Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 118 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (123)III. ÚS 131/2012
PDF · 187.5 KB
No categories available
III. ÚS 131/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. marca 2012
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti P. G., a. s. v konkurze, B., a spoločnosti D. I.,
K., zastúpených advokátom Mgr. D. Š., B., vo veci namietaného porušenia ich základného
práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na ochranu
pred nezákonným vyvlastnením podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky
a na zdržanie sa iných zásahov do vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 5 Ústavy Slovenskej
republiky, práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. VI Dohody medzi vládou Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky a vládou Kanady o podpore a ochrane investícií
publikovanej pod č. 333/1992 Zb. postupom Správy katastra Tvrdošín a jej oznámením
sp. zn. Z 1162/2011 zo 6. decembra 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti P. G., a. s. v konkurze, a spoločnosti D. I., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. februára
2012 doručená sťažnosť spoločnosti P. G., a. s. v konkurze, B. (ďalej len „sťažovateľka
v 1. rade“), a spoločnosti D. I., K. (ďalej len „sťažovateľka v 2. rade“, spolu len
„sťažovateľky“), doplnená podaním sťažovateľky v 1. rade doručeným ústavnému súdu
20. marca 2012 vo veci namietaného porušenia ich základného práva vlastniť majetok podľa
čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), na ochranu pred
nezákonným vyvlastnením podľa čl. 20 ods. 4 ústavy a na zdržanie sa iných zásahov
do vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 5 ústavy, práva na ochranu majetku podľa čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dodatkový protokol“) a čl. VI Dohody medzi vládou Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky a vládou Kanady o podpore a ochrane investícií publikovanej
pod č. 333/1992 Zb. (ďalej len „dohoda“) postupom Správy katastra Tvrdošín (ďalej
len „správa katastra“) a jej oznámením sp. zn. Z 1162/2011 zo 6. decembra 2011 (ďalej len
„oznámenie“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka v 1. rade podala 12. októbra
2011 na správu katastra návrh na zápis vlastníckeho práva záznamom na základe verejných
listín. Správa katastra oznámením zo 6. decembra 2011 informovala sťažovateľku v 1. rade
o nezapísateľnosti vlastníckeho práva na základe verejných listín (rozsudku Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 1 S 135/2002 z 15. mája 2003, rozsudku Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 5 Sp 12/2003 zo 14. januára 2008 a uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2 Sžo 113/2008 z 18. marca 2009), pretože uvedené listiny nespĺňali
náležitosti listín spôsobilých na zápis do katastra nehnuteľností z dôvodov tam uvedených.
Sťažovateľky v sťažnosti tvrdia, že „uvedené verejné listiny priamo potvrdzujú, že
zápis vlastníckych práv na základe spomínaných rozhodnutí PPaLH bol v prípade
nezákonný – predčasný, pričom došlo k zápisu vlastníckeho práva na základe
neprávoplatného rozhodnutia. V druhom prípade došlo síce k zápisu vlastníckeho práva
na základe právoplatného rozhodnutia, ktoré ale bolo neskôr v celom rozsahu zrušené a je
povinnosťou správy katastra navrátiť pôvodný stav.“. V nadväznosti na uvedené
sťažovateľky tvrdia, že „podmienky na vrátenie listín Správou katastra Tvrdošín neboli
splnené, preto postup Správy katastra Tvrdošín porušil základné práva sťažovateľov“.
Sťažovateľky zastávajú názor, že „vyčerpali všetky zákonom poskytnuté prostriedky,
ktorými by sa mohli domáhať ochrany svojich porušených základných práv a slobôd
a prostredníctvom ktorých by mohli požadovať nápravu“.
Na základe uvedeného navrhujú, aby ústavný súd prijal ich sťažnosť na ďalšie
konanie a rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo sťažovateľa 1, právo vlastniť majetok zaručené čl. 20 ods. 1
Ústavy SR, právo na ochranu pred nezákonným vyvlastnením podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR,
práva na zdržanie sa iných zásahov do vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 5 Ústavy SR
a právo na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd bolo porušené postupom a oznámením Správy katastra
Tvrdošín zo dňa 06. 12. 2011 zn. Z 1162/2011.
2. Základné právo sťažovateľa 2, právo vlastniť majetok zaručené čl. 20 ods. 1
Ústavy SR, právo na ochranu pred nezákonným vyvlastnením podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR,
práva na zdržanie sa iných zásahov do vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 5 Ústavy SR
a právo na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, právo podľa čl. VI. Dohody medzi vládou Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky a vládou Kanady o podpore a ochrane investícií
publikovanou pod č. 333/1992 Zb., bolo porušené postupom a oznámením Správy katastra
Tvrdošín zo dňa 06. 12. 2011 zn. Z 1162/2011.
3. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi 1 primerané finančné zadosťučinenie v sume
10.000 EUR, ktoré mu je Správa katastra Tvrdošín povinná zaplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi 1 a sťažovateľovi 2 náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 261,82 EUR, ktorá je splatná do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu
na účet právneho zástupcu sťažovateľa Mgr. D. Š.“
II.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127
ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podmienky konania o sťažnostiach sú upravené v ustanoveniach § 20 a § 49 až § 56
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), pričom nesplnenie všeobecnej alebo
osobitnej podmienky je dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podstata námietok sťažovateliek spočíva v ich nespokojnosti s postupom
a napadnutým oznámením správy katastra, v ktorom vidia porušenie svojich označených
základných práv podľa ústavy, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu a čl. VI dohody.
1. Vo vzťahu k sťažovateľke v 2. rade, ktorá je podľa vyjadrení sťažovateliek
(bod 16 na strane 3 sťažnosti, pozn.) jedinou akcionárkou a majiteľkou sťažovateľky
v 1. rade, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľku v 2. rade treba považovať za zjavne
neoprávnenú osobu podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Toto zistenie vychádza
zo samotnej sťažnosti, kde sťažovateľky uvádzajú, že „sťažovateľ 1 v zastúpení štatutárnym
orgánom (predseda predstavenstva T. L. a podpredseda predstavenstva M. V.) dňa
12. Októbra 2011 podal Správe katastra Tvrdošín, ako príslušnému orgánu, návrh na zápis
vlastníckeho práva záznamom...“. Takisto v napadnutom oznámení správy katastra
zo 6. decembra 2011 je uvedené: „navrhovateľ P. G., a. s. v konkurze...“ Z uvedeného
nepochybne vyplýva, že sťažovateľka v 2. rade nepodala návrh na zápis vlastníckeho práva
záznamom, a preto nemohla byť dotknutá na svojich právach ako jediný akcionár
sťažovateľky v 1. rade namietaným postupom a napadnutým oznámením správy katastra
zo 6. decembra 2011.
Ústavný súd v tomto smere poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej
sťažnosť nemôže podať fyzická alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie základných
práv alebo slobôd iných osôb, nie svojich (I. ÚS 56/98).
Sťažnosti, v ktorých sťažovatelia nenamietajú porušenie svojich základných práv
alebo slobôd, ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní odmieta ako podané osobami
zjavne neoprávnenými (III. ÚS 41/00, I. ÚS 43/98, II. ÚS 128/95).
O návrhu podanom zjavne neoprávnenou osobou možno hovoriť vtedy, keď
namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva
alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom orgánu štátu a osobou sťažovateľa, prípadne z iných dôvodov.
Za návrh podaný niekým zjavne neoprávneným preto možno považovať návrh,
pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia
označeného základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by mohol posúdiť
po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 26/06).
Vychádzajúc z už uvedených zistení a citovanej judikatúry ústavného súdu bolo
potrebné pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v časti, ktorou sťažovateľka v 2. rade
namieta porušenie označených práv postupom a oznámením správy katastra zo 6. decembra
2011, odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú zjavne
neoprávnenou osobou.
2. Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky v 1. rade bolo tiež potrebné
odmietnuť, avšak z odlišných dôvodov. Podľa obsahu sťažnosti sťažovateľka v 1. rade
zastáva názor, že proti napadnutému postupu správy katastra a jeho oznámeniu
zo 6. decembra 2011 využila všetky dostupné a účinné právne prostriedky nápravy, ktorými
by sa mohla domáhať ochrany svojich označených práv. S týmto názorom sťažovateľky
v 1. rade ústavný súd nesúhlasí.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv
a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných
súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych
veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť
rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.
V posudzovanom prípade týmto zákonom je zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“).
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 250v ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola
ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu
verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo
v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonateľný, môže sa pred súdom domáhať ochrany
proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.
Z citovaných právnych predpisov, ako aj z judikatúry všeobecných súdov
(napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžo 9/2011 z 5. apríla
2011) vyplýva, že postup a napadnuté oznámenie správy katastra zo 6. decembra 2011 bolo
spôsobilým predmetom súdneho prieskumu zákonnosti vo forme nezákonného zásahu,
a preto ústavný súd konštatuje, že vo veci bola daná právomoc všeobecného súdu
v správnom súdnictve rozhodovať o nezákonnosti zásahu napadnutého orgánu verejnej
správy (správy katastra, pozn.).
Sťažovateľka v 1. rade doplnila svoju sťažnosť podaním doručeným ústavnému súdu
20. marca 2012, v prílohe ktorého doručila „dva zväzky veľmi dôležitých dokumentov,
ktoré svedčia o tom, že Správne orgány, vrátane Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
JUDr. J. H., porušili naše základné ľudské práva v tom najhrubšom vydaní“. V podaní
ďalej sťažovateľka v 1. rade žiadala na základe „anarchie správnych orgánov a orgánov
štátnej moci, ktorá trvá 16 rokov a v prieťahoch v konaní naďalej pokračujú,“ priznať
„za každú žalovanú vec... sumu 33.000.- EUR“.
Vychádzajúc z obsahu tohto doplnenia podania ústavný súd konštatuje, že toto
podanie neobsahuje zmenu petitu, preto ústavný súd v súlade so svojou doterajšou
judikatúrou považoval tvrdenia sťažovateľky v 1. rade o porušení ďalších bližšie
neidentifikovaných základných práv iba za súčasť jej argumentácie v sťažnosti
(obdobne III. ÚS 149/04, II. ÚS 65/07).
K namietanému porušeniu označených základných práv sťažovateľky v 1. rade podľa
ústavy, práva podľa dodatkového protokolu a k porušeniu čl. VI dohody ústavný súd
poukazuje jednak na princíp subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, z ktorého vyplýva, že
právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd
nerozhoduje iný súd, ale tiež aj na § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého
sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne
prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne
poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov
(v danom prípade Občiansky súdny poriadok).
Keďže sťažovateľka v 1. rade sa na príslušný všeobecný súd so svojimi námietkami
proti postupu správy katastra neobrátila, ústavný súd odmietol jej sťažnosť podľa § 25
ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde už po jej predbežnom prerokovaní,
pretože dospel k záveru, že sťažnosť je v danom prípade neprípustná.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu
zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateliek predostretými v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. marca 2012