Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obo/22/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr.

Beaty Miničovej a členiek senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Viery Pepelovej,

v právnej veci ţalobcu: Ing. J. M., správca konkurznej podstaty F. V.

s. r. o., L. - mestská časť Š., IČO: X., proti ţalovanému v 1. rade: JUDr. I. S., správkyňa

konkurznej podstaty úpadcu K. I., spol. s r. o., K. - mestská časť Š., IČO:

X. a ţalovanému v 2. rade: V. S. H., a. s., T. IČO: X., právne zastúpeného JUDr. F. B.,

advokátkou, R., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 25. 06. 2001, na odvolanie

ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23. augusta 2006, č. k.

-361, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa

23. augusta 2006, č. k. -361 vo veci samej p o t v r d z u j e .

Výrok v časti o trovách konania m e n í tak, ţe ţalobca je povinný zaplatiť

ţalovanému v 2. rade trovy prvostupňového konania v sume 359,39 Eur na účet právnej

zástupkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Ţalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom ţalobu proti ţalovaným 1/ a 2/

zamietol, trovy konania proti ţalovanému 1/ nepriznal a ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť

ţalovanému 2/ trovy konania v sume 242 524,-- Sk na účet právnej zástupkyne do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, ţe podaným návrhom sa ţalobca domáhal

určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi ţalovaným 1/ a 2/ zo dňa 25. 06. 2001,

podľa ktorej bol prevedený hnuteľný a nehnuteľný majetok úpadcu K. I.,

s. r. o., K. na ţalovaného 2/. V intenciách právneho záveru Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky podľa uznesenia č. k. -165 zo dňa 17. 02. 2004 súd skúmal otázku

spoluvlastníckeho vzťahu ţalobcu k hnuteľným a nehnuteľným veciam, ku ktorým sa ţalobca

hlásil na základe tvrdenia, ţe kúpil od zahraničnej firmy F. F. E. S.p.A. so sídlom v T.,

prostredníctvom L. P. – P., so sídlom K., strojno–technologické zariadenia zabudované

do stavby nachádzajúcej sa na LV č. X. k. ú. K. Uvedené tvrdenia preukazoval platobným

príkazom vtedajšej P. (vo fotokópii), bez uvedenia ceny prevodu na účet zahraničnej firmy,

ako aj jej realizácie. Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania zistil, ţe ţalobca

nepreukázal vlastnícke práva k predmetu predaja kúpnou zmluvou zo dňa 25. 06. 2001,

a preto nesplnil procesnú podmienku podľa ust. , teda, ţe má na určení

neplatnosti kúpnej zmluvy naliehavý právny záujem či ako vlastník alebo spoluvlastník

odpredaných hnuteľných a nehnuteľných vecí určených kúpnou zmluvou. Súd k uvedenému

dodal, ţe kúpnou zmluvou zo dňa 25. 06. 2001 bol odpredaný nehnuteľný majetok, pričom

v petite návrhu sa ţalobca domáhal bliţšie neurčených vecí aj hnuteľných. Súd v rozhodnutí

zdôraznil, ţe bez preukázania získaného vlastníckeho vzťahu k veci, na základe konkrétneho

právneho dôvodu, nie je moţné takémuto návrhu vyhovieť. Výrok o trovách konania sa

zakladá podľa ust.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal odvolanie ţalobca a ţiadal napadnuté

rozhodnutie zrušiť, prípadne zmeniť tak, ako je to uvedené v ţalobnom návrhu. Uviedol, ţe

zistenia súdu prvého stupňa o spoluvlastníckom vzťahu k hnuteľným a nehnuteľným veciam,

sú nesporne nesprávne, ktorých nesprávnosť je zaloţená nevykonaním viacerých navrhnutých

a predloţených dôkazov, ktorých nevykonanie podľa jeho názoru súd v rozpore s ust. § 157

ods. 2 , ničím nezdôvodnil. Ţalobca zdôraznil, ţe na pojednávaní dňa 26. 01. 2005

zástupca ţalobcu predloţil súdu materiál súhrnne označený "Systémová analýza sporu",

obsahujúci rad listinných dôkazov, z ktorých dôkazov vyplýva, ţe ţalobca nekúpil predmetné

strojno-technologické zariadenia od T. firmy prostredníctvom L. P., ako nesprávne tvrdí súd,

ale kúpil ich priamo od ich vlastníka. P., ktorý ich ešte predtým nadobudol kúpou od T.

vlastníka. Odvolateľ poukázal na to, ţe v tejto súvislosti predloţil faktúru od predávajúceho

a potvrdenie predávajúceho (L. P.), ţe predmet kúpy je majetkom ţalobcu. Listiny boli

predloţené aj za situácie, kedy ani jeden zo ţalovaných toto vlastníctvo nespochybňoval.

Zistenie súdu, ţe ţalobca tvrdil, ţe stroje boli zabudované do stavby zapísanej na LV

č. X., čo ţalobca preukazoval platobným príkazom vtedajšej P., je podľa odvolateľa rovnako

vadné z dôvodu nevykonania, ako aj nevyhodnotenia ţalobcom predloţených a navrhnutých

dôkazov (list vlastníctva č. X. k. ú. K., zo dňa 12. 08. 1994, rozpočet stavby, stavebné

povolenie na technologickú časť stavby č. ÚRaŠSS 97/92, povolenie na výstavbu

vodohospodárskych diel č. ŠVSaO-573/91, Kolaudačné rozhodnutie stavby č. ÚRaŠSS

/Gs a ďalšie).Odvolateľ má za to, ţe podľa ust. , mal prvostupňový súd

vyššie uvedené dôkazy posúdiť ako dôkazy potvrdzujúce vlastníctvo ţalobcu k predmetným

strojno-technologickým zariadeniam.

V odvolaní ţalobca ďalej uviedol, ţe pozemky boli a sú vo vlastníctve štátu

a na ţalovaného 2/ neprešli. Uvádzaný zápis na LV č. X. je neurčitý a vo svojej podstate

zavádzajúci, nakoľko nie je uvedené, ku ktorému dátumu bol súdom skúmaný list vlastníctva

vydaný. Pochybenie súdu prvého stupňa podľa ţalobcu spočíva v tom, ţe spoluvlastnícke

právo ţalobcu, a teda aj naliehavý právny záujem, súd posudzoval na základe listu vlastníctva

vydaného po zápise vlastníctva na ţalovaného 2/, teda po uzavretí napadnutej kúpnej zmluvy

medzi ţalovanými. Podľa názoru ţalobcu však mal súd vychádzať z listu vlastníctva, platného

ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. Tento list vlastníctva bol ţalobcom do spisu

dodaný, súdom však nebol vyhodnotený. Z tohto listu vlastníctva vyplýva, ţe na ňom nie sú

zapísané budovy, ale zástavba so súpisným č. X., bez akejkoľvek ďalšej dielčej špecifikácie

a v časti C sú zapísané ťarchy v prospech bánk. Preto záloţný veriteľ dal súhlas na prevod

jedinej nehnuteľnosti, a to podniku a katastrálny úrad tento prevod vlastníctva zapísal, pričom

sa uvádzajú aj iné čísla parciel a iné súpisné číslo. Odvolateľ poukázal na rozdielnosť opatrení

konkurzného súdu zo dňa 20. 12. 1999 č. k. -35 a zo dňa 25. 06. 2001 č. k.

-83, v ktorých opatreniach sa uvádzajú iné čísla parciel. Podľa odvolateľa otáznou

preto ostáva zákonnosť takejto zmeny na LV a jej prípadný dopad na práva a postavenie

ţalobcu.

Pokiaľ ide o preukázanie, ţe predajom budov medzi ţalovanými došlo k negatívnemu

zásahu do vlastníckych práv ţalobcu, odvolateľ zdôraznil, ţe na potvrdenie vzniku tohto stavu

navrhoval, aby súd zabezpečil dôkaz - Projekt skutočného vyhotovenia stavby, z ktorého

projektu sa nepochybne dala posúdiť skutočnosť právnej neoddeliteľnosti predaných budov

od stavby a zároveň vlastníctva ţalobcu. Súd prvého stupňa však tomuto návrhu nevyhovel

a nevyhovenie nezdôvodnil.

K otázke, či predajom budov došlo k zásahu do vlastníckych práv ţalobcu

a k ohrozeniu jeho postavenia, ktoré sa týmto predajom stalo neistým, odvolateľ dodal, ţe

z rozpočtu stavby vyplýva, ţe ţalobca je vlastníkom častí stavby, uvedených v Hlave II

rozpočtu a ţalovanému 2/ boli predané časti stavby uvedené v Hlave III rozpočtu. Odvolateľ

má za to, ţe samostatné vyuţívanie vecí uvedených pod Hlavou II (predmet napadnutej

kúpnej zmluvy) bez súčasného vyuţívania vecí uvedených pod ostatnými hlavami rozpočtu,

teda aj majetku ţalobcu, nie je technicky moţný, rovnako ako vyuţívanie majetku ţalobcu

uvedeného pod Hlavou III, ide napr. o protipoţiarny systém a iné.

Odvolateľ zdôraznil, ţe keď nadobudol vlastníctvo k technologickému vybaveniu

stavby, k tomuto vlastníctvu prináleţí aj právo jeho vyuţívania spôsobom pre danú vec

obvyklým, alebo spôsobom určeným príslušným orgánom. Tento spôsob uţívania danej časti

majetku bol určený S. orgánom ešte pred jeho kúpou ţalobcom, a to za súčasného vyuţívania

stavebných objektov stavby. Stav vzájomnej podmienenosti jednotlivých častí stavby jej

dovtedajší spoluvlastníci rešpektovali, čo vyplýva aj z dôkazov doloţených

do spisu. Vyplýva to z nájomnej zmluvy nehnuteľností zo dňa 01. 04. 1998 (uzavretej medzi

terajším úpadcom a ţalobcom - nájomnou zmluvou boli prenajaté budovy) a z nájomnej

zmluvy zo dňa 02. 01. 1998, uzavretej medzi vtedajším vlastníkom technológií (L. P.)

a terajším úpadcom, s následným postúpením tejto zmluvy z L. P. na ţalobcu dňa

01. 04. 1998.

V súvislosti so vzájomnou podmienenosťou častí stavby ţalobca doloţil do spisu aj

informačný katalóg ţalovaného 2/ zo dňa 07. 07. 2002, z ktorého katalógu vyplýva, ţe

budovy sa nemohli prenajať bez majetku ţalobcu, akým majetkom je rozvod elektrickej

energie, rozvod priemyselnej vody, čistička priemyselnej vody, rozvod stlačeného vzduchu,

a pod. Z nevykovaného dôkazu (Projekt skutočného vyhotovenia stavby) podľa odvolateľa

ďalej vyplýva, ţe tieto technologické rozvody neboli ani súčasťou, ani príslušenstvom budov

vo vlastníctve ţalovaného, ale sú súčasťou prevádzkových súborov vo vlastníctve ţalobcu.

V odvolaní ţalobca doplnil ďalšie dôkazy s poukazom na ust. a

a , prípadne ust. Uviedol, ţe ţalovaný 2/ ešte pred

uzavretím napadnutej kúpnej zmluvy nesporne vedel, ţe uţívateľnosť budov, ktoré kupuje, je

obmedzená prítomnosťou technologických zariadení vo vlastníctve tretej osoby. Dňa

04. 05. 2001 adresoval ţalovaný 2/ ţalovanému 1/ svoju ponuku na odkúpenie majetku

úpadcu, pričom zároveň prejavil záujem aj o odkúpenie strojno-technologických zariadení

v majetku ţalobcu. Zároveň ţalovaný 2/ v oznámení zo dňa 11. 02. 2002 oznámil ţalobcovi,

ţe pristupuje k demontáţi jeho strojno-technologického majetku z dôvodu, ţe niet právneho

titulu na prítomnosť týchto zariadení v jeho budovách.

Odvolateľ je toho názoru, ţe svoje vlastníctvo k predmetným strojno-technologickým

zariadeniam právne relevantným spôsobom preukázal. Rovnako preukázal zakomponovanosť

tohto majetku do jedinej ucelenej stavby, ktoré dôkazy mohli byť zvýraznené vykonaním

nevykonaného navrhovaného dôkazu - Projektu skutočného vyhotovenia stavby. Ďalej je toho

názoru, ţe preukázal zásah do svojich vlastníckych práv v minimálnej úrovni zneistenia jeho

právneho postavenia, v súlade s judikátmi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

a sp. zn. , ako aj snahe predísť ţalobe na plnenie z dôvodu

nezákonného odňatia parciálnej časti aktív z rozpočtových hláv projektu stavby č. I, VI, VII,

VIII a IX, v súlade s judikátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

a straty parciálnej časti aktív tvorených trhovou hodnotou podniku, v súlade s doloţenými

znaleckými posudkami (GOODWILL).

Proti rozhodnutiu o trovách konania, ţalobca namieta, ţe pojednávanie dňa

26. 01. 2004 sa neuskutočnilo a nebolo ani vytýčené, z ktorého dôvodu priznaná odmena

za zastupovanie vo výške 43 650,-- Sk je neoprávnená. S poukazom na ust. §114 ods. 1

bolo podľa ţalobcu pojednávanie dňa 19. 07. 2006 nadbytočné, a preto namieta, aby

znášal náklady takéhoto pojednávania. Odvolateľ taktieţ namieta, aby hradil trovy konania

za odvolacie pojednávanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky dňa 17. 02. 2004,

nakoľko vo veci odvolania bol úspešný a odvolací súd potvrdil porušenie jeho procesných

práv. Odvolateľ má za to, ţe priznané trovy konania sú zaloţené na nesprávnom právnom

posúdení, nakoľko ide o konanie o incidenčnej ţalobe a z hľadiska určenia výšky súdneho

poplatku ide o určovaciu ţalobu, z ktorého dôvodu je potrebné vychádzať rovnako aj

pri určení výšky tarifnej odmeny advokáta.

Ţalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, ţe naliehavý právny

záujem na určení neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy ţalobca nepreukázal. Nehnuteľnosti,

ktoré sú predmetom predaja, boli vo vlastníctve úpadcu, pričom predmetom predaja nebol

podnik tak, ako to nesprávne uvádza ţalobca. Nehnuteľnosti boli odpredané úspešnému

záujemcovi na základe vydaného opatrenia súdu v súlade s podmienkami stanovenými

pre speňaţovanie majetku úpadcu. Hnuteľný majetok, ktorý tvorila zahraničná technológia,

netvoril predmet predaja, pretoţe nebol zapísaný do konkurznej podstaty úpadcu. Netvoril ani

súčasť a príslušenstvo nehnuteľnosti. Podľa znaleckého posudku išlo o samostatný celok,

ktorý je moţné demontovať. Ţalovaný 1/ zdôraznil, ţe postup správcu bol v konkurznom

konaní preskúmaný Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, ako aj Ústavným

súdom Slovenskej republiky, pričom pochybenia zistené neboli. Preto ţalovaný 1/ navrhuje,

aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil a odvolanie ţalobcu zamietol.

Ţalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, ţe sa stotoţňuje

so závermi súdu prvého stupňa, pre ktoré bola ţaloba zamietnutá. Podľa názoru ţalovaného 2/

uţívanie strojov nie je závislé na uţívaní nehnuteľností, v ktorých sa strojnotechnologické

zariadenia nachádzajú. S. časť predstavujúca jednotlivé budovy, zapísaná na LV č. X. k. ú. K.,

je samostatnou časťou a jej súčasťou, ani príslušenstvom nie sú stroje, ktoré sa v nej

nachádzajú. Stavebná časť je samostatne uţívateľná tak, ako je samostatne uţívateľná aj

strojnotechnologická časť.

V súvislosti s odvolaním napadnutým výrokom o trovách konania, ţalovaný 2/

uvádza, ţe výpočtovým základom pre výpočet tarifnej odmeny za poskytnutie právnej sluţby

advokátom bola cena kupovaných nehnuteľností podľa ţalobcom napadnutej kúpnej zmluvy.

Tarifná odmena za jeden úkon právnej sluţby bola vypočítaná zo sumy 15 500 000,-- Sk,

a pri pojednávaniach, na ktorých došlo k odročeniu, bola táto odmena krátená podľa

príslušného právneho predpisu. Preto podľa ţalovaného 2/ je rozhodnutie súdu prvého stupňa

aj v tejto výrokovej časti správne.

Ţalovaný 2/ zdôraznil, ţe ţalobca v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem

na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorý záujem je nevyhnutnou podmienkou začatia

konania o určenie, keďţe v intenciách platnej legislatívy a judikátov R 17/1972 a R 24/1995,

ide o naliehavý právny záujem najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo

ţalobcu, keby sa jeho právne postavenie stalo neistým. Preto ţalovaný 2/ navrhuje, aby

odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil a zaviazal ţalobcu na náhradu trov

odvolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2

, bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru,

ţe odvolanie ţalobcu je čiastočne dôvodné.

Podľa ust. návrhom na začatie konania moţno uplatniť, aby sa

rozhodlo o určení, ţe tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý

právny záujem.

V prejednávanej veci bol podaný návrh na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy,

uzavretej medzi ţalovaným 1/ a 2/ zo dňa 25. 06. 2001, podľa ktorej bol prevedený hnuteľný

a nehnuteľný majetok úpadcu K. I., spol. s r. o., K., na ţalovaného 2/. Ide teda o ţalobu

v zmysle , ktorú zákon povaţuje za procesne prípustnú, len ak je

na poţadovanom určení naliehavý právny záujem. Cieľom určovacej ţaloby je vydanie

rozsudku, výrok ktorého odstraňuje ţalobcovu neistotu určením, či tu právo alebo právny

vzťah (v prípade určenia neplatnosti zmluvy právny vzťah z nej vyplývajúci) je alebo nie je.

Zákon pre procesnú prípustnosť určovacej ţaloby predpokladá teda existenciu stavu neistoty

ţalobcu v tom, či ten-ktorý právny vzťah alebo právo je alebo nie je a zároveň tieţ

preukázanie, ţe uvedenú neistotu moţno odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku.

Existencia naliehaného právneho záujmu je teda zákonná poţiadavka, ktorá musí byť

splnená:, inak nemoţno ţalobu o určenie právneho vzťahu alebo práva vecne prejednať.

Naliehavý právny záujem na určení či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je

daný najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo ţalobcu, alebo ak by sa bez

tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Ak naliehavý právny záujem nevyplýva

priamo z návrhu, zisťuje sa výsluchom účastníkov.

V danom prípade súd prvého stupňa so zreteľom k uvedenému skúmal otázku

spoluvlastníckeho vzťahu ţalobcu k hnuteľným a nehnuteľným veciam, ku ktorým sa ţalobca

hlásil, pričom z vykonaného dokazovania zistil, ţe ţalobca nepreukázal vlastnícke práva

k predmetu predaja kúpnou zmluvou zo dňa 25. 06. 2001, a preto nesplnil procesnú

podmienku podľa ust. , teda, ţe má na určení neplatnosti kúpnej zmluvy

naliehavý právny záujem.

Odvolateľ povaţuje zistenie súdu prvého stupňa o spoluvlastníckom vzťahu

k hnuteľným a nehnuteľným veciam za nesprávne, ktorých nesprávnosť je zaloţená

nevykonaním dôkazu súhrnne označeného ako „Systémová analýza sporu“, obsahujúci rad

listinných dôkazov. Odvolací súd v súvislosti s týmto tvrdením ţalobcu zdôrazňuje, ţe súd

prvého stupňa v priebehu konania vykonal podľa ust. také dôkazy, ktoré

dôkazy boli potrebné pre rozhodnutie vo veci v zmysle uplatneného ţalobného návrhu

a vyjadrení účastníkov konania. Je povinnosťou súdu zváţiť, ktoré označené dôkazy

účastníkmi je potrebné na zistenie skutkového a právneho stavu veci vykonať a ktoré nie sú

pre toto zistenie potrebné. Vzhľadom na uvedené, nevykonanie dôkazu kaţdou jednou

listinou komplexného materiálu označeného ako „Systémová analýza sporu“ s poukazom

na ust. , nemoţno povaţovať za postup súdu, ktorým postupom bolo

odňaté právo ţalobcu konať pred súdom.

Krajský súd v Košiciach vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: platobným

príkazom zo dňa 05. 11. 1997, LV č. X., kolaudačným rozhodnutím Obvodného úradu

ţivotného prostredia K. zo dňa 16. 12. 1992, zmluvou o zriadení záloţného práva, uzavretou

medzi Č., a. s., pobočka K. a K. I., spol. s r. o., K., zmluvou o nájme nehnuteľnosti zo dňa

01. 04. 1998, uzavretou medzi ţalobcom a K. I., spol. s r. o., K.

Odvolací súd preskúmaním postupu súdu prvého stupňa konštatuje, ţe súd prvého

stupňa posudzoval všetky dôkazy samostatne, ako aj vo vzájomných súvislostiach a ich

vyhodnotením dospel k správnemu právnemu záveru. Súd prvého stupňa správne uzavrel, ţe

v konaní nebolo preukázané vlastnícke právo k predmetu predaja kúpnej zmluvy zo dňa

25. 06. 2001, ktorého určenia neplatnosti sa ţalobca v tomto konaní domáha. Z uvedeného

dôvodu nebol v konaní preukázaný naliehavý právny záujem na takomto určení neplatnosti

kúpnej zmluvy zo dňa 25. 06. 2001, uzavretej medzi ţalovaným 1/ a 2/, keďţe sa v konaní

nepreukázala taká právna neistota ţalobcu, ktorú neistotu by bolo moţné odstrániť

navrhovaným výrokom rozsudku.

V súvislosti s nevykonaním kaţdej jednotlivej listiny dôkazu súhrnne označeného ako

„Systémová analýza sporu“, odvolací poznamenáva, ţe listiny tvoriace obsah dotknutého

materiálu, nie sú záväznými dokladmi, ktorými dokladmi sa preukazuje vlastnícke právo

k jednotlivým hnuteľným veciam, prípadne k nehnuteľnosti tvoriacej predmet napadnutej

kúpnej zmluvy. Na listiny ako súhrnná technická správa, projekt skutočného vyhotovenia

stavby, uznesenia orgánov činných v trestnom konaní, informačný katalóg ţalovaného 2/

a pod., súd prvého stupňa so zreteľom k predmetu konania ani nemohol prihliadnuť, resp.

v rámci petitu ţalobného návrhu súd nemohol prikladať uvedeným listinám právnu

relevanciu.

Zároveň súd prvého stupňa sa vzhľadom na predmet konania nemohol zaoberať ani

preukazovaním opaku záväzných údajov katastra nehnuteľností, ktorých nesprávnosti sa

ţalobca v konaní domáhal. Súd prvého stupňa pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu

ţalobcu na určení neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 25. 06. 2001 správne vychádzal z listu

vlastníctva č. X. k. ú. K., z ktorého listu je nepochybné, ţe predmetom dotknutej kúpnej

zmluvy boli nehnuteľnosti vo vlastníctve úpadcu K. I., spol. s r. o., K.. Hnuteľné veci,

tvoriace predmet kúpnej zmluvy, boli riadne zapísané v súpise správcu konkurznej podstaty,

ktorý správca následne uzavrel kúpnu zmluvu v súlade s opatrením Krajského súdu

v Košiciach zo dňa 25. 06. 2001, č. k. -83.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţnil so skutkovým

stavom, zisteným súdom prvého stupňa, ako aj jeho právnym záverom, ktorý bol riadne

odôvodnený v zmysle s poukazom na ust.

Odvolací súd povaţuje za potrebné dodať, ţe v priebehu celého konania ţalobca

dotknuté strojno–technologické zariadenia bliţšie nešpecifikoval. Konkretizovanie týchto

zariadení ţalobca uviedol v podanom odvolaní, v ktorom odvolaní pod tieto zariadenia zaradil

protipoţiarny systém, rozvod elektrickej energie, rozvod priemyselnej vody, čističku

priemyselnej vody, rozvod stlačeného vzduchu, a pod. Dotknuté systémy a rozvody boli

uvádzané v odvolaní ako nové skutočnosti, o ktorých skutočnostiach sa súd prvého stupňa

nemohol vyjadriť. Odvolací súd sa preto nezaoberal takýmito skutočnosťami, ako ani

ostatným vyjadrením ţalobcu ohľadom vedomosti ţalovaného 2/ o prítomnosti

technologických zariadení vo vlastníctve tretej osoby, z toho dôvodu, ţe tieto skutočnosti

ţalobca uviedol aţ v odvolacom konaní bez splnenia podmienok uvedených v ust. § 205a

V časti rozhodnutia súdu prvého stupňa ohľadom trov konania, odvolací súd

konštatuje, ţe súd prvého stupňa rozhodol v tejto časti nesprávne. Predmetom sporu je určenie

neplatnosti kúpnej zmluvy, uzavretej medzi ţalovaným 1/ a 2/ zo dňa 25. 06. 2001, a preto ide

o ţalobu v zmysle Z uvedeného dôvodu mal súd prvého stupňa odmenu

za poskytnutie právnej pomoci určiť s pouţitím ust. vyhlášky č.

tak, ţe základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci je jedna trinástina

výpočtového základu (jedna desatina výpočtového základu podľa § 13 ods. 6 vyhlášky č.

), keďţe v danom prípade nie je moţné hodnotu veci alebo práva vyjadriť

v peniazoch s poukazom na neoceniteľnosť nároku na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy.

Vychádzajúc z uvedeného, bola ţalovanému 2/ priznaná náhrada za 6 úkonov právnej pomoci

– dňa 26. 11. 2003 prevzatie zastúpenia a prvá porada s klientom po 42,52 Eur (1 281,-- Sk)

a 1x reţijný paušál po 4,25 Eur (128,-- Sk), účasť na pojednávaní na Najvyššom súde

Slovenskej republiky dňa 17. 02. 2004 po 43,19 Eur (1 301,-- Sk) a 1x reţijný paušál po 4,32

Eur (130,-- Sk) podľa a vyhlášky č. , účasť

na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 26. 01. 2005 v sume 38,34 Eur (1 155,-- Sk)

a 1x reţijný paušál po 4,98 Eur (150,-- Sk), 2x účasť na pojednávaní pred súdom prvého

stupňa v dňoch 29. 06. 2006, 19. 07. 2006 ako ¼ úkonu po 10,46 Eur (315,-- Sk), 1x účasť

na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 23. 08. 2006 po 41,82 Eur (1 260,-- Sk),

1x reţijný paušál po 4,25 Eur (128,-- Sk) a 2x reţijný paušál po 5,44 Eur (164,-- Sk),

s poukazom na ust. , a vyhlášky č. , stratu

času v zmysle ust. vyhl. č. za 8 hodín 143,92 Eur. Trovy konania

celkom vo výške 359,39 Eur. Odvolací súd ţalovanému 2/ nepriznal náhradu trov konania

za vyjadrenie k odvolaniu, nakoľko nešlo o vyjadrenie vo veci samej a vo vyjadrení sa

neuviedli ţiadne nové skutočnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok

Krajského súdu v Košiciach vo veci samej v zmysle ust. potvrdil a výrok

o trovách konania zmenil podľa ust. tak, ako je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1

v spojení s tak, ţe v odvolacom konaní úspešným ţalovaným 1/, /

nepriznal náhradu trov, pretoţe v odvolacom konaní ţalovaným nevznikli trovy konania

potrebné na účelné bránenie práva proti ţalobcovi, ktorý nemal v odvolacom konaní úspech.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 26. októbra 2011

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová