Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/151/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kašajovej a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobkyne: Q. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. Z.. X, B., zastúpenej: P.. F. C., B. XX, B., proti žalovanému: F. A., bytom V. X, B., zastúpený: JUDr. Juraj Hadrbulec, advokát, Riečna 2, Bratislava, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, zast.: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., IČO: 00 151 700, so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, o mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 31. marca 2021, č.k. -621, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti napadnutého výroku, ktorým priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu v časti zaplatenia 61.439,45 Eur (1.850.925,-- Sk) na súde prvej inštancie a odvolacieho konania m e n í tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania nepriznáva.

II. V časti napadnutého výroku, ktorým súd prvej inštancie priznal štátu proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie stranám sporu nárok na náhradu trov konania o zaplatenie 2.118,60 Eur (63.825,-- Sk) nepriznal, žalobkyni proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov v celom rozsahu v časti zaplatenia 61.439,45 Eur (1.850.925,-- Sk) na súde prvej inštancie a odvolacieho konania a štátu sa proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že rozsudkom (v poradí prvým) č.k. -76 zo dňa 16.05.2005, žalobe v časti 1.850.925,-- Sk vyhovel, v časti 63.825,-- Sk konanie zastavil a rozhodol o trovách a súdnom poplatku. Po nasledujúcich rozhodnutiach a to uzneseniu č.k. -131 zo dňa 03.04.2007, Krajského súdu v Bratislave č.k. -143 zo dňa 29.02.2008 o potvrdení uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení odvolacieho konania voči žalovanému a J. P., uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. -149 zo dňa 30.09.2008 o odmietnutí odvolania vedľajšieho účastníka, uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. -179 zo dňa 30.04.2009 o zrušeniu uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. -149 zo dňa 30.09.2008 a vráteniu veci na ďalšie konanie a uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. -218 zo dňa 19.12.2011 o zrušení prvého, tretieho a štvrtého výroku rozsudku č.k. -76 zo dňa 16.05.2005 a vrátení veci na ďalšie konanie, súd prvej inštancie rozhodol v poradí druhým rozsudkom č.k. -571 zo dňa 14.10.2019, ktorým žalobu zamietol, vzájomnú žalobu zamietol, žalobkyni proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, štátu proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozsudok v prvom a

druhom výroku nadobudol právoplatnosť 28.05.2021. Skonštatoval, že v priebehu sporu intervenient na strane žalovaného na základe rozsudku č.k. -76 vyplatil žalobkyni sumu 61.439,45 Eur.

3. Uviedol, že na odvolanie žalovaného odvolací súd uznesením č.k. -617 zo dňa 31.07.2020 v napadnutých výrokoch 3/, ktorým súd prvej inštancie priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu a 4/, ktorým súd prvej inštancie priznal štátu proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd uviedol, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé a dostatočne odôvodnené, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s otázkou posudzovania pomeru úspechu strán sporu a nie je zrejmé ani posúdenie zavinenia v súvislosti s čiastočným zastavením konania v časti 63.825.- Sk, ktorá suma bola žalobkyni uhradená ešte pred podaním žaloby. V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatoval, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch 3/ a 4/ vyplýva rozpornosť a nesúlad so zákonnými požiadavkami na presvedčivosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktoré nie je presvedčivé ani konzistentné a nezodpovedá zákonným ustanoveniam odôvodnenia rozhodnutia. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní skúmať pomer úspechu sporových strán, posúdiť otázku zavinenia k čiastočnému zastaveniu konania, rozhodnutie dostatočne odôvodniť v súlade s požiadavkami ust. . Odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie v napadnutej časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v rámci ktorého bude jeho úlohou po opätovnom posúdení nároku na náhradu trov konania a nároku na náhradu trov štátu výsledky vykonaného dokazovania a ich vyhodnotenie uviesť v odôvodnení nového rozhodnutia tak, aby odôvodnenie zodpovedalo zákonným požiadavkám na náležitosti súdneho rozhodnutia a aby bolo stranám sporu zabezpečené právo na spravodlivý proces vo všetkých štádiách súdneho konania.

4. Po vrátení veci súd prvej inštancie skúmal uplatnený nárok a to čo bolo priznané rozsudkom ako aj zodpovednosť za zastavenie konania. Uviedol, že žalobkyňa v žalobe zo dňa 22.10.2002 označenej

- mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 1.914.750 Sk podľa vyhl. č. zo dňa 22.10.2002 pri opísaní rozhodujúcich skutočností uviedla, že pri určovaní výšky priznanej náhrady nemateriálnej škody navrhuje vychádzať z 30 násobku peňažného ekvivalentu základného bodového ohodnotenia odškodnenia 63 825 Sk (15 225 + 48 600), čo predstavuje sumu 1.914.750 Sk, od ktorej bude potrebné odrátať plnenie poskytnuté z tohto titulu vedľajší účastníkom.

5. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobkyňa priamo v žalobe nežiadala plnenie poskytnuté vedľajším účastníkom vo výške 63.825,-- Sk, keď uviedla, že toto plnenie bude potrebné odrátať napriek tomu, že v žalobnom návrhu sa domáhala zaplatenia 1.914.750,-- Sk. Skonštatoval, že nakoľko žalobkyňa nebola písomne súdom vyzvaná na špecifikáciu poskytnutého plnenia ani na špecifikáciu žalobného návrhu, došlo k tejto špecifikácií až v priebehu konania na pojednávaní dňa 11.02.2004. Hoci advokát žalobkyne uviedol, že berie v uhradenej časti žalobu späť, súd prvej inštancie mal za to, že sa jednalo len o upresnenie žalovanej sumy. Podľa prvoinštančného súdu žalovaný okrem upozornenia na potrebu špecifikácie žalobného návrhu sa meritórne vôbec nevyjadroval k tejto časti nároku o zaplatenie 63.825,-- Sk a preto o tom rozhodol ako o čiastočnom zastavení z dôvodu „procesnej čistoty“, pričom z podaní žalobkyne, prednesov od začatia konania podľa súdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že nepožadovala sumu 1.914.750 Sk, ale iba 1.850.925,-- Sk bez už vyplateného plnenia intervenientom na strane žalovaného. Mal za to, že predmetom sporu bolo zaplatenie výlučne sumy 1.850.925,-- Sk, z ktorej sumy aj vychádzal pri priznaní odmeny advokátovi žalobkyne v prvom rozsudku ako základnej sadzby tarifnej odmeny. Dospel k záveru, že žalobkyňa nenesie zodpovednosť na zastavení konania v časti 63.825,-- Sk a protistrane nepatrí náhrada za túto časť konania. Skonštatoval, že neobsahuje ustanovenie upravujúce rozhodovanie o náhrade trov konania v prípadoch, kedy žiadna zo strán nezavinila, že konanie sa zastavilo. Ide napríklad o zastavenie konania z dôvodu absencie procesných podmienok: strata procesnej subjektivity, nedostatok právomoci, prekážky lispendencie či rei iudicatae ako z dôvodov daných v tomto prípade (porov. , t. j. zákona účinného do 30.06.2016). V časti zastavenia konania preto sporovým stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal s poukazom na s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva , aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov strán sporu.

6. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že v prípade skúmania úspechu podľa vychádzal z rozsudku č.k. -571, ktorým v prvom výroku žalobu zamietol, v druhom výroku zamietol vzájomnú žalobu, ktoré výroky nadobudli právoplatnosť 28.5.2020. Skonštatoval, že dôvodom zamietnutia prvého výroku nebola nedôvodnosť žaloby, ale skutočnosť, že suma 1.850.925,-- Sk priznaná prvým (neskôr zrušeným) rozsudkom -76 zo dňa 16.05.2005 bola už žalobkyni intervenientom vyplatená. Pri opätovnom konaní o žalobe na plnenie v peniazoch prihliadol na to, že intervenient už povinnosť uloženú prvým rozsudkom -76 plnil. Druhým právoplatným rozsudkom č.k. -571 žalobu, ktorú považoval v celom rozsahu za dôvodnú, zamietol z dôvodu, že by neprípustne založil exekučný titul na opätovné vymáhanie už raz splnenej povinnosti a to s poukazom na ustálenú prax najvyšších súdnych autorít (bod 62 rozsudku č.k. -571). Uviedol, že aj keď došlo k zamietnutiu žaloby, žalobkyňa bola proti žalovanému v celom rozsahu úspešná a preto jej s poukazom na a priznal nárok na náhradu trov konania o zaplatenie 1.850.925,-- Sk v celom rozsahu. Podľa názoru prvoinštančného súdu nemohol porovnávať sumu požadovanú v žalobnom návrhu v petite žaloby, s priznaným výrokom, nakoľko v petite došlo k chybe v písaní žalovanej sumy, pričom takúto sumu žalobkyňa nikdy nepožadovala a zároveň napriek zamietajúcemu prvému výroku rozsudku bola žalobkyňa v skutočnosti plnom rozsahu úspešná. Poukázal na to, že žalobkyňa vrátila intervenientovi na strane žalovaného priznané a vyplatené trovy právneho zastúpenia podľa rozsudku č.k. -76, ktorý bol uznesením Krajského súdu v Bratislave zrušený.

7. Konštatoval, že v priebehu sporu ešte za účinnosti predchádzajúcej procesnej úpravy vznikli štátu trovy v súvislosti so znaleckým dokazovaním a podľa ustálenej súdnej praxe štátu patrí náhrada trov, ktoré skutočne vynaložil v súlade s v danom čase platnou procesnou normou, ustanovením , podľa ktorej mu ex lege vznikol nárok na ich náhradu, a to napriek tomu, že nová procesná úprava analogické ustanovenie neobsahuje. Aplikáciou základného princípu uvedeného v s použitím ustanovenia v spojení s ustanovením a je možné štátu náhradu trov konania voči neúspešnej strane sporu priznať aj za právnej úpravy . (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. júla 2018, sp. zn. uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 75/2018). Uviedol, že štátu vznikli trovy s vykonaným znaleckým dokazovaním a za použitia , s použitím ustanovenia v spojení s ustanovením a priznal štátu nárok na náhradu trovy proti neúspešnému žalovanému, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti uznesenia.

8. Proti druhému a tretiemu výroku tohto rozhodnutia podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a včas odvolanie z dôvodov, že súd prvej inštancie procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tiež, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, .

9. Poukázal na priebeh konania a uviedol, že z konštantnej súdne praxe vyplýva, že súd strane prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Táto zásada, teda zásada úspechu vo veci je doplnená zásadou zavinenia, pričom úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobného petitu a výroku rozhodnutia, ktorým sa o veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci len vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom a teda ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. U žalovaného ide o plný úspech vtedy, ak bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá. Ak žiadna strana nemá vo veci plný úspech, potom má každá zo strán vo veci len úspech čiastočný, v ktorom prípade súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, alebo vysloví, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. Využitie zásady zavinenia je zase sankčná náhrada trov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil a preto pri čiastočnom zastavení konania v dôsledku späťvzatia časti nároku je pre vyriešenie otázky náhrady trov konania rozhodujúce zistenie, ktorá zo strán procesne zavinila čiastočné zastavenie konania, pričom v rámci rozhodovania o trovách celého konania musí potom súd vyhodnotiť zastavenie konania v časti späťvzatia žaloby ako úspech tej sporovej strany, ktorá takéto zastavenie konania procesne nezavinila. V tomto smere treba vykladať ustanovenia a nasl. a mal za to, že súd prvej inštancie sa takýmto výkladom a právnym posudzovaním cit. ust. vôbec neriadil a to napriek tomu, že odvolací súd v zrušujúcom uznesení č.k. zo dňa 31.7.2020 tento výklad cit. ust. naznačil, pričom tento výklad odvolacieho súdu bol pri rozhodovaní súdu prvej inštancie uznesením zo dňa 31.3.2021 záväzný. Poukázal na judikatúru ust. Ústavného

súdu SR /napríklad IV.ÚS 77/02/ do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá má základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky, alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal taký výklad dotknutej právnej normy, ktorý je v súlade s čo je základným predpokladom na ústavne konformnú aplikáciu tejto právnej normy. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR patrí aj právo strany na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu. Odôvodnenie rozhodnutia umožňuje stranám posúdiť, ako všeobecný súd ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné a hmotnoprávne predpisy a akými úvahami sa riadil pri svojom rozhodovaní o veci samej. Podobne ako v skutkovej oblasti aj v oblasti nedostatočne vyloženej a zdôvodnenej právnej argumentácie /subsumcia/ skutkového stavu pod zvolené právne normy nastávajú obdobné následky vedúce k neúplnosti a hlavne k nepresvedčivosti rozhodnutia čo je však v rozpore nielen s požadovaným účelom súdneho konania, ale tiež aj so zásadami spravodlivého procesu podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru ().

10. Podľa žalovaného nie je v danej veci na mieste aplikovanie článku 4 základných princípov , pretože na posúdenie a rozhodnutie o trovách konania sú tu kogentné ustanovenia uvedené v a nasl. . Poukázal na ustanovenia , ak súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania proti strane. Konštatoval, že v danej veci sa žalobkyňa domáhala proti žalovanému a vtedy aj J. P. zaplatenia 1.914.750,- Sk a i keď v petite žaloby je zrejmá nesprávnosť a pisárska chyba, táto čiastka je správne uvedená na prvej strane žaloby a tiež v texte žaloby na jej poslednej strane. Podľa žalovaného to, že si žalobkyňa uplatňovala proti nemu zaplatenie tejto čiastky, vyplýva aj z vyjadrení právneho zástupcu žalobkyne, ktorý následne vzal žalobu v časti 63.825,- Sk späť. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že úkony žalobkyne predstavujú len tzv. upresnenie žalovanej sumy, ktorý pojem ani nepoznajú vôbec, a že o zastavení konania v späťvzatej časti súd rozhodol len z dôvodu tzv. procesnej čistoty, ktorý pojem oba procesné predpisy vôbec nepoznajú. Mal za to, že v danom prípade v tejto časti bolo na mieste o trovách konania rozhodnúť podľa a neodvolávať sa na princípy všeobecnej spravodlivosti, čo má za následok nepreskúmateľnosť a teda arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia. V časti, v ktorej súd žalobkyni proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné a arbitrárne s odôvodnením súdu prvej inštancie, že žalobkyňa bola v skutočnosti v plnom rozsahu úspešná, ale bolo na mieste aplikovanie ust. . Mal za to, že súd prvej inštancie mal porovnať žalobný petit žaloby zo dňa 22.10.2002 a rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 14.10.2019 s tým, že je evidentné, že v danej veci bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá a preto v súlade s cit. ust. mal súd prvej inštancie priznať právo na náhradu trov konania žalovanému proti žalobkyni v celom rozsahu. Namietal, že súd prvej inštancie nerozhodoval na základe relevantnej právnej normy, ale na základe svojvoľného výkladu a neuplatnil rovnaké kritériá pre obe sporové strany bez náznakov akéhokoľvek zvýhodňovania ich procesného postavenia v danom konaní (IVUS 149/09). Podľa názoru žalovaného aj v prípade výroku o práve štátu na náhradu trov konania proti žalovanému súd prvej inštancie nevychádzal z nosného princípu pri rozhodovaní o trovách konania, teda zásady úspechu v konaní, ale odvoláva sa na základných princípov , čo už z uvedených dôvodov nie je na mieste. Poukázal aj na to, že po tom, ako intervenient uhradil žalobkyni požadovanú čiastku, zanikol predmet sporu vo vzťahu k žalovanému a preto od tohto momentu žalobkyňa viedla proti nemu tento spor zjavne nedôvodne a to až do rozhodnutia súdu prvej inštancie rozsudkom zo dňa 14.10.2019. Žiadal preto, aby odvolací súd prihliadol aj na túto skutočnosť pri skúmaní pomeru úspechu sporových strán v tomto konaní, pretože žalobkyňa tým zavinila ďalšie trovy konania. Skonštatoval, že ako žalovaný nijako nevedel ovplyvniť úkony ako konanie intervenienta na strane žalovaného, ktorý sa aktívne bránil v tomto spore a požadovanú čiastku žalobkyni uhradil až po meritórnom rozsudku, ktorý bol neskôr zrušený, pretože tak mohol učiniť hneď po podaní žaloby, čo by nepochybne malo za následok, že tento súdny spor by sa neviedol v takom časovom rozsahu a s takými trovami konania, keďže úkonov súdu a právnych zástupcov sporových strán by bolo omnoho menej.

11. Za nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie žalovaný považuje nedostatočné a nepreskúmateľné odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a nesprávne právne posúdenie veci, v nesprávnej aplikácii ustanovení na danú vec, pri rozhodovaní o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 31.3.2021 zmenil tak, že

žalovanému sa proti žalobkyni prizná nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu a štátu sa proti žalobkyni prizná nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

12. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

13. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa žalobkyni priznaného nároku na náhradu trov konania a priznaného nároku na náhradu trov konania štátu, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.

14. Podľa ust. , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. veta prvá , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa , ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Podľa , ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Podľa ust. , ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok. Podľa ust. , , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa ust. , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa ust. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ust. , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Podľa ust. , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

15. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa podanou žalobou, domáhala zaplatenia 1.914.750, Sk (63.558,06 Eur) titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Rozsudkom č.k. -76 zo dňa 16.05.2005, súd prvej inštancie žalobe v časti 1.850.925,-- Sk vyhovel, v časti 63.825,-- Sk konanie zastavil a rozhodol o trovách konania a súdnom poplatku. Odvolací súd uznesením č.k. -143 zo dňa 29.02.2008 potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení odvolacieho konania proti žalovanému a J. P. (v tom čase žalovanému 2/). Uznesením č.k. -149 zo dňa 30.09.2008 Krajský súd odvolanie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného zo dňa 4.7.2005 odmietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky uvedené uznesenie zrušil uznesením č.k. -174 zo dňa 30.04.2009 a vrátil vec Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Odvolací súd uznesením č.k. -218 zo dňa 19.12.2011 rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti, časti trov konania a časti súdneho poplatku zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a jeho záver, že sú splnené podmienky na mimoriadne 30 násobné zvýšenie odškodnenia a sťaženia spoločenského uplatnenia z dokazovania nevyplýva. Uznesením č.k. -264 zo dňa 01.10.2012, právoplatným 26.11.2012, bolo konanie proti právnym nástupcom žalovaného 2/, ktorý v priebehu konania zomrel, zastavené. Po opätovnom prejednaní veci súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom č.k. -571 zo dňa 14.10.2019, žalobu zamietol, vzájomnú

žalobu zamietol, žalobkyni proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, štátu proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozsudok v prvom a druhom výroku nadobudol právoplatnosť 28.05.2021. Na odvolanie žalovaného odvolací súd uznesením č.k. -617 zo dňa 31.07.2020 v napadnutých výrokoch 3/, ktorým súd prvej inštancie priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu a 4/, ktorým súd prvej inštancie priznal štátu proti žalovanému nárok na náhradu trov konania, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Napadnutým uznesením č.k. -621 zo dňa 31. marca 2021 súd prvej inštancie rozhodol tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov konania o zaplatenie 2.118,60 Eur () nepriznal, žalobkyni proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov v celom rozsahu v časti zaplatenia 61.439,45 Eur (1.850.925,-- Sk) na súde prvej inštancie a odvolacieho konania a štátu sa proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

16. Odvolací súd pristúpil v medziach rozsahu a dôvodov žalovaným podaného odvolania k preskúmaniu správnosti a zákonnosti uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutých častiach, a to výrokom, ktorými súd prvej inštancie žalobkyni proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov v celom rozsahu v časti zaplatenia 61.439,45 Eur (1.850.925,-- Sk) na súde prvej inštancie a odvolacieho konania a štátu sa proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

17. V časti, v ktorej súd žalobkyni proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania, sa žalovaný nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa bola v skutočnosti v plnom rozsahu úspešná a mal za to, že bola na mieste aplikácia ust. . Namietal, že súd prvej inštancie mal porovnať žalobný petit žaloby zo dňa 22.10.2002 a rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 14.10.2019 s tým, že je evidentné, že v danej veci bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá a preto v súlade s cit. ust. mal priznať právo na náhradu trov konania žalovanému proti žalobkyni v celom rozsahu.

18. Podľa súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok ( ) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie ( ). Súd podľa neho nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane... Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. či sp. zn. ) ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov... Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. či sp. zn. ), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR sp. zn. )... Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (). Priamo z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch... Zmyslom predmetného zákonného ustanovenia je, že ak súd zvolí postup podľa neho, nemôže žiadnej zo strán (ani úspešnej, ani neúspešnej) priznať náhradu trov konania. Napriek doslovnému zneniu ustanovenia nepriznanie sa môže týkať všetkých trov alebo len ich časti... Na účely moderácie nie je rozhodujúce, na základe akej zásady boli trovy uložené a ktorá strana ich má platiť; moderovať možno aj trovy zastaveného konania. Ust. teda slúži na to, aby bolo možné postihnúť situácie, kedy je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, dostal náhradu trov, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil. Ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.

19. K odvolacej argumentácii žalovaného, že nakoľko bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá, mal súd prvej inštancie priznať právo na náhradu trov konania žalovanému proti žalobkyni v celom rozsahu, odvolací súd uvádza, že v posudzovanej veci dôvodom zamietnutia prvého výroku rozsudku súdu prvej inštancie -571 nebola nedôvodnosť žaloby, ale skutočnosť, že suma 1.850.925,-- Sk priznaná prvým (neskôr zrušeným) rozsudkom -76 zo dňa 16.05.2005 bola už žalobkyni intervenientom vyplatená. Je potrebné zdôrazniť, že na základe skoršieho právoplatného a vykonateľného deklaratórneho rozsudku súdu, ktorý bol následne v nadväznosti na uznesenie najvyššieho súdu krajským súdom zrušený, došlo intervenientom na strane žalovaného k plneniu. V tejto súvislosti treba uviesť, že ak je právoplatný a vykonateľný rozsudok následne zrušený, súd nemôže pri novom prejednaní veci okrem iného opomenúť, že podľa tohto rozsudku bolo poskytnuté plnenie. Musí pritom vychádzať z ustanovenia veta prvá , podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia tak, ako to správne uvádza vo svojom rozsudku aj súd prvej inštancie. Za podmienky, že súd dospeje (posudzujúc vec podľa hmotného práva) k záveru o opodstatnenosti uplatneného nároku, súd musí na plnenie, ktoré úspešnej strane priznáva, započítať plnenie poskytnuté podľa vykonateľného rozsudku, ktoré bolo následne zrušené. Ak bolo plnené v celom rozsahu, je to dôvod na zamietnutie žaloby, lebo v opačnom prípade by súd neprípustne založil exekučný titul na opätovné vymáhanie už raz splnenej povinnosti (porovnaj R 25/2018). V takomto prípade, i keď napokon žaloba bude zamietnutá, treba vychádzať z procesno-ekonomického záujmu úspešnej strany sporu, aby súd o jeho nároku v merite veci rozhodol, a aby sa tak ukázalo, či uplatnený nárok podľa hmotného práva naozaj obstojí alebo nie (táto skutočnosť je podstatná tiež pri rozhodovaní o náhrade trov konania). V opačnom prípade, t. j. ak súd posúdi uplatnený nárok podľa hmotného práva ako neopodstatnený, žalobu z tohto dôvodu zamietne. Zrušením rozhodnutia, na základe ktorého bolo plnené, odpadá právny dôvod plnenia a poskytnuté plnenie sa stáva bezdôvodným obohatením. Týmto rozhodnutím súd zároveň vyrieši medzi stranami spornú otázku, či tu bola povinnosť plniť podľa hmotného práva, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie súdu v prípadnom konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

20. V posudzovanej veci odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, že žaloba bola v časti žalobkyňou uplatneného nároku zamietnutá, nie pre jej nedôvodnosť, ale pre plnenie na základe prvým rozsudkom priznanej sumy intervenientom. Na druhej strane je potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, že žalobkyňa od decembra 2008 (kedy jej intervenient za žalovaného žalovanú sumu uhradil) s finančnými prostriedkami disponovala a napriek zrušenému rozsudku súdu prvej inštancie č.k. -76 intervenientom poskytnuté finančné prostriedky odmietla vydať. Intervenient si preto vzájomnou žalobou uplatnil zaplatenie 61.439,45 Eur ako bezdôvodné obohatenie. Odvolací súd súhlasí s argumentáciou žalovaného, že nevedel ovplyvniť úkony ako aj konanie intervenienta na strane žalovaného, ktorý sa aktívne bránil až do rozhodnutia súdu prvej inštancie rozsudkom zo dňa 14.10.2019. Odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, že z hľadiska hmotného práva bola žalobkyňa v konaní úspešná, avšak je potrebné zohľadniť aj výnimočné okolnosti danej veci a preto dospel k záveru, že na odstránenie neprimeranej tvrdosti, a na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok je, sú naplnené zákonné predpoklady pre aplikáciu ust. . Vzhľadom na uvedené uznesenie súdu prvej inštancie v časti trov konania zmenil tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania nepriznal.

21. Pokiaľ ide o problematiku náhrady trov konania, ktoré platil štát, odvolací súd v prvom rade s poukazom na právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.07.2018, sp. zn. , uvádza, že štátu patrí náhrada trov, ktoré skutočne vynaložil v súlade s v danom čase platnou procesnou normou, ust. , podľa ktorej mu vznikol nárok na ich náhradu ex lege (priamo zo zákona), aj napriek tomu, že nová procesná úprava analogické ustanovenie neobsahuje. Konkrétne aplikáciou základného princípu uvedeného v (analógie juris) s použitím ustanovenia v spojení s ustanovením a je možné štátu priznať náhradu trov konania voči neúspešnej strane sporu aj za právnej úpravy . Pokiaľ teda súd prvej inštancie priznal štátu nárok na náhradu trov konania, ktoré v konaní platil, voči v neúspešnému žalovanému , odvolací súd konštatuje, že o nároku štátu na náhradu trov konania rozhodol v súlade s týmto právnym názorom. Okrem toho, že jeho rozhodnutie je založené na správnych skutkových zisteniach o tom, že štát platil trovy znaleckého dokazovania zo štátnych finančných prostriedkov, vychádza tiež zo správneho právneho posúdenia nároku štátu na náhradu trov konania podľa , a , ktoré navyše zodpovedá vyššie uvedenému, ustálenému, právnemu názoru Najvyššieho súdu SR ako jednej z najvyšších súdnych autorít. Odvolací

súd dospel preto k jednoznačnému záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým bol štátu voči žalovanému priznaný nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, je vecne správne. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov štátu ako vecne správne podľa ust. potvrdil. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné záverom uviesť, že štát v súdenej veci nebol a ani nie je stranou sporu a preto aplikácia ust. pri rozhodovaní o náhrade trov, ktoré platil v konaní štát, nie je prípustná.

22. O nároku na náhradu trov tohoto odvolacieho konania rozhodol podľa ust. , a tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Vzhľadom k tomu, že v odvolacom konaní nemožno určiť pomer úspechu sporových strán a je možné skonštatovať rovnaké čiastkové úspechy, odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).