Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 400/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2020

v senáte zloženom z predsedu Martina Vernarského a sudcov Petra Straku (sudca

spravodajca) a Roberta Šorla predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť Slovenskej asociácie

producentov v audiovízii, Grösslingová 32, Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou

AK MS s. r. o., Galandova 3, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát

JUDr. Miloslav Šimkovič, pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu

podľa a podľa Listiny základných

práv a slobôd a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 12. mája 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť Slovenskej asociácie producentov v audiovízii o d m i e t a ako

zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. augusta

2020 doručená ústavná sťažnosť Slovenskej asociácie producentov v audiovízii (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie v záhlaví označených práv zaručených

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), Listinou základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“) a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“). K namietanému porušeniu označených práv malo dôjsť uznesením Krajského

súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 12. mája 2020 (ďalej len

„napadnuté rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím bol zrušený rozsudok Okresného súdu

Košice I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 5. marca 2019 (ďalej len

„rozhodnutie okresného súdu“) a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.

2. Rozhodnutím okresného súdu bola zamietnutá žaloba, ktorou sa sťažovateľka

domáhala vydania bezdôvodného obohatenia na základe Autorský

zákon v znení neskorších predpisov.

3. Sťažovateľka ústavnou sťažnosťou napáda pre ňu zdanlivo priaznivé procesné

zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Zdanlivo priaznivé preto, že krajský súd zrušil

rozhodnutie okresného súdu z dôvodu, že žalobcovi nebola doručená replika žalovaného

z 13. augusta 2019. To považoval za zásah do kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní,

a tým zároveň za naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný

sporový poriadok“). Do tohto momentu sťažovateľka napadnuté rozhodnutie akceptuje.

4. K problému vo veci. Do odôvodnenia rozhodnutia krajský súd, navyše oproti

práve uvedenému, vsunul výklad odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), g) a h)

. Tieto na prejednávané odvolanie nijak neaplikoval,

na základe nich rozhodnutie okresného súdu nezrušil a napriek tomu v bodoch 13.1 až 13.4

napadnutého rozhodnutia uvádza inštrukcie, ako má okresný súd v ďalšom konaní hodnotiť

konkrétne tvrdenia sťažovateľa, na hodnotenie ktorých dôkazov má upriamiť svoju

pozornosť a ktoré skutočnosti má pritom vziať do úvahy.

5. Sťažovateľka ústavnou sťažnosťou namieta, že vychádzajúc z viazanosti názorom

odvolacieho súdu, vo veci je dôvodný predpoklad, že okresný súd bude v pokračujúcom

konaní aplikovať nezákonné závery majúce na vec potenciálne negatívny dopad (porovnaj

). Namieta, že krajský súd šiel svojím postupom

neférovo nad rámec právomoci a že proti takému postupu sa sťažovateľka pred

všeobecnými súdmi prakticky nemá šancu brániť. V kontexte ale poukazuje na R 68/1971,

podľa ktorého pre súdy nižšej inštancie je záväzné iba to právne posúdenie, ktoré sa týka

riešenia právnej otázky, ktorá bola skutočným základom pre zrušenie pôvodného

rozhodnutia.

6. V závere ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil

porušenie jej uvedených základných práv, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil

krajskému súdu na ďalšie konanie a aby jej priznal náhradu trov konania.

II.

7. Ústavný súd je podľa nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických

osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.

8. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak.

9. Podľa ústavný súd môže

na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh

na začatie konania, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Uvedené ustanovenie dáva v záujme racionality a efektivity konania ústavnému

súdu právomoc posúdiť prijateľnosť návrhu pred tým, ako dospeje k záveru, že o návrhu

rozhodne meritórne (nálezom). Ide o špecifickú časť konania, ktorá nemá charakter konania

kontradiktórneho a keď ústavný súd môže rozhodnúť len na základe tvrdení uvedených

v ústavnej sťažnosti a obsahu napadnutých rozhodnutí priložených k ústavnej sťažnosti.

Za zjavne neopodstatnenú považuje ústavný súd takú sťažnosť, keď uplatnené námietky

(vady vytýkané rozhodnutiu) nie sú spôsobilé spochybniť jeho ústavnosť. Inými slovami,

ide o situácie, keď ústavnej sťažnosti chýba ústavnoprávna dimenzia (porovnaj napr.

, , ako aj Ústavný súd Českej republiky sp. zn. ,

, , , , dostupné

na nalus.usoud.cz).

11. Úlohou ústavného súdu je posúdiť, či je konanie pred všeobecným súdom

spravodlivé ako celok (pozri tiež rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci

Komanický proti Slovenskej republike zo 4. 6. 2002, č. 32106/96, bod 47). To je v zásade

možné až po jeho definitívnom skončení. Povinnosť chrániť základné práva totiž majú aj

všeobecné súdy a až v prípade, keď v tejto úlohe zlyhajú, môže do ich činnosti zasiahnuť

ústavný súd ().

12. Ústavný súd preto spravidla nepristupuje k prieskumu zrušujúcich rozhodnutí

odvolacích súdov a nezasahuje do prebiehajúceho, ešte neskončeného konania pred

všeobecnými súdmi (napr. uznesenia sp. zn. z 28. novembra 2018, sp. zn.

z 5. septembra 2018 alebo sp. zn. z 1. augusta 2017).

Takýto prieskum je pripustený len veľmi výnimočne, a to v situácii, keď by namietané

pochybenie zaťažilo celý ďalší proces zásadnou vadou, ktorá by už nebola reparovateľná

v ďalšom konaní (napr. nálezy sp. zn. z 3. septembra 2013 alebo sp. zn.

z 15. augusta 2018).

13. Porušenie zákona, resp. jeho nesprávny výklad nemajú automaticky za následok

porušenie práva na spravodlivý proces. Na to, aby bol konštatovaný zásah do práva

na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces, musí pochybenie súdu presahovať

intenzitu „nezákonnosti“. Musí ísť o také závažné chyby, v dôsledku ktorých už nebude

existovať garancia, že daný proces vyústi (resp. má potenciál vyústiť) do spravodlivého

usporiadania vzťahov medzi jeho stranami ().

14. Ústavný súd musí na tomto mieste prisvedčiť argumentácii v ústavnej sťažnosti,

ktorá apeluje na to, že inštrukcie odvolacieho súdu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

(bod 13.1 až 13.4) sú vecne mimo rámca vyplývajúceho z odvolacích dôvodov.

15. Aj napriek práve uvedenému sa ústavný súd rozhodol neprisvedčiť námietke

o nevyhnutnosti pripustenia napadnutej veci k hlbšiemu ústavnému prieskumu, pretože v nej

prevažuje argument o výsledkovom charaktere práva na spravodlivý proces (porovnaj

). Okrem inštrukcií krajského súdu (nad rámec procesného dôvodu na

zrušenie napadnutého rozhodnutia) je okresný súd oprávnený v ďalšom konaní vec

korigovať sám v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa čl. 15 Civilného

sporového poriadku (porovnaj , bod 20.1).

16. Na základe uvedených skutočností ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

17. V rámci obiter dicta možno ešte upresniť, že vo vzťahu k ,

resp. k čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru už ústavný súd v minulosti judikoval, že

formuláciou uvedenou v ( listiny) ústavodarca v základnom

právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu

ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného

dôvodu v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (), a preto

ich namietané porušenie bolo preskúmané spoločne.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2020

Martin Vernarský predseda senátu