Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 319/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. V. K., K., vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 2

, základného práva vlastniť majetok podľa

Slovenskej republiky a podľa čl. 11. ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

a podľa Listiny základných práv a slobôd, Slovenskej

republiky, čl. 1 Listiny základných práv a slobôd, práva na účinný opravný prostriedok

podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu

majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.

a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 26. októbra 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. V. K. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. mája 2012

doručená sťažnosť Ing. V. K., K. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

(ďalej len „“), základného práva vlastniť

majetok podľa a podľa . ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“), základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a podľa listiny, , listiny, práva na účinný

opravný prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) sp. zn. z 26. októbra 2011.

Z podania a jeho príloh vyplynulo, že na krajskom súde prebiehalo od 2. novembra

2001 konanie o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, v ktorom sťažovateľ zastupoval

žalobkyňu na základe príkaznej zmluvy. Krajský súd rozsudkom sp. zn.

z 23. septembra 2002 zamietol žalobný návrh spolu s návrhom žalobkyne na vydanie

predbežného opatrenia. Na základe odvolania žalobkyne najvyšší súd zrušil rozhodnutie

prvostupňového súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Krajský súd rozhodnutím

z 23. augusta 2006 žalobu opätovne zamietol. Žalobkyňa sa proti tomuto rozsudku odvolala.

Podaním z 3. mája 2007 požiadala žalobkyňa najvyšší súd o odpustenie poplatkov

za odvolanie a o ustanovenie právneho zástupcu v odvolacom konaní. Krajský súd tomuto

návrhu žalobkyni nevyhovel a najvyšší súd jeho rozhodnutie v odvolacom konaní

uznesením sp. zn. z 31. marca 2011 potvrdil. Žalobkyňa podala proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu sp. zn. dovolanie a požiadala súd

o ustanovenie právneho zástupcu v dovolacom konaní. Krajský súd ustanovil žalobkyni

právnu zástupkyňu pre dovolacie konanie. Dovolací súd uznesením sp. zn. V 7/2009

z 30. septembra 2009 zrušil uznesenia krajského aj najvyššieho súdu, ktorým tieto rozhodli

o neodpustení súdneho poplatku za odvolacie konanie a žalobkyni neustanovili právneho

zástupcu v odvolacom konaní, a uložil krajskému súdu opätovne preskúmať majetkové

pomery žalobkyne.

Uznesením Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) bol na majetok

žalobkyne vyhlásený konkurz a v ďalšom konaní za úpadcu konal správca konkurznej

podstaty. Sťažovateľovi vznikol za predkonkurzné zastupovanie žalobkyne nárok

na odmeny, ktoré prihlásil do konkurzného konania a ktorých pravosť bola potvrdená

okresným súdom rozsudkami sp. zn. a . Keďže jedna

z týchto pohľadávok je podmienená úspechom sťažovateľa v konaní sp. zn. ,

podal sťažovateľ 2. februára 2010 na krajskom súde návrh na pripustenie jeho vstupu do

tohto konania. Po urgencii rozhodnutia o svojom návrhu mu krajský súd podaním

zo 16. marca 2012 oznámil, že vec bola právoplatne skončená.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ďalej uvádza:

„Keďže návrhom na pristúpenie do konania som uplatnil svoje základné právo

na prístup k súdu v mňa sa týkajúcej veci, som toho názoru, že od momentu jeho doručenia

dňa 3. 2. 2010 Krajskému súdu Košice predstavoval tento návrh procesnú prekážku postupu

konania od úkonov, ktoré by mi ako účastníkovi konania po pristúpení do konania patrili.

Nemohol by som síce podať vlastné odvolanie, nakoľko odvolacia lehota už uplynula, avšak,

mal by som právo zúčastniť sa prípadného odvolacieho pojednávania a napr. za účelom

doplnenia dokazovania konať už aj v odvolacom konaní; v prípade že by bolo odvolacie

konanie postihnuté niektorou z vád uvedených v ust. (ako sa to stalo aj v tomto

prípade), mohol by som proti odvolaciemu rozhodnutiu podať dovolanie a dospieť takto

k náprave namietané vadného rozhodnutia odvolacieho súdu a jemu predchádzajúceho

druhého konania a rozhodnutia súdu prvostupňového. Ako prvostupňový tak aj odvolací súd

si mali uvedomiť, že nerozhodnutím o mojom návrhu na pripustenie môjho pristúpenia

do konania vo fáze odvolacieho konania dôjde k porušeniu môjho základného práva

na prístup k súdu vo všetkých ďalších zákonom predpokladaných a prípustných fázach

konania, v danom prípade, už vo fáze odvolacej, nesporne však vo fáze dovolacej.

Nerozhodnutím súdu o mojom návrhu na pristúpenie do konania súd porušil moje

základné práva:

- právo na prístup k súdu v mňa sa týkajúcej veci - odmietnutie spravodlivosti;

- právo na účinný a efektívny prostriedok nápravy (dovolanie), nakoľko ako

neúčastníkovi konania mi odvolacie rozhodnutie nebolo doručované, nemal som sa o jeho

existencii ako dozvedieť;

- strata majetku - moja podmienená pohľadávka nevznikla a nikdy už vzniknúť

nemôže;

- strata majetkových práv - napadnutou kúpnou zmluvou zničené majetkové hodnoty

F. s. r. o. sa neobnovili (spoločník, ako veriteľ úpadcu v poslednom rade).

Podotýkam, že nerozhodnutie o mojom návrhu nebolo v náhodnej časovej

koincidencii s odvolacím rozhodnutím, nakoľko svoj návrh súdu som doručil dňa 3. 2. 2010

a ako vyplýva zo spisovej zn. odvolacieho rozhodnutia, odvolaciemu súdu bol spis

predložený na rozhodnutie až začiatkom r. 2011, teda zhruba rok po mojom návrhu.

Ani Najvyšší súd SR ako súd odvolací si evidentne nevšimol v spise založený môj

návrh na pripustenie pristúpenia do konania, ani to, že o návrhu nebolo rozhodnuté

a nekonal k ochrane mojich uplatnených základných práv.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vo veci jeho sťažnosti

vydal tento nález:

„Navrhujem Súdu, aby vyslovil, že v konaní Krajského súdu Košice, sp. zn.

a v konaní Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , nerozhodnutím

o mojom návrhu zo dňa 2. 2. 2010 na pripustenie môjho pristúpenia do konania

a skončením prejednávanej veci bez rozhodnutia o mojom návrhu, moje základné práva

zaručené a v spojení s porušením ,

SR, čl. 36 ods.1 a čl.11 ods. 1 v spojení s porušením čl. 1 Listiny základných práv a slobôd

a čl. 6 ods.1, čl. 13 Dohovoru a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru, v spojení

s porušením čl. 1 Dohovoru, porušené boli.

Navrhujem Súdu, aby zrušil rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 10. 2011,

sp. zn. .

Navrhujem Súdu, aby prikázal Krajskému súdu Košice rozhodnúť o mojom návrhu

zo dňa 2. 2. 2010 na pripustenie môjho pristúpenia do konania ako vedľajšieho účastníka

na strane žalobcu.

Navrhujem Súdu, aby mi za ujmy nemajetkovej povahy priznal primerané finančné

zadosťučinenie v sume 5 000,-€.

Navrhujem Súdu, aby mi priznal náhradu trov konania a právneho zastúpenia.“

K nedostatku právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom sťažovateľ

uvádza:

«Dňa 19. 3. 2012 som požiadal Centrum právnej pomoci o poskytnutie právnej

pomoci pri mojej snahe o zjednanie nápravy. V žiadosti som vyslovil svoj názor, že sa

neviem rozhodnúť, či sa náprava dá zjednať sťažnosťou k ústavnému súdu, alebo podnetom

generálnemu prokurátorovi na podanie mimoriadneho dovolania. Upozornil som Centrum

na plynutie lehoty pre sťažnosť k ústavnému súdu a podpísal som aj časť „D“ žiadosti, kde

som požiadal o predbežné poskytnutie právnej pomoci pred riadnym rozhodnutím o

žiadosti.

Dňa 24. 4. 2012 ( 36 dní po podaní žiadosti) mi bola doručená výzva Centra zo dňa

4. 4. 2012 na doplnenie žiadosti s upozornením, že 30-dňová lehota na rozhodnutie

o žiadosti začne plynúť až od jej doplnenia, na ktorú som odpovedal podaním zo dňa

24. 4. 2012.

Dňa 6. 5. 2012 som sa telefonicky informoval o stave mojej žiadostí, ale vzhľadom

na čerpanie dovolenky zodpovednej pracovníčky som dostal iba sprostredkovanú

informáciu, že rozhodnutie o žiadosti mi bolo zaslané poštou.

Až dnes, 9. 5. 2012, som toto rozhodnutie obdržal, a to rozhodnutie zamietavé,

pričom z dvojmesačnej lehoty mi ostávajú posledné 2 dni, avšak zajtra, 10. 5. 2012

nastupujem na operačný zákrok. Kvôli zachovaniu lehoty som nútený sťažnosť ústavnému

súdu spísať sám ako viem, pričom postupom Centra som bol pripravený temer o celú

dvojmesačnú lehotu a k dispozícii mi ostáva zopár hodín. Aj keď to nie je otázka

na rozhodnutie ústavným súdom, s rozhorčením sa musím pýtať, načo bola výzva Centra,

doručená 24. 4. 2012, ak v zamietavom rozhodnutí je uvedené, že moje majetkové pomery

neboli skúmané, nakoľko nie je vylúčená zrejmá bezúspešnosť sťažnosti? Na toto

potrebovalo Centrum celé 2 mesiace?

Proti rozhodnutiu Centra využijem opravný prostriedok podľa poučenia, čo mi však

prípadne zmeškanú lehotu neprinavráti ani keby som s odvolaním uspel. Preto sa musím

sťažovať sám, bez právnej pomoci, z časových dôvodov bez akejkoľvek šance na akúkoľvek

právnu pomoc, ktorú potrebujem a na základné právo poskytnutia ktorej nerezignujem, ale

trvám na ňom.»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Podstatou námietok sťažovateľa boli tvrdenia o porušení jeho základných práv

konaním všeobecných súdov, ktoré nerozhodli o jeho návrhu na pristúpenie do konania.

Podľa citovaného ustanovenia môže ústavný

súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania aj návrh,

ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ sa vo svojej sťažnosti domáha vyslovenia porušenia v sťažnosti

uvádzaných základných práv konaním krajského súdu a rozhodnutím najvyššieho súdu,

ktoré nerozhodli o jeho návrhu na vstup do konania sp. zn. ako vedľajšieho

účastníka, keďže jeho odmena za zastupovanie žalobkyne v predkonkurznom období bola

závislá od jej úspechu v tomto konaní.

Podľa (ďalej len „OSP“) môže sa ako

vedľajší účastník popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má

právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva

alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa vedľajší účastník vstúpi do konania buď z vlastného podnetu

alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti

vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako

účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého

v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa môže aj vedľajší účastník napadnúť rozhodnutie súdu prvého

stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje a pokiaľ z právneho predpisu vyplýva určitý

spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom.

Ústavný súd preskúmal sťažnosť sťažovateľa a zistil, že jeho návrh na vstup

do konania ako vedľajšieho účastníka bol na krajskom súde podaný 2. októbra 2010, viac

ako štyri roky potom, ako krajský súd ako súd prvostupňový vo veci meritórne rozhodol.

Počas celého konania na prvom stupni bol sťažovateľ zástupcom žalobkyne a zastupoval ju

aj pri podaní odvolania proti tomuto rozhodnutiu. Vyhlásením konkurzu na majetok

žalobkyne od 30. septembra 2009 vstúpil do práv žalobkyne správca konkurznej podstaty.

Z judikatúry najvyššieho súdu (sp. zn. ) vyplýva, že zmyslom

vedľajšieho účastníctva je „pomoc v spore“ niektorého z účastníkov konania. Zároveň je

zmyslom vedľajšej intervencie umožniť tým subjektom, o právach a povinnostiach ktorých

sa nerozhoduje, ale na výsledku konania majú záujem, aby mohli aktívne na výsledok

pôsobiť. Vedľajší účastník vstupuje do konania tak, že podaním oznámi súdu svoj vstup.

Súd o vstupe do konania v zmysle ustanovenia rozhoduje len na návrh

o neprípustnosti takéhoto vedľajšieho účastníctva, t. j. otázkou vstupu vedľajšieho účastníka

do konania sa súd zaoberá až potom, resp. len v prípade, ak účastník konania namieta vstup

vedľajšieho účastníka, k čomu v prípade sťažovateľa nedošlo.

Z ustanovenia a vyplýva, že vstup vedľajšieho účastníka

do odvolacieho konania zákon nevylučuje. Vedľajší účastník môže vstúpiť do odvolacieho

konania počas plynutia lehoty na odvolanie. Objektívnou podmienkou prípustnosti jeho

vstupu do konania je teda dodržanie zákonom ustanovenej lehoty na podanie odvolania,

ktorá plynie tomu účastníkovi konania, na strane ktorého do konania vstupuje.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ nebol vedľajším účastníkom odvolacieho

konania, a preto napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn.

v odvolacom konaní nemohlo dôjsť k porušeniu ním označených práv.

O návrhu podanom zjavne neoprávnenou osobou možno hovoriť vtedy, keď

namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom orgánu štátu a osobou sťažovateľa, prípadne z iných dôvodov.

Za návrh podaný niekým zjavne neoprávneným preto možno považovať návrh, pri

predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jeho prijatí na ďalšie konanie ().

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti z jej obsahu, ako aj z obsahu

priložených listín nepochybne zistil, že sťažovateľ v odvolacom konaní nemal postavenie

účastníka konania, a teda nie je oprávnenou osobou na podanie sťažnosti podľa čl. 127

ods. 1 (mutatis mutandis , ).

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť ako celok odmietol podľa § 25 ods. 2

ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd nezaoberal otázkou

nedostatku právneho zastúpenia sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júla 2012