Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2MCdo/17/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného V. K., bývajúceho v H.,

zastúpeného JUDr. D. S., advokátom, so sídlom v H., proti povinnému A. , a. s., so

sídlom v B., o 394 435 Sk (13 092,84 €) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Bratislava I pod sp. zn. , Ex X., o mimoriadnom dovolaní generálneho

prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 7. augusta

2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo 7. augusta

2008 sp. zn. vo výroku, ktorým zmenil uznesenie Okresného súdu

Bratislava I z 29. mája 2007 č. k. - 49, Ex X. v spojení s doplňujúcim

uznesením z 15. novembra 2007 č. k. - 53, Ex X. tak, že povinnému náhradu

trov konania nepriznáva, z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I uznesením z 29. mája 2007 č. k. - 49, Ex X.

exekučné konane vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. zastavil,

pretože uznesením z 2. apríla 2007 vyhovel námietke povinného proti upovedomeniu o začatí

exekúcie z dôvodu, že exekučným titulom mu nebola uložená povinnosť, bol vedľajším

účastníkom (§ 50 ods. 5, § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Súdnemu

exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, keďže si ich náhradu neuplatňoval.

Na návrh povinného uznesením z 15. novembra 2007 č. k. – 53,

Ex X. výrok tohto uznesenia doplnil o tretí výrok, ktorým uložil oprávnenému povinnosť

zaplatiť povinnému trovy konania titulom súdneho poplatku za konanie o námietkach vo

výške 23 666 Sk do 3 dní od právoplatnosti uznesenia ( ).

Krajský súd v Bratislave uznesením zo 7. augusta 2008 sp. zn. na

odvolanie oprávneného vo výroku o uložení mu povinnosti zaplatiť povinnému trovy konania

titulom súdneho poplatku, zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že

povinnému náhradu trov konania nepriznáva a nepriznal mu náhradu trov odvolacieho

konania. Uviedol, že pohľadávka, ktorej uspokojenia sa oprávnený domáhal, predstavovala

stratu na zárobku titulom pracovného úrazu. Podľa jeho názoru je v danej veci potrebné

prihliadnuť na skutočnosť, že došlo k závažným zmenám v právnej úprave týkajúcej sa

predmetného nároku a tiež na obsah týchto zmien, keď aj (pripojená) korešpondencia takého

subjektu ako je Sociálna poisťovňa svedčí o nejasnosti prijatej právnej úpravy (žiadala

o stanovisko Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky). Za tohto

stavu je tiež potrebné prihliadnuť aj na nečinnosť povinného, t. j. spoločnosti zaoberajúcej sa

prevažne poisťovníctvom, ktorý nereagoval na listy oprávneného predchádzajúce podaniu

návrhu. I keď mu takáto povinnosť nevyplýva zo zákona, mohol zabrániť zbytočnému

konaniu. Tieto okolnosti posúdil ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu § 150

a nepriznanie trov konania.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal na podnet povinného mimoriadne dovolanie

generálny prokurátor Slovenskej republiky. Žiadal ho v napadnutej časti zmeniť tak, že

uznesenie súdu prvého stupňa v spojení s doplňujúcim uznesením potvrdí. Namietal

nesprávne právne posúdenie veci z hľadiska aplikácie Uviedol, že povinný

bol v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I (č. k. ) úspešný,

pretože súd jeho námietkam vyhovel a následne exekučné konanie zastavil. Mal teda v konaní

plný úspech, z ktorého dôvodu mu mal súd priznať náhradu trov konania proti účastníkovi,

ktorý vo veci úspech nemal. Podľa jeho názoru zmeny v právnej úprave týkajúce sa nároku

oprávneného a obsah týchto zmien nemožno v tejto veci považovať za taký dôvod hodný

osobitného zreteľa, pre ktorý by povinnému nemala byť priznaná náhrada trov konania.

Oprávnený bol v konaní zastúpený advokátom a advokát s vysokoškolským právnickým

vzdelaním aj pri zmenách právnej úpravy, akokoľvek by boli závažné alebo neprehľadné,

mal byť kompetentný posúdiť oprávnenosť uplatneného nároku voči povinnému. Exekučným

titulom v konaní bol rozsudok Okresného súdu Humenné z 22. 6. 2000 č. k. – 219,

právoplatný 14. 7. 2000. Týmto bola uložená povinnosť nahradiť oprávnenému škodu

z pracovného úrazu A. B. a R. Z.. Z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pracovným

úrazom si u povinného (jeho právneho predchodcu Sociálnej poisťovne) mohol uplatniť nárok

priamo iba poistený, teda zamestnávateľ, nikdy nie priamo poškodený, t. j. oprávnený. Právny

zástupca oprávneného podal návrh na vykonanie exekúcie proti subjektu, ktorému nebola

uložená povinnosť exekučným titulom. Ako obranu proti exekúcii podal povinný námietky,

ktorým bolo vyhovené. Taktiež skutočnosť, že povinný nereagoval na listy oprávneného (z

23. 1. 2006 a 12. 9. 2006) nemožno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa podľa §

150 Nie je ničím preukázané, že ak by povinný na tieto listy oprávnenému odpovedal,

oprávnený by nepodal návrh na vykonanie exekúcie. Povinný nemal zákonnú povinnosť

odpovedať na dožiadania oprávneného, čo napokon konštatoval aj odvolací súd v napadnutom

uznesení. Za dôvod hodný osobitného zreteľa nie je možné považovať skutočnosť, že

oprávnený sa pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie snažil získať od povinného

stanovisko k odškodneniu za pracovný úraz (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky

č. 19/87). Dôvodom hodným osobitného zreteľa môžu byť aj majetkové, sociálne, osobné a

ďalšie pomery účastníkov konania. Z uznesenia krajského súdu nevyplýva, že by ako na

dôvod hodný osobitného zreteľa prihliadol na skutočnosť, že oprávnený je následkom

pracovného úrazu čiastočne invalidným. Toto v konaní ani oprávnený nepreukazoval a pre

tento účel neboli predložené žiadne dôkazy o hmotnej núdzi oprávneného. Teda tie dôvody,

ktoré krajský súd posúdil ako dôvody hodné osobitného zreteľa, nie sú postačujúcimi pre

aplikáciu Pri zohľadnení všetkých okolností prípadu, najmä toho, že oprávnený

bol v konaní zastúpený advokátom, nejde o dôvody takej výnimočnej povahy, pre ktoré by

povinnému, ktorý bol v konaní úspešný, nemala byť priznaná náhrada trov konania.

Oprávnený považoval rozhodnutie krajského súdu za vecne správne, pretože boli naplnené

podmienky pre aplikáciu Navrhol preto mimoriadne dovolanie zamietnuť.

Povinný sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením mimoriadneho dovolania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

mimoriadne dovolanie podal včas ( ) generálny prokurátor Slovenskej republiky

( ) po podaní podnetu povinným ( ) bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( v spojení s ) preskúmal

napadnuté uznesenie krajského súdu a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je

opodstatnené.

Z ustanovenia s použitím vyplýva, že dovolací súd je

viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania, ako aj uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane

jeho obsahového vymedzenia. Obligatórne sa zaoberá len vadami konania uvedenými

v ustanovení a inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Vzhľadom na uvedenú zákonnú povinnosť dovolací súd predovšetkým skúmal, či

v konaní nedošlo k takýmto vadám. Tieto vady konania neboli dovolateľom namietané a ich

existenciu nezistil ani dovolací súd.

V mimoriadnom dovolaní generálny prokurátor Slovenskej republiky namietal nesprávne

právne posúdenie veci z hľadiska aplikácie ( ).

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený

skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použije iný právny

predpis, ako má správne použiť, alebo aplikuje síce správny právny predpis, ale nesprávne ho

vyloží. O takýto prípad v prejednávanej veci ide.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu

trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci

úspech nemal.

Podľa ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne

náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.

V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou

úspechu v konaní ( ). Aplikácia citovaného ustanovenia

pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené

všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu

dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí

ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.

Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane

účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na

osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti,

ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady

trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným

z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť

voči účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým mravom.

Ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho

voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd

povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného

zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne

prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné

prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

Dovolací súd zistil, že odvolací súd z hľadiska aplikácie ustanovenia

neposúdil celý komplex okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania

podľa tohto zákonného ustanovenia. Aby súd tento komplex mohol zodpovedne posúdiť,

musí nevyhnutne najskôr poznať všetky doň patriace okolnosti, pretože len na tomto základe

môže potom so znalosťou veci niektorým z nich priznať prioritu pred ostatnými.

Z obsahu spisu vyplýva, že povinný podal proti exekúcii a trovám exekúcie námietky,

ktoré odôvodnil tým, že oprávnený nepreukázal prechod povinnosti vyplývajúcej

z exekučného titulu (zo žalovaných B..B. a R. Z. na A. , a. s., Bratislava, ktorým bola

exekučným titulom - rozsudkom Okresného súdu Humenné z 22. 6. 2000 č. k. 10 C

82/96, právoplatným 14. 7. 2000 uložená povinnosť nahradiť oprávnenému škodu z

pracovného úrazu) a povinnosť plniť pre neho nevyplýva ani z právneho predpisu, na ktorý

oprávnený poukazuje (v návrhu na vykonanie exekúcie) ani zo žiadneho iného právneho

predpisu a navrhol exekúciu zastaviť v zmysle (smeruje voči

subjektu, ktorý nie je povinným z exekučného titulu). Jeho námietkam bolo vyhovené

a následne exekučné konanie zastavené. Teda povinný mal v konaní plný úspech a preto aj

právo na náhradu trov konania proti účastníkovi, ktorý úspech nemal (oprávnený). Odvolací

súd mu ale náhradu trov konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa

s poukazom na

Pokiaľ ide o dôvody spočívajúce v zmene právnej úpravy týkajúcej sa nároku

oprávneného, obsahu týchto zmien, keď oprávnený bol v konaní zastúpený advokátom,

nereagovaní povinného na listy oprávneného a v skutočnosti, že povinný pred podaním

návrhu na vykonanie exekúcie nereagoval na dožiadanie oprávneného, dovolací súd sa

stotožňuje s právnym názorom generálneho prokurátora Slovenskej republiky, že tieto

nemožno bez ďalšieho považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle

pre nepriznanie náhrady trov konania. Odvolací súd neprihliadol k ďalším okolnostiam

významným pri skúmaní splnenia podmienok pre možnosť rozhodnutia o náhrade trov

konania bez ohľadu na zásadu úspechu vo veci a úspešnému účastníkovi náhradu trov konania

nepriznať. Okolnosťami významnými z hľadiska rozhodovania podľa , ako

už bolo vyššie uvedené, sú najmä osobné, majetkové, sociálne a ďalšie pomery všetkých

účastníkov konania. Tieto okolnosti neboli zo strany odvolacieho súdu vôbec skúmané (ako

konštatoval aj generálny prokurátor) napriek tomu, že môžu zásadným spôsobom ovplyvniť

úvahu súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú skutočne dané dôvody hodné osobitného

zreteľa v zmysle

Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie

podľa v spojení s , keďže to vyžadovala ochrana

práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto nebolo možné dosiahnuť inými

právnymi prostriedkami.

Z uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil uznesenie krajského

súdu v napadnutej časti a vec mu (v rozsahu zrušenia) vrátil na ďalšie konanie (§ 243b

ods. 2, 3 ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. januára 2010

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Emília Kišacová