Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/59/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne S. Z., bývajúcej

v B., proti žalovaným 1/ M. K., bývajúcemu v B., 2/ R. J., bývajúcemu v B., za účasti

vedľajšieho účastníka na strane žalovaných Slovenskej kancelárie poisťovateľov,

Bratislava, Trnavská cesta č. 82, zastúpenej A. – S., a.s., B., o mimoriadne zvýšenie

náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 1 914 750,-- Sk

(63 558,06 EUR), vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. ,

o dovolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

z 30. septembra 2008 sp.zn. , rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

z 30. septembra 2008 sp.zn. z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu

v Bratislave na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo 16. mája 2005 č.k. -76 žalovaným

1/, 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni (bez určenia lehoty na zaplatenie) 1 850 925,-- Sk

(61 439,45 EUR), konanie v časti o 63 825,-- Sk (2 118,60 EUR) zastavil, žalovaným uložil

povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet súdu súdny poplatok 92 546,-- Sk

(3 071,96 EUR) a žalobkyni náhradu trov konania 114 660,-- Sk (3 806,01 EUR) jej

splnomocnenému zástupcovi (JUDr. M. C., advokátovi v B.).

Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. septembra 2008 sp.zn.

odvolanie vedľajšieho účastníka na strane žalovaných zo 4. júla 2005 proti uvedenému

rozsudku okresného súdu odmietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že proti citovanému

rozsudku okresného súdu 1. júla 2005 podali odvolanie aj obaja žalovaní, ktorí 14. septembra

2005 požiadali o oslobodenie od súdnych poplatkov, avšak ich návrh Okresný súd

Bratislava V uznesením z 15. decembra 2005 č.k. -115 zamietol a na odvolanie

žalovaných Krajský súd v Bratislave toto rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Následne

okresný súd uznesením z 3. apríla 2007 (č.k. -131 – pozn. dovolacieho súdu)

odvolacie konanie voči žalovaným 1/, 2/ zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku.

Na odvolanie žalovaných proti tomuto uzneseniu Krajský súd v Bratislave uznesením

(z 29. februára 2008 – pozn. dovolacieho súdu) sp.zn. uznesenie súdu prvého

stupňa potvrdil. Tým odvolacie konanie voči žalovaným 1/, 2/ bolo právoplatne skončené

30. apríla 2007, v dôsledku čoho v tomto konaní (v konaní ), v čase

rozhodovania odvolacieho súdu tento posudzoval odvolanie vedľajšieho účastníka na strane

žalovaných ako odvolanie podané osobou, ktorá nebola na podanie odvolania podľa

ustanovenia oprávnená, nakoľko vedľajší účastník stratil svoje

procesné postavenie v tomto konaní právoplatným skončením veci voči žalovaným 1/, 2/.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie vedľajší účastník na strane

žalovaných, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch

dovolania s poukazom na ustanovenie ako aj na

o povinnom zmluvnom poistení a vyhlášku č. uviedol, že z príslušných

právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú k veci nevyplýva, že by procesné práva, v tomto

prípade právo vedľajšieho účastníka podať odvolanie, bolo limitované odvolacou lehotou

účastníka. Pokiaľ odvolací súd odmietol odvolanie vedľajšieho účastníka, pochybil nielen

procesne, nakoľko svojím postupom odňal účastníkovi konania, i keď vedľajšiemu, možnosť

konať pred súdom, ale konal aj v rozpore so základnými právami danými Slovenskej

republiky.

Žalobkyňa ani žalovaní 1/, 2/ sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie bolo podané vedľajším účastníkom na strane žalovaných, ako legitimovaným

subjektom, včas ( ), prejednal dovolanie bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

podľa a dospel k záveru, že dovolanie dovolateľa je prípustné a dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje

proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti

zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu ( ) alebo uzneseniu,

ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev [] na zaujatie stanoviska ( ), alebo

potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2

písm.a/ ), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2

písm.b/ O.s.p) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho

vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2

písm.c/ ).

Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky žiadneho z týchto rozhodnutí,

prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ Ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno dovolaním napadnúť aj

rozhodnutia vo veciach, v ktorých jej inak dovolanie z hľadiska vylúčené. Pri

skúmaní, či je dovolanie prípustné sa dovolací súd zameral predovšetkým na okolnosti, ktoré

dovolateľ v dovolaní namietal.

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. O postup odnímajúci účastníkovi možnosť konať pred súdom

ide tiež v prípade, keď odvolací súd odmietne odvolanie podľa ,

hoci podmienky pre tento postup neboli splnené.

Dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté práve

touto vadou.

Odvolací súd uznesením odmietol odvolanie podané proti rozsudku okresného súdu

vedľajším účastníkom na strane žalovaných, ako odvolanie podané neoprávnenou osobu

vychádzajúc z toho, že v čase rozhodovania o tomto odvolaní vedľajší účastník stratil svoje

procesné postavenie v dôsledku právoplatného skončenia konania vo vzťahu k žalovaným 1/,

2/ jeho zastavením 30. apríla 2007, a to na základe rozhodnutia odvolacieho súdu

z 29. februára 2008. Tento záver nie je správny.

Podľa ustanovenia (v znení účinnom do 15. októbra 2008,

od 15. októbra 2008 prečíslovaného na ods. 4) v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva

a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom

účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon

nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi

účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník (§ 201

).

Zmyslom vedľajšieho účastníctva je “pomoc v spore“ niektorému z účastníkov

konania. Pomoc poskytovaná vedľajším účastníkom môže spočívať tiež v tom, že podá

“v prospech“ ním podporovaného účastníka odvolanie. Vedľajší účastník však môže podať

odvolanie, len ak vstúpil do konania pred súdom prvého stupňa alebo ak vstúpil do konania

síce po rozhodnutí súdu prvého stupňa, avšak ešte pred uplynutím odvolacej lehoty

účastníkovi, ktorého podporuje. V prípade, že vstúpil do konania pred rozhodnutím súdu

prvého stupňa, doručuje súd prvého stupňa svoje rozhodnutie tiež vedľajšiemu účastníkovi

a vedľajší účastník môže podať odvolanie proti tomuto rozhodnutiu v lehote uvedenej

v Ak sa doposiaľ nezúčastnil konania, je vedľajší účastník legitimovaný

na odvolanie iba vtedy, ak okrem podania odvolania spôsobom uvedeným v

oznámi súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník, a to do uplynutia lehoty

na podanie odvolania účastníkovi, ktorého chce v konaní podporovať, a v ktorého prospech

preto podáva odvolanie. Teda, vedľajšiemu účastníkovi sa počíta odvolacia lehota samostatne,

ak vstúpil do konania ešte pred vyhlásením (vydaním) rozhodnutia súdu prvého stupňa a bolo

mu preto rozhodnutie doručené. V prípade, že sa konania pred súdom prvého stupňa

nezúčastnil, podáva vedľajší účastník odvolanie v lehote patriacej ním podporovanému

účastníkovi.

Legitimácia vedľajšieho účastníka na odvolanie je súčasne daná len vtedy, ak sa ním

podporovaný účastník odvolania nevzdal alebo ak s odvolaním vedľajšieho účastníka

nevyjadril nesúhlas. Z uvedeného mimo iného vyplýva, že ak podá odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa len vedľajší účastník, musí sa súd vždy zaoberať tým, aké

stanovisko zaujal k tomuto odvolaniu účastník, ktorého vedľajší účastník v konaní podporuje;

ak vyjadril svoju vôľu tým, že sa vzdal odvolania, nemôže ho podať ani vedľajší účastník.

V prípade, že sa účastník konania nevzdal odvolania a ani sám nepodal odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa, musí súd vždy zistiť jeho stanovisko k odvolaniu podanému

vedľajším účastníkom, ktorý ho podporuje; ak vyjadrí s odvolaním vedľajšieho účastníka

nesúhlas, má to za následok, že odvolanie bolo podané osobou, ktorá na odvolanie nie je

oprávnená. V tejto súvislosti treba poukázať na skutočnosť, že s účinnosťou od 1. septembra

2003 “posilňuje“ postavenie vedľajšieho účastníka v prípade, ak z právneho

predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším

účastníkom. V takom prípade je podanie odvolania vedľajším účastníkom jeho samostatným

procesným právom, ktoré nie je závislé od postoja účastníka konania. Zmyslom takej

procesnej úpravy je zabrániť tomu, aby vedľajší účastník (napr. poisťovňa, ako je tomu aj

v danom prípade) čelil dôsledkom vyrovnania vzťahu medzi ním a žalobcom bez možnosti

ovplyvniť výsledok konania aj podaním odvolania proti vôli účastníka konania, ktorého

v konaní taký vedľajší účastník podporuje.

Z uvedených skutočností potom vyplýva, že ak v preskúmavanej veci odvolací súd

včas podané odvolanie vedľajším účastníkom na strane žalovaných (bez ohľadu na to, že

konanie o odvolaní samotných žalovaných bolo pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavené)

proti rozsudku súdu prvého stupňa neprejednal a meritórne o ňom nerozhodol, ale ho

odmietol podľa , ako odvolanie podané niekým, kto na odvolanie

nie je oprávnený, odňal tým vedľajšiemu účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 237

písm.f/ ).

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. apríla 2009

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová