Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Co-86-2020.pdf
PDF · 95.24 KB
Case nature
Subarea
4Co/86/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov JUDr. Anny Kašajovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobkyne: Y. M., Q.. XX.XX.XXXX, U. T. Q.. X, U., zastúpenej: H.. J. O., U. XX, U., proti žalovanému: J. X., U. T. X, U., zastúpený: JUDr. Juraj Hadrbulec, advokát, Riečna 2, Bratislava, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, zast.: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., IČO: 00 151 700, so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, o mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a o vzájomnom návrhu intervenienta na strane žalovaného, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 14. októbra 2019 č.k. 8C 178/2002-571 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch 3/, ktorým súd prvej inštancie priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu a 4/, ktorým súd prvej inštancie priznal štátu proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol, vzájomnú žalobu zamietol, žalobkyni proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu a štátu proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia l.914.750,-Sk (63.558,06 Eur) titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.
3. Rozsudkom č.k. 8C/178/2002-76 zo dňa 16.05.2005, súd prvej inštancie žalobe v časti 1.850.925,-- Sk vyhovel, v časti 63.825,-- Sk konanie zastavil a rozhodol o trovách konania a súdnom poplatku. Odvolací súd uznesením č.k. 8Co/469/07-143 zo dňa 29.02.2008 potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení odvolacieho konania proti žalovanému a N. H. (v tom čase žalovanému 2/). Uznesením č.k. 15Co/111/2008-149 zo dňa 30.09.2008 Krajský súd odvolanie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného zo dňa 4.7.2005 odmietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky uvedené uznesenie zrušil uznesením č.k. 1Cdo/59/2009-174 zo dňa 30.04.2009 a vrátil vec Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Odvolací súd uznesením č.k. 15Co/37/2010-218 zo dňa 19.12.2011 rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti, časti trov konania a časti súdneho poplatku zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a jeho záver, že sú splnené podmienky na mimoriadne 30 násobné zvýšenie odškodnenia a sťaženia spoločenského uplatnenia z dokazovania nevyplýva.
4. Uznesením č.k. 8C 178/2002-264 zo dňa 01.10.2012, právoplatným 26.11.2012, bolo konanie proti právnym nástupcom žalovaného 2/, ktorý v priebehu konania zomrel, zastavené.
5. Po opätovnom prejednaní veci súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa si žalobou uplatnila sumu 63.558,06 Eur (1.914.750,-- Sk). Vzhľadom na vykonané dokazovanie, ako aj za použitia citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a vyhlášky č. 32/1965 Zb. žalobkyni priznal nárok na bolestné 436,91 Eur a nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia jej priznal vo výške 63.121,15 Eur, t.j. celkom 63.558,06 Eur. V priebehu konania bola žalobkyni intervenientom na strane žalovaného vyplatená suma 63.825,-- Sk, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté zastavením konania v rozsudku č.k. 8C/178/2002-76 a zároveň aj suma 1.850.925,-Sk na základe rozsudku č.k. 8C/178/2002-76. Celkovo 1.914.750,-- Sk.
6. Uviedol, že v súlade s ustálenou súdnou praxou najvyšších súdnych autorít, podľa ktorej súd opätovne konajúci o žalobe o splnení povinnosti v peniazoch, po tom, ako bolo jeho skoršie rozhodnutie zrušené dovolacím súdom a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, prihliadne podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (teraz § 217 ods. 1 Civilného sporového poriadku) na to, že žalovaný už splnil povinnosť uloženú mu skorším právoplatným a vykonateľným rozhodnutím; inak neprípustne založí exekučný titul na opätovné vymáhanie už raz splnenej povinnosti. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. októbra 2017 sp. zn. 8Cdo/30/2017 uverejnené pod č. 25/2018 Zbierky stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, časť Rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych).
7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nakoľko opätovne konal o žalobe na plnenie v peniazoch po tom, čo bol rozsudok č.k. 8C/178/2002-76 po pripustení odvolania intervenienta zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že intervenient už splnil povinnosť uloženú rozsudkom 8C/178/2002-76. Uviedol, že v priebehu konania bola žalobkyni intervenientom na strane žalovaného vyplatená suma 63.825,-- Sk, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté zastavením v rozsudku č.k. 8C/178/2002-76 a zároveň aj suma 1.850.925, -- Sk, taktiež na základe rozsudku č.k. 8C/178/2002-76, spolu 63.558,06 (1.914.750,-- Sk). Vzhľadom k tomu, že priznaná náhrada škody na zdraví žalobkyne je vo výške 63.558,06 Eur, žalobu žalobkyne zamietol, nakoľko by neprípustne založil exekučný titul na opätovné vymáhanie už raz splnenej povinnosti.
8. Vzájomnú žalobu intervenienta na strane žalovaného, ktorou si uplatnil nárok na zaplatenie vyplateného plnenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia zamietol z dôvodu, že žalobu považoval v celom rozsahu za dôvodnú.
9. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal súd prvej inštancie z ust. § 255 ods.1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1,2 CSP. Uviedol, že žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná, keďže späťvzatie žaloby v časti konania bolo z dôvodu správania na žalovanej strane, a preto s poukazom na § 255 ods. 1 a § 256 CSP priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania na prvej inštancii ako aj odvolacieho konania. Poukázal zároveň na skutočnosť, že právny zástupca žalobkyne vrátil intervenientovi na strane žalovaného vyplatené trovy právneho zastúpenia.
10. Uviedol, že v priebehu konania za účinnosti predchádzajúcej procesnej úpravy vznikli štátu trovy v súvislosti so znaleckým dokazovaním. Poukázal na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej štátu patrí náhrada trov, ktoré skutočne vynaložil v súlade s v danom čase platnou procesnou normou, ustanovením § 148 OSP. Konštatoval, že podľa citovaného ustanovenia štátu ex lege vznikol nárok na náhradu trov konania aj napriek tomu, že nová procesná úprava CSP analogické ustanovenie neobsahuje. Poukázal na aplikáciu základného princípu uvedeného v čl. 4 ods. 2 CSP s použitím ustanovenia § 253 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP s tým, že štátu je možné náhradu trov konania voči neúspešnej strane sporu priznať aj za právnej úpravy Civilného sporového poriadku. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. júla 2018, sp. zn. 4Obo/3/2018 uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 75/2018). Tým, že štátu vznikli trovy s vykonaným znaleckým dokazovaním za použitia čl. 4 ods. 2 CSP, s použitím ustanovenia § 253 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP priznal štátu nárok na náhradu trov proti neúspešnému žalovanému.
11. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v časti tretieho a štvrtého výroku rozsudku, podľa ktorých súd žalobkyni proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu a štátu proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie. Namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie v časti jeho tretieho a štvrtého výroku nie je vecne správny a jeho rozhodnutie v tejto časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
12. Uviedol, že žalobkyňa sa proti žalovaným 1/ J. X. a 2/ N. H., za účasti intervenienta na strane žalovaného Slovenská poisťovňa a.s., domáhala zaplatenia čiastky 1.914.750,- SK titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 odst. 3 vyhl. č. 32/1965 Z.b. v platnom znení. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že pri určovaní výšky priznanej náhrady nemateriálnej škody navrhuje vychádzať z 30-násobku peňažného ekvivalentu základného bodového ohodnotenia odškodnenia 63.825,- SK, čo predstavuje sumu 1.914.750,- SKK od ktorej však bude potrebné odrátať plnenie poskytnuté z tohto titulu intervenientom na strane žalovaného. Namietal, že nakoľko žalobkyňa v priebehu konania vzala svoju žalobu v časti 63.825,- SK späť pred súdom prvej inštancie a súd rozsudkom zo dňa 16.05.2005 konanie v časti 63.825,- SK zastavil, nestalo sa tak z dôvodu, že v priebehu konania bola žalobkyni intervenientom na strane žalovaného vyplatená suma 63.825,- SKK, ale z dôvodu, že ešte pred podaním žaloby, a teda najmenej v uvedenej čiastke bola žaloba nedôvodná a nemožno preto hovoriť o plnom úspechu žalobkyne v konaní, resp., že strana procesne zavinila zastavenie konania, ale bola na mieste aplikácia ust. § 255 odst. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Uviedol, že plnenie intervenienta na strane žalovaného pred podaním žaloby je výslovne v žalobe uvedené a zo žalovanej sumy bude potrebné odrátať už poskytnuté plnenie.
13. K plneniu intervenientom na strane žalovaného vo výške 1.850.925,- SK uviedol, že sa tak nestalo dobrovoľne, ale na základe rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 16.05.2005 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co 469/07-143 zo dňa 29.02.2008, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 03.04.2007 o zastavení odvolacieho konania proti žalovaným 1/ a 2/ v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co 111/08 zo dňa 30.09.2008, ktorým bolo odvolanie intervenienta na strane žalovaného zo dňa 04.07.2005 odmietnuté. Následne bolo toto uznesenie odvolacieho súdu zrušené uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 1 Cdo 59/2009 zo dňa 30.04.2009 a vec bola vrátená Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Nesúhlasil preto s tvrdením súdu prvej inštancie, že suma 1.850.925,- SK bola zaplatená intervenientom na strane žalovaného v priebehu konania s tým, že bola zaplatená na základe právoplatného rozsudku súdu, ktorý bol následne zrušený Najvyšším súdom SR.
14. Uviedol, že on ako žalovaný žalobkyni neplnil nič, žaloba smerovala proti nemu, ako žalovanému na zaplatenie peňažnej čiastky s tým, že bola v celom rozsahu zamietnutá. Poukázal na ust. § 255 odst. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Konštatoval, že z hľadiska formálneho posudzovania cit. ustanovení Civilného sporového poriadku nie žalobkyňa mala vo veci úspech, ale s poukazom na zamietnutie žaloby bol úspešný v konaní žalovaný, ktorý ani žiadnym spôsobom nezavinil zastavenie konania, keďže súd vo veci rozhodol meritórne. Uviedol, že v čase po zrušení veci Najvyšším súdom SR žalobkyňa tento spor viedla proti nemu bezdôvodne, nakoľko ňou požadovanú sumu mala už vyplatenú v celosti a to 63.825,- SK pred podaním žaloby a 1.850.925,- SK na základe právoplatného rozsudku súdu prvej inštancie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 14.10.2019 v jeho napadnutej časti podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovanému sa proti žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu a štátu sa proti žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých častiach zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
16. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
17. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvá veta CSP.).
18. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
19. Podľa ust. § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
20. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
22. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
23. Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
24. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Z citovaných ustanovení vyplýva, že o nároku na náhradu trov konania rozhoduje súd spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, a že strane prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Odvolací súd dáva do pozornosti skutočnosť, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobného petitu a výroku rozhodnutia, ktorým sa o veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu, u žalovaného ide o plný úspech vtedy, ak bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá. Ak žiadna strana nemá vo veci plný úspech, potom má každá zo strán úspech čiastočný. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. Zmyslom využitia zásady zavinenia je zase sankčná náhrada trov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri čiastočnom zastavení konania v dôsledku späťvzatia je pre vyriešenie otázky náhrady trov konania rozhodujúce zistenie, ktorá zo strán procesne zavinila čiastočné zastavenie konania. V rámci rozhodovania o trovách celého konania je potom súd povinný vyhodnotiť zastavenie konania v časti späťvzatia žaloby ako úspech tej sporovej strany, ktorá takéto zastavenie konania procesne nezavinila.
26. Základným atribútom odôvodnenia každého súdneho rozhodnutia je právne posúdenie veci a presvedčivosť odôvodnenia. Súdne rozhodnutie nerešpektujúce zásady uvedené v citovaných ustanoveniach o zákonných náležitostiach odôvodnenia je nepreskúmateľné. Nedostatok zákonného obsahu súdneho rozhodnutia sa prejavuje v jeho nezrozumiteľnosti a tým aj nepreskúmateľnosti dôvodov, prípadne nedostatku dôvodov, keď nie je rozhodujúce, že výrok by bol pri správnom odôvodnení správny. V rozpore s korektným a ústavne konformným výkladom ust. § 220 ods. 2 CSP je úplný či čiastočný nedostatok dôvodov rozhodnutia. V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva rozpornosť a nesúlad so zákonnými požiadavkami na presvedčivosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie napadnutého rozsudku v napadnutých výrokoch 3/, ktorým súd prvej inštancie priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu a 4/, ktorým súd prvej inštancie priznal štátu proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu nie je presvedčivé ani konzistentné. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé a dostatočne odôvodnené, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s otázkou posudzovania pomeru úspechu strán sporu a nie je zrejmé ani posúdenie zavinenia v súvislosti s čiastočným zastavením konania v časti 63.825.- SK, ktorá suma bola žalobkyni uhradená ešte pred podaním žaloby.
27. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
28. V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch 3/ a 4/ vyplýva rozpornosť a nesúlad so zákonnými požiadavkami
na presvedčivosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktoré nie je presvedčivé ani konzistentné a nezodpovedá zákonným ustanoveniam odôvodnenia rozhodnutia. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní skúmať pomer úspechu sporových strán, posúdiť otázku zavinenia k čiastočnému zastaveniu konania, rozhodnutie dostatočne odôvodniť v súlade s požiadavkami ust. § 220 ods. 2 CSP.
29. Všetky vyššie uvedené nedostatky odvolací súd nemôže nahrádzať, pretože podstatou odvolacieho konania je zabrániť prekvapivým rozhodnutiam bez možnosti podania riadneho opravného prostriedku, v rámci ktorého by strana sporu nemala zachovanú plnú možnosť obrany proti argumentom sudu prvej inštancie a došlo by tak k porušeniu zásady dvojinštančnosti súdneho konania.
30. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, nakoľko súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom, resp. nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia v tomto smere odňal stranám sporu právo na spravodlivý proces vzhľadom na ich nemožnosť náležité sa brániť proti vysloveným argumentom, pričom v rámci zásady zachovania dvojinštančnosti súdneho konania tieto nedostatky nemožno napraviť súdom odvolacím.
31. Podľa § 391 ods. 1 CSP odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie v napadnutej časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v rámci ktorého bude jeho úlohou po opätovnom posúdení nároku na náhradu trov konania a nároku na náhradu trov štátu výsledky vykonaného dokazovania a ich vyhodnotenie uviesť v odôvodnení nového rozhodnutia tak, aby odôvodnenie zodpovedalo zákonným požiadavkám na náležitosti súdneho rozhodnutia a aby bolo stranám sporu zabezpečené právo na spravodlivý proces vo všetkých štádiách súdneho konania. Nové rozhodnutie vo veci musí byť presvedčivé a preskúmateľné v záujme zachovania dvojinštančnosti súdneho konania.
32. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 396 ods. 3 CSP) v novom rozhodnutí vo veci.
33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).