Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 61/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka

(sudca spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky

obchodnej spoločnosti SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA, s. r. o., Sládkovičova 7,

Bratislava, IČO 35718854, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Roštár – Slovák, s. r. o.,

Révová 7, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Martin Roštár, vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA,

s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

8. augusta 2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti SLOVENSKÁ

MEDIÁLNA AGENTÚRA, s. r. o., Sládkovičova 7, Bratislava, IČO 35718854 (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Banská Bystrica (ďalej len ,,okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len ,,napadnuté konanie okresného súdu“).

2. Vec sťažovateľky bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019

v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 prerozdelená náhodným výberom

pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená 17. októbra 2019 sudcovi

spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi a v zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020

bola predbežne prejednaná v prvom senáte ústavného súdu v zložení Jana Baricová

(predsedníčka senátu) a sudcovia Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.

3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka v napadnutom

konaní okresného súdu vystupovala v procesnom postavení žalobkyne vo veci určenia

právneho dôvodu (pravosti), výšky a vymáhateľnosti popretej pohľadávky. Následne

uviedla genézu jej úkonov v uvedenom konaní, ako aj úkonov, ktorých sa zúčastnila.

Namietla, že okresný súd v napadnutom konaní okresného súdu po začatí konania, ktoré

bolo začaté na základe návrhu na začatie konania z 24. júla 2015, nepostupoval

bezodkladne. K tomu dodala: ,,... konajúci súd po začatí konania, nepostupoval

bezodkladne, pričom od začatia konania (júl 2015) až do vyhlásenia rozsudku súdom prvej

inštancie (november 2018 – pričom práve až na november 2018 konajúci súd vytýčil prvé

pojednávanie vo veci, na ktorom zároveň vo veci rozhodol) mal prvoinštančný súd

dostatočný priestor na posúdenie veci, vykonanie dokazovania a na vyhlásenie meritórneho

rozhodnutia...“

4. Ďalej sťažovateľka uviedla, že svojím podaním zo 7. mája 2019 označeným

ako ,,Sťažnosť žalobcu na prieťahy“, ktoré adresovala predsedovi okresného súdu, žiadala

o prešetrenie dôvodov vzniku prieťahov v napadnutom konaní okresného súdu. Zo strany

predsedu okresného súdu na ňu dostala odpoveď listom z 27. júna 2019 ,,Sťažnosť

na prieťahy v konaní pod spisovou značkou – Odpoveď“. V tejto odpovedi

predseda okresného súdu sťažovateľkinu sťažnosť čiastočne uznal ako dôvodnú,

a to v období od 1. marca 2016 do 7. novembra 2016 a v období od 1. februára 2017

do 26. septembra 2018. Sťažovateľka dodala, že namieta porušenie základného práva podľa

, ako aj práva podľa dohovoru, ktoré boli porušené

v dôsledku konania, resp. nekonania okresného súdu v napadnutom konaní okresného súdu.

5. Zároveň sťažovateľka uviedla: ,,V predmetnej veci medzičasom Krajský súd

v Banskej Bystrici rozhodol rozsudkom č. k. -215 zo dňa 09.05.2019

o odvolaní podanom žalovaným voči rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.

-160 zo dňa 27. 11.2018, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Banská

Bystrica, a žalobe sťažovateľa v celom rozsahu vyhovel.“ V závere uviedla, že postup

okresného súdu v napadnutom konaní okresného súdu bol zdĺhavý a nevykazoval plynulé

a efektívne konanie a podľa jej názoru ide o konanie so zbytočnými prieťahmi.

Sťažovateľka zachovanie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti odvodila od dvojmesačnej

lehoty plynúcej od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Banskej

Bystrici č. k. -215 z 9. mája 2019 (ďalej len ,,rozsudok krajského súdu“),

ktorý nadobudol právoplatnosť 10. júna 2019.

6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci

na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6

ods. (1) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

vyplývajúce z ods. (2) SR postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní

vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

3. Okresný súd Banská Bystrica je povinný do dvoch mesiacov odo dňa

nadobudnutia právoplatnosti tohto Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť

finančné zadosťučinenie sťažovateľovi vo výške 100.000,-€, a to na účet sťažovateľa.

4. Okresný súd Banská Bystrica je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania

v celom rozsahu na účet právneho zástupcu sťažovateľa.“

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

10. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý

je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený...

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

14. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľky spočíva v namietanom porušení

základného práva podľa a práva podľa dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní okresného súdu.

15. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť ().

16. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie okresného súdu bolo

ukončené vydaním rozsudku okresného súdu č. k. -160 z 27. novembra

2018, ktorý na základe potvrdzujúceho rozsudku krajského súdu nadobudol právoplatnosť

10. júna 2019.

17. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno hovoriť vtedy,

ak namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného

súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno považovať tú,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (m. m. ).

18. Zjavná neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako

aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať

aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už súd rozhodol pred podaním sťažnosti podľa .

19. Ústavný súd vychádza aj zo svojej doterajšej judikatúry, podľa ktorej ústavný súd

poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému

porušeniu označeného práva ešte môže dochádzať alebo porušenie v tom čase ešte mohlo

trvať ().

20. Vzhľadom na už uvedené preto ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu