Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cbi/20/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou V.. D. P., v právnej veci žalobcu SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 7, 811 04 Bratislava, IČO: 35 718 854, právne zastúpeného Advokátska kancelária Roštár - Slovák, s.r.o., so sídlom Révová 7, 811 02 Bratislava proti žalovanému PRESSE & MARKETING SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Tulská 2490/35, 960 01 Zvolen, IČO: 36 404 225 právne zastúpený Q.. V. X., advokátom, so sídlom Y. N.V.. X, M. V. X, XXX XX A., v konaní o určenie popretej pohľadávky.

rozhodol:

I. Súd u r č u j e, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému v celkovej výške 158.605, 29 Eur pozostávajúca z istiny vo výške 71.456,88 Eur, úrokov z omeškania vo výške 74.235,38 Eur a z nákladov uplatnenia vo výške 12.913,00 Eur uplatnená žalobcom v prihláške pohľadávky zo dňa 14. 05. 2015 do reštrukturalizačného konania žalovaného je oprávnená čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia svojej pohľadávky v celkovej výške 158.605,29 Eur pozostávajúcej z istiny vo výške 71.456,88 Eur, úrokov z omeškania vo výške 74.235,38 Eur a z nákladov uplatnenia vo výške 12.913,03 Eur prihlásenej do reštrukturalizačného konania žalovaného vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2R/4/2015 v celom rozsahu. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 21. 01. 2000 uzavrel s dlžníkom Rámcovú zmluvu v znení troch dodatkov a ktorej predmetom bol záväzok veriteľa umožniť dlžníkovi poskytovanie reklamných služieb a to umiestnenie a šírenie reklamy v interiéroch vozňov osobnej prepravy Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. a záväzok dlžníka realizovať kompletné reklamné služby, t.j. umiestniť a šíriť reklamu v interiéroch vozňov osobnej prepravy a zaplatiť žalobcovi odmenu v zmysle Rámcovej zmluvy. Právnym titulom peňažného záväzku dlžníka voči veriteľovi je nezaplatenie odplaty za umožnenie umiestnenia a šírenia reklamy v interiéroch vozňov osobnej prepravy Železničnej spoločnosti Slovensko a.s. vo výške 71.456,88 Eur s príslušenstvom. Táto pohľadávka je judikovaná, Okresný súd Žilina na základe návrhu veriteľa vydal dňa 10. 02. 2012 Rozsudok č. k. 11Cb/279/2009 - 481, ktorý nadobudol právoplatnosť 09. 03. 2015 a vykonateľnosť 13. 03. 2015 v spojení z Rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/126/2012 - 927 zo dňa 11. 02.. 2015. Predmetnými rozsudkami bola dlžníkovi uložená povinnosť zaplatiť veriteľovi sumu 71.456,88 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy 71.456,88 Eur od 30. 01. 2008 do zaplatenia a povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 4.287 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 7.937,71 Eur a náhradu trov odvolacieho konania - trov právneho zastúpenia vo výške 688,32 Eur.

2. Dňa 17. 06. 2015 žalovaný doručil veriteľovi - žalobcovi oznámenie zo dňa 08. 06. 2015 o započítaní vzájomných pohľadávok, ktorým započítal svoju pohľadávku vo výške 66.387,84 Eur s príslušenstvom

predstavujúcu zmluvnú pokutu v zmysle čl. III. bod 5 Rámcovej zmluvy uzavretej medzi PRESSE & MARKETING SLOVAKIA - Q. Q. a žalobcom dňa 21. 01. 2000, ktorá na žalovaného prešla v zmysle Dodatku k tejto Zmluve zo dňa 26. 04. 2002 a to zmluvnú pokutu za porušenie povinnosti podľa čl. III. bodu 4 Zmluvy, vyfakturovanú faktúrou č. 20051201 a faktúrou č. 20051202 zo dňa 29. 12. 2005, splatnú dňa 29. 01. 2006, voči pohľadávke žalobcu, ktorú žalobca voči žalovanému eviduje z titulu odplaty za umožnenie umiestnenia a šírenia reklamy v interiéroch vozňov osobnej prepravy Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. priznanej rozhodnutiami Okresného a Krajského súdu v Žiline, spolu vo výške 159.612,74 Eur. Žalobca zaslal žalovanému aj správcovi a aj na súd svoje stanovisko zo dňa 24. 06. 2015 k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok zo dňa 08. 06. 2015.

3. Správca na prvej schôdzi veriteľov stručne oboznámil žalobcu o popretí jeho pohľadávky, avšak žalobcovi nebolo umožnené preveriť, kedy bola jeho pohľadávka popretá a či bola popretá spôsobom podľa § 124 ods.2 ZKR, nakoľko na prvej schôdzi veriteľov dňa 01. 07. 2015 správca nemal so sebou spis, čo žalobca považuje za závažné porušenie povinnosti správcu. Dňa 02. 07. 2015, t.j. po uplynutí lehoty na popieranie veriteľmi prihlásených pohľadávok správca umožnil žalobcovi nahliadnuť do správcovského spisu, avšak v ňom a ani v zozname pohľadávok nebol uvedený dôvod, rozsah a ani dátum popretia jeho pohľadávky. Následne veriteľ nahliadol do reštrukturalizačného spisu vedeného na súde, pričom ani v ňom vrátane zoznamu pohľadávok nebol uvedený dôvod, rozsah a ani dátum popretia jeho pohľadávky. Dňa 08. 07. 2015 žalobca opätovne nahliadol do reštrukturalizačného spisu vedeného správcom v listinnej ( písomnej) forme, pričom v ňom -vrátane zoznamu pohľadávok stále nebol uvedený dôvod, rozsah a ani dátum popretia pohľadávky. V rovnaký deň správca umožnil veriteľovi nahliadnuť do elektronickej formy zoznamu pohľadávok, z ktorého však nevyplýval dátum popretia pohľadávky žalobcu a ani to, kým bola pohľadávka popretá. V elektronickej forme zoznamu pohľadávok bol uvedený nasledovný dôvod popretia pohľadávky: „ Správca popiera prihlásenú pohľadávku v celej výške čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti, nakoľko táto mala zaniknúť v zmysle vyhlásenia dlžníka v dôsledku dlžníkom uskutočneného zápočtu, pričom prejav vôle dlžníka započítať vzájomné pohľadávky na základe dokumentov predložených dlžníkom dostala do dispozície veriteľa dňa 17. 06. 2015. Vzhľadom na skutočnosť, že dlžník mal na vykonanie zápočtu súhlas správcu, preukázal uskutočnenie zápočtu, pričom dlžník započítaval zmluvnú pokutu na základe zmluvy s veriteľom, ktorý zmluvný vzťah správcovi preukázal, je zjavné, že ďalšia existencia prihlásenej pohľadávky veriteľa je medzi stranami sporná a správca je ju v zmysle § 124 ods.1 povinný poprieť“ ( ďalej ako „ Popretie Pohľadávky“)

4. Žalobca ma preto dôvodné pochybnosti o zákonnosti popretia pohľadávky ako právneho úkonu správcu, t.j. či bol tento vykonaný riadne včas a to s dôrazom aj na tú skutočnosť, že do dnešného dňa správca žalobcovi v písomnej forme nedoručil popretie pohľadávky, respektíve oznámenie obsahujúce dátum, dôvody a rozsah popretia pohľadávky žalobcu, ktoré by malo byť datované a podpísané správcom a malo by obsahovať poučenie pre veriteľa o možnosti podať incidenčnú žalobu na príslušný súd. Popretie pohľadávky ako právny úkon správcu nemá podstatné náležitosti právneho úkonu podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 124 ods.2 ZKR, a nebol vykonaný v zákonom požadovanej forme, spôsobom a lehote. Popretie pohľadávky žalobca považuje za neurčité a nezrozumiteľné, nakoľko z neho nie je zrejmé, na základe akého konkrétneho úkonu dlžníka - zápočet z akého dňa, malo údajne dôjsť k zániku pohľadávky žalobcu. Z popretia nevyplýva, na základe akých zmlúv s veriteľom započítaval dlžník zmluvnú pokutu, v akej výške má byť predmetná zmluvná pokuta, kedy a akým spôsobom bola dlžníkom uplatnená voči žalobcovi, vrátane toho, splnenie akej konkrétnej povinnosti mala predmetná zmluvná pokuta zabezpečovať. Z popretia nevyplýva, kedy a akým spôsobom správca udelil dlžníkovi súhlas na vykonanie zápočtu, ďalej kedy údajne mala pohľadávka zaniknúť, popretie nie je datované a podpísané zo strany správcu, t.j. nebolo vyhotovené v lehote, spôsobom a forme požadovanej zákonom a preto je absolútne neplatné. Popretie nebolo do dnešného dňa doručené jeho adresátovi - žalobcovi.

5. Žalobca považuje aj samotný zápočet za neplatný a právne neučinný. Údajná pohľadávka žalovaného voči žalobcovi neexistuje, nikdy nevznikla, je neoprávnená (fiktívna)a bez právneho základu. Faktúry, ktorými bola zmluvná pokuta žalobcovi vyúčtovaná, boli vystavené v rozpore zo Zmluvou, žalobca si voči žalovanému, respektíve jeho právnemu predchodcovi riadne a včas splnil všetky svoje zmluvné a zákonné povinnosti a teda žalovanému ani jeho právnemu predchodcovi nemohol platne vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu. Pohľadávka žalovaného bola od svojho začiatku žalobcom rozporovaná, t.j. bola a je sporná, neuznaná avšak žalovaný na rozdiel od žalobcu nepristúpil k súdnemu

vymáhaniu svojej údajnej pohľadávky voči žalobcovi, nezaplatil súdny poplatok za vymáhanie a ani túto svoju údajnú pohľadávku nezapočítal v rámci súdneho konania iniciovaného žalobcom ( mal možnosť tak učiniť, a to aj bez potreby úhrady súdneho poplatku), a preto pohľadávka žalovaného nikdy nenadobudla atribút spôsobilosti na započítanie voči pohľadávke žalobcu.

6. Žalobca ďalej uvádza, že túto pohľadávku nie je možné úspešne uplatniť na súde, je premlčaná, čo spôsobuje jej nespôsobilosť na započítanie voči judikovanej pohľadávke žalobcu. Žalobca pohľadávku žalovaného nikdy neuznal, neeviduje ju vo svojom účtovníctve, viacnásobne ju rozporoval a poukazoval na jej neoprávnenosť a faktúry, ktorými ju žalovaný účtoval žalobcovi, mu bezodkladne vrátil. Podľa názoru žalobcu rozporovaná, t.j. sporná pohľadávka nemôže byť platne jednostranným právnym úkonom započítaná. Aj pohľadávka žalobcu bola na začiatku sporná, nespôsobilá na započítanie, žalobca však inicioval súdne konanie voči žalovanému, výsledkom ktorého bolo judikovanie jeho pohľadávky. Žalovaný na rozdiel od žalobcu nepristúpil k súdnemu vymáhaniu svojej údajnej pohľadávky voči žalobcovi, nezaplatil súdny poplatok za vymáhanie a ani túto svoju údajnú pohľadávku nezapočítal v rámci súdneho konania iniciovaného žalobcom - žalovaný tak mal možnosť urobiť a to aj bez potreby úhrady súdneho poplatku a preto pohľadávka žalovaného nikdy nenadobudla atribút spôsobilosti na započítanie voči pohľadávke žalobcu.

7. Žalobca považuje zápočet žalovaného za neplatný aj pre rozpor so zákonom, dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom, nakoľko zápočet nie je bežným právnym úkonom podnikateľa, správca preto nemal žalovanému ako dlžníkovi udeliť súhlas na jeho vykonanie. Zápočet by mohol byť zároveň považovaný za zvýhodňujúci právny úkon, ktorým by bol žalobca ako veriteľ uprednostnený a zvýhodnený na úkor ostatných veriteľov dlžníka. V reštrukturalizačnom konaní platí zásada rovnosti účastníkov, čo znamená, že ak zákon zakazuje veriteľovi započítať svoju pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácií uplatňuje prihláškou, voči dlžníkovi, tak ani dlžník nemôže jednostranne započítať svoju pohľadávku voči pohľadávke žalobcu, ktorá sa v reštrukturalizácií uplatňuje prihláškou. Zápočet je zároveň neurčitý a nezrozumiteľný, nie je z neho zrejmé, akým spôsobom žalovaný stanovil výšku údajnej pohľadávky voči žalobcovi, nevyplýva z neho kedy a akým spôsobom, akým konaním mal žalobca porušiť svoje zmluvné povinnosti a akým výpočtom dospel žalovaný k výške pohľadávky 159.612,74 Eur, aká je výška istiny pohľadávky, jej príslušenstva, akú úrokovú sadzbu žalovaný použil, od akého dátumu a k akému dátumu počítal žalovaný zákonné úroky z omeškania. Špekulatívnosť a neoprávnenosť pohľadávky žalovaného voči žalobcovi vyplýva aj zo skutočnosti, že žalovaný zaslal žalobcovi potvrdenia zostatku dlhu za roky 2009, 2010, 2011, 2012 a 2014, pričom na všetky tieto potvrdenia žalobca reagoval spôsobom, že pohľadávky žalovaného uplatnené predmetnými faktúrami neeviduje vo svojom účtovníctve neuznáva ich a neodsúhlasuje. Za roky 2006 a až 2008 a 2013 žalovaný nezaslal žalobcovi potvrdenia zostatku dlhu. Taktiež v rámci súdneho konania, v rámci ktorého bola judikovaná pohľadávka žalobcu, žalovaný dňa 04. 03. 2013 predložil súdu Tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania ( žalovaného - dlžníka), ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, v ktorom v časti 3.3( peňažné pohľadávky voči tretím osobám) neoznačil žiadneho dlžníka, voči ktorému by žalovaný evidoval vo svojom účtovníctve peňažnú pohľadávku v sume vyššej ako 750 Eur, t.j. neuviedol ani pohľadávku žalovaného, ktorá mala údajne vzniknúť v roku 2005, a ktorú si v roku 2015 chce žalovaný započítať voči judikovanej pohľadávke žalobcu. Tlačivo je pritom vlastnoručne podpísané štatutárnym zástupcom dlžníka, ktorý v závere čestne vyhlásil, že všetky skutočnosti v tlačive uvedené sú pravdivé.

8. Žalobca ďalej poukazuje na ustanovenia § 37, 39 a 40 Občianskeho zákonníka týkajúcich sa platnosti právnych úkonov, ustanovenia § 124 ods.2 a § 114 ods. 1 písm. f) ZKR, ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka a § 358 Obchodného zákonníka týkajúce sa započítania pohľadávok.

9. Žalovaný so žalobou nesúhlasil; vo vyjadrení doručenom súdu 12. 10. 2015 uvádza, že pokiaľ na prvej schôdzi veriteľov neumožnil na počkanie žalobcovi nahliadnuť do reštrukturalizačného spisu, neporušil žiadne zákonné ustanovenie, nakoľko zákon správcovi neukladá povinnosť mať na schôdzi veriteľov so sebou správcovský spis, predmetom a obsahom schôdze veriteľov sú udalosti vyplývajúce z ustanovenia § 126 ZKR. Správca v súlade s ustanovením § 21 vyhlášky MS SR č. 666/2005 Z.z. umožnil žalobcovi nahliadnuť do správcovského spisu bezodkladne nasledujúci pracovný deň po schôdzi veriteľov, t.j., 02. 07. 2015, a opakovane dňa 08. 07. 2015 a 09. 07. 2015. Správca zostavil a viedol zoznam pohľadávok v súlade s ustanovením § 123 v spojení s ustanovením § 36 ods.1 vyhlášky MS SR č. 665/2005 Z.z. v elektronickej podobe a v takejto podobe tvoril zachytený

na štandardnom nosiči údajov, v ktorom nemožno prepisovať zápisy, aj obsah správcovského spisu. Zo zoznamu pohľadávok vyplýva, že žalobcova pohľadávka bola správcom popretá 26. 06. 2015 z tam uvedených dôvodov. V zmysle ustanovenia § 126 v znení vzťahujúcom sa na toto konanie, správca nemal zákonnú povinnosť oznámiť veriteľovi popretie jeho pohľadávky. Popretie pohľadávky správcom zároveň malo všetky zákonné náležitosti v zmysle a kedy na tento postup nemožno aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Navyše ako vyplýva z obsahu žaloby, nie je ani sporné, z akého dôvodu došlo k popretiu pohľadávky žalobcu správcom. Navyše po tom, ako žalovaný správcovi oznámil a preukázal, že pohľadávka bola zápočtom doručeným žalobcovi dňa 17. 06. 2015 započítaná a kedy táto pohľadávka vznikla titulom zmluvnej pokuty vo výške 66.387,84 Eur, o ktorej žalovaný účtoval vo faktúrach č. 20051201 a 20051202 spolu s príslušenstvom, bol správca povinný v zmysle § 124 ods.1 pohľadávku žalobcu poprieť. Zmluvná pokuta bola pritom uplatnená v súlade s Rámcovou zmluvou zo dňa 21. 01. 2000 v znení troch dodatkov. V zmysle čl. III. bod 1 Rámcovej zmluvy, predmetom zmluvy je výhradná realizácia komplexných reklamných služieb, t.j. umiestnenie a šírenie reklamy v interiéroch vozňov osobnej prepravy Železníc Slovenskej republiky, a.s. Podľa čl. III. bod 4 vôľou zmluvných strán je výhradné vykonávanie reklamných činností, to znamená, že záujemca nesmie využívať služby iného subjektu v predmete upravenom touto zmluvou v dohodnutom regióne a poskytovateľ nesmie túto činnosť vykonávať v dohodnutom regióne pre iný subjekt. Predmetom Dodatku č. 2 k rámcovej zmluve je následné doplnenie čl. III. bod 1 Rámcovej zmluvy tak, že predmetom Rámcovej zmluvy je aj výhradná realizácia komlexných reklamných služieb, t.j. umiestnenie a šírenie reklamy v interiéroch vozňov osobnej prepravy ŽSR - eurotrainy - reklamné nosiče formátu A4 DIN a trainmailing P.O.S., reklamné letáky, reklamné predmety ( vzorky ) printy. V zmysle čl. III. bol 5 Rámcovej zmluvy si zmluvné strany pre prípad porušenia čl. 3 bod 4 zmluvy v znení dodatku č. 2 zo strany žalobcu písomne dojednali zmluvnú pokutu vo výške 25% príjmu za prenájom nosičov za predchádzajúci kalendárny rok v roku, v ktorom bude zmluva vypovedaná, minimálne však vo výške 1.000 000,00 SK. Na základe skutočností, že žalobca realizáciou akcie „ COCA COLA Music Train“, kde žalobca v rozpore s Rámcovou zmluvou využil služby tretej osoby, porušil čl. III. bod 4 Rámcovej zmluvy, vznikol žalovanému nárok na zmluvnú pokutu vo výške 1.000 000,00 SK uplatnený faktúrou č. 20051201. Túto skutočnosť preukazuje priložená fotodokumentácia a tiež údaje ktoré boli uvedené na webovom sídle spoločnosti Hi-Reklama s.r.o. ako poskytovateľa služieb žalobcovi. Z predložených dôkazov vyplýva, že žalobca prostredníctvom tretej osoby poskytoval reklamné služby v priestoroch (na vlakových súpravách), v ktorých mal poskytovať reklamné služby výlučne prostredníctvom žalovaného.

10. Ďalšiu časť započítavanej pohľadávky žalovaného predstavuje zmluvná pokuta vo výške 1.000 000,00 Sk uplatnená faktúrou č. 200512202, v dôsledku porušenia povinností žalobcu podľa čl. III. bod 4 Rámcovej zmluvy v znení čl. II. bod 1b. Dodatku č.2 k Rámcovej zmluve, ktorý jasne hovorí o výhradnosti distribúcie novín printov žalovaným. Žalobca porušil zmluvné povinnosti distribúciou trainmailu Pravda IV.Q.2005 v rozpore s dojednanou výhradnosťou distribúcie novín printov žalovaným, kedy v uvedenom termíne vykonával trainmail ( distribúciu) uvedených novín v interiéroch vozňov osobnej dopravy v rozpore s Rámcovou zmluvou a dodatkom č.2 k tejto zmluve. Z vyššie uvedených skutočností sú zrejmé zmluvné ako aj faktické dôvody vzniku uplatnenej zmluvnej pokuty. Je irevelantné, či žalobca tento návrh uznáva alebo nie. Žalovaný od vzniku práva na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobcu na jej úhradu pravidelne vyzýval. Započítaniu pohľadávok taktiež nebráni, že žalobca uplatnenú zmluvnú pokutu neuznal, resp., že vrátil žalovanému účtovné doklady, ktorými bol nárok uplatnený. Platí totiž, že na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde a nie pohľadávky, ktoré boli na súde uplatnené alebo ktoré druhá zmluvná strana uznáva. Nie je možné akceptovať názor, že až na základe súdneho rozhodnutia pohľadávka nadobúda atribút spôsobilosti na započítanie; v opačnom prípade by bol inštitút započítania pohľadávok nevyužiteľný. Žalovaný si neuplatnil svoj nárok voči žalobcovi v súdnom konaní, nakoľko nemal prostriedky na zaplatenie súdneho poplatku. Ďalej v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka je možné vzájomne započítať aj premlčané pohľadávky, pokiaľ premlčanie nastalo až po okamihu, kedy sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie. Žalovaný započítaval zmluvnú pokutu splatnú dňa 29. 01. 2006 voči pohľadávke splatnej 29. 01. 2008 a je preto zrejmé, že ku dňu ich vzájomného stretnutia dňa 29. 01. 2008 nebola pohľadávka žalovaného premlčaná a bola spôsobilá na započítanie. Započítanie je bežným právnym úkonom z hľadiska jeho posudzovania podľa § 10 ods.3 a je plne v súlade s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 21. 04. 2015 sp. zn. 2R/4/2015, ktorým súd určil rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré podliehajú súhlasu správcu. Správca v konaní udelil súhlas žalovanému so započítaním pohľadávok voči veriteľom za predpokladu, že sú tieto premlčané. Zánikom pohľadávky prihlásenej žalobcom do reštrukturalizácie pritom došlo k zníženiu pasív žalovaného, čo predstavuje jeden zo základných determinatov schopnosti

akéhokoľvek podnikateľa pre riadny výkon činnosti v rozsahu jeho predmetov podnikania. Vzhľadom k tomu, že pohľadávka voči žalobcovi je premlčaná a nie je možné ju úspešne uplatňovať a vymáhať od žalobcu, započítanie takejto nebonitnej pohľadávky, v dôsledku ktorého sa znížia záväzky dlžníka v reštrukturalizácii nemôžu byť zo žiadneho pohľadu v neprospech veriteľom. Práve naopak, takýto zápočet zníži celkový počet pasív bez toho, aby reálne ubudlo zo speňažiteľného majetku dlžníka. Rovnako sa nejedná o zvýhodňujúci právny úkon, žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na príslušné ustanovenie upravujúce zvýhodňujúce právne úkony.

11. Žalovaný ďalej uvádza, že dlžník v reštrukturalizácií môže jednostranne započítať svoju pohľadávku voči pohľadávke veriteľa, ktorá sa v reštrukturalizácií uplatňuje prihláškou, nakoľko mu nezakazuje takýto právny úkon urobiť. Ustanovenie § 114 ods.1 písm. e) totiž obsahuje výlučne zákaz započítania pohľadávky, ktorú si veriteľ uplatňuje do konania prihláškou, voči dlžníkovi. Opačný zákaz neobsahuje. K namietanej neurčitosti a nezrozumiteľnosti zápočtu žalovaný uvádza, že údaje o tom, kedy a akým spôsobom žalobca porušil svoje zmluvné povinnosti, vyplývali z predchádzajúcej komunikácie žalovaného so žalobcom a žalobca vedel, resp. musel vedieť, aké nároky sú účtované vo faktúrach č.20051201 a 20051202. Pokiaľ ide o spôsob výpočtu započítavanej pohľadávky v celkovej výške 159.612,74 Eur, túto okrem istiny 66.387,84 Eur ( t.j. sumy 2.000 000,00 Sk prepočítanej konverzným kurzom 30,126 Sk/ 1Eur) tvorilo tiež príslušenstvo podľa § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka, v rozsahu úroku z omeškania v jeho zákonnej výške. Žalobca musel rovnako vedieť, kedy sa dostal do omeškania s plnením zmluvnej pokuty. Zápočet preto netrpí žiadnymi vadami. Žalovaný je preto toho názoru, že uplatnenie zmluvnej pokuty voči žalobcovi a jej následné započítanie s pohľadávkou žalobcu bolo vykonané v súlade so zákonom a spôsobilo zánik pohľadávky žalobcu, v dôsledku čoho je žaloba žalobcu nedôvodná. Túto žalovaný preto žiada zamietnuť v plnom rozsahu.

12. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 12. 12. 2016 reagoval na vyjadrenie žalovaného; zdôrazňuje, že správca si bol veľmi dobre vedomý skutočnosti, že žiadal o nahliadnutie do správcovského spisu práve z dôvodu, že jeho pohľadávku správca poprel, čo oznámil žalobcovi ako najväčšiemu veriteľovi iba ústne a to na prvej schôdzi veriteľov, a o uvedenej skutočnosti uviedol správca veľmi strohé a pre žalobcu nedôveryhodné informácie. Podľa názoru žalobcu mu správca zámerne neumožnil nahliadnuť aj do elektronického správcovského spisu a ani ho neupozornil, že popretie jeho pohľadávky eviduje v zozname pohľadávok iba v elektronickej podobe, v ktorom bolo údajne popretie pohľadávky zo dňa 26. 06. 2015 a dôvod popretia údajne zaznamenaný, napriek tomu, že vedel, prečo žalobca nahliada do spisu a že informácia, ktorú v ňom hľadal, je evidovaná len v elektronickej podobe. Správca tak neumožnil žalobcovi ako najväčšiemu veriteľovi hlasovať na prvej schôdzi veriteľov a to aj napriek tomu, že mu správca na prvej schôdzi veriteľov nepreukázal dôveryhodne a dostatočne popretie jeho najväčšej pohľadávky, pričom v zmysle zákona má konať dôveryhodne, spravodlivo a čestne. Žalobca poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS153/2015 - 181: „ Správca má povinnosť konať s odbornou starostlivosťou nielen pri preskúmavaní a popieraní prihlásených pohľadávok, ale počas celého reštrukturalizačného konania. Pojem konanie s odbornou starostlivosťou definuje zákon o konkurze a reštrukturalizácií v § 7 ako konanie so starostlivosťou primeranou funkcii alebo postaveniu konajúcej osoby po zohľadnení všetkých dostupných informácií, ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej konanie. Na výkon funkcie správcu sa vyžaduje zloženie skúšky z ekonomickej aj právnej oblasti, preto sa predpokladá, že správca je odbore spôsobilý vyhodnotiť a posúdiť nielen ekonomické a účtovné informácie, ale aj právne posúdiť právny dôvod, vymáhateľnosť pohľadávky existenciu a rozsah zabezpečovacieho práva. Zákon č. 8/2005 Z.z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov však jednoznačne ukladá správcovi povinnosť vykonávať správcovskú činnosť čestne, zodpovedne, svedomito, s odbornou starostlivosťou a využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Správca tiež zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí v súvislosti s výkonom správcovskej činnosti“.

13. Žalobca má za to, že pri posudzovaní údajnej spornosti pohľadávky žalobcu správca nepostupoval s odbornou starostlivosťou a v súlade s ustanoveniami a nálezom ÚS. Správca totiž neumožnil žalobcovi ako najväčšiemu veriteľovi s judikovanou pohľadávkou voči dlžníkovi sa k jednostrannému zápočtu vyjadriť, pričom prihliadol len na vyjadrenie žalovaného vykonané v rozpore so závermi Ústavného súdu SR vo vyššie uvedenom náleze, teda bez ďalšieho odborného overenia si skutočností u žalobcu a preskúmania veci podrobne a komplexne. Správca svojím konaním spolu s úpadcom zneužili materiálnosť práva a správca konal v rozpore s Ústavou, konkrétne v rozpore s princípom rovnosti pred zákonom, rovnakého zaobchádzania, rovnosti zbraní a proporcionality, ako aj v rozpore so

a judikatúrou. Všetky skutočnosti vo vzťahu k pohľadávke mohol žalobca vysvetliť a preukázať priamo správcovi, ak by pred popretím pohľadávky žalobcu správca vykonal riadne vlastné šetrenie podľa § 124 a v súlade so zákonom o správcoch.

14. Žalobca ďalej uvádza, že súhlasí s konštatovaním žalovaného vo vyjadrení ohľadom znenia Rámcovej zmluvy, t.j. že žalovaný mal právo vykonávať iba interiérovú reklamu iba na nosičoch typu Eurotrian( formát A4 na ležato) a vykonávať službu Trainmailing, a to vo vozňoch osobnej prepravy Železníc Slovenskej Republiky. Komplexný projekt Coca Cola Music Train bol realizovaný vo vozňoch Železničnej spoločnosti Slovensko. Spoločnosť ŽSR nie je spoločnosť ZSSK, ide o dve nezávislé spoločnosti. Pre bližšie vysvetlenie žalobca uvádza, že žalovaný mal právo vykonávať reklamu len vo vozňoch osobnej dopravy ŽSR iba na nosičoch Eurotrain a službe Trainmailing. Išlo o vozne, ktoré v rozhodujúcom čase boli zaradené do osobnej ( verejnej) železničnej prepravy v zmysle grafikonu - cestovného poriadku pre neurčité osoby do budúcnosti. V prípade CCMT išlo o mimoriadnu prepravu určitých osôb ( výhercovia súťaže, ktorú realizovala spločnosť Coca Cola ) s tým, že do vlaku sa nemohla dostať žiadna osoba, ktorá mala záujem o verejné služby, t.j. zakúpila si bežný lístok u spoločnosti ZSSK na vlak v zmysle cestovného poriadku, išlo len o uzatvorenú spoločnosť a všetky práva mala vyhradené spoločnosť Coca Cola. Celú akciu vo vlaku CCMT si manažovala spoločnosť Coca Cola, podľa vlastného uváženia. Vlak CCMT nebol zaradený do žiadnej osobnej ( verejnej) dopravy a preto ani žalovaný nemohol bez súhlasu spoločnosti Coca Cola nie len vstúpiť do predmetného mimoriadneho vlaku. Ani ZSSK alebo ŽSR nemali oprávnenie vstúpiť do predmetných vozňov bez súhlasu spoločnosti Coca Cola. Spoločnosť Coca Cola si prenajala všetky potrebné vozne a ako jediná bola oprávnená realizovať všetky činnosti a úkony spojené s prepravou v uvedených mimoriadnych vozňoch v rozhodujúcom čase. Je potrebné uviesť, že počas existencie Rámcovej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným sa obdobné akcie v mimoriadnych vozňoch/ vlakoch realizovali viac krát, teda nielen spomínaný projekt CCMT, pričom pri iných mimoriadnych vlakoch žalovaný voči žalobcovi nenamietal porušenie Rámcovej zmluvy a to napríklad súkromné prepravy osôb realizované na objednávku súkromných spoločností, napríklad spoločnosťou WAGON SERVICE travel s.r.o. IČO: 35 780 576. Ide o účelové tvrdenia žalovaného iba s jediným cieľom a to účelovo vyradiť z predmetnej reštrukturalizácie najväčšieho veriteľa. Spoločnosť Hi-Reklama s.r.o., ktorá uverejnila na svojom webovom sídle referenciu o dodaní reklamnej povrchovej potlače pre žalobcu, bola len subdodávateľom fólií a to len na exteriér predmetných vozňov vo vlastníctve spoločnosti ZSSK a lokomotívu vo vlakoch CCMT, t.j. žalobca neposkytoval reklamné služby prostredníctvom uvedenej spoločnosti. Všetky reklamné služby a s nimi súvisiace činnosti realizoval žalobca sám. Žalobca nemal so spoločnosťou Hi-Reklama s.r.o. uzatvorenú žiadnu zmluvu o poskytovaní reklamných služieb, na čo sa pokúša upriamiť pozornosť žalovaný, čo však nijako nepreukázal. Žalovaný mal právo realizovať v zmysle Rámcovej zmluvy len obmedzenú reklamu dvoch mediatypov v interiéri vozňov ŽSR, avšak spoločnosť Hi-Reklama s.r.o. dodávala fólie iba na exteriér vozňov spoločnosti ZSSK. Interiér vozňov ŽSR nie je exteriér vozňov ZSSK. Dôkazom je print screen spoločnosti Hi-Reklama, ktorý uviedol ako dôkaz žalovaný vo svojom vyjadrení. K fotodokumentácii interiéru vozňa zo dňa 01. 07. 2005 priloženú žalovaným žalobca uvádza, že ide len o tvrdenie žalovaného, že fotografia je z uvedeného dňa. Spoločnosť Coca Cola využívala len interiér vozňov počas mimoriadnej súkromnej akcie, kde verejnosť nemala prístup, pričom sa jednalo iba o vozne spoločnosti ZSSK a nie spoločnosti ŽSR. Išlo o mediatypy podhlavník, poster cca v rozmere 1?2 metre a nápojový lístok - uvedené mediatypy nepochybne nie sú mediatypy Eurotrain, ani služba Trainmailing. Mediatypy podhlavník poster o rozmere cca 1?2 metre, nápojový lístok, ktorý nie je považovaný za reklamu, boli umiestnené iba počas mimoriadnej súkromnej prepravy určitých osôb, výhercom súťaže CCMT v prenajatých vozňoch spoločnosti ZSSK. Žalovaný neuviedol zdroj, z ktorého má predmetnú fotografiu k dispozícií a nevyplýva z nej dátum a miesto, žalobca preto žiada, aby súd na tento dôkaz neprihliadal, nakoľko žalovaný nepreukázal ani to, že spoločnosť Coca Cola mu umožnila legálne fotografovať interiér vozňa z mimoriadneho vlaku CCMT a použiť predmetnú fotografiu v tomto konaní.

15. Žalobca taktiež súhlasí s konštatovaním žalovaného ohľadne znenia Rámcovej Zmluvy, že žalovaný mal výhradné právo vykonávať iba interiérovú reklamu iba na nosičoch typu Eurotrian ( formát A4 naležato) a vykonávať službu Trainmailng vo vozňoch osobnej prepravy železníc Slovenskej Republiky ( ŽSR). Uvedené vkladanie v tom čase aktuálnych novín t.j. z toho istého dňa, kedy boli vkladané čerstvé noviny realizoval žalobca vlastnými kapacitami, nevyužíval iný subjekt a to iba do vozňov spoločnosti ZSSK a nie do vozňov spoločnosti ŽSR. Zároveň žalobca opätovne zdôrazňuje, že vkladanie novín nebolo realizované za účelom reklamy, ale za účelom zvyšovania kultúry cestovania v štátnych vlakoch a náklady na nákup, ako aj náklady na vkladanie aktuálnych novín vždy znášal žalobca. Nešlo teda

o mediatyp Eurotrain, alebo službu Trainmailing vo vozňoch ŽSR. Žaloba realizoval vkladanie novín iba do vozňov spoločnosti ZSSK niekoľko rokov, išlo o denníky Pravda, Sme, Hospodárske noviny, ale aj Katolícke noviny, pričom žalovaný si nikdy neuplatnil žiadnu inú imaginárnu zmluvnú pokutu, čo je dôkazom, že žalovaný si bol vedomý, že uvedeným postupom žalobcu neboli a ani nemohli byť porušené ustanovenia Rámcovej zmluvy, na ktoré sa odvolával. Žalobca samostatne prevádzkoval aj službu Trainmailing za účelom zisku pre komerčných klientov, čo však nie je totožné ako vkladanie aktuálnych novín do vozňov ZSSK, o čom žalovaný mal vedomosť a nikdy si neuplatnil voči žalobcovi nejakú zmluvnú pokutu, pretože vedel, že žalobca je riadny účastník Rámcovej zmluvy, jasne a jednoznačne identifikovateľný a naopak „iný“ subjekt podľa Rámcovej zmluvy je subjekt do budúcnosti neurčitý a nepochybne odlišný od žalobcu, ako aj od žalovaného, inak povedané, žalobca nie je iným subjektom v zmysle Rámcovej zmluvy. Žalobca mal právo vykonávať interiérovú reklamu v zmysle Rámcovej zmluvy vo vozňoch ZSSK, ako aj ŽSR, pričom Rámcová zmluva medzi žalobcom a žalovaným bola len na interiér vozňov ŽSR, a aj to právo využíval a žalovaný o tom jednak mal vedomosť a nikdy predtým nenamietal porušenie Rámcovej zmluvy, ktorá sa logicky na vozne ZSSK ani nemohla vzťahovať. Podľa názoru žalobcu žalovaný zneužil inštitút jednostranného zápočtu spolu so správcom, keďže vedel o premlčaní svojich imaginárnych pohľadávok v čase ním vykonaného zápočtu. Uvedený postup je drastickým zneužitím materiálnosti práva. Právo má okrem formálnej - písanej a zverejnenej stránky aj svoju materiálnu - nepísanú podstatu. Tou je spravodlivé usporiadanie vzťahov spoločnosti. Materiálnu podstatu pri akomkoľvek právnom akte zistíme tak, že si odpovieme na otázku, aký cieľ sa daným právnym aktom sledoval. Ak tento cieľ smeruje k spravodlivému usporiadaniu vzťahov v spoločnosti, právny akt je v súlade s materiálnou podstatou práva - je teda právom. Ak však tento cieľ pomenovať nedokážeme alebo dokonca vieme, že týmto cieľom bolo spravodlivosť umlčať a zviazať jej ruky, potom je príslušný právny akt v súlade s právom nanajvýš formálne, ale s jeho materiálnou podstatou sa rozchádza - je aktom bezprávia.

16. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu 31. 01. 2017 k námietke žalobcu týkajúcej sa fotodokumentácie uviedol, že skutočnosť, že vozeň patrí spoločnosti ZSSK dokazuje aj autentická fotografia predložená súdu, ktorá obsahuje aj eurotrainy. V tomto prípade preto nepôjde o žiadny zvláštny vozeň, alebo vozeň patriaci niekomu inému. Žalobca v interiéroch vozňa nemal právo vykonávať reklamnú činnosť. Snímky predložené súdu vyhotovil počas jazdy vlaku pracovník žalovaného a samotné fotografie dokazujú, že sú autentické a nafotené počas jazdy. Územím pre výhradné šírenie reklamy bola v uzatvorenej zmluve medzi žalovaným a žalobcom dohodnutá celá Slovenská republika. Uzatvorená zmluva sa vzťahovala na všetky vlakové súpravy, ktoré existujú v ŽSR v deň podpísania tejto zmluvy, ako aj pre všetky vlakové súpravy, ktoré budú dané do prevádzky počas celého trvania zmluvy. V zmluve si zmluvné strany dohodli zákaz konkurencie v znení, že záujemca nesmie využívať služby iného subjektu v predmete upravenom zmluvou v dohodnutom regióne ( SR) a poskytovateľ nesmie túto činnosť vykonávať v dohodnutom regióne pre iný subjekt. Podľa čl. II. Dodatku 1 k Rámcovej zmluve je presne vyšpecifikovaný trainmail a taktiež sú zreteľne a jasne uvedené a opísané printy, teda noviny. Predmetom dodatku je doplnenie čl. 3 ods.1 Rámcovej zmluvy o výhradnom poskytovaní reklamných služieb uzavretej dňa 21. 01. 2000 medzi žalovaným a žalobcom nasledovne: I. predmetom zmluvy je výhradná realizácia komplexných reklamných služieb, t.j. umiestnenie a šírenie reklamy v interiéroch vozňov osobnej prepravy železníc Slovenskej republiky ( ŽSR): a) eurotrainy - reklamné nosiče formátu A4DIN b) trainmailng - P.O.S. reklamné letáky....reklamné predmety ( vzorky) printy. Žalovaný ďalej uvádza, že nepristúpil k vymáhaniu svojej pohľadávky, nakoľko počas súdneho konania vedenom pred Okresným súdom Žilina v ktorom si žalobca uplatňoval svoj nárok na zaplatenie pohľadávky, uvedenú pohľadávku neuznávali, avšak rozhodnutie súdu rešpektovali. Do času pre súdnym rozhodnutím, nakoľko bola pohľadávka sporná, ju nezapočítavali. Navyše žalovaný v tom čase nedisponoval dostatočnými finančnými prostriedkami na úhradu súdnych poplatkov a trov právneho zastúpenia.

17. Súd sa oboznámil, s obsahom spisu a to Rámcovou zmluvou zo dňa 21. 01. 2000, Dodatkom k Rámcovej zmluve zo dňa 26. 04. 2002. Dodatkom 1 k Rámcovej Zmluve zo dňa 03. 06. 2003, Fotodokumentáciou na č.l. 57 - 59 spisu, web stránkou Hi-Reklama, Dodatkom 2 k Rámcovej zmluve zo dňa 30. 07. 2004, listom: Porušenie Rámcovej zmluvy zo dňa 29. 12. 2005, Faktúrou č. 20051201, 20051202, listom „Plnenie Rámcovej zmluvy - žiadosť“ zo dňa 14. 07. 2005, listom „ Porušenie Rámcovej zmluvy - odpoveď na list zo dňa 05. 10. 2005“ zo dňa 101. 10. 2005, listom plnenia Rámcovej zmluvy - posledná výzva zo dňa 21. 11. 2005, odsúhlasením pohľadávok zo dňa 05. 03. 2014, udelením súhlasu správcu k uskutočneniu právnych úkonov zo dňa 29. 05. 2015, a zistil tento skutkový stav:

18. Uznesením zo dňa 21. 04. 2015, č.k. 2R/4/2015 Okresný súd Banská Bystrica povolil reštrukturalizáciu dlžníka PRESSE & MARKETING SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom 960 01 Zvolen, Tulská 2490/35, IČO: 36 404 225 a zároveň ustanovil do funkcie správcu: SKP, k.s., so sídlom kancelárie 960 01 Zvolen, Námestie SNP 74/28.

19. Žalobca si prihláškou pohľadávky zo dňa 14. 05. 2015 prihlásil svoje pohľadávky do reštrukturalizácie dlžníka a to istinu vo výške 71.456,88 Eur s úrokom z omeškania vo výške 74.235,38 Eur a náklady z uplatnenia vo výške 12.913,03 Eur, t.j. celkovú pohľadávku vo výške 158.605,29 Eur z titulu nezaplatenej odplaty za umožnenie umiestnenia šírenia reklamy v interiéroch vozňov osobnej prepravy Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.

20. Zo zoznamu pohľadávok, ktorý je súčasťou reštrukturalizačného spisu sp.zn 2R/4/2015 vyplýva, že správca poprel pohľadávku žalobcu dňa 26. 06. 2015 takto: „ Správca popiera prihlásenú pohľadávku v celej výške, čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti, nakoľko táto mala zaniknúť v zmysle vyhlásenia dlžníka v dôsledku dlžníkom uskutočneného zápočtu, pričom prejav vôle dlžníka započítať vzájomné pohľadávky sa na základe dokumentov predložených dlžníkom dostala do dispozície veriteľa dňa 17. 06. 2015. Vzhľadom na skutočnosť, že dlžník mal na vykonanie zápočtu súhlas správcu, preukázal uskutočnenie zápočtu, pričom dlžník započítaval zmluvnú pokutu na základe zmluvy s veriteľom, ktorý zmluvný vzťah správcovi preukázal je zjavné, že ďalšia existencia prihlásenej pohľadávky veriteľa je medzi stranami sporná a správca je ju v zmysle § 124 ods.1 povinný poprieť“

21. Podľa § 124 ods.1, 2, 4 v znení účinnom do 28 04 2015, každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak správca pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť.

(2) Prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok; ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky. (4) Veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

22. Podľa § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

23. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či popretie pohľadávky žalobcu správcom bolo vykonané v súlade s ustanovením § 124 ods.2 ZKR, t.j. zákonom predpísaným spôsobom a včas. Zo zoznamu pohľadávok, ktorý je súčasťou konkurzného spisu sp. zn. 2R/4/2015 bolo zistené, že správca poprel pohľadávku žalobcu dňa 26. 06. 2015, t.j. v zákonnej lehote. Posledný deň 30 - dňovej lehoty na popieranie pohľadávok pripadol na sobotu, v súlade s ust. § 203a ods. 2 ZKR, preto posledným dňom lehoty na popieranie pohľadávok bol pondelok 29.06. 2015. Pohľadávka bola popretá v celej výške, čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti a popretie správcom je odôvodnené. Popretie pohľadávky je preto v súlade s ust. § 124 ods. 2 ZKR, je preto účinné. Popretie pohľadávky nemusí vyčerpávajúco uvádzať všetky rozhodujúce skutočnosti tak, ako to tvrdí žalobca. Preto, aby popretie pohľadávky bolo zákonné a teda účinné, je nutné ho odôvodniť tak, aby odôvodnenie popretia bolo spôsobilé následne vymedziť predmet incidenčného konania. V danom prípade popretie pohľadávky spĺňa uvedenú náležitosť. Popretie pohľadávky správcom na druhej strane nie je právnym úkonom adresovaným inému účastníkovi alebo inej osobe, to znamená nemusí byť podpísané; ani nevyžaduje pre platnosť

a účinnosť popretia pohľadávky veriteľa podpis správcu. Na úkon popretia pohľadávky zároveň nie je možné aplikovať zákonnú úpravu Občianskeho zákonníka týkajúcu sa platnosti právnych úkonov. Popretie pohľadávky správcom je možné posudzovať len v zmysle Zákona o konkurze a reštrukturalizácii ako špeciálneho právneho predpisu a kedy v zmysle ust. § 124 ods. 2 správca vyznačí popretie v zozname pohľadávok. Pokiaľ by zákon vyžadoval, aby bolo popretie pohľadávky správcom podpísané ako podstatná náležitosť tohto úkonu, nepochybne by takúto požiadavku jednoznačne formuloval v zákonnom ustanovení tak, ako to stanovuje napríklad v prípade náležitostí prihlášok veriteľov. Nie je zákonný dôvod na takto prísne formálne nahliadanie na úkon popretia pohľadávky, pokiaľ zákon výslovne neurčuje podpis ako podstatnú náležitosť popretia pod sankciou jeho neplatnosti a neúčinnosti. Tento následok nie je možné vyvodiť zo žiadneho ustanovenia ZKR, rovnako nie je možné z ust. vyvodiť ani aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka na túto situáciu.

24. V danom prípade, vychádzajúc zo znenia § 124 účinného v rozhodnom čase, správca taktiež nemal povinnosť popretého veriteľa písomne oboznámiť s tým, že jeho pohľadávka bola popretá a s dôvodmi popretia. To však nezbavuje správcu povinnosti konať na druhej strane s odbornou starostlivosťou v tom zmysle, že pokiaľ sa veriteľ domáhal nahliadnutia do správcovského spisu so zámerom overiť si správcom tvrdenú skutočnosť popretia jeho pohľadávky, bol správca povinný informovať dotknutého veriteľa na jeho žiadosť o tom, kedy bola jeho pohľadávka popretá, z akých dôvodov, kde - v ktorej zložke správcovského spisu, v ktorom konkrétnom dokumente, či už v elektronickom alebo písomnom si môže veriteľ túto informáciu overiť a kedy mu tak správca umožní urobiť.

25. Dôvodom popretia bola v danom prípade skutočnosť, že pohľadávka žalobcu prihlásená do reštrukturalizácie mala zaniknúť v dôsledku jednostranného započítania pohľadávok zo strany žalovaného. Žalobca však v žalobe a v priebehu celého konania tvrdí, že pohľadávka žalovaného, ktorá bola predmetom započítania, neexistuje a uvádza vo vzťahu k tomuto tvrdeniu aj rozhodujúce skutkové okolnosti. Dôkazné bremeno bolo preto na žalovanom, aby v konaní preukázal, že pohľadávka, ktorá bola predmetom započítania, v čase vykonania započítacieho prejavu existovala. Tu je potrebné zdôrazniť, že predmetom tohto konania nemá byť skúmanie a posudzovanie opodstatnenosti a existencie pohľadávky žalovaného, ktorá bola predmetom započítania, ale žalovaný bol naopak v tomto konaní povinný preukázať opodstatnenosť popieracieho prejavu, t.j. že pohľadávka žalobcu v dôsledku započítania zanikla a teda bol povinný akýmkoľvek spôsobom preukázať, že sa jednalo o existujúcu pohľadávku, ktorá bola predmetom započítania a že túto platne započítal. Nejedná sa o započítaciu námietku vznesenú v súdnom konaní, žalovaný v danom prípade neuplatňuje v rámci obrany v tomto konaní svoju pohľadávku na započítanie. Naopak, správca v popretí tvrdí, že pohľadávky už bola započítaná jednostranným prejavom a k zániku pohľadávky už došlo. Žalovaný bol preto v konaní povinný preukázať oprávnenosť a správnosť popieracieho prejavu správcu vo vzťahu k pohľadávke žalobcu - t.j. preukázať zánik pohľadávky žalobcu započítaním. Predmetom tohto konania preto už nemôže byť dokazovanie o samotnej započítavanej pohľadávke, ale len jednoznačné preukázanie skutočnosti - bez potreby ďalšieho dokazovania - že sa jednalo o existujúcu pohľadávku a jej platné a účinné započítanie. Žalobca v incidenčnej žalobe skutkovo a aj právne vymedzuje a zdôvodňuje svoje tvrdenie o neexistencii započítavanej pohľadávky. Žalovaný preto mal v rámci incidenčného konania uviesť také jednoznačné skutkové tvrdenia, ktoré by vyvracali skutkové tvrdenia žalobcu o neexistencii jeho pohľadávky a predložiť doklady, ktoré by skutkové tvrdenia žalovaného jednoznačne preukazovali; ináč povedané pohľadávka žalovaného by musela byť na základe preukázaných skutkových tvrdení žalovaného nesporná bez nutnosti ďalšieho dokazovania nad rámec dokazovania, do prvého pojednávania. Žalovaný bol totiž v rámci postupu podľa ust. § 167 oboznámený s argumentáciou žalobcu vo vzťahu k jeho pohľadávke, ktorá mala byť predmetom započítania, bol preto povinný v rámci postupu podľa § 167 C.s.p., pokiaľ chcel byť v konaní úspešný

- produkovať také skutkové tvrdenia a tieto následne preukazovať, aby jeho pohľadávku bolo možné považovať za nespornú, bez možnosti pochybností o jej právnom základe a výške. Z dokazovania vykonaného v tomto konaní, ako aj zo samotných vyjadrení sporových strán je nepochybné, že pohľadávka žalovaného je naďalej sporná, sama o sebe je spôsobilá byť predmetom súdneho konania a vyžaduje si dokazovanie za účelom preukázania tvrdení uvádzaných sporovými stranami tak vo vzťahu k jej právnemu základu, ako aj výške. Súd preto k dnešnému dňu nemal jednoznačne preukázanú existenciu pohľadávky žalovaného, ktorá mala byť predmetom započítania, nemal teda preukázanú skutočnosť, že pohľadávka žalobcu v dôsledku započítania zo strany žalovaného zanikla a teda nemal preukázanú dôvodnosť jej popretia správcom. Súd súhlasí s tvrdením žalovaného, že na to, aby

bola pohľadávka započítaná, nemusí ísť o pohľadávku judikovanú; pokiaľ je však dôvodom popretia pohľadávky veriteľa či už v konkurznom alebo reštrukturalizačnom konaní zánik pohľadávky veriteľa v dôsledku jednostranného zápočtu a veriteľ takéto popretie účinne - zákonom stanoveným spôsobom namieta podaním incidenčnej žaloby s uvedením relevantných skutkových okolností vo vzťahu k dôvodu popretia, znáša dlžník riziko spojené s tým, že jeho započítavaná pohľadávka judikovaná nie je a nebude vedieť jej existenciu bez ďalšieho dokladovať - preukázať. V danom prípade žalovanému nič nebránilo vzniesť započítaciu námietku v konaní, v ktorom žalobca uplatňoval svoj nárok voči nemu a to bez potreby zaplatenia súdneho poplatku a v ktorom konaní by sa súd musel zaoberať existenciou započítavanej pohľadávky. Nie je tomu tak v incidenčnom konaní, v ktorom súd skúma v zásade popretú pohľadávku veriteľa v medziach jej popretia - nijako ináč - a nie pohľadávku dlžníka, ktorá mala byť voči pohľadávke započítaná. Pohľadávka dlžníka je naďalej sporná, dlžník nepreukázal, že pohľadávka veriteľa bola popretá dôvodne, žalobca dôvod popretia účinne spochybnil a svoju pohľadávku preukázal právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím.

26. Jednostranný zápočet sa súdu navyše javí ako účelový, so zámerom „vyradiť“ veriteľa s najvyšším počtom hlasov z procesu reštrukturalizácie. Zápočet bol uskutočnený tri mesiace po podaní návrhu na povolenie reštrukturalizácie na súd; napriek tomu, že pohľadávka veriteľa údajne existuje od roku 2005, dlžník ju od žalobcu nevymáhal a to ani spôsobom, ktorý nevyžadoval zaplatenie „vysokého“ súdneho poplatku - t.j. formou započítacej námietky v súdnom konaní. Inštitút zápočtu - navyše premlčanej pohľadávky dlžník využil až v procese reštrukturalizácie, kedy svoju premlčanú pohľadávky započítal voči pohľadávke najväčšieho veriteľa v reštrukturalizácii, veriteľa s výškou pohľadávky vysoko presahujúcou pohľadávky ostatných veriteľov prihlásených a zistených v reštrukturalizačnom konaní. Úkon započítania pohľadávky sa preto v uvedených súvislostiach javí súdu ako účelový, s cieľom následného popretia pohľadávky navrhovateľa, ako veriteľa s najvyšším počtom hlasov.

27. Súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že dlžník nemôže jednostranne započítať svoju pohľadávku voči pohľadávke žalobcu, ktorá sa v reštrukturalizácií uplatňuje prihláškou, pokiaľ zákon zakazuje veriteľovi započítať svoju pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácií uplatňuje prihláškou, voči dlžníkovi. Zákon takýto postup nevylučuje, takýto záver nie je možné vyvodiť len z pravidla opačného ( § 114 ods. 1 písm. f) . jednoznačne a taxatívne vymenúva hmotnoprávne účinky začatia reštrukturalizačného konania; pokiaľ by bol úmysel určiť takéto pravidlo vzájomne, bol by sa premietol do zákonného znenia ZKR.

28. Otázku neplatnosti jednostranného zápočtu z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti súd nemohol v konaní posúdiť, nakoľko ani jednou zo strán sporu nebol zápočet súdu v tomto konaní predložený; súd však jeho existenciu a vykonanie považoval za nesporné, nakoľko samotný žalobca v žalobe tvrdí, že mu bol zápočet doručený dňa 17.06.2015.

29. Vychádzajúc zo všetkých uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a v plnom rozsahu jej vyhovel.

30. Žalobcovi ako účastníkovi v spore úspešnému vznikol nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu 100% v zmysle ustanovenia § 255 ods.1 CSP. Súd preto o náhrade trov rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho písomného doručenia v troch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí byť uvedená spisová značka tohto konania.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.