Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 290/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. septembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti T., s. r. o., P., zastúpenej advokátom

JUDr. M. S., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného postupom

Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti T., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júna 2009

doručená sťažnosť spoločnosti T., s. r. o., P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namietala porušenie základného práva

na prieťahy v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. vo veci výkonu

rozhodnutia o zaplatenie sumy 2 721,46 € s prísl. Oprávnenou v označenej veci je

spoločnosť S. I., a. s., Ž. (ďalej len „oprávnená“), a povinnou po spoločnosti K., a. s., P.,

ktorá zanikla bez likvidácie rozdelením na viaceré nástupnícke organizácie, je sťažovateľka.

Oprávnená začala podľa vymáhať pohľadávku proti

povinnej (sťažovateľke) na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu

sp. zn. z 8. októbra 1999. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené

sťažovateľke 20. apríla 2004, ktorá proti predmetnému platobnému rozkazu podala

26. apríla 2004 námietky.

Súdny exekútor Mgr. I. P. 13. mája 2004 obmedzil nakladanie s motorovým

vozidlom sťažovateľky zn. ŠKODA Octavia Combi, o čom sa sťažovateľka dozvedela až

koncom roka 2008, keď chcela predmetné motorové vozidlo odpredať. Z dôvodu zriadenej

ťarchy na predmetnom motorovom vozidle ho nemohla sťažovateľka odpredať záujemcovi.

Sťažovateľka následne zistila, že okresný súd nerozhodol o jej námietkach z

26. apríla 2004, preto 21. januára 2009 podala sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú

predseda okresného súdu listom z 20. februára 2009 uznal za opodstatnenú.

Po podaní sťažnosti začal okresný súd vo veci konať a uznesením sp. zn.

z 25. mája 2009 rozhodol tak, že námietky sťažovateľky podané 26. apríla

2004 zamietol.

Podľa sťažovateľky v konaní okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v trvaní

60 mesiacov.

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd

vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo

k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v , aby priznal sťažovateľke primerané finančné

zadosťučinenie v sume 10 000 € a zaviazal okresný súd na úhradu trov konania v sume

236,32 €.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva zaručeného v čl. 48

ods. 2 postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť, ktorou sťažovateľka namieta porušenie

označeného základného práva postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

, je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný

súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Z obsahu sťažnosti a priloženej dokumentácie vyplýva, že okresný súd v namietanom

konaní rozhodol uznesením sp. zn. z 25. mája 2009 tak, že námietky

sťažovateľky proti exekúcii zamietol. Rozhodnutie, proti ktorému odvolanie nie je

prípustné, bolo sťažovateľke doručené 27. mája 2009.

V nadväznosti na zistený skutkový stav ústavný súd považoval za potrebné poukázať

na svoj právny názor tvoriaci súčasť jeho ustálenej judikatúry (napr. , IV. ÚS

61/03, , ), podľa ktorého ochranu základnému právu podľa čl. 48

ods. 2 poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto

ochrany porušovanie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade

všeobecným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť ústavnému súdu došla, už

nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd

sťažnosť v zásade odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde). Tento právny názor ústavného súdu akceptuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd

pre ľudské práva (pozri napr. rozhodnutie vo veci Miroslav Mazurek proti Slovenskej

republike, sťažnosť č. 16970/05).

V súvislosti s uvedeným právnym názorom ústavný súd zdôrazňuje, že jedným z

pojmových znakov sťažnosti podľa je to, že musí smerovať proti

aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa.

Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu

funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v

prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv

ďalej nepokračovalo. Preto, ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu

doručená, už k prieťahom v konaní nemôže dochádzať (a to aj napriek tomu, že vo veci

nebolo ešte právoplatne rozhodnuté), je daný dôvod na odmietnutie takejto sťažnosti pre jej

zjavnú neopodstatnenosť.

Sťažovateľka namietala zbytočné prieťahy postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 25. júna 2009,

teda v čase, keď sa právna vec sťažovateľky o námietkach proti exekúcii po rozhodnutí

okresného súdu vo veci samej už ani nenachádzala na okresnom súde.

Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní s prihliadnutím na

zmysel a účel základného práva podľa sťažnosť odmietol ako zjavne

neopodstatnenú podľa .

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho významu rozhodovať o

ďalších návrhoch sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. septembra 2009