bez adekvátneho zdôvodnenia zamietol.
17. Sťažovatelia argumentujú tým, že vôbec nebolo brané do úvahy to, že sa sťažovateľke 1 úplne odníma možnosť dovolacieho prieskumu tým, že sa jej neprizná oslobodenie od súdnych poplatkov, a to v absolútne neprípustných časových súvislostiach súdneho rozhodovania, kde rozhodovanie o sťažnosti trvalo viac ako 3 roky.
18. Proti rozhodnutiu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov podala sťažovateľka 1 odvolanie, ktoré bolo zaevidované do e-spisu 10. marca 2023, pričom následne bolo 4. apríla 2023 do e-spisu zaevidované uznesenie o zastavení dovolacieho konania. Porušovateľ až následne predložil odvolanie odvolaciemu súdu a pri rozhodovaní o sťažnosti proti zastaveniu konania spätne konštatuje správnosť svojho postupu a uvádza, že odvolací súd odvolanie zamietol, k čomu však došlo až v septembri 2023, t. j. 5 mesiacov po vydaní uznesenia o zastavení konania.
19. Okresný súd teda pred predložením veci odvolaciemu súdu rozhodol o zastavení dovolacieho konania a až následne predložil vec odvolaciemu súdu. V napadnutom uznesení sa uvedené snaží konvalidovať tým, že následne bolo odvolanie odmietnuté, čo nie je prípustné a spôsobuje totálnu zmätočnosť postupu súdu prvej inštancie.
20. Sťažovateľka uvádza, že okresný súd pred predložením odvolania nadriadenému súdu rozhodol o zastavení dovolacieho konania, čo sťažovateľka 1 napadla sťažnosťou. Nemožno sa stotožniť s tým, že nezákonný postup bol zhojený tým, že až po rozhodnutí o zastavení konania bolo odvolanie predložené nadriadenému súdu. Po nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov okresný súd vyzval sťažovateľku 1 na zaplatenie poplatku za dovolanie, čo však po rozhodnutí odvolacieho súdu neurobil.
21. Uznesenie o zastavení dovolacieho konania vydané pred rozhodnutím o odvolaní sťažovateľky 1 proti rozhodnutiu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov je preto podľa názoru sťažovateľky 1 nezákonné, na základe sťažnosti malo byť zrušené a sťažovateľka 1 mala byť opätovne vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie po rozhodnutí odvolacieho súdu o uvedenom odvolaní, k čomu nedošlo.
22. Sťažovatelia namietajú, že v konaní dochádzalo k viacerým vážnym prieťahom, kde ku dňu doručenia napadnutého uznesenia konanie trvalo viac ako 14 rokov, z toho 5 rokov prvoinštačného konania (4. apríla 2012 podanie žaloby – 14. marca 2017 rozsudok), 5 a pol roka odvolacieho konania (13. septembra 2022 odvolací rozsudok), dosiaľ viac ako 3 a pol roka dovolacieho konania (21. novembra 2022 podanie dovolania), viac ako 3 roky rozhodovania o sťažnosti.
23. Sťažovateľka 1 dlho čakala na spravodlivé rozhodnutie, nemohla využívať nič z toho, čo si kúpila od žalovaného, lebo ten nič nesplnil, čo bolo súdmi tolerované a v konečnom dôsledku viedlo až do úpadku sťažovateľky 1.
24. Sťažovateľka 1 uvádza, že jej pohľadávka, ktorá má byť predmetom dovolacieho prieskumu, bola správkyňou konkurznej podstaty zaradená do majetku sťažovateľky 1 a jej výška s úrokom z omeškania (41 597,01 eur) činí ku dňu podania ústavnej sťažnosti 74 139,25 eur.
25. S ohľadom na neriešenie nárokov sťažovateľky 1 bol sťažovateľ 2 nútený ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia splniť zákonnú povinnosť a podať návrh na malý konkurz, pričom toto konanie prebieha od vyhlásenia konkurzu uznesením Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 5MKr/2/2025 z 18. decembra 2025.
26. Sťažovateľ 2 poukazuje na skutočnosť, že bol nútený dlhodobo znášať dôsledky neukončeného sporu sťažovateľky 1, zabezpečovať financovanie sťažovateľky 1 z vlastných zdrojov a napokon pristúpiť k podaniu návrhu na malý konkurz. Za týchto výnimočných okolností už nemožno zásah považovať len za zásah do práv sťažovateľky 1, ale aj za zásah do právnej istoty, pokojného užívania majetku a prístupu k súdu samotného sťažovateľa 2. Sťažovateľ 2 sa preto cíti plne aktívne legitimovaný na podanie tejto ústavnej sťažnosti popri sťažovateľke 1.
III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
27. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľov predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a zisťoval, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde), osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
28. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie práv sťažovateľov podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny, čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu uznesením okresného súdu č. k. 8Cb/126/2012-839 z 10. apríla 2026, ktorým bola zamietnutá sťažnosť sťažovateľky 1 proti uzneseniu okresného súdu č. k. 8Cb/126/2012-786 zo 4. apríla 2023 o zastavení dovolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za dovolanie, a proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8Cb/126/2012 a proti postupu krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 21Cob/114/2017, v ktorých podľa názoru sťažovateľov dochádzalo k zbytočným prieťahom.
III.1. K namietanému porušeniu práv sťažovateľky 1 podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým rozhodnutím okresného súdu:
29. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie okresného súdu, z podstaty sťažnostnej argumentácie vyplýva subjektívna nespokojnosť sťažovateľky 1 so zamietnutím sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu o zastavení dovolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za dovolanie. Sťažovateľka 1 namieta, že o zastavení dovolacieho konania bolo rozhodnuté, hoci v tom čase nebolo rozhodnuté o odvolaní proti rozhodnutiu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov.
30. Ústavný súd uvádza, že nie je opravnou inštanciou všeobecných súdov (I. ÚS 31/05). Skutkový stav a právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy,
ak by prijaté právne závery boli so zreteľom na skutkový stav arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neudržateľné (podobne aj IV. ÚS 43/04).
31. Predmetom prieskumu teda je, či sa okresný súd odchýlil od prípustného výkladu aplikovaných právnych noriem, a tak pristúpil k preskúmaniu zlučiteľnosti napadnutého rozhodnutia okresného súdu o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu o zastavení dovolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za dovolanie s ústavou, dohovorom a dodatkovým protokolom.
32. Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu vyplýva, že proti rozsudku krajského súdu č. k. 21Cob/114/2017-707 z 13. septembra 2022 podala 21. novembra 2022 sťažovateľka 1 dovolanie a zároveň návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov v plnom rozsahu. Okresný súd uznesením č. k. 8Cb/126/2012-736 z 12. decembra 2022 sťažovateľke 1 oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. Proti rozhodnutiu súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov podala sťažovateľka 1 odvolanie, ktoré krajský súd uznesením č. k. 5Cob/75/2023-814 z 29. septembra 2023 odmietol. Vyšší súdny úradník okresného súdu uznesením č. k. 8Cb/126/2012-786 zo 4. apríla 2023 dovolacie konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku za dovolanie. Proti uzneseniu okresného súdu o zastavení dovolacieho konania č. k. 8Cb/126/2012-786 zo 4. apríla 2023 podala sťažovateľka 1 sťažnosť 27. apríla 2023 (body 3 a 4 odôvodnenia).
33. V odôvodnení uznesenia okresného súdu sa ďalej uvádza, že okresný súd preskúmal sťažnosť sťažovateľky 1 proti uzneseniu okresného súdu č. k. 8Cb/126/2012-786 zo 4. apríla 2023 a dospel k záveru, že táto nebola podaná dôvodne. Proti rozhodnutiu okresného súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov nie je prípustné odvolanie ani sťažnosť, preto toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom jeho doručenia poplatníkovi, v danom prípade 13. februára 2023 doručením právnemu zástupcovi sťažovateľky 1. V dôsledku toho bolo následné rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka o zastavení dovolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za dovolanie vydané v súlade s § 10 ods. 1 a § 12 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Na základe uvedených skutočností okresný súd vyhodnotil sťažnosť sťažovateľky 1 ako nedôvodnú (bod 8 odôvodnenia).
34. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí uzavrel, že sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu, ktoré bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, o zastavení dovolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za dovolanie je potrebné odmietnuť.
35. V rámci predbežného prerokovania tejto ústavnej sťažnosti ústavný súd preskúmal obsah napadnutého rozhodnutia a nezistil pochybnosť o ústavnej konformite uznesenia okresného súdu, ktorým bola zamietnutá sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu o zastavení dovolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za dovolanie.
36. Ústavný súd konštatuje, že v postupe okresného súdu síce došlo k procesnej chybe spočívajúcej v tom, že okresný súd rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka rozhodol o zastavení dovolacieho konania skôr (4. apríla 2023), ako krajský súd rozhodol o odmietnutí odvolania sťažovateľky 1 (29. septembra 2023) proti uzneseniu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov, avšak uvedené pochybenie okresného súdu nemá ústavnoprávnu intenzitu z dôvodu, že sťažovateľka 1 podala odvolanie, ktoré nebolo prípustné. Ústavný súd konštatuje, že aj keby krajský súd rozhodol o odmietnutí odvolania sťažovateľky 1 skôr ako vyšší súdny
úradník okresného súdu o zastavení dovolacieho konania, na postavení sťažovateľky 1 by sa nič nezmenilo, pretože aj tak by došlo k zastaveniu dovolacieho konania, keďže odvolanie sťažovateľky 1 v danom prípade nebolo prípustné. Ústavný súd uvádza, že právny zástupca sťažovateľky 1 urobil chybu spočívajúcu v tom, že podal odvolanie, ktoré nebolo prípustné, a namiesto toho mal proti uzneseniu okresného súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov podať ústavnú sťažnosť, avšak v súčasnosti je už lehota na podanie ústavnej sťažnosti proti uvedenému rozhodnutiu zmeškaná. Z tohto dôvodu je rozhodovanie o zrušení napadnutého rozhodnutia okresného súdu o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu o zastavení dovolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za dovolanie bez právneho významu (tzn. aj keby došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia okresného súdu o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o zastavení dovolacieho konania, prípadná ústavná sťažnosť sťažovateľky 1 proti uzneseniu o nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13. februára 2023, by bola ústavným súdom odmietnutá ako podaná oneskorene). Ústavný súd zastáva názor, že procesné pochybenie okresného súdu nemá v danom prípade ústavnoprávny rozmer, a preto uvedený záver okresného súdu v dôsledku toho nevykazuje známky ústavnej neudržateľnosti.
37. Ústavný súd uzatvára, že okresný súd rozhodol vo veci zamietnutia sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu o zastavení dovolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za dovolanie spôsobom, ktorý nesignalizuje závažný exces majúci ústavnoprávny rozmer a ani zásah do označených práv sťažovateľky 1. Odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu aj napriek už uvedenému pochybeniu okresného súdu ústavný súd považuje za dostatočné a ústavné konformné, a teda nevyžadujúce uplatnenie jeho kasačnej právomoci.
38. Na tomto mieste ústavný súd dáva do pozornosti, že jeho úlohou nie je perfekcionisticky „prerábať“ konanie pred všeobecnými súdmi, a to aj v prípade výhrad k nimi urobeným čiastkovým procesným úkonom. Úlohou ústavného súdu je ochraňovať ústavnosť (nie „obyčajnú“ zákonnosť) konania pred všeobecnými súdmi. Porušenie zákona, resp. jeho nesprávny výklad nemajú automaticky za následok porušenie práva na spravodlivý proces. Na to, aby bol konštatovaný zásah do práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces, musí pochybenie súdu presahovať intenzitu nezákonnosti. Musí ísť o také závažné chyby, v dôsledku ktorých už nebude existovať garancia, že daný proces vyústi (resp. má potenciál vyústiť) do spravodlivého usporiadania vzťahov medzi jeho stranami (m. m. IV. ÚS 79/2020, III. ÚS 400/2020, I. ÚS 281/2023, I. ÚS 303/2023, II. ÚS 563/2023).
39. Sťažovateľkou 1 uplatnené námietky sú nedôvodné a nesignalizujú takú priamu príčinnú súvislosť s možným porušením základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, na základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol vysloviť ich porušenie.
40. Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľky 1 v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
III.2. K namietanému porušeniu práv sťažovateľky 1 podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu a krajského súdu v napadnutých konaniach:
41. Podstatou tejto časti ústavnej sťažnosti bolo tvrdenie sťažovateľky 1, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 8Cb/126/2012 a v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 21Cob/114/2017 dochádzalo k zbytočným prieťahom a tieto konania neprebiehali v primeranej lehote.
42. Jednou zo základných pojmových náležitostí ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je v prípadoch, keď sa ňou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa (porov. I. ÚS 234/2023).
43. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 102/05, II. ÚS 387/06, IV. ÚS 237/09, II. ÚS 290/09, IV. ÚS 42/2010, II. ÚS 445/2016, II. ÚS 751/2017, IV. ÚS 632/2018, III. ÚS 71/2018, I. ÚS 61/2020) sa ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi (v tomto prípade okresným súdom a krajským súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva postupom všeobecného súdu, ústavnej sťažnosti nie je možné vyhovieť a ústavný súd ju spravidla odmietne pre zjavnú neopodstatnenosť už pri predbežnom prerokovaní.
44. V prejednávanej veci v čase podania ústavnej sťažnosti, ako aj v čase jej predbežného prerokovania už v právnej veci sťažovateľky 1 okresný súd a krajský súd, ktoré sťažovateľka 1 označila ako porušovateľov jej práv, nekonajú. Namietané konanie pred okresným súdom a pred krajským súdom bolo v čase podania ústavnej sťažnosti už právoplatne skončené 21. septembra 2022. V tomto čase už okresný súd a krajský súd nemôžu ovplyvniť priebeh napadnutých konaní, a preto ani porušovať označené práva sťažovateľky 1.
45. Ústavný súd vzhľadom na to, že ústavná sťažnosť v tejto časti nesmeruje proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu, ústavnú sťažnosť sťažovateľky 1 odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
III.3. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa 2:
46. Ústavný súd vo vzťahu k sťažovateľovi 2 v prvom rade skúmal, či ústavná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou, t. j. fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá je nositeľom základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.
47. O sťažnosť podanú zjavne neoprávnenou osobou ide vtedy, keď namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a osobou sťažovateľa, prípadne z iných dôvodov (m. m. III. ÚS 319/2012, III. ÚS 131/2012, I. ÚS 243/2011, II. ÚS 245/2011). O nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom, prípadne rozhodnutím orgánu štátu a osobou
sťažovateľa ide zvlášť vtedy, ak sťažovateľ nie je účastníkom namietaného konania alebo aspoň jeho relevantnej (namietanej) časti.
48. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že fyzická osoba alebo právnická osoba môže uplatniť námietku porušenia svojich základných práv a slobôd, ak bola/mala byť účastníkom napadnutého konania (II. ÚS 191/04, III. ÚS 117/08), v opačnom prípade fyzická osoba alebo právnická osoba nie sú oprávnenou osobou na podanie sťažnosti ústavnému súdu.
49. Ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ 2 nebol stranou v prejednávanom spore. Stranou sporu v postavení žalobkyne bola sťažovateľka 1. Sťažovateľ 2 je jediným spoločníkom a štatutárnym orgánom (konateľom) sťažovateľky 1. Sťažovateľ 2 však nebol a ani nemal byť účastníkom predmetného súdneho konania.
50. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o sťažovateľa 2, v tejto časti bola ústavná sťažnosť podaná neoprávnenou osobou, a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. e) zákona o ústavnom súde.
51. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími požiadavkami sťažovateľov uvedenými v petite ústavnej sťažnosti nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. júla 2026
Miroslav Duriš predseda senátu