Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 55 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (77)5d9/370183.d65862.pdf
PDF · 103.23 KB
No categories available
1Cdo/59/2009
Najvyšší súd 1 Cdo 59/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne S. Z., bývajúcej
v B., proti žalovaným 1/ M. K., bývajúcemu v B., 2/ R. J., bývajúcemu v B., za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovaných Slovenskej kancelárie poisťovateľov,
Bratislava, Trnavská cesta č. 82, zastúpenej A. – S., a.s., B., o mimoriadne zvýšenie
náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 1 914 750,-- Sk
(63 558,06 EUR), vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 8 C 178/2002,
o dovolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
z 30. septembra 2008 sp.zn. 15 Co 111/2008, rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave
z 30. septembra 2008 sp.zn. 15 Co 111/2008 z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu
v Bratislave na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo 16. mája 2005 č.k. 8 C 178/02-76 žalovaným
1/, 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni (bez určenia lehoty na zaplatenie) 1 850 925,-- Sk
(61 439,45 EUR), konanie v časti o 63 825,-- Sk (2 118,60 EUR) zastavil, žalovaným uložil
povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet súdu súdny poplatok 92 546,-- Sk
(3 071,96 EUR) a žalobkyni náhradu trov konania 114 660,-- Sk (3 806,01 EUR) jej
splnomocnenému zástupcovi (JUDr. M. C., advokátovi v B.).
Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. septembra 2008 sp.zn. 15 Co 111/2008
odvolanie vedľajšieho účastníka na strane žalovaných zo 4. júla 2005 proti uvedenému
rozsudku okresného súdu odmietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že proti citovanému
rozsudku okresného súdu 1. júla 2005 podali odvolanie aj obaja žalovaní, ktorí 14. septembra
2005 požiadali o oslobodenie od súdnych poplatkov, avšak ich návrh Okresný súd
Bratislava V uznesením z 15. decembra 2005 č.k. 8 C 178/2002-115 zamietol a na odvolanie
žalovaných Krajský súd v Bratislave toto rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Následne
okresný súd uznesením z 3. apríla 2007 (č.k. 8 C 178/2002-131 – pozn. dovolacieho súdu)
odvolacie konanie voči žalovaným 1/, 2/ zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku.
Na odvolanie žalovaných proti tomuto uzneseniu Krajský súd v Bratislave uznesením
(z 29. februára 2008 – pozn. dovolacieho súdu) sp.zn. 5 Co 469/2007 uznesenie súdu prvého
stupňa potvrdil. Tým odvolacie konanie voči žalovaným 1/, 2/ bolo právoplatne skončené
30. apríla 2007, v dôsledku čoho v tomto konaní (v konaní 15 Co 111/2008), v čase
rozhodovania odvolacieho súdu tento posudzoval odvolanie vedľajšieho účastníka na strane
žalovaných ako odvolanie podané osobou, ktorá nebola na podanie odvolania podľa
ustanovenia § 218 ods. 1 písm.b/ O.s.p. oprávnená, nakoľko vedľajší účastník stratil svoje
procesné postavenie v tomto konaní právoplatným skončením veci voči žalovaným 1/, 2/.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie vedľajší účastník na strane
žalovaných, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch
dovolania s poukazom na ustanovenie § 201 O.s.p. ako aj na zákon č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení a vyhlášku č. 423/1991 Zb. uviedol, že z príslušných
právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú k veci nevyplýva, že by procesné práva, v tomto
prípade právo vedľajšieho účastníka podať odvolanie, bolo limitované odvolacou lehotou
účastníka. Pokiaľ odvolací súd odmietol odvolanie vedľajšieho účastníka, pochybil nielen
procesne, nakoľko svojím postupom odňal účastníkovi konania, i keď vedľajšiemu, možnosť
konať pred súdom, ale konal aj v rozpore so základnými právami danými Ústavou Slovenskej
republiky.
Žalobkyňa ani žalovaní 1/, 2/ sa k dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie bolo podané vedľajším účastníkom na strane žalovaných, ako legitimovaným
subjektom, včas (§ 240 ods. 1 O.s.p.), prejednal dovolanie bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že dovolanie dovolateľa je prípustné a dôvodné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje
proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti
zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm.a/ O.s.p.) alebo uzneseniu,
ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm.b/ O.s.p.), alebo
potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie
prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2
písm.a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2
písm.b/ O.s.p) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho
vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2
písm.c/ O.s.p.).
Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky žiadneho z týchto rozhodnutí,
prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p. Ak je konanie
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno dovolaním napadnúť aj
rozhodnutia vo veciach, v ktorých jej inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Pri
skúmaní, či je dovolanie prípustné sa dovolací súd zameral predovšetkým na okolnosti, ktoré
dovolateľ v dovolaní namietal.
Podľa § 237 písm.f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho
procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov. O postup odnímajúci účastníkovi možnosť konať pred súdom
ide tiež v prípade, keď odvolací súd odmietne odvolanie podľa § 218 ods. 1 písm.b/ O.s.p.,
hoci podmienky pre tento postup neboli splnené.
Dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté práve
touto vadou.
Odvolací súd uznesením odmietol odvolanie podané proti rozsudku okresného súdu
vedľajším účastníkom na strane žalovaných, ako odvolanie podané neoprávnenou osobu
vychádzajúc z toho, že v čase rozhodovania o tomto odvolaní vedľajší účastník stratil svoje
procesné postavenie v dôsledku právoplatného skončenia konania vo vzťahu k žalovaným 1/,
2/ jeho zastavením 30. apríla 2007, a to na základe rozhodnutia odvolacieho súdu
z 29. februára 2008. Tento záver nie je správny.
Podľa ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. (v znení účinnom do 15. októbra 2008,
od 15. októbra 2008 prečíslovaného na ods. 4) v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva
a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom
účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon
nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi
účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník (§ 201
O.s.p.).
Zmyslom vedľajšieho účastníctva je “pomoc v spore“ niektorému z účastníkov
konania. Pomoc poskytovaná vedľajším účastníkom môže spočívať tiež v tom, že podá
“v prospech“ ním podporovaného účastníka odvolanie. Vedľajší účastník však môže podať
odvolanie, len ak vstúpil do konania pred súdom prvého stupňa alebo ak vstúpil do konania
síce po rozhodnutí súdu prvého stupňa, avšak ešte pred uplynutím odvolacej lehoty
účastníkovi, ktorého podporuje. V prípade, že vstúpil do konania pred rozhodnutím súdu
prvého stupňa, doručuje súd prvého stupňa svoje rozhodnutie tiež vedľajšiemu účastníkovi
a vedľajší účastník môže podať odvolanie proti tomuto rozhodnutiu v lehote uvedenej
v § 204 ods. 1 O.s.p. Ak sa doposiaľ nezúčastnil konania, je vedľajší účastník legitimovaný
na odvolanie iba vtedy, ak okrem podania odvolania spôsobom uvedeným v § 43 O.s.p.
oznámi súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník, a to do uplynutia lehoty
na podanie odvolania účastníkovi, ktorého chce v konaní podporovať, a v ktorého prospech
preto podáva odvolanie. Teda, vedľajšiemu účastníkovi sa počíta odvolacia lehota samostatne,
ak vstúpil do konania ešte pred vyhlásením (vydaním) rozhodnutia súdu prvého stupňa a bolo
mu preto rozhodnutie doručené. V prípade, že sa konania pred súdom prvého stupňa
nezúčastnil, podáva vedľajší účastník odvolanie v lehote patriacej ním podporovanému
účastníkovi.
Legitimácia vedľajšieho účastníka na odvolanie je súčasne daná len vtedy, ak sa ním
podporovaný účastník odvolania nevzdal alebo ak s odvolaním vedľajšieho účastníka
nevyjadril nesúhlas. Z uvedeného mimo iného vyplýva, že ak podá odvolanie proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa len vedľajší účastník, musí sa súd vždy zaoberať tým, aké
stanovisko zaujal k tomuto odvolaniu účastník, ktorého vedľajší účastník v konaní podporuje;
ak vyjadril svoju vôľu tým, že sa vzdal odvolania, nemôže ho podať ani vedľajší účastník.
V prípade, že sa účastník konania nevzdal odvolania a ani sám nepodal odvolanie proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa, musí súd vždy zistiť jeho stanovisko k odvolaniu podanému
vedľajším účastníkom, ktorý ho podporuje; ak vyjadrí s odvolaním vedľajšieho účastníka
nesúhlas, má to za následok, že odvolanie bolo podané osobou, ktorá na odvolanie nie je
oprávnená. V tejto súvislosti treba poukázať na skutočnosť, že s účinnosťou od 1. septembra
2003 § 201 O.s.p. “posilňuje“ postavenie vedľajšieho účastníka v prípade, ak z právneho
predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším
účastníkom. V takom prípade je podanie odvolania vedľajším účastníkom jeho samostatným
procesným právom, ktoré nie je závislé od postoja účastníka konania. Zmyslom takej
procesnej úpravy je zabrániť tomu, aby vedľajší účastník (napr. poisťovňa, ako je tomu aj
v danom prípade) čelil dôsledkom vyrovnania vzťahu medzi ním a žalobcom bez možnosti
ovplyvniť výsledok konania aj podaním odvolania proti vôli účastníka konania, ktorého
v konaní taký vedľajší účastník podporuje.
Z uvedených skutočností potom vyplýva, že ak v preskúmavanej veci odvolací súd
včas podané odvolanie vedľajším účastníkom na strane žalovaných (bez ohľadu na to, že
konanie o odvolaní samotných žalovaných bolo pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavené)
proti rozsudku súdu prvého stupňa neprejednal a meritórne o ňom nerozhodol, ale ho
odmietol podľa § 218 ods. 1 písm.b/ O.s.p., ako odvolanie podané niekým, kto na odvolanie
nie je oprávnený, odňal tým vedľajšiemu účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 237
písm.f/ O.s.p.).
So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b O.s.p.
uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. apríla 2009
JUDr. Jana Bajánková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová