Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 632/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. novembra 2018

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša

(sudca spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, , zastúpenej

advokátskou kanceláriou AS LEGAL s. r. o., Hlučínska 1, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského

súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

10. októbra 2018 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátskou kanceláriou AS LEGAL s. r. o., ktorou namieta

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „konanie okresného súdu“)

a jeho rozhodnutím z 20. marca 2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie okresného súdu“)

a postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej len „konanie krajského súdu“) a jeho rozhodnutím

zo 7. júna 2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka v právnom postavení

žalobkyne podala 18. augusta 2009 okresnému súdu žalobu na ochranu osobnosti

a náhradu nemajetkovej ujmy proti (žalovaný v I. rade)

a (žalovaný v II. rade). V žalobnom

návrhu sa sťažovateľka domáhala odvysielania ospravedlnenia žalovaného v I. rade na jeho

náklady v televíznom spravodajstve žalovaného v II. rade a náhrady nemajetkovej ujmy

vo výške 33 190 €. Okresný súd žalobu zamietol rozsudkom č. k. -425

z 20. mája 2013, ktorý bol potvrdený rozsudkom krajského súdu č. k. -521

zo 17. júla 2014. Ústavný súd nálezom č. k. -35 z 9. novembra 2016 vyslovil

porušenie práv sťažovateľky a zrušil rozsudok krajského súdu zo 17. júla 2014. Krajský súd

následne uznesením sp. zn. zo 7. júna 2017 zrušil rozsudok okresného súdu

č. k. -425 z 20. mája 2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd

rozsudkom č. k. -743 z 20. marca 2018 žalobu sťažovateľky zamietol.

3. Sťažovateľka poukázala na judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej ak bolo

meritórne rozhodnutie súdu zrušené v dôsledku vážnych procesných pochybení súdu,

možno takýto postup súdu považovať za spôsobilý zapríčiniť prieťahy v konaní.

S poukazom na uvedené sťažovateľka uviedla, že postup v konaniach a napadnuté

rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu boli podľa jej názoru nekonformné s nálezom

ústavného súdu č. k. -35 z 9. novembra 2016, a preto spôsobili sťažovateľke

prieťahy, ktoré do dnešného dňa stále trvajú.

4.1 Vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu a postupu v konaní krajského súdu

sťažovateľka uviedla, že podľa jej názoru ústavný súd tým, že nezrušil rozsudok okresného

súdu, ale len rozsudok krajského súdu, určil krajský súd ako súd, ktorý mal vo veci

rozhodnúť. Ak preto krajský súd po rozhodnutí ústavného súdu nerozhodol s konečnou

platnosťou vo veci samej, ale zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie, spôsobil podľa sťažovateľky zbytočné prieťahy v konaní.

4.2 Vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu a postupu v konaní okresného súdu

sťažovateľka zdôraznila, že týmto rozhodnutím rozhodol okresný súd v priamom rozpore

so svojím predošlým názorom vyjadreným v rozsudku č. k. -425 z 20. mája

2013. Pre sťažovateľku sa preto napadnuté rozhodnutie javí ako prekvapivé. Podľa

sťažovateľky okresný súd preto napadnutým rozhodnutím, ktoré podľa jej názoru nie je

v súlade s nálezom ústavného súdu č. k. -35 z 9. novembra 2016, spôsobil do

dnešného dňa trvajúce prieťahy v konaní.

5. Sťažovateľka si uplatnila primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu

nemajetkovej ujmy vo výške 20 000 €, ktorú odôvodnila extrémnym charakterom

prieťahov.

6. Sťažovateľka v petite sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie

konanie a po jej prijatí rozhodol týmto nálezom:

„1. Ústavný súd SR vyslovuje, že právo sťažovateľky podľa

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

konaním Okresného súdu Trenčín vedeným pod sp. zn. , rovnako aj konaním

Krajského súdu v Trenčíne vedeným pod sp. zn. bolo porušené.

2. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľke primerané zadosťučinenie vo výške

10.000,- €, ktoré je povinný zaplatiť Okresný súd Trenčín a primerané zadosťučinenie

vo výške 10.000,- €, ktoré je povinný zaplatiť Krajský súd v Trenčíne do 2 mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet sťažovateľky.

3. Ústavný súd SR Krajskému súdu v Trenčíne prikazuje vo veci sp. zn.

19Co/731/20I3 konať bez zbytočných prieťahov.

4. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľke náhradu trov konania a náhradu trov

právneho zastúpenia vo výške 758,70 € k rukám právneho zástupcu.“

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

9. Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

10.1 Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

10.2 Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

11. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv neexistuje zásadnejšia odlišnosť

(napr. ), čo umožňuje preskúmať ich namietané porušenie spoločne.

12. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval

uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne

nepripúšťajú (, , , , ).

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

13. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,

dochádza v zásade až konečným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. K rešpektovaniu,

resp. naplneniu základného práva podľa preto nestačí, aby štátne orgány

vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. ,

).

II.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom v konaní a napadnutým rozhodnutím

okresného súdu

14. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , )

sa ochrana základnému právu podľa poskytuje v konaní pred ústavným

súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva

označenými orgánmi (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď

sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať k namietanému

porušovaniu označeného základného práva postupom všeobecného súdu, ústavný súd

sťažnosť zásadne odmieta ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

15. V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že

jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že musí

smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú

preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných

práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (m. m. , , ).

16. Dožiadaním v informačnom centre okresného súdu ústavný súd 22. októbra 2018

zistil, že proti rozsudku č. k. -743 z 20. marca 2018 podala sťažovateľka

odvolanie 4. apríla 2018, pričom následne bol spis postúpený krajskému súdu, kde sa dosiaľ

nachádza. V čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (10. októbra 2018) bolo teda

napadnuté konanie na okresnom súde už skončené a vec sa nachádzala na krajskom súde,

ktorý rozhoduje o odvolaní.

17. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že okresný súd rozhodnutím

ešte pred doručením sťažnosti ústavnému súdu vykonal všetky zákonom predpokladané

a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľky. Po vyhlásení

rozhodnutia okresného súdu teda už nemohol trvať stav právnej neistoty sťažovateľky

vo vzťahu k napadnutému konaniu pred okresným súdom.

18. Keďže sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru napadnutým rozhodnutím a postupom

okresného súdu v napadnutom konaní sťažnosťou doručenou ústavnému súdu v čase, keď

vec bola na okresnom súde už skončená, v dôsledku čoho už k porušovaniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru jeho postupom

nemohlo dochádzať, ústavný súd sťažnosť v tejto časti v súlade s § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom v konaní a napadnutým rozhodnutím

krajského súdu

19.1 Sťažovateľkina argumentácia v časti namietaného porušenia jej základného

práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov krajským súdom smerovala iba proti

uzneseniu krajského súdu č. k. -619 zo 7. júna 2017 (bod 4.1). Vzhľadom

na túto okolnosť ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej k porušeniu

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemôže dôjsť samotným

rozhodnutím konkrétneho orgánu verejnej moci (v tomto prípade uznesením krajského súdu

č. k. -619 zo 7. júna 2017), ale len jeho postupom (nečinnosťou,

nesprávnym postupom a podobne). Z uvedeného vyplýva, že v prípadoch, ak sťažovateľ

namietal porušenie tohto práva konkrétnym rozhodnutím všeobecného súdu, nie jeho

postupom, ústavný súd takú sťažnosť odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti

(obdobne napr. , ).

19.2 Z judikatúry ústavného súdu možno síce vyvodiť (napr. sťažovateľkou

uvádzaný nález sp. zn. ), že aj samotné meritórne rozhodnutie všeobecného

súdu vo veci samej, ak bolo následne zrušené v dôsledku vážnych procesných pochybení

a vec bola vrátená tomuto všeobecnému súdu, nemožno vyčleniť z rámca procesného

postupu konajúceho všeobecného súdu pri posudzovaní prieťahov v konaní. Inými slovami,

aj neefektívna činnosť všeobecného súdu, ktorá sa prejaví vydaním neskôr zrušeného

rozhodnutia tohto všeobecného súdu, môže zapríčiniť neodôvodnené prieťahy v konaní.

Sťažovateľka v rámci svojej sťažnostnej argumentácie poukazuje na uznesenie krajského

súdu zo 7. júna 2017, ktoré ale nebolo zrušené ústavným súdom (na rozdiel od rozsudku

krajského súdu zo 17. júla 2014), a preto toto sťažovateľkou napadnuté rozhodnutie

krajského súdu nemožno považovať samo osebe za dôkaz neefektívnej činnosti krajského

súdu, ako naznačuje sťažovateľka.

20. Ústavný súd pre vysvetlenie podotýka, že v náleze č. k. -35

z 9. novembra 2016 založil vyslovenie porušenia označených práv sťažovateľky na

neadekvátnom posudzovaní dôkazného bremena (ústavný súd nesúhlasil s výkladom

krajského súdu týkajúcim sa neunesenia dôkazného bremena sťažovateľkou vzhľadom na

nemajetkovú ujmu v peniazoch). Ústavný súd v predmetnom náleze výslovne uviedol, že

sťažnosti sťažovateľky proti rozsudku okresného súdu nebolo potrebné vyhovieť, lebo

zrušením rozsudku krajského súdu sa sťažovateľke vytvoril procesný priestor na nové

prerokovanie jej opravného prostriedku. Záver sťažovateľky, podľa ktorého ústavný súd

nezrušil rozsudok okresného súdu, pretože určil krajský súd ako súd, ktorý mal vo veci

meritórne rozhodnúť, preto nemá žiadny relevantný podklad. Samotná skutočnosť, že

sťažovateľka nesúhlasí s procesným postupom krajského súdu vyjadreným v napadnutom

rozhodnutí (zrušenie rozsudku okresného súdu a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie

konanie a rozhodnutie), neznamená, že ide o postup, resp. rozhodnutie spôsobujúce

zbytočné prieťahy v konaní.

21. Keďže okrem napadnutého rozhodnutia nevytýka sťažovateľka postupu

krajského súdu žiadnu inú okolnosť a keďže po podaní odvolania sťažovateľkou proti

rozsudku okresného súdu č. k. -743 z 20. marca 2018 sa súdny spis nachádza

na krajskom súde menej ako pol roka, ani doterajšiu dĺžku napadnutého konania pred

krajským súdom zatiaľ nemožno považovať za takú, ktorá by bola zjavne neprimeraná, a

preto reálne umožňovala ústavnému súdu dospieť po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie k záveru o porušení základného práva sťažovateľky podľa .

22. Ústavný súd preto s poukazom na už uvedené (body 19 až 21) aj v tejto časti

sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

23. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi

sťažovateľky v nej uplatnenými nezaoberal.

24. Ústavný súd v závere pripomína, že ak by sťažovateľka vedela v budúcnosti

identifikovať okolnosti, ktoré by poukazovali na nečinnosť alebo neefektívnu činnosť

krajského súdu (prípadne okresného súdu) v predmetnom konaní v takej miere, ktorá by

znamenala porušenie jej základného práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov,

môže podať ústavnému súdu novú sťažnosť, pričom toto rozhodnutie by sa nepovažovalo za

prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. novembra 2018