Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 69 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (74)II. ÚS 290/09
PDF · 104.01 KB
No categories available
II. ÚS 290/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. septembra
2009 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti T., s. r. o., P., zastúpenej advokátom
JUDr. M. S., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Er 527/2004 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti T., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júna 2009
doručená sťažnosť spoločnosti T., s. r. o., P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu
Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Er 527/2004.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namietala porušenie základného práva
na prieťahy v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 26 Er 527/2004 vo veci výkonu
rozhodnutia o zaplatenie sumy 2 721,46 € s prísl. Oprávnenou v označenej veci je
spoločnosť S. I., a. s., Ž. (ďalej len „oprávnená“), a povinnou po spoločnosti K., a. s., P.,
ktorá zanikla bez likvidácie rozdelením na viaceré nástupnícke organizácie, je sťažovateľka.
Oprávnená začala podľa § 69 ods. 4 Obchodného zákonníka vymáhať pohľadávku proti
povinnej (sťažovateľke) na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu
sp. zn. 1 Rob 1899/99 z 8. októbra 1999. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené
sťažovateľke 20. apríla 2004, ktorá proti predmetnému platobnému rozkazu podala
26. apríla 2004 námietky.
Súdny exekútor Mgr. I. P. 13. mája 2004 obmedzil nakladanie s motorovým
vozidlom sťažovateľky zn. ŠKODA Octavia Combi, o čom sa sťažovateľka dozvedela až
koncom roka 2008, keď chcela predmetné motorové vozidlo odpredať. Z dôvodu zriadenej
ťarchy na predmetnom motorovom vozidle ho nemohla sťažovateľka odpredať záujemcovi.
Sťažovateľka následne zistila, že okresný súd nerozhodol o jej námietkach z
26. apríla 2004, preto 21. januára 2009 podala sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú
predseda okresného súdu listom z 20. februára 2009 uznal za opodstatnenú.
Po podaní sťažnosti začal okresný súd vo veci konať a uznesením sp. zn.
26 Er 527/2004 z 25. mája 2009 rozhodol tak, že námietky sťažovateľky podané 26. apríla
2004 zamietol.
Podľa sťažovateľky v konaní okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v trvaní
60 mesiacov.
Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd
vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Er 527/2004 došlo
k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, aby priznal sťažovateľke primerané finančné
zadosťučinenie v sume 10 000 € a zaviazal okresný súd na úhradu trov konania v sume
236,32 €.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o
ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Er 527/2004.
Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť, ktorou sťažovateľka namieta porušenie
označeného základného práva postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
26 Er 527/2004, je zjavne neopodstatnená.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú
sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný
súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.
Z obsahu sťažnosti a priloženej dokumentácie vyplýva, že okresný súd v namietanom
konaní rozhodol uznesením sp. zn. 26 Er 527/2004 z 25. mája 2009 tak, že námietky
sťažovateľky proti exekúcii zamietol. Rozhodnutie, proti ktorému odvolanie nie je
prípustné, bolo sťažovateľke doručené 27. mája 2009.
V nadväznosti na zistený skutkový stav ústavný súd považoval za potrebné poukázať
na svoj právny názor tvoriaci súčasť jeho ustálenej judikatúry (napr. II. ÚS 12/01, IV. ÚS
61/03, IV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04), podľa ktorého ochranu základnému právu podľa čl. 48
ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto
ochrany porušovanie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade
všeobecným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť ústavnému súdu došla, už
nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd
sťažnosť v zásade odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde). Tento právny názor ústavného súdu akceptuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd
pre ľudské práva (pozri napr. rozhodnutie vo veci Miroslav Mazurek proti Slovenskej
republike, sťažnosť č. 16970/05).
V súvislosti s uvedeným právnym názorom ústavný súd zdôrazňuje, že jedným z
pojmových znakov sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je to, že musí smerovať proti
aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa.
Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu
funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v
prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv
ďalej nepokračovalo. Preto, ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu
doručená, už k prieťahom v konaní nemôže dochádzať (a to aj napriek tomu, že vo veci
nebolo ešte právoplatne rozhodnuté), je daný dôvod na odmietnutie takejto sťažnosti pre jej
zjavnú neopodstatnenosť.
Sťažovateľka namietala zbytočné prieťahy postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 26 Er 527/2004 sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 25. júna 2009,
teda v čase, keď sa právna vec sťažovateľky o námietkach proti exekúcii po rozhodnutí
okresného súdu vo veci samej už ani nenachádzala na okresnom súde.
Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní s prihliadnutím na
zmysel a účel základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sťažnosť odmietol ako zjavne
neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho významu rozhodovať o
ďalších návrhoch sťažovateľky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. septembra 2009