Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 237/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júa 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. S. B., J., ktorou namieta porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn. , a

takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. S. B. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. júna 2009

doručená sťažnosť Ing. S. B., J. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Senica (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ doručil okresnému

súdu 18. októbra 2002 žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru

výpoveďou proti žalovanému S., S. (ďalej len „žalovaný“). Okresný súd rozsudkom č. k. 5

C 105/2002-76 z 12. októbra 2005 žalobu zamietol, pričom žalovanému nepriznal náhradu

trov konania. Na základe odvolania sťažovateľa Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský

súd“) uznesením sp. zn. z 20. júla 2006 označený rozsudok okresného súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie okresný súd opätovne rozhodol

rozsudkom č. k. -167 z 28. januára 2009 tak, že žalobu zamietol a žalovanému

nepriznal náhradu trov konania. Rozsudok bol sťažovateľovi doručený 26. marca 2009.

Proti označenému rozsudku okresného súdu z 28. januára 2009 podal sťažovateľ 8. apríla

2009 odvolanie.

Sťažovateľ v sťažnosti po uvedení chronologického prehľadu úkonov okresného

súdu konštatoval, že „... Okresný súd Senica bol v konaní nečinný (vo veci nekonal),

konanie neúmerne predlžoval, bol neefektívny tým, že toleroval žalovanému nepravdivé

a neúplné opisovanie potrebných skutočností, včítane neoznačenia dôkazných prostriedkov

( ). Neefektívny bol aj v tom, že nepostupoval tak, aby vec bola rýchlo

prejednaná a rozhodnutá, aby pojednávania boli dôstojné a aby prispeli k spravodlivému

rozhodnutiu ( ). Okresný súd Senica bol i v rozpore s požiadavkou na

primeraný časový harmonogram.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vo veci jeho sťažnosti

vydal tento nález:

„1.) Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

upravené v , postupom Okresného súdu Senica

v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2.) Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume... eur, ktoré je Okresný

súd Senica povinný uhradiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3.) Sťažovateľovi priznáva trovy konania právneho zastúpenia v sume... eur, ktoré je

Okresný súd Senica povinný uhradiť na účet advokáta do troch dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.“

Sťažovateľ v sťažnosti zároveň žiada, aby mu ústavný súd ustanovil advokáta na

konanie pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní návrhu je tiež posúdiť, či tento nie je zjavne neopodstatnený.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej

príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom,

porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval

uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne

nepripúšťajú (, , , , ).

Sťažovateľ sa domáha, aby ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 48

ods. 2 . Predmetom označeného konania je rozhodovanie o žalobe sťažovateľa

doručenej okresnému súdu 18. októbra 2002 o určenie neplatnosti ukončenia pracovného

pomeru výpoveďou.

Z priloženej dokumentácie, ako aj z informácií poskytnutých ústavnému súdu

okresným súdom vyplýva, že okresný súd v namietanom konaní rozhodol rozsudkom

č. k. -167 z 28. januára 2009 tak, že žalobu zamietol a žalovanému náhradu

trov konania nepriznal. Rozsudok bol sťažovateľovi doručený 26. marca 2009, ktorý proti

nemu podal 8. apríla 2009 odvolanie. Okresný súd v súčasnosti doručuje odvolanie

sťažovateľa na vyjadrenie žalovanému, pričom následne bude vec predložená krajskému

súdu na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa.

V nadväznosti na zistený skutkový stav ústavný súd považoval za potrebné poukázať

na svoj právny názor tvoriaci súčasť jeho ustálenej judikatúry (napr. ,

, , ), podľa ktorého ochranu základnému právu podľa

poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase

uplatnenia tejto ochrany porušovanie základného práva označenými orgánmi verejnej moci

(v tomto prípade všeobecným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť ústavnému

súdu došla, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného

práva, ústavný súd sťažnosť v zásade odmieta ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2

). Tento právny názor ústavného súdu akceptuje vo svojej

judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (pozri napr. rozhodnutie vo veci Miroslav

Mazurek proti Slovenskej republike, sťažnosť č. 16970/05).

V súvislosti s uvedeným právnym názorom ústavný súd zdôrazňuje, že jedným

z pojmových znakov sťažnosti podľa je to, že musí smerovať proti

aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa.

Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu

funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,

a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv

ďalej nepokračovalo. Preto, ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu

doručená, už k prieťahom v konaní nemôže dochádzať (a to aj napriek tomu, že vo veci

nebolo ešte právoplatne rozhodnuté), je daný dôvod na odmietnutie takejto sťažnosti pre jej

zjavnú neopodstatnenosť.

Sťažovateľ namietol nečinnosť okresného súdu v namietanom konaní sťažnosťou

doručenou ústavnému súdu 5. júna 2009, teda v čase, keď sa sťažovateľova právna vec

o určenie neplatnosti ukončenia pracovného pomeru výpoveďou síce ešte nachádzala na

okresnom súde, avšak už po jeho rozhodnutí vo veci samej a po podaní odvolania

sťažovateľom proti rozsudku okresného súdu č. k. -167 z 28. januára 2009,

pričom zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd bez meškania vykonáva úkony

nevyhnutné na predloženie veci krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.

Na tomto základe ústavný súd po predbežnom prerokovaní s prihliadnutím na zmysel

a účel základného práva podľa rozhodol o odmietnutí sťažnosti

sťažovateľa podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi sťažovateľa už

nezaoberal.

Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd považoval za potrebné pripomenúť, že

v prípadoch sťažností podľa , v ktorých sa namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

v konaní pred všeobecným súdom, sa vyžaduje, aby sťažovatelia preukázali, že podali

sťažnosť proti porušovaniu svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

predsedovi príslušného súdu podľa a nasl. o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Podanie takejto sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle označených ustanovení zákona

o súdoch totiž ústavný súd podľa svojej konštantnej judikatúry zásadne považuje za účinný

právny prostriedok ochrany základného práva podľa , ktorý treba využiť

ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (napr. , ).

V danom prípade sťažovateľ podanie sťažnosti podľa zákona o súdoch predsedovi

okresného súdu nepreukázal, čo zakladalo ďalší dôvod na odmietnutie jeho sťažnosti podľa

v spojení s z dôvodu jej neprípustnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2009