Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/67/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa T. H., bývajúceho

v X.D., zastúpeného JUDr. P. M., advokátom v D., proti odporcovi Ing. R. N., bývajúcemu

v Ţ., zastúpenému JUDr. J. G., advokátom v M., o vrátenie daru, vedenej na Okresnom súde

Dolný Kubín pod sp. zn. , o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu

v Ţiline z 27. októbra 2009, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline

z 27. októbra 2009, sp. zn. vo výrokoch o trovách konania z r u š u j e a vec

mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom z 19. októbra 2004, č.k. -183

návrh na vrátenie daru zamietol. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi trovy konania

8 203 Sk na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. J. G. a na účet súdu trovy štátu vo výške

1 184 Sk, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vykonaným dokazovaním mal

preukázané, ţe darovacou zmluvou z 31. augusta 2005, ku ktorej bol vklad povolený pod

č. V.V. s účinkami od X., navrhovateľ ako darca daroval odporcovi a Š. S., kaţdému z nich zo

svojho spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X., kat. územia

P. ako parc. č. X. T. vo výmere X.X. m² a parc. č. X. vodné plochy vo výmere X. m²,

zapísaných na navrhovateľa pod B. v X.-ici z celku po X. z celku (X.-ici z tohto podielu).

Konštatoval, ţe k zhoršeniu vzťahov medzi účastníkmi konania preukázateľne došlo

najneskôr začiatkom roku 1998 a spočiatku súviseli s ekonomickými problémami druţstva P.,

podnikajúceho okrem iných aj na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy

a ktorého členmi boli účastníci. K ich zhoršeniu prispeli aj trestné činy, ktorých sa H.

dopustili 26. marca 1998 voči poškodenej S., keď navyše brat navrhovateľa bol odsúdený za

trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi, spáchaný práve vyhráţkami

voči odporcovi skutkom zo 14. mája 1999. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to,

ţe zo strany odporcu voči navrhovateľovi nebolo preukázané akékoľvek hrubé porušenie

dobrých mravom, nieto ešte také kvalifikované porušenie vzhľadom na intenzitu, aké

predpokladá ustanovenie . Z konaní odporcu, ktoré navrhovateľ

označil za hrubé porušenie dobrých mravov odporcom, súd prvého stupňa za nemorálne

povaţoval iba to, ţe tento ţiadal od svedka P., aby mu išiel svedčiť, ţe navrhovateľ rozkráda

ryby, za situácie, keď vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, ţe by sa navrhovateľ mal

takéhoto konania dopustiť. Preto dospel k záveru, ţe toto konanie samo osebe ani v spojení

s prípadnými tvrdeniami odporcu iným bliţšie neznámym osobám, ţe navrhovateľ nemal byť

vlastníkom rôznych vecí a pozemkov na F., navyše posudzované v kontexte s konaním

navrhovateľa a jeho blízkych príbuzných proti odporcovi, resp. jeho blízkej priateľke,

vykazujúcich podstatne vyšší stupeň spoločensky neţiaduceho konania (výslovne protiprávne

konanie charakteru trestných činov), keď nepochybne tu bolo vzájomné osočovanie sa zo

zavinenia problémov druţstva P., nenapĺňa v danej veci pojem hrubého porušenia dobrých

mravov a podľa názoru súdu mohlo ísť iba o menej významné porušenie. Preto návrh ako

nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia

Krajský súd v Ţiline na odvolanie navrhovateľa rozsudkom zo 6. septembra 2005

sp. zn. (v poradí prvým) zmenil rozsudok okresného súdu a určil, ţe odporca je

povinný vydať navrhovateľovi X.-inu z nehnuteľností v kat. území P., zapísané na LV

č. X. pod X. parc. č. X. – T. vo výmere X. m² a parc. č. X. – vodné plochy

vo výmere X.X. m², pod X. na meno odporcu. Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi

trovy prvostupňového konania vo výške 7 912 Sk a trovy odvolacieho konania vo výške

7 110,60 Sk do troch dní na účet advokáta JUDr. P. M.. V odôvodnení svojho rozhodnutia

konštatoval, ţe v preskúmavanej veci bola splnená dôkazná povinnosť (§ 120 ods. 1 O.s.p), a

preto dôkazy vykonané súdom prvého stupňa nebolo potrebné doplňovať alebo opakovať.

Nesprávny postup prvostupňového súdu spočíval v nesprávnom hodnotení dôkazov (§ 132

) a tomu zodpovedajúcom nesprávnom právnom posúdení. Odvolací súd zaujal

diametrálne odlišný právny názor v posúdení charakteru porušenia dobrých mravov, keď

porušenie dobrých mravov odporcu voči navrhovateľovi povaţoval za hrubé porušenie

dobrých mravov takej intenzity, ktoré odôvodňovalo podať návrh na súd o vrátenie daru.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie odporcu rozsudkom

z 31. januára 2007 sp. zn. (v poradí prvým) rozsudok odvolacieho súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, ţe odvolací súd z dokazovania vykonaného

súdom prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd

prvého stupňa bez toho, aby vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie (zopakovanie alebo

doplnenie). V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, ţe ak sa odvolací súd chcel

odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa na základe bezprostredne pred ním

vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle sám v potrebnom

rozsahu opakovať a zadováţiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov

v zmysle Len takýto postup povaţoval za súladný so zásadou priamosti a ústnosti

občianskoprávneho konania.

Krajský súd v Ţiline rozsudkom z 25. októbra 2007 sp. zn. (v poradí

druhým) po zopakovaní dokazovania zmenil rozsudok okresného súdu a určil, ţe odporca je

povinný vydať navrhovateľovi X.-inu z nehnuteľností v kat. území P., zapísané na LV č. X.

ako parc. č. CKN X. - vodné plochy vo výmere X. m² a parc. č. CKN X. - vodné plochy vo

výmere X. m², v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcu zaviazal zaplatiť

navrhovateľovi trovy prvostupňového konania, odvolacieho a dovolacieho konania v sume

67 212,70 Sk do troch dní na účet advokáta JUDr. P. M.. V odôvodnení svojho rozhodnutia

konštatoval, ţe darovacou zmluvou z 31. augusta 1995, ktorej vklad bol povolený pod č. V.

s účinkami od X., navrhovateľ ako darca daroval odporcovi a Š. S. kaţdému z nich zo

svojho spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. X. kat. územie P.

ako parcela č. X. - trvalý trávnatý porast vo výmere X. m² a parcela č. X. - „vodné plochy“ vo

výmere X. m² zapísaných na navrhovateľa pod X.. v polovici, po X.-ine z celku. Tento dar

navrhovateľ poskytol odporcovi z dôvodu, ţe navrhovateľ podnikal v chove rýb a

odporca mal v tejto oblasti odborné znalosti. Na rozdiel

od prvostupňového súdu odvolací súd po vyhodnotení dokazovania v súlade

s ustanovením povaţoval nabádanie M. P. odporcom, aby išiel svedčiť, ţe

navrhovateľ sa mal dopúšťať krádeţe rýb, za skutok takej intenzity, ktorý napĺňa ustanovenie

. To, ţe by sa mal navrhovateľ dopúšťať krádeţe rýb, sa ničím

nepreukázalo. Aj ďalšie konanie odporcu, ktoré mal odvolací súd preukázané z pripojeného

spisového materiálu č. O., ktorým síce bolo trestné stíhanie pre trestný čin krádeţe voči

obvinenému odporcovi zastavené, no bolo to len z dôvodu, ţe výška spôsobenej škody, ktorá

mala vzniknúť navrhovateľovi, nenaplnila skutkovú podstatu trestného činu, povaţoval

odvolací súd za hrubé porušenie dobrých mravov. Navyše, keď konania, ktorých sa dopustil

odporca, by bolo moţné kvalifikovať ako priestupok, ale vzhľadom na dobu od spáchania

skutku, tento uţ nebolo moţné postúpiť v zmysle ods. l na

prejednanie príslušným orgánom, preto orgán činný v trestnom konaní odkázal navrhovateľa

ako poškodeného s právom na náhradu škody na občiansko-právne konanie. Z uvedených

dôvodov aj toto konanie odporcu posúdil odvolací súd ako hrubé porušenie dobrých mravov

voči darcovi, skutkovo naplňujúce ustanovenie . Preto podľa

ods. l napadnutý rozsudok zmenil a návrhu v plnom rozsahu vyhovel. O trovách

konania rozhodol podľa v spojení s

Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie odporcu rozsudkom z 30. júna 2008

sp. zn. (v poradí druhým) rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie Uviedol, ţe pokiaľ odvolací súd hodnotil v odôvodnení svojho písomného

vyhotovenia rozhodnutia výpovede „svedkov“, ktorých však sám ako svedkov nevypočul

a rozhodnutie súdu prvého stupňa aj na základe týchto dôkazov zmenil a návrhu vyhovel,

zaťaţil konanie tzv. inou vadou konania v zmysle K námietke

dovolateľa, ţe zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ) uviedol, ţe napadnutý rozsudok nebolo moţné

v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov,

lebo skutkové zistenia odvolacieho súdu vyplývajúce zo spisu nedávajú (vzhľadom

na spomenutú tzv. inú vadu konania) pre toto posúdenie dostatočný podklad. Napriek tejto

skutočnosti povaţoval za potrebné uviesť, ţe podľa ustanovenia § 630 Občianskeho

zákonníka darca sa môţe domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo

členom jeho rodiny tak, ţe tým hrubo porušuje dobré mravy. Vyslovil záver, ţe pri

posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného moţno povaţovať za hrubé

porušenie dobrých mravov, treba vychádzať z princípu vzájomnosti. To znamená, ţe treba

brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči

obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou

nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. Uviedol, ţe pri

posudzovaní konkrétneho správania sa treba vychádzať z toho, či ide o porušenie dosahujúce

značnú intenzitu alebo ide o porušovanie sústavné, ktoré svojím trvaním, priebehom, váhou

a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia. Toto negatívne správanie sa musí

prejavovať objektívne, nepostačuje iba subjektívny pocit a úsudok darcu. Vyslovil, ţe

odvolací súd v zmysle týchto zásad vec neposudzoval, keď bral do úvahy len výroky odporcu

bez toho, aby prihliadol na správanie sa navrhovateľa voči nemu. Povaţoval nabádanie M. P.

odporcom, aby išiel svedčiť, ţe navrhovateľ sa mal dopúšťať krádeţe rýb,

za skutok takej intenzity, ktorý napĺňa ustanovenie bez toho, aby

v zmysle uvedených zásad vyhodnotil stupeň intenzity takéhoto správania sa odporcu

v nadväznosti na okolnosti daného prípadu. V odôvodnení svojho rozhodnutia ani bliţšie

neodôvodnil, prečo povaţoval takéto správanie sa odporcu za hrubé porušenie dobrých

mravov. V tejto súvislosti ďalej uviedol, ţe odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa,

ktorý takéto konanie povaţoval len za najviac nemorálne, vo väčšej miere zodpovedá

uvedených zásadám hodnotenia splnenia zákonných podmienok na vrátenie daru v zmysle

ustanovenia . Aj ďalšie konanie odporcu, ktoré mal odvolací súd

preukázané z pripojeného spisového materiálu č. O., ktorým bolo trestné stíhanie pre trestný

čin krádeţe voči obvinenému odporcovi zastavené, nie je moţné bez ďalšieho povaţovať za

hrubé porušenie dobrých mravov. Poukázal na skutočnosť, ţe samotné odôvodnenie

rozhodnutia odvolacieho súdu je v tejto časti z dôvodu nedostatku odôvodnenia

nepreskúmateľné. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal aj na to, ţe otázka, či boli

chovaním obdarovaného hrubo porušené dobré mravy, je predovšetkým otázkou skutkovou.

Pre správne zodpovedanie predmetnej otázky je preto nevyhnuté, aby v kaţdom jednotlivom

prípade bolo hrubé chovanie obdarovaného nielen darcom tvrdené, ale tieţ preukázané.

Takéto preukázanie skutku nevyplýva z rozhodnutia policajného orgánu (spisového materiálu

č. O.), ktorým bolo trestné stíhanie pre trestný čin krádeţe, ktorého sa mal dopustiť obvinený

odporca, zastavené.

Krajský súd v Ţiline rozsudkom z 27. októbra 2009 sp. zn. (v poradí

tretím) rozsudok súd prvého stupňa z 19. októbra 2004 č.k. -183 v časti výroku

vo veci samej, v ktorej súd ţalobný návrh zamietol, potvrdil; v časti o náhrade trov

prvostupňového konania zmenil tak, ţe odporcovi náhradu trov prvostupňového konania

nepriznal. Zároveň nepriznal odporcovi náhradu trov odvolacieho konania, vrátane

dovolacieho konania. Vychádzajúc z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa ustanovenia ,

keďţe súd prvého stupňa po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, ktorý je

v súlade s právnym názorom dovolacieho súdu. Konštatoval, ţe v konaní nebolo preukázané,

ţe by sa odporca ako obdarovaný voči navrhovateľovi ako darcovi dopustil tak závaţného

a hrubého porušenia dobrých mravov, aby bolo moţné úspešné uplatnenie práva darcu podľa

ustanovenia . S odvolaním sa na názor dovolacieho súdu o tom,

ţe dobré mravy hoci sú zákonným pojmom, nie sú zákonom definované, a preto posúdenie

konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vţdy od prípadu k prípadu sudcovi a vzhľadom

na okolnosti prípadu, ţe predsa len došlo zo strany obdarovaného voči darcovi k určitému

porušeniu dobrých mravov a to správaním sa, na ktoré odvolací súd uţ predtým poukázal,

rozhodol aj o trovách konania. Dospel k záveru, ţe z dôvodov hodných osobitného zreteľa

a vzhľadom aj k tomu, ţe otázka intenzity a závaţnosti porušenia dobrých mravov bola

na úvahe súdu, nepriznal podľa ustanovenia odporcovi náhradu trov

prvostupňového konania a v tejto časti rozsudok okresného súdu podľa zmenil

a na základe toho istého právneho názoru nepriznal odporcovi ani náhradu trov odvolacieho

konania vrátane trov dovolacieho konania.

Proti tomuto rozsudku vo výroku o trovách konania podal dovolanie odporca, ktorý ho

navrhol zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na nové konanie a rozhodnutie. Dovolanie

odôvodnil ustanovením Odňatie moţnosti konať pred súdom spočívalo

podľa názoru dovolateľa v tom, ţe odvolací súd porušil ustanovenie

Uviedol, ţe pri rozhodovaní o trovách konania odvolací súd inak právne posúdil vec ako súd

prvého stupňa, ktorý rozhodoval podľa ustanovenia a priznal dovolateľovi

ako úspešnému účastníkovi uplatnené trovy konania. Odvolací súd o trovách konania rozhodol

s poukazom na ustanovenie náhradu trov konania mu nepriznal. Tým, ţe

odvolací súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania nevyzval účastníkov, aby sa k moţnému

pouţitiu tohto zákonného ustanovenia vyjadrili, porušil zákon a odňal mu moţnosť konať pred

súdom.

Navrhovateľ navrhol, aby dovolací súd dovolanie odmietol z dôvodu, ţe ohľadom trov

konania dovolanie nie je prípustné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Dovolaním je napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách konania, ktoré rozhodnutie má charakter uznesenia.

Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil

uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (viď ) na zaujatie

stanoviska; dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa ( ). Dovolanie je tieţ prípustné

proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,

ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné,

pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (viď ).

Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom

opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie

predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania,

ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci

samej rozhoduje uznesením ( ).

Dovolaním napadnuté uznesenie je rozhodnutím súdu o náhrade trov konania (§ 239

ods. 3 ), a preto procesnú prípustnosť tohto dovolania nemoţno vyvodiť z

a 2 Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na prípustnosť

dovolania podľa , ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou

z vád vymenovaných v aţ g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad

nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo

uţ prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré

moţno začať len na návrh, o prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Ak je konanie

postihnuté procesnou vadou takejto povahy, moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia

vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené.

So zreteľom na odporcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej

veci mu bola odňatá moţnosť konať pred ním ( ).

Predmetnému dôvodu dovolania v zmysle sú vlastné tri pojmové

znaky: 1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo

v dôsledku postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.

Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie

moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je

potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania

realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym

súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe nedošlo

k porušeniu ustanovenia , ktoré porušenie dovolateľ povaţoval za vadu

konania v zmysle

Podľa (platného a účinného v čase rozhodovania odvolacieho

súdu), ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu,

ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre rozhodnutie vo veci

rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia

vyjadrili.

Dôvodová správa k , ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov k ustanoveniu uvádza, ţe navrhovaným ustanovením

sa má v praxi zabrániť vydávaniu prekvapivých rozhodnutí. Bliţšie zároveň odkazuje

na výklad ustanovenia v zmysle ktorého, počas konania môţe súd

účastníkov uviesť, ako sa na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností javí

právne posúdenie veci.

stojí na zásade predvídateľnosti rozhodnutí súdu.

Predvídateľne je také rozhodnutie, ktorému prechádza predvídateľný postup pri konaní

a rozhodovaní. Zákon ustanovuje, ţe účastníci by nemali byť zaskočení moţným iným

právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umoţnené tvrdiť skutočnosti

významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť k ich preukázaniu dôkazy.

Sudcov iný právny názor, neţ je názor účastníkov konania môţe súd účastníkom v priebehu

konania oznámiť. Účelom oboznámenia účastníkov konania s tzv. predbeţným právnym

posúdením veci je zameranie dokazovania na sporné skutočnosti tak, aby sa vyslovený

predbeţný názor sudcu potvrdil alebo vyvrátil. To znamená, ţe inštitút tzv. predbeţného

právneho posúdenia veci sa uplatní iba v prípade rozhodovania o veci samej, t.j. o samotnom

ţalobnom návrhu, nie o návrhu o trovách konania. Je tomu tak z dôvodu, ţe rozhodnutie

vo veci samej je výsledkom dokazovania a jeho hodnotenia súdom a rozhodovanie o trovách

konania je ovládané zásadami, a to zásadou úspechu vo veci (§ 142, § 143, § 145 a § 146

ods. 2, a ) a zásadou zodpovednosti za zavinenie alebo náhodou (

O.s.p). Výnimku z týchto dvoch zásad predstavuje ustanovenie

Z uvedeného vyplýva, ţe námietka dovolateľa o výskyte vady konania v zmysle § 237

písm. f/ nie je dôvodná. Najvyšší súd Slovenskej republiky však napriek tomu dospel

k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti je potrebné zrušiť.

Z ustanovenia vyplýva, ţe ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,

nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Výnimočnosť

pouţitia tohto ustanovenia, ako aj to, v čom súd videl, ţe išlo o prípad hodný osobitného

zreteľa, musí súd náleţite odôvodniť.

Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP.

Judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre

rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,

§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na

všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Aplikácia ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza

do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov

konania, avšak súd dôjde k záveru, ţe sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré

náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý

musí byť v rozhodnutí aj náleţite odôvodnený. Výnimočnosť môţe spočívať tak

v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri

posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové,

zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tieţ na okolnosti, ktoré viedli

účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov

konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným

z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť

voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom.

Ustanovenie nie je moţné povaţovať za predpis, ktorý by zakladal jeho

voľnú moţnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd

povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného

zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne

prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je moţné vykladať tak, ţe je naň moţné

prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

V sporovom konaní (ako je tomu nepochybne v danom prípade konania o vrátenie

daru) sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci.

Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania. Môţe tak

urobiť podľa ustanovenia , podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného

zreteľa, nemusí súd náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Zo slovného znenia

uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, ţe ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu

umoţniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam

jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúţiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha

súdu, ţe ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí

vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie preto

nemoţno vykladať tak, ţe moţno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania

o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vţdy musí ísť

o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náleţite odôvodnený. Pri

skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom

rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania

a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je

nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného

účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie sú tieţ okolnosti, ktoré viedli

k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.

Dovolací súd zistil, ţe odvolací súd takto právne vec neposúdil a z hľadiska aplikácie

ustanovenia ani neodôvodnil s poukazom na celý komplex okolností

relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa uvedeného zákonného

ustanovenia. Aby súd tento komplex mohol zodpovedne posúdiť, musí nevyhnutne najskôr

poznať všetky doň patriace okolnosti, pretoţe len na tomto základe môţe potom so znalosťou

veci niektorým z nich priznať prioritu pred ostatnými. Odvolací súd výnimočnosť prípadu

z hľadiska aplikácie ustanovenia vzhliadal len v okolnostiach danej veci, ktoré

ustálil v predmete konania (konanie o vrátenie daru). Jeho záver o dôvodnosti pouţitia

ustanovenia vzhľadom na predmet konania, ako uţ bolo ozrejmené vyššie, nie je

vecne správny. Bliţšie sa nezaoberal ani okolnosťami, významnými z hľadiska rozhodovania

podľa , ktorými sú najmä osobné, majetkové sociálne pomery účastníkov konania.

Tieto okolnosti neboli zo strany odvolacieho súdu vôbec odôvodnené, teda nebolo

konkretizované, v čom ide o výnimočný prípad a aké boli dané dôvody hodné osobitného

zreteľa z hľadiska

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu je vadou konania, ktorou sa odníma

účastníkovi moţnosť riadne konať pred súdom. Existencia tejto vady zakladá dôvodnosť

podaného dovolania a jej dôsledkom je zrušenie rozhodnutia vydaného v konaní ňom

postihnutom. Vada konania v zmysle ustanovenia nespočíva

v skutočnosti, ako tvrdí dovolateľ, a to ţe odvolací súd mu neumoţnil vyjadriť sa k moţnému

inému pouţitiu ustanovenia v zmysle ustanovenia § 213 ods. 2 O.s.p, ale v nedostatku

odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu o náhrade trov konania.

Dovolací súd preto napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v časti napadnutej

dovolaním zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( b ods. 1 ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. júna 2010

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská