Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 131/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. marca 2012

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti P. G., a. s. v konkurze, B., a spoločnosti D. I.,

K., zastúpených advokátom Mgr. D. Š., B., vo veci namietaného porušenia ich základného

práva vlastniť majetok podľa , na ochranu

pred nezákonným vyvlastnením podľa

a na zdržanie sa iných zásahov do vlastníckeho práva podľa Slovenskej

republiky, práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. VI Dohody medzi vládou Českej

a Slovenskej Federatívnej Republiky a vládou Kanady o podpore a ochrane investícií

publikovanej pod č. postupom Správy katastra Tvrdošín a jej oznámením

sp. zn. Z 1162/2011 zo 6. decembra 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti P. G., a. s. v konkurze, a spoločnosti D. I., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. februára

2012 doručená sťažnosť spoločnosti P. G., a. s. v konkurze, B. (ďalej len „sťažovateľka

v 1. rade“), a spoločnosti D. I., K. (ďalej len „sťažovateľka v 2. rade“, spolu len

„sťažovateľky“), doplnená podaním sťažovateľky v 1. rade doručeným ústavnému súdu

20. marca 2012 vo veci namietaného porušenia ich základného práva vlastniť majetok podľa

(ďalej len „“), na ochranu pred

nezákonným vyvlastnením podľa a na zdržanie sa iných zásahov

do vlastníckeho práva podľa , práva na ochranu majetku podľa

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) a čl. VI Dohody medzi vládou Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky a vládou Kanady o podpore a ochrane investícií publikovanej

pod č. (ďalej len „“) postupom Správy katastra Tvrdošín (ďalej

len „správa katastra“) a jej oznámením sp. zn. Z 1162/2011 zo 6. decembra 2011 (ďalej len

„oznámenie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka v 1. rade podala 12. októbra

2011 na správu katastra návrh na zápis vlastníckeho práva záznamom na základe verejných

listín. Správa katastra oznámením zo 6. decembra 2011 informovala sťažovateľku v 1. rade

o nezapísateľnosti vlastníckeho práva na základe verejných listín (rozsudku Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. z 15. mája 2003, rozsudku Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. zo 14. januára 2008 a uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 18. marca 2009), pretože uvedené listiny nespĺňali

náležitosti listín spôsobilých na zápis do katastra nehnuteľností z dôvodov tam uvedených.

Sťažovateľky v sťažnosti tvrdia, že „uvedené verejné listiny priamo potvrdzujú, že

zápis vlastníckych práv na základe spomínaných rozhodnutí PPaLH bol v prípade

nezákonný – predčasný, pričom došlo k zápisu vlastníckeho práva na základe

neprávoplatného rozhodnutia. V druhom prípade došlo síce k zápisu vlastníckeho práva

na základe právoplatného rozhodnutia, ktoré ale bolo neskôr v celom rozsahu zrušené a je

povinnosťou správy katastra navrátiť pôvodný stav.“. V nadväznosti na uvedené

sťažovateľky tvrdia, že „podmienky na vrátenie listín Správou katastra Tvrdošín neboli

splnené, preto postup Správy katastra Tvrdošín porušil základné práva sťažovateľov“.

Sťažovateľky zastávajú názor, že „vyčerpali všetky zákonom poskytnuté prostriedky,

ktorými by sa mohli domáhať ochrany svojich porušených základných práv a slobôd

a prostredníctvom ktorých by mohli požadovať nápravu“.

Na základe uvedeného navrhujú, aby ústavný súd prijal ich sťažnosť na ďalšie

konanie a rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa 1, právo vlastniť majetok zaručené čl. 20 ods. 1

SR, právo na ochranu pred nezákonným vyvlastnením podľa SR,

práva na zdržanie sa iných zásahov do vlastníckeho práva podľa SR

a právo na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd bolo porušené postupom a oznámením Správy katastra

Tvrdošín zo dňa 06. 12. 2011 zn. Z 1162/2011.

2. Základné právo sťažovateľa 2, právo vlastniť majetok zaručené čl. 20 ods. 1

SR, právo na ochranu pred nezákonným vyvlastnením podľa SR,

práva na zdržanie sa iných zásahov do vlastníckeho práva podľa SR

a právo na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, právo podľa čl. VI. medzi vládou Českej

a Slovenskej Federatívnej Republiky a vládou Kanady o podpore a ochrane investícií

publikovanou pod č. , bolo porušené postupom a oznámením Správy katastra

Tvrdošín zo dňa 06. 12. 2011 zn. Z 1162/2011.

3. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi 1 primerané finančné zadosťučinenie v sume

10.000 EUR, ktoré mu je Správa katastra Tvrdošín povinná zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi 1 a sťažovateľovi 2 náhradu trov právneho

zastúpenia vo výške 261,82 EUR, ktorá je splatná do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu

na účet právneho zástupcu sťažovateľa Mgr. D. Š.“

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127

ods. 1 o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podmienky konania o sťažnostiach sú upravené v ustanoveniach § 20 a § 49 až § 56

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), pričom nesplnenie všeobecnej alebo

osobitnej podmienky je dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Ústavný súd podľa ustanovenia každý návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstata námietok sťažovateliek spočíva v ich nespokojnosti s postupom

a napadnutým oznámením správy katastra, v ktorom vidia porušenie svojich označených

základných práv podľa , práva podľa dodatkového protokolu a čl. VI .

1. Vo vzťahu k sťažovateľke v 2. rade, ktorá je podľa vyjadrení sťažovateliek

(bod 16 na strane 3 sťažnosti, pozn.) jedinou akcionárkou a majiteľkou sťažovateľky

v 1. rade, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľku v 2. rade treba považovať za zjavne

neoprávnenú osobu podľa . Toto zistenie vychádza

zo samotnej sťažnosti, kde sťažovateľky uvádzajú, že „sťažovateľ 1 v zastúpení štatutárnym

orgánom (predseda predstavenstva T. L. a podpredseda predstavenstva M. V.) dňa

12. Októbra 2011 podal Správe katastra Tvrdošín, ako príslušnému orgánu, návrh na zápis

vlastníckeho práva záznamom...“. Takisto v napadnutom oznámení správy katastra

zo 6. decembra 2011 je uvedené: „navrhovateľ P. G., a. s. v konkurze...“ Z uvedeného

nepochybne vyplýva, že sťažovateľka v 2. rade nepodala návrh na zápis vlastníckeho práva

záznamom, a preto nemohla byť dotknutá na svojich právach ako jediný akcionár

sťažovateľky v 1. rade namietaným postupom a napadnutým oznámením správy katastra

zo 6. decembra 2011.

Ústavný súd v tomto smere poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej

sťažnosť nemôže podať fyzická alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie základných

práv alebo slobôd iných osôb, nie svojich ().

Sťažnosti, v ktorých sťažovatelia nenamietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní odmieta ako podané osobami

zjavne neoprávnenými (, , ).

O návrhu podanom zjavne neoprávnenou osobou možno hovoriť vtedy, keď

namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom orgánu štátu a osobou sťažovateľa, prípadne z iných dôvodov.

Za návrh podaný niekým zjavne neoprávneným preto možno považovať návrh,

pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jeho prijatí na ďalšie konanie ().

Vychádzajúc z už uvedených zistení a citovanej judikatúry ústavného súdu bolo

potrebné pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v časti, ktorou sťažovateľka v 2. rade

namieta porušenie označených práv postupom a oznámením správy katastra zo 6. decembra

2011, odmietnuť podľa ako podanú zjavne

neoprávnenou osobou.

2. Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky v 1. rade bolo tiež potrebné

odmietnuť, avšak z odlišných dôvodov. Podľa obsahu sťažnosti sťažovateľka v 1. rade

zastáva názor, že proti napadnutému postupu správy katastra a jeho oznámeniu

zo 6. decembra 2011 využila všetky dostupné a účinné právne prostriedky nápravy, ktorými

by sa mohla domáhať ochrany svojich označených práv. S týmto názorom sťažovateľky

v 1. rade ústavný súd nesúhlasí.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Podľa súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych

veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť

rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

V posudzovanom prípade týmto Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“).

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola

ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu

verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo

v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonateľný, môže sa pred súdom domáhať ochrany

proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

Z citovaných právnych predpisov, ako aj z judikatúry všeobecných súdov

(napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 5. apríla

2011) vyplýva, že postup a napadnuté oznámenie správy katastra zo 6. decembra 2011 bolo

spôsobilým predmetom súdneho prieskumu zákonnosti vo forme nezákonného zásahu,

a preto ústavný súd konštatuje, že vo veci bola daná právomoc všeobecného súdu

v správnom súdnictve rozhodovať o nezákonnosti zásahu napadnutého orgánu verejnej

správy (správy katastra, pozn.).

Sťažovateľka v 1. rade doplnila svoju sťažnosť podaním doručeným ústavnému súdu

20. marca 2012, v prílohe ktorého doručila „dva zväzky veľmi dôležitých dokumentov,

ktoré svedčia o tom, že Správne orgány, vrátane Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

JUDr. J. H., porušili naše základné ľudské práva v tom najhrubšom vydaní“. V podaní

ďalej sťažovateľka v 1. rade žiadala na základe „anarchie správnych orgánov a orgánov

štátnej moci, ktorá trvá 16 rokov a v prieťahoch v konaní naďalej pokračujú,“ priznať

„za každú žalovanú vec... sumu 33.000.- EUR“.

Vychádzajúc z obsahu tohto doplnenia podania ústavný súd konštatuje, že toto

podanie neobsahuje zmenu petitu, preto ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou považoval tvrdenia sťažovateľky v 1. rade o porušení ďalších bližšie

neidentifikovaných základných práv iba za súčasť jej argumentácie v sťažnosti

(obdobne , ).

K namietanému porušeniu označených základných práv sťažovateľky v 1. rade podľa

, práva podľa dodatkového protokolu a k porušeniu čl. VI ústavný súd

poukazuje jednak na princíp subsidiarity podľa , z ktorého vyplýva, že

právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd

nerozhoduje iný súd, ale tiež aj na , podľa ktorého

sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne

prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne

poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov

(v danom prípade ).

Keďže sťažovateľka v 1. rade sa na príslušný všeobecný súd so svojimi námietkami

proti postupu správy katastra neobrátila, ústavný súd odmietol jej sťažnosť podľa § 25

ods. 2 v spojení s už po jej predbežnom prerokovaní,

pretože dospel k záveru, že sťažnosť je v danom prípade neprípustná.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateliek predostretými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. marca 2012