Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
3cd/381509.ee17e9.pdf
PDF · 143.49 KB
No categories available
2Obo/22/2011
Najvyšší súd 2 Obo 22/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr.
Beaty Miničovej a členiek senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Viery Pepelovej,
v právnej veci ţalobcu: Ing. J. M., správca konkurznej podstaty F. V.
s. r. o., L. - mestská časť Š., IČO: X., proti ţalovanému v 1. rade: JUDr. I. S., správkyňa
konkurznej podstaty úpadcu K. I., spol. s r. o., K. - mestská časť Š., IČO:
X. a ţalovanému v 2. rade: V. S. H., a. s., T. IČO: X., právne zastúpeného JUDr. F. B.,
advokátkou, R., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 25. 06. 2001, na odvolanie
ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23. augusta 2006, č. k.
17Cb/951/2001-361, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa
23. augusta 2006, č. k. 17Cb/951/2001-361 vo veci samej p o t v r d z u j e .
Výrok v časti o trovách konania m e n í tak, ţe ţalobca je povinný zaplatiť
ţalovanému v 2. rade trovy prvostupňového konania v sume 359,39 Eur na účet právnej
zástupkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Ţalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom ţalobu proti ţalovaným 1/ a 2/
zamietol, trovy konania proti ţalovanému 1/ nepriznal a ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť
ţalovanému 2/ trovy konania v sume 242 524,-- Sk na účet právnej zástupkyne do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, ţe podaným návrhom sa ţalobca domáhal
určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi ţalovaným 1/ a 2/ zo dňa 25. 06. 2001,
podľa ktorej bol prevedený hnuteľný a nehnuteľný majetok úpadcu K. I.,
s. r. o., K. na ţalovaného 2/. V intenciách právneho záveru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky podľa uznesenia č. k. 1 Obo 59/03-165 zo dňa 17. 02. 2004 súd skúmal otázku
spoluvlastníckeho vzťahu ţalobcu k hnuteľným a nehnuteľným veciam, ku ktorým sa ţalobca
hlásil na základe tvrdenia, ţe kúpil od zahraničnej firmy F. F. E. S.p.A. so sídlom v T.,
prostredníctvom L. P. – P., so sídlom K., strojno–technologické zariadenia zabudované
do stavby nachádzajúcej sa na LV č. X. k. ú. K. Uvedené tvrdenia preukazoval platobným
príkazom vtedajšej P. (vo fotokópii), bez uvedenia ceny prevodu na účet zahraničnej firmy,
ako aj jej realizácie. Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania zistil, ţe ţalobca
nepreukázal vlastnícke práva k predmetu predaja kúpnou zmluvou zo dňa 25. 06. 2001,
a preto nesplnil procesnú podmienku podľa ust. § 80 písm. c/ O. s. p., teda, ţe má na určení
neplatnosti kúpnej zmluvy naliehavý právny záujem či ako vlastník alebo spoluvlastník
odpredaných hnuteľných a nehnuteľných vecí určených kúpnou zmluvou. Súd k uvedenému
dodal, ţe kúpnou zmluvou zo dňa 25. 06. 2001 bol odpredaný nehnuteľný majetok, pričom
v petite návrhu sa ţalobca domáhal bliţšie neurčených vecí aj hnuteľných. Súd v rozhodnutí
zdôraznil, ţe bez preukázania získaného vlastníckeho vzťahu k veci, na základe konkrétneho
právneho dôvodu, nie je moţné takémuto návrhu vyhovieť. Výrok o trovách konania sa
zakladá podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal odvolanie ţalobca a ţiadal napadnuté
rozhodnutie zrušiť, prípadne zmeniť tak, ako je to uvedené v ţalobnom návrhu. Uviedol, ţe
zistenia súdu prvého stupňa o spoluvlastníckom vzťahu k hnuteľným a nehnuteľným veciam,
sú nesporne nesprávne, ktorých nesprávnosť je zaloţená nevykonaním viacerých navrhnutých
a predloţených dôkazov, ktorých nevykonanie podľa jeho názoru súd v rozpore s ust. § 157
ods. 2 O. s. p., ničím nezdôvodnil. Ţalobca zdôraznil, ţe na pojednávaní dňa 26. 01. 2005
zástupca ţalobcu predloţil súdu materiál súhrnne označený "Systémová analýza sporu",
obsahujúci rad listinných dôkazov, z ktorých dôkazov vyplýva, ţe ţalobca nekúpil predmetné
strojno-technologické zariadenia od T. firmy prostredníctvom L. P., ako nesprávne tvrdí súd,
ale kúpil ich priamo od ich vlastníka. P., ktorý ich ešte predtým nadobudol kúpou od T.
vlastníka. Odvolateľ poukázal na to, ţe v tejto súvislosti predloţil faktúru od predávajúceho
a potvrdenie predávajúceho (L. P.), ţe predmet kúpy je majetkom ţalobcu. Listiny boli
predloţené aj za situácie, kedy ani jeden zo ţalovaných toto vlastníctvo nespochybňoval.
Zistenie súdu, ţe ţalobca tvrdil, ţe stroje boli zabudované do stavby zapísanej na LV
č. X., čo ţalobca preukazoval platobným príkazom vtedajšej P., je podľa odvolateľa rovnako
vadné z dôvodu nevykonania, ako aj nevyhodnotenia ţalobcom predloţených a navrhnutých
dôkazov (list vlastníctva č. X. k. ú. K., zo dňa 12. 08. 1994, rozpočet stavby, stavebné
povolenie na technologickú časť stavby č. ÚRaŠSS 97/92, povolenie na výstavbu
vodohospodárskych diel č. ŠVSaO-573/91, Kolaudačné rozhodnutie stavby č. ÚRaŠSS
352a/92/Gs a ďalšie).Odvolateľ má za to, ţe podľa ust. § 134 O. s. p., mal prvostupňový súd
vyššie uvedené dôkazy posúdiť ako dôkazy potvrdzujúce vlastníctvo ţalobcu k predmetným
strojno-technologickým zariadeniam.
V odvolaní ţalobca ďalej uviedol, ţe pozemky boli a sú vo vlastníctve štátu
a na ţalovaného 2/ neprešli. Uvádzaný zápis na LV č. X. je neurčitý a vo svojej podstate
zavádzajúci, nakoľko nie je uvedené, ku ktorému dátumu bol súdom skúmaný list vlastníctva
vydaný. Pochybenie súdu prvého stupňa podľa ţalobcu spočíva v tom, ţe spoluvlastnícke
právo ţalobcu, a teda aj naliehavý právny záujem, súd posudzoval na základe listu vlastníctva
vydaného po zápise vlastníctva na ţalovaného 2/, teda po uzavretí napadnutej kúpnej zmluvy
medzi ţalovanými. Podľa názoru ţalobcu však mal súd vychádzať z listu vlastníctva, platného
ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. Tento list vlastníctva bol ţalobcom do spisu
dodaný, súdom však nebol vyhodnotený. Z tohto listu vlastníctva vyplýva, ţe na ňom nie sú
zapísané budovy, ale zástavba so súpisným č. X., bez akejkoľvek ďalšej dielčej špecifikácie
a v časti C sú zapísané ťarchy v prospech bánk. Preto záloţný veriteľ dal súhlas na prevod
jedinej nehnuteľnosti, a to podniku a katastrálny úrad tento prevod vlastníctva zapísal, pričom
sa uvádzajú aj iné čísla parciel a iné súpisné číslo. Odvolateľ poukázal na rozdielnosť opatrení
konkurzného súdu zo dňa 20. 12. 1999 č. k. 2K 249/98-35 a zo dňa 25. 06. 2001 č. k.
2K 249/98-83, v ktorých opatreniach sa uvádzajú iné čísla parciel. Podľa odvolateľa otáznou
preto ostáva zákonnosť takejto zmeny na LV a jej prípadný dopad na práva a postavenie
ţalobcu.
Pokiaľ ide o preukázanie, ţe predajom budov medzi ţalovanými došlo k negatívnemu
zásahu do vlastníckych práv ţalobcu, odvolateľ zdôraznil, ţe na potvrdenie vzniku tohto stavu
navrhoval, aby súd zabezpečil dôkaz - Projekt skutočného vyhotovenia stavby, z ktorého
projektu sa nepochybne dala posúdiť skutočnosť právnej neoddeliteľnosti predaných budov
od stavby a zároveň vlastníctva ţalobcu. Súd prvého stupňa však tomuto návrhu nevyhovel
a nevyhovenie nezdôvodnil.
K otázke, či predajom budov došlo k zásahu do vlastníckych práv ţalobcu
a k ohrozeniu jeho postavenia, ktoré sa týmto predajom stalo neistým, odvolateľ dodal, ţe
z rozpočtu stavby vyplýva, ţe ţalobca je vlastníkom častí stavby, uvedených v Hlave II
rozpočtu a ţalovanému 2/ boli predané časti stavby uvedené v Hlave III rozpočtu. Odvolateľ
má za to, ţe samostatné vyuţívanie vecí uvedených pod Hlavou II (predmet napadnutej
kúpnej zmluvy) bez súčasného vyuţívania vecí uvedených pod ostatnými hlavami rozpočtu,
teda aj majetku ţalobcu, nie je technicky moţný, rovnako ako vyuţívanie majetku ţalobcu
uvedeného pod Hlavou III, ide napr. o protipoţiarny systém a iné.
Odvolateľ zdôraznil, ţe keď nadobudol vlastníctvo k technologickému vybaveniu
stavby, k tomuto vlastníctvu prináleţí aj právo jeho vyuţívania spôsobom pre danú vec
obvyklým, alebo spôsobom určeným príslušným orgánom. Tento spôsob uţívania danej časti
majetku bol určený S. orgánom ešte pred jeho kúpou ţalobcom, a to za súčasného vyuţívania
stavebných objektov stavby. Stav vzájomnej podmienenosti jednotlivých častí stavby jej
dovtedajší spoluvlastníci rešpektovali, čo vyplýva aj z dôkazov doloţených
do spisu. Vyplýva to z nájomnej zmluvy nehnuteľností zo dňa 01. 04. 1998 (uzavretej medzi
terajším úpadcom a ţalobcom - nájomnou zmluvou boli prenajaté budovy) a z nájomnej
zmluvy zo dňa 02. 01. 1998, uzavretej medzi vtedajším vlastníkom technológií (L. P.)
a terajším úpadcom, s následným postúpením tejto zmluvy z L. P. na ţalobcu dňa
01. 04. 1998.
V súvislosti so vzájomnou podmienenosťou častí stavby ţalobca doloţil do spisu aj
informačný katalóg ţalovaného 2/ zo dňa 07. 07. 2002, z ktorého katalógu vyplýva, ţe
budovy sa nemohli prenajať bez majetku ţalobcu, akým majetkom je rozvod elektrickej
energie, rozvod priemyselnej vody, čistička priemyselnej vody, rozvod stlačeného vzduchu,
a pod. Z nevykovaného dôkazu (Projekt skutočného vyhotovenia stavby) podľa odvolateľa
ďalej vyplýva, ţe tieto technologické rozvody neboli ani súčasťou, ani príslušenstvom budov
vo vlastníctve ţalovaného, ale sú súčasťou prevádzkových súborov vo vlastníctve ţalobcu.
V odvolaní ţalobca doplnil ďalšie dôkazy s poukazom na ust. § 9 ods. 4a O. s. p.
a § 372f O. s. p., prípadne ust. § 120 ods. 4 O. s. p. Uviedol, ţe ţalovaný 2/ ešte pred
uzavretím napadnutej kúpnej zmluvy nesporne vedel, ţe uţívateľnosť budov, ktoré kupuje, je
obmedzená prítomnosťou technologických zariadení vo vlastníctve tretej osoby. Dňa
04. 05. 2001 adresoval ţalovaný 2/ ţalovanému 1/ svoju ponuku na odkúpenie majetku
úpadcu, pričom zároveň prejavil záujem aj o odkúpenie strojno-technologických zariadení
v majetku ţalobcu. Zároveň ţalovaný 2/ v oznámení zo dňa 11. 02. 2002 oznámil ţalobcovi,
ţe pristupuje k demontáţi jeho strojno-technologického majetku z dôvodu, ţe niet právneho
titulu na prítomnosť týchto zariadení v jeho budovách.
Odvolateľ je toho názoru, ţe svoje vlastníctvo k predmetným strojno-technologickým
zariadeniam právne relevantným spôsobom preukázal. Rovnako preukázal zakomponovanosť
tohto majetku do jedinej ucelenej stavby, ktoré dôkazy mohli byť zvýraznené vykonaním
nevykonaného navrhovaného dôkazu - Projektu skutočného vyhotovenia stavby. Ďalej je toho
názoru, ţe preukázal zásah do svojich vlastníckych práv v minimálnej úrovni zneistenia jeho
právneho postavenia, v súlade s judikátmi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Obo 92/2001 a sp. zn. 5Cdo 60/98, ako aj snahe predísť ţalobe na plnenie z dôvodu
nezákonného odňatia parciálnej časti aktív z rozpočtových hláv projektu stavby č. I, VI, VII,
VIII a IX, v súlade s judikátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 42/94
a straty parciálnej časti aktív tvorených trhovou hodnotou podniku, v súlade s doloţenými
znaleckými posudkami (GOODWILL).
Proti rozhodnutiu o trovách konania, ţalobca namieta, ţe pojednávanie dňa
26. 01. 2004 sa neuskutočnilo a nebolo ani vytýčené, z ktorého dôvodu priznaná odmena
za zastupovanie vo výške 43 650,-- Sk je neoprávnená. S poukazom na ust. §114 ods. 1
O. s. p. bolo podľa ţalobcu pojednávanie dňa 19. 07. 2006 nadbytočné, a preto namieta, aby
znášal náklady takéhoto pojednávania. Odvolateľ taktieţ namieta, aby hradil trovy konania
za odvolacie pojednávanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky dňa 17. 02. 2004,
nakoľko vo veci odvolania bol úspešný a odvolací súd potvrdil porušenie jeho procesných
práv. Odvolateľ má za to, ţe priznané trovy konania sú zaloţené na nesprávnom právnom
posúdení, nakoľko ide o konanie o incidenčnej ţalobe a z hľadiska určenia výšky súdneho
poplatku ide o určovaciu ţalobu, z ktorého dôvodu je potrebné vychádzať rovnako aj
pri určení výšky tarifnej odmeny advokáta.
Ţalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, ţe naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy ţalobca nepreukázal. Nehnuteľnosti,
ktoré sú predmetom predaja, boli vo vlastníctve úpadcu, pričom predmetom predaja nebol
podnik tak, ako to nesprávne uvádza ţalobca. Nehnuteľnosti boli odpredané úspešnému
záujemcovi na základe vydaného opatrenia súdu v súlade s podmienkami stanovenými
pre speňaţovanie majetku úpadcu. Hnuteľný majetok, ktorý tvorila zahraničná technológia,
netvoril predmet predaja, pretoţe nebol zapísaný do konkurznej podstaty úpadcu. Netvoril ani
súčasť a príslušenstvo nehnuteľnosti. Podľa znaleckého posudku išlo o samostatný celok,
ktorý je moţné demontovať. Ţalovaný 1/ zdôraznil, ţe postup správcu bol v konkurznom
konaní preskúmaný Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, ako aj Ústavným
súdom Slovenskej republiky, pričom pochybenia zistené neboli. Preto ţalovaný 1/ navrhuje,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil a odvolanie ţalobcu zamietol.
Ţalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, ţe sa stotoţňuje
so závermi súdu prvého stupňa, pre ktoré bola ţaloba zamietnutá. Podľa názoru ţalovaného 2/
uţívanie strojov nie je závislé na uţívaní nehnuteľností, v ktorých sa strojnotechnologické
zariadenia nachádzajú. S. časť predstavujúca jednotlivé budovy, zapísaná na LV č. X. k. ú. K.,
je samostatnou časťou a jej súčasťou, ani príslušenstvom nie sú stroje, ktoré sa v nej
nachádzajú. Stavebná časť je samostatne uţívateľná tak, ako je samostatne uţívateľná aj
strojnotechnologická časť.
V súvislosti s odvolaním napadnutým výrokom o trovách konania, ţalovaný 2/
uvádza, ţe výpočtovým základom pre výpočet tarifnej odmeny za poskytnutie právnej sluţby
advokátom bola cena kupovaných nehnuteľností podľa ţalobcom napadnutej kúpnej zmluvy.
Tarifná odmena za jeden úkon právnej sluţby bola vypočítaná zo sumy 15 500 000,-- Sk,
a pri pojednávaniach, na ktorých došlo k odročeniu, bola táto odmena krátená podľa
príslušného právneho predpisu. Preto podľa ţalovaného 2/ je rozhodnutie súdu prvého stupňa
aj v tejto výrokovej časti správne.
Ţalovaný 2/ zdôraznil, ţe ţalobca v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorý záujem je nevyhnutnou podmienkou začatia
konania o určenie, keďţe v intenciách platnej legislatívy a judikátov R 17/1972 a R 24/1995,
ide o naliehavý právny záujem najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo
ţalobcu, keby sa jeho právne postavenie stalo neistým. Preto ţalovaný 2/ navrhuje, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil a zaviazal ţalobcu na náhradu trov
odvolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2
O. s. p., bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru,
ţe odvolanie ţalobcu je čiastočne dôvodné.
Podľa ust. § 80 písm. c/ O. s. p. návrhom na začatie konania moţno uplatniť, aby sa
rozhodlo o určení, ţe tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem.
V prejednávanej veci bol podaný návrh na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy,
uzavretej medzi ţalovaným 1/ a 2/ zo dňa 25. 06. 2001, podľa ktorej bol prevedený hnuteľný
a nehnuteľný majetok úpadcu K. I., spol. s r. o., K., na ţalovaného 2/. Ide teda o ţalobu
v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p., ktorú zákon povaţuje za procesne prípustnú, len ak je
na poţadovanom určení naliehavý právny záujem. Cieľom určovacej ţaloby je vydanie
rozsudku, výrok ktorého odstraňuje ţalobcovu neistotu určením, či tu právo alebo právny
vzťah (v prípade určenia neplatnosti zmluvy právny vzťah z nej vyplývajúci) je alebo nie je.
Zákon pre procesnú prípustnosť určovacej ţaloby predpokladá teda existenciu stavu neistoty
ţalobcu v tom, či ten-ktorý právny vzťah alebo právo je alebo nie je a zároveň tieţ
preukázanie, ţe uvedenú neistotu moţno odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku.
Existencia naliehaného právneho záujmu je teda zákonná poţiadavka, ktorá musí byť
splnená:, inak nemoţno ţalobu o určenie právneho vzťahu alebo práva vecne prejednať.
Naliehavý právny záujem na určení či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je
daný najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo ţalobcu, alebo ak by sa bez
tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Ak naliehavý právny záujem nevyplýva
priamo z návrhu, zisťuje sa výsluchom účastníkov.
V danom prípade súd prvého stupňa so zreteľom k uvedenému skúmal otázku
spoluvlastníckeho vzťahu ţalobcu k hnuteľným a nehnuteľným veciam, ku ktorým sa ţalobca
hlásil, pričom z vykonaného dokazovania zistil, ţe ţalobca nepreukázal vlastnícke práva
k predmetu predaja kúpnou zmluvou zo dňa 25. 06. 2001, a preto nesplnil procesnú
podmienku podľa ust. § 80 písm. c/ O. s. p., teda, ţe má na určení neplatnosti kúpnej zmluvy
naliehavý právny záujem.
Odvolateľ povaţuje zistenie súdu prvého stupňa o spoluvlastníckom vzťahu
k hnuteľným a nehnuteľným veciam za nesprávne, ktorých nesprávnosť je zaloţená
nevykonaním dôkazu súhrnne označeného ako „Systémová analýza sporu“, obsahujúci rad
listinných dôkazov. Odvolací súd v súvislosti s týmto tvrdením ţalobcu zdôrazňuje, ţe súd
prvého stupňa v priebehu konania vykonal podľa ust. § 120 ods. 4 O. s. p. také dôkazy, ktoré
dôkazy boli potrebné pre rozhodnutie vo veci v zmysle uplatneného ţalobného návrhu
a vyjadrení účastníkov konania. Je povinnosťou súdu zváţiť, ktoré označené dôkazy
účastníkmi je potrebné na zistenie skutkového a právneho stavu veci vykonať a ktoré nie sú
pre toto zistenie potrebné. Vzhľadom na uvedené, nevykonanie dôkazu kaţdou jednou
listinou komplexného materiálu označeného ako „Systémová analýza sporu“ s poukazom
na ust. § 120 ods. 1 O. s. p., nemoţno povaţovať za postup súdu, ktorým postupom bolo
odňaté právo ţalobcu konať pred súdom.
Krajský súd v Košiciach vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: platobným
príkazom zo dňa 05. 11. 1997, LV č. X., kolaudačným rozhodnutím Obvodného úradu
ţivotného prostredia K. zo dňa 16. 12. 1992, zmluvou o zriadení záloţného práva, uzavretou
medzi Č., a. s., pobočka K. a K. I., spol. s r. o., K., zmluvou o nájme nehnuteľnosti zo dňa
01. 04. 1998, uzavretou medzi ţalobcom a K. I., spol. s r. o., K.
Odvolací súd preskúmaním postupu súdu prvého stupňa konštatuje, ţe súd prvého
stupňa posudzoval všetky dôkazy samostatne, ako aj vo vzájomných súvislostiach a ich
vyhodnotením dospel k správnemu právnemu záveru. Súd prvého stupňa správne uzavrel, ţe
v konaní nebolo preukázané vlastnícke právo k predmetu predaja kúpnej zmluvy zo dňa
25. 06. 2001, ktorého určenia neplatnosti sa ţalobca v tomto konaní domáha. Z uvedeného
dôvodu nebol v konaní preukázaný naliehavý právny záujem na takomto určení neplatnosti
kúpnej zmluvy zo dňa 25. 06. 2001, uzavretej medzi ţalovaným 1/ a 2/, keďţe sa v konaní
nepreukázala taká právna neistota ţalobcu, ktorú neistotu by bolo moţné odstrániť
navrhovaným výrokom rozsudku.
V súvislosti s nevykonaním kaţdej jednotlivej listiny dôkazu súhrnne označeného ako
„Systémová analýza sporu“, odvolací poznamenáva, ţe listiny tvoriace obsah dotknutého
materiálu, nie sú záväznými dokladmi, ktorými dokladmi sa preukazuje vlastnícke právo
k jednotlivým hnuteľným veciam, prípadne k nehnuteľnosti tvoriacej predmet napadnutej
kúpnej zmluvy. Na listiny ako súhrnná technická správa, projekt skutočného vyhotovenia
stavby, uznesenia orgánov činných v trestnom konaní, informačný katalóg ţalovaného 2/
a pod., súd prvého stupňa so zreteľom k predmetu konania ani nemohol prihliadnuť, resp.
v rámci petitu ţalobného návrhu súd nemohol prikladať uvedeným listinám právnu
relevanciu.
Zároveň súd prvého stupňa sa vzhľadom na predmet konania nemohol zaoberať ani
preukazovaním opaku záväzných údajov katastra nehnuteľností, ktorých nesprávnosti sa
ţalobca v konaní domáhal. Súd prvého stupňa pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu
ţalobcu na určení neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 25. 06. 2001 správne vychádzal z listu
vlastníctva č. X. k. ú. K., z ktorého listu je nepochybné, ţe predmetom dotknutej kúpnej
zmluvy boli nehnuteľnosti vo vlastníctve úpadcu K. I., spol. s r. o., K.. Hnuteľné veci,
tvoriace predmet kúpnej zmluvy, boli riadne zapísané v súpise správcu konkurznej podstaty,
ktorý správca následne uzavrel kúpnu zmluvu v súlade s opatrením Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 25. 06. 2001, č. k. 2K 249/98-83.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţnil so skutkovým
stavom, zisteným súdom prvého stupňa, ako aj jeho právnym záverom, ktorý bol riadne
odôvodnený v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p. s poukazom na ust. § 120 ods. 4 O. s. p.
Odvolací súd povaţuje za potrebné dodať, ţe v priebehu celého konania ţalobca
dotknuté strojno–technologické zariadenia bliţšie nešpecifikoval. Konkretizovanie týchto
zariadení ţalobca uviedol v podanom odvolaní, v ktorom odvolaní pod tieto zariadenia zaradil
protipoţiarny systém, rozvod elektrickej energie, rozvod priemyselnej vody, čističku
priemyselnej vody, rozvod stlačeného vzduchu, a pod. Dotknuté systémy a rozvody boli
uvádzané v odvolaní ako nové skutočnosti, o ktorých skutočnostiach sa súd prvého stupňa
nemohol vyjadriť. Odvolací súd sa preto nezaoberal takýmito skutočnosťami, ako ani
ostatným vyjadrením ţalobcu ohľadom vedomosti ţalovaného 2/ o prítomnosti
technologických zariadení vo vlastníctve tretej osoby, z toho dôvodu, ţe tieto skutočnosti
ţalobca uviedol aţ v odvolacom konaní bez splnenia podmienok uvedených v ust. § 205a
V časti rozhodnutia súdu prvého stupňa ohľadom trov konania, odvolací súd
konštatuje, ţe súd prvého stupňa rozhodol v tejto časti nesprávne. Predmetom sporu je určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy, uzavretej medzi ţalovaným 1/ a 2/ zo dňa 25. 06. 2001, a preto ide
o ţalobu v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. Z uvedeného dôvodu mal súd prvého stupňa odmenu
za poskytnutie právnej pomoci určiť s pouţitím ust. § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
tak, ţe základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci je jedna trinástina
výpočtového základu (jedna desatina výpočtového základu podľa § 13 ods. 6 vyhlášky č.
163/2002 Z. z.), keďţe v danom prípade nie je moţné hodnotu veci alebo práva vyjadriť
v peniazoch s poukazom na neoceniteľnosť nároku na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy.
Vychádzajúc z uvedeného, bola ţalovanému 2/ priznaná náhrada za 6 úkonov právnej pomoci
– dňa 26. 11. 2003 prevzatie zastúpenia a prvá porada s klientom po 42,52 Eur (1 281,-- Sk)
a 1x reţijný paušál po 4,25 Eur (128,-- Sk), účasť na pojednávaní na Najvyššom súde
Slovenskej republiky dňa 17. 02. 2004 po 43,19 Eur (1 301,-- Sk) a 1x reţijný paušál po 4,32
Eur (130,-- Sk) podľa § 13 ods. 6 a § 19 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 Z. z., účasť
na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 26. 01. 2005 v sume 38,34 Eur (1 155,-- Sk)
a 1x reţijný paušál po 4,98 Eur (150,-- Sk), 2x účasť na pojednávaní pred súdom prvého
stupňa v dňoch 29. 06. 2006, 19. 07. 2006 ako ¼ úkonu po 10,46 Eur (315,-- Sk), 1x účasť
na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 23. 08. 2006 po 41,82 Eur (1 260,-- Sk),
1x reţijný paušál po 4,25 Eur (128,-- Sk) a 2x reţijný paušál po 5,44 Eur (164,-- Sk),
s poukazom na ust. § 11 ods. 1, §14 ods. 4 a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., stratu
času v zmysle ust. § 20 ods. 1 vyhl. č. 163/2002 Z. z. za 8 hodín 143,92 Eur. Trovy konania
celkom vo výške 359,39 Eur. Odvolací súd ţalovanému 2/ nepriznal náhradu trov konania
za vyjadrenie k odvolaniu, nakoľko nešlo o vyjadrenie vo veci samej a vo vyjadrení sa
neuviedli ţiadne nové skutočnosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok
Krajského súdu v Košiciach vo veci samej v zmysle ust. § 219 O. s. p. potvrdil a výrok
o trovách konania zmenil podľa ust. § 220 O. s. p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1
v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. tak, ţe v odvolacom konaní úspešným ţalovaným 1/, 2/
nepriznal náhradu trov, pretoţe v odvolacom konaní ţalovaným nevznikli trovy konania
potrebné na účelné bránenie práva proti ţalobcovi, ktorý nemal v odvolacom konaní úspech.
Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 26. októbra 2011
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová