Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 245/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júna 2011

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti Mgr. P. S., advokátska kancelária, s. r. o., B.,

zastúpenej advokátom Mgr. P. S., B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv

zaručených , a v spojení s

Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. z 19. mája

2010 a uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo 17. augusta 2010

a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti Mgr. P. S., advokátska kancelária, s. r. o., o d m i e t a ako

podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. novembra

2010 doručená sťažnosť spoločnosti Mgr. P. S., advokátska kancelária, s. r. o., (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva podnikať zaručeného čl. 35

ods. 1 (ďalej len „“), základného práva na rovnosť

účastníkov v konaní zaručeného a základného práva na spravodlivý

proces zaručeného v spojení s rozsudkom Okresného

súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 19. mája 2010 a uznesením

Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo 17. augusta

2010.

Sťažovateľka, zastúpená svojím právnym zástupcom, v sťažnosti uviedla:

„... V mene mojej advokátskej kancelárie Mgr. P. S., advokátska kancelária, s.r.o.

podávam ústavnú sťažnosť pre porušenie ústavných práv mojej advokátskej kancelárie, ako

subjektu právneho poriadku SR, ktorý je určený na vykonávanie advokátskej činnosti

v zmysle zákona o advokácii a platného právneho poriadku. Sťažnosť smeruje proti

rozhodnutiu Okresného súdu Trnava sp. zn. a Krajského súdu Trnava, sp. zn.

.

... Som toho názoru, že predmetnými rozhodnutiami boli porušené ústavné práva

mojej kancelárie a osoby, na slobodné podnikanie, rovnosť strán v súdnom konaní ako aj

právo na spravodlivý proces, keďže rozhodnutia sú po stránke odôvodnenia arbitrárne

a zároveň v rozpore so skutkovým stavom a ustanoveniami vo veci. V neposlednom

rade je porušený princíp právneho štátu, ktorého imanentnou súčasťou je aj inštitút právnej

istoty, ktorý je takouto praxou súdov v tejto oblasti práva vážne narušený a spochybnený.

... V konaní sp. zn. Okresný súd Trnava priznal môjmu klientovi len

čiastočne trovy konania s odkazom na v platnom znení, pričom svoje

rozhodnutie odôvodnil tak, že vraj môjmu klientovi nevznikli žiadne ďalšie trovy, resp. tieto

nepreukázal. Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Podaním zo dňa 19. 5. 2010, ktoré bolo

doručené na okresný súd dňa 20. 5. 2010 som vyčíslil trovy právneho zastúpenia, v zmysle

zákona a príslušnej vyhlášky. Sú to trovy, ktoré môjmu klientovi reálne vznikli.

... Krajský súd Trnava vydal dňa 17. 8. 2010 v konaní sp. zna.

formálne uznesenie, bez odôvodnenia (formálne odkázal na ustanovenia obchodného

zákonníka), pričom sa vôbec nezaoberal meritom veci.“

Podľa názoru sťažovateľky:

„... Rozhodnutia súdu vo veci trov konania nemajú znaky súdneho rozhodnutia ale

majú znaky súdnej svojvôle. Žiadnym zákonným ustanovením neodôvodňujú rozhodnutia,

ktorými upreli môjmu klientovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, v časti trov,

ktoré vznikli v súvislosti s poskytnutím právnej pomoci môjmu klientovi.

... Sudkyňa vo svojom odôvodnené uviedla len § 142 ods. 3, z ktorého jasne vyplýva

akým spôsobom mala rozhodnúť o trovách konania. Rozhodnutie sudkyne je v tejto časti

zmätočné a nepreskúmateľné a preto je nezákonné.

... Dávam do pozornosti odôvodnenie sudkyne, v ktorom uviedla, že na jednej strane

akceptovala, že môjho klienta zastupuje advokátska kancelária, na čo má v zmysle

právneho poriadku právo, ale svojvoľne rozhodla, že náhrada trov mu nepatrí, pretože

advokát je zároveň konateľom žalobcu. Skutočnosť, že sudkyňa neuviedla zákonné

ustanovenie, ktoré ju k takémuto rozhodnutiu oprávňuje hovorí za všetko. Žiadne takéto

zákonné ustanovenie nejestvuje. Advokát poskytuje právnu pomoc v zmysle zákona o

advokácii a príslušnej vyhlášky, ako aj predpisov SAK. Nikto nemôže nútiť advokáta aby

poskytoval svoje služby bezplatne.

... Na margo skutočnosti, že som konateľom môjho klienta, nikde v zákone nie je

uvedené, že konateľ nemôže mať vlastnú advokátsku prax a už vôbec nikde nie je uvedené,

že v takom prípade nemôže... zastupovať spoločnosť v ktorej je konateľom ako advokát na

súde, resp. že jeho klientovi v takom prípade nepatria trovy súdneho konania.

... Ak by platilo to čo súd naznačil, znamenalo by to priamu diskrimináciu mojej

osoby, ako advokáta, ktorý poskytuje právne služby za odmenu, a to aj právnickým osobám,

v ktorých je štatutárnym orgánom. Je diskrimináciou a porušením rovnosti strán, ako aj

ústavného práva na podnikanie a slobodný výber činností, ak súd neprizná advokátovi

trovy, v prípade úspechu v spore, len z dôvodu, že mohol konať ako štatutár a nie ako

advokát.

... Každý má právo si zvoliť zástupcu a nikto nemôže nútiť zástupcu aby zastupoval

zdarma, či bezplatne. V opačnom prípade by to znamenalo diskrimináciu osôb - advokátov,

ktorí sú zároveň štatutármi právnických osôb a zároveň by to znamenalo porušenia práva

rovnosti strán v konaní, nakoľko strana, ktorá spor prehrala by v reálnom vyjadrení

znášala menej nákladov na spor ako strana ktorá vyhrala, keďže tejto by neboli priznané.

... Tvrdenie, že navrhovateľ si nemusel zobrať advokáta ako právneho zástupcu,

a preto mu trovy nepatria, nemá oporu v zákone.

... Obe rozhodnutia trpia formálnosťou odôvodnenia, nakoľko právny poriadok

neposkytuje oporu výkladu práva, ktorý súdy použili. Rozhodnutia zasahujú do ústavných

práv mojej kancelárie slobodne podnikať a vo vzťahu k mojim klientom vytvárajú porušenie

rovnosti strán v súdnom konaní, keď ich priamo finančne diskriminujú a to aj v prípade ak

sú úspešné v spore.“

Vzhľadom na skutočnosť, že namietanými rozhodnutiami bolo vážnym spôsobom

zasiahnuté do ústavných práv sťažovateľky, konštatovanie porušenia jej označených práv

nie je pre ňu dostatočným zadosťučinením, preto navrhuje, aby jej ústavný súd priznal aj

primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € „ako kompenzáciu nákladov mojej

kancelárie a poškodenia môjho dobrého mena u klientov“.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby:

„... Ústavný súd SR rozhodol, že rozhodnutím Okresného súdu Trnava sp. zn.

zo dňa 19. 5. 2010 v časti trov konania a Krajského súdu Trnava, sp. zn.

zo dňa 17. 08. 2010 boli porušené ústavné práva Mgr. P. S., advokátska

kancelária, s.r.o.

Mgr. P. S., advokátska kancelária, s.r.o.,... sa priznáva primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 4.000,- €, ktoré je Okresný súd Trnava a Krajský súd Trnava

povinný zaplatiť spoločne a nerozdielne do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom

sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd

nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd z obsahu sťažnosti zistil, že sťažovateľka namieta porušenie svojich

v záhlaví označených ústavných práv rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 19. mája 2010 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) a uznesením krajského súdu sp. zn.

zo 17. augusta 2010, ktorými konajúce súdy nepriznali jej klientovi

náhradu trov právneho zastúpenia.

Zo súvisiaceho spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil, že

účastníkom konania pred okresným súdom, ako aj krajským súdom, ktorých rozhodnutia

sťažovateľka namieta, bola v procesnom postavení žalobcu spoločnosť K., s. r. o., B. (ďalej

len „žalobca“), zastúpená sťažovateľkou. Rozsudkom okresného súdu bola úspešnému

žalobcovi priznaná náhrada trov konania proti žalovanému W., s. r. o., T., v sume 16,50 €,

ktorá pozostávala zo zaplateného súdneho poplatku. Žalobcom uplatnené trovy právneho

zastúpenia okresný súd nepriznal, pretože tieto nepovažoval za účelné z dôvodu, že

splnomocneným právnym zástupcom žalobcu bola právnická osoba, za ktorú konala ako

štatutárny orgán osoba, ktorá je zároveň štatutárnym orgánom (konateľom) žalobcu. Proti

rozsudku okresného súdu v časti výroku o náhrade trov konania podal žalobca odvolanie,

o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. zo 17. augusta 2010 tak,

že výrok rozsudku okresného súdu o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

Sťažovateľka teda nebola účastníčkou namietaných konaní, bola len v postavení

splnomocneného právneho zástupcu žalobcu. V tejto súvislosti ústavný súd poznamenáva,

že právo na náhradu trov konania (súčasťou ktorých sú aj trovy právneho zastúpenia) má len

účastník konania, a to po splnení predpokladov ustanovených zákonom (§ 142 a nasl.

). Trovy konania, ktoré vzniknú účastníkovi, ako aj trovy

jeho právneho zástupcu platí účastník konania zo svojho, pričom v prípade jeho úspechu

v konaní má tento účastník právo na náhradu trov konania voči účastníkovi, ktorý vo veci

úspech nemal. Ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten účastník konania, ktorému bola uložená povinnosť na náhradu týchto trov,

povinný zaplatiť ju priamo advokátovi ( ).

Z uvedeného vyplýva, že trovy právneho zastúpenia ako súčasť trov konania sa

neprisudzujú advokátovi, tomu sa len priamo platia, prisudzujú sa vždy len účastníkovi

konania. To znamená, že len účastník konania má právo na náhradu svojich trov

vynaložených v rámci konania, samozrejme, po splnení predpokladov uvedených v zákone.

Podľa názoru ústavného súdu treba sťažnosť považovať za podanú zjavne

neoprávnenou osobou. Z citovaného totiž nepochybne vyplýva, že

aktívnu legitimáciu na podanie sťažnosti majú iba tie osoby (fyzické alebo právnické),

ktorých základné právo alebo sloboda boli porušené. V danom prípade by za takú osobu

bolo možné považovať spoločnosť, ktorá bola účastníkom v namietaných konaniach pred

okresným a krajským súdom. Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa

ktorej sťažnosť nemôže podať fyzická alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie

základných práv alebo slobôd iných osôb, nie svojich (). Sťažnosti, v ktorých

sťažovatelia nenamietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, ústavný súd už

pri predbežnom prerokovaní odmieta ako podané osobami zjavne neoprávnenými

(, , ).

O návrhu podanom zjavne neoprávnenou osobou možno hovoriť vtedy,

keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného

práva alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a osobou sťažovateľa, prípadne z iných dôvodov.

Za návrh podaný niekým zjavne neoprávneným preto možno považovať návrh,

pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jeho prijatí na ďalšie konanie ().

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd nepochybne zistil, že

sťažovateľka nemala v konaniach pred okresným a krajským súdom, výsledkom ktorých sú

namietané rozhodnutia, postavenie účastníka konania, a teda nie je oprávnenou osobou

na podanie sťažnosti podľa (mutatis mutandis ,

, ).

Keďže porušenie označených práv namietanými rozhodnutiami pred ústavným

súdom namietala osoba odlišná od účastníka tohto súdneho konania a namietanými

rozhodnutiami nemohli byť porušené označené práva sťažovateľky, ústavný súd

po predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu

zaoberať sa návrhom sťažovateľky na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia,

ktoré je viazané na úspech v konaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júna 2011