Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 438/2026
PDF · 267.07 KB
No categories available
I. ÚS 438/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného Advokátska kancelária Prachová & Pobijak, s. r. o., Pribinova 20, Bratislava, proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 7Co/16/2026-168 z 26. februára 2026 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Sťažovateľ označený v záhlaví tohto rozhodnutia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 20. mája 2026 domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozhodnutím krajského súdu namietaným v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľ navrhuje zrušiť napadnuté rozhodnutie, vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov konania. Sťažovateľ zároveň navrhol aj odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.
2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ je odporcom v konaní o návrhu navrhovateľa Úradu pre vybrané hospodárske subjekty, Radlinského 37, Bratislava, vedenom na Mestskom súde Bratislava IV (ďalej len „mestský súd“) pod sp. zn. 23C/35/2025 na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
3. Návrhom doručeným mestskému súdu 16. septembra 2025 sa navrhovateľ domáhal, aby súd vydal zabezpečovacie opatrenie a zriadil záložné právo na obchodný podiel sťažovateľa v spoločnosti Pozemné stavby SC, s.r.o., Mliekarenská 1, Bratislava, IČO 43 871 437.
4. Uznesením mestského súdu č. k. 23C/35/2025-67 z 28. novembra 2025 bolo zriadené záložné právo v prospech navrhovateľa, a to na obchodný podiel sťažovateľa v spoločnosti Pozemné stavby na zabezpečenie pohľadávky vo výške 1 101 780,05 eur z titulu daňových nedoplatkov.
5. Sťažovateľ podal proti uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie.
6. Krajský súd ako súd odvolací napadnutým uznesením uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že zriadil záložné právo v prospech navrhovateľa k obchodnému podielu sťažovateľa v spoločnosti Pozemné stavby na zabezpečenie pohľadávok navrhovateľa voči dlžníkovi BENZINOL SLOVAKIA s.r.o., Mliekarenská 17, Bratislava, IČO 44 820 704, v celkovej výške 1 101 780,05 eur, a to vo vzťahu k pohľadávkam špecifikovaným vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.
7. Nariadené zabezpečovacie opatrenie súvisí s konaním vedeným na mestskom súde pod sp. zn. 56C/56/2025 o odporovacej žalobe navrhovateľa proti sťažovateľovi v postavení žalovaného.
II. Argumentácia sťažovateľa
8. Podstatou argumentácie sťažovateľa je skutočnosť, že podľa jeho názoru je napadnuté rozhodnutie arbitrárne a nepreskúmateľné.
9. Sťažovateľ uvádza, že postupom mestského súdu a krajského súdu boli porušené jeho označené práva z dôvodu rozporu s princípom legality pri aplikácii § 343 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a z dôvodu arbitrárnosti a nedostatočného zdôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu.
10. Podľa sťažovateľa základom rozporu s princípom legality je definícia pojmu dlžník. Kým gramatický výklad § 343 ods. 1 CSP striktne viaže predmet zabezpečenia k majetku dlžníka, judikatúrny posun v posledných rokoch naznačuje tendenciu k rozširujúcemu výkladu. Táto tendencia však naráža na limity ústavnosti, najmä ak sa stiera rozdiel medzi priamym dlžníkom veriteľa a treťou osobou, ktorá s pohľadávkou nemá žiaden priamy záväzkový vzťah.
11. Sťažovateľ zastáva názor, že § 343 ods. 1 CSP jasne definuje pasívnu legitimáciu. Záložné právo možno zriadiť na majetku dlžníka. Sťažovateľ však nie je dlžníkom navrhovateľa. Medzi sťažovateľom a navrhovateľom neexistuje žiaden záväzkovo-právny vzťah. Krajský súd v rámci uznesenia odvolacieho súdu konštruuje postavenie sťažovateľa ako nepriameho dlžníka. Takéto dotváranie práva contra legem je podľa sťažovateľa neprípustné.
12. Sťažovateľ ďalej namieta, že jedným z dôvodov, ktoré bránia nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia, je preto situácia, keď dlžník nie je vlastníkom veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty, na ktorej by bolo možné efektívne zriadiť záložné právo.
13. Súd sa v rámci uznesenia odvolacieho súdu pokúša o zavedenie kategórie nepriameho dlžníka. Ak zákonodarca hovorí o dlžníkovi, má na mysli subjekt, voči ktorému veriteľ disponuje osvedčenou peňažnou pohľadávkou. Súd v odôvodnení pripúšťa, že dlžníkom peňažnej pohľadávky je spoločnosť BENZINOL, zatiaľ čo záložcom je fyzická osoba – sťažovateľ. Tento rozpor súd prekonáva rozširujúcim výkladom pojmu dlžník, ktorý opiera o existenciu odporovacej žaloby.
Podľa názoru súdu je sťažovateľ nepriamym dlžníkom, keďže je povinný strpieť exekúciu na majetok, ktorý nadobudol odporovateľným právnym úkonom.
14. Sťažovateľ argumentuje tým, že úspešné odporovanie nespôsobuje zmenu v osobe dlžníka, ale relatívnu neúčinnosť úkonu proti konkrétnemu veriteľovi. Majetok naďalej zostáva vo vlastníctve tretej osoby. Extenzívny výklad § 343 CSP v neprospech tretej osoby bez explicitnej zákonnej opory predstavuje porušenie princípu legality a právnej istoty.
15. Sťažovateľ zastáva názor, že veriteľ (navrhovateľ) má k dispozícii iné, menej invazívne prostriedky ochrany, ako je napríklad poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní v katastri nehnuteľností, ktorá informuje tretie osoby o riziku odporovateľnosti, alebo neodkladné opatrenie zakazujúce ďalší prevod majetku, ktoré je na rozdiel od zabezpečovacieho opatrenia proti tretím osobám prípustné. Takýto intenzívny zásah v prospech veriteľa, ktorý ešte ani neuspel v meritórnom spore o odporovacej žalobe, je neprijateľný. Samotná existencia odporovacej žaloby tento nedostatok nenahrádza, keďže výsledkom odporovacieho konania nie je uloženie povinnosti sťažovateľovi zaplatiť daňový nedoplatok, ale iba určenie neúčinnosti prevodu obchodného podielu.
16. Podľa sťažovateľa súd nevysvetlil logickú a právnu nadväznosť medzi daňovým dlhom spoločnosti BENZINOL a obchodným podielom sťažovateľa.
17. Sťažovateľ ďalej namieta, že v čase, keď realizoval úkony súvisiace s obchodným podielom, neexistoval žiaden účinný zákaz nakladania s majetkom, pretože rozhodnutie správcu dane nadobúda účinky proti subjektu až doručením. Vyvodzovať nerešpektovanie zákazu z úkonov, ktoré časovo predchádzali doručeniu rozhodnutia, je v rozpore s princípom právnej istoty a materiálnou publicitou obchodného registra.
18. Podľa sťažovateľa nebola riadne osvedčená ani existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Súd ignoroval fakt, že kroky sťažovateľa časovo predchádzali doručeniu rozhodnutia o zriadení záložného práva. Zvýšenie základného imania o 350 000 eur priamo posilňuje ekonomickú bonitu majetku, a teda objektívne nemôže predstavovať marenie vymožiteľnosti pohľadávky.
19. V súvislosti s námietkou o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia sťažovateľ uviedol, že krajský súd odpovedá na odvolacie námietky sťažovateľa iba formálne, pričom sa vôbec nevysporiadal s kľúčovou námietkou absencie hmotnoprávneho vzťahu medzi sťažovateľom a navrhovateľom.
20. Odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia sťažovateľ zdôvodnil tým, že uznesenie odvolacieho súdu vykazuje znaky zjavnej neproporcionality. Navrhovateľ mal k dispozícii inštitúty, ktoré pri nižšej intenzite zásahu do práv sťažovateľa poskytujú dostatočnú ochranu jeho právam. Sťažovateľ zastáva názor, že výkon napadnutého rozhodnutia by pre neho znamenal značnú a nenahraditeľnú ujmu. Intenzívny zásah do jeho majetkových práv v prospech navrhovateľa, ktorý dosiaľ nebol úspešný v meritórnom spore o odporovacej žalobe, spôsobuje sťažovateľovi v aktuálnom čase neodstrániteľné hospodárske následky. Odklad vykonateľnosti nie je v rozpore so žiadnym dôležitým verejným záujmom a je nevyhnutný na zamedzenie stavu, keď by prípadné neskoršie vyhovenie ústavnej sťažnosti stratilo svoj reálny význam.
III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
21. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva vlastniť majetok a práva pokojne užívať majetok (čl. 20 ods. 1 ústavy, čl. 1 dodatkového protokolu), základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) napadnutým uznesením krajského súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvej inštancie vo veci nariadeného zabezpečovacieho opatrenia.
22. Z podstaty sťažnostnej argumentácie vyplýva subjektívna nespokojnosť sťažovateľa s nariadením zabezpečovacieho opatrenia, ktorým dochádza k obmedzeniu jeho práva k obchodnému podielu, pričom tento obchodný podiel nie je majetkom dlžníka, ktorým je spoločnosť BENZINOL.
23. Ústavný súd opakovane judikoval, že posúdenie podmienok na nariadenie neodkladného (a rovnako aj zabezpečovacieho) opatrenia je vecou všeobecných súdov. Ústavný súd preto posudzuje problematiku neodkladných/zabezpečovacích opatrení zásadne iba v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o nariadení takéhoto opatrenia alebo o zamietnutí návrhu na jeho vydanie pristupuje len za celkom výnimočných okolností. Do rozhodnutí všeobecných súdov v takých prípadoch môže zasiahnuť iba za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu (m. m. I. ÚS 19/2020, II. ÚS 407/2020).
24. Bez ohľadu na uvedené ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že aj v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musia byť rešpektované minimálne požiadavky, ktoré tvoria podstatu základného práva na súdnu ochranu. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť primeraným spôsobom odôvodnené.
25. Ústavný súd uvádza, že nie je opravnou inštanciou všeobecných súdov (I. ÚS 31/05). Skutkový stav a právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by prijaté právne závery boli so zreteľom na skutkový stav arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neudržateľné (podobne aj IV. ÚS 43/04).
26. Ústavný súd k vzťahu medzi čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už judikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).
27. Ústavný súd teda skúmal, či sa krajský súd odchýlil od prípustného výkladu aplikovaných právnych noriem, a pristúpil k preskúmaniu zlučiteľnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu s ústavou, dohovorom a dodatkovým protokolom.
28. Ústavný súd z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených zistil, že sťažovateľ ako konateľ spoločnosti BENZINOL podpísal odstúpenie od zmluvy z 10. apríla 2025, pričom podpis na uvedenom dokumente bol notársky osvedčený až 9. mája 2025. Uvedený dokument bol prevzatý
spoločnosťou BENZINOL zastúpenou jej konateľom (sťažovateľom) 9. mája 2025, t. j. po tom, ako bolo 7. mája 2025 navrhovateľom vydané rozhodnutie o zriadení záložného práva k súboru iných majetkových hodnôt daňového dlžníka spoločnosti BENZINOL v spoločnosti Pozemné stavby (doručené spoločnosti BENZINOL 22. mája 2025). Sťažovateľ ako konateľ spoločnosti BENZINOL nerešpektoval rozhodnutie o zriadení záložného práva zo strany navrhovateľa na obchodný podiel spoločnosti BENZINOL v spoločnosti Pozemné stavby a zákaz nakladať s predmetom záložného práva v zmysle § 81 ods. 2 daňového poriadku a následne na základe zmluvy o spätnom prevode obchodného podielu z 12. júna 2025 previedol obchodný podiel v spoločnosti Pozemné stavby na svoju osobu. Následne sa sťažovateľ obrátil na Mestský súd Bratislava III, ktorý v obchodnom registri zapísal zmeny s účinnosťou od 18. júna 2025, tzn. Že až od tohto dátumu sa stal sťažovateľ spoločníkom v spoločnosti Pozemné stavby. Mestský súd považoval za zjavné, že sťažovateľ vykonával kroky smerujúce k zmareniu vymožiteľnosti pohľadávky navrhovateľa z titulu daňových nedoplatkov, pričom na jeho konanie poukazoval aj spoločník v spoločnosti Pozemné stavby v liste z 25. augusta 2025. Z obsahu predložených listinných dôkazov súd zastával názor, že navrhovateľ v konaní osvedčil danosť nároku, t. j. existenciu pohľadávky z titulu daňových nedoplatkov voči spoločnosti BENZINOL, a za osvedčenú považoval aj skutočnosť, že sťažovateľ vykonal úkony smerujúce k prevodu obchodného podielu zo spoločnosti BENZINOL na seba ako fyzickú osobu, čo je predmetom konania o odporovacej žalobe na mestskom súde pod sp. zn. 56C 56/2025. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že je dôvodné nariadiť zabezpečovacie opatrenie a zriadiť záložné právo na obchodný podiel sťažovateľa v spoločnosti Pozemné stavby.
29. Krajský súd v súvislosti s námietkou sťažovateľa, že na jeho majetok nemožno zriadiť záložné právo, keďže nie je priamym dlžníkom navrhovateľa, v napadnutom rozhodnutí uviedol (body 19, 20 odôvodnenia), že pri výklade § 343 ods. 1 CSP je potrebné vychádzať z nálezu ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 118/2023, v ktorom nevylúčil taký výklad § 343 ods. 1 CSP, ktorý predpokladá nariadenie zabezpečovacieho opatrenia proti tretej osobe (m. m. II. ÚS 43/2018 a II. ÚS 546/2018), a to s prihliadnutím na osobitosti (jednotlivé okolnosti) každej preskúmavanej veci (najmä existencie právnych vzťahov medzi sporovými stranami, ako aj tretími osobami či dlžníkom). V prejednávanej veci je nesporným, že navrhovateľ podal proti sťažovateľovi odporovaciu žalobu podľa § 42a Občianskeho zákonníka, ktorou odporuje prevodu obchodného podielu zo spoločnosti BENZINOL na sťažovateľa. V kontexte odporovacej žaloby zákon používa pojem dlžník v súvislosti s označením osoby, voči ktorej má veriteľ (uplatňujúci právo právnemu úkonu odporovať) pohľadávku (§ 42a ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka). Súdna prax sa ustálila na tom, že účinkom úspešného odporovania právnemu úkonu nie je zmena v osobe priameho dlžníka, ale na jednej strane právo úspešného veriteľa požadovať uspokojenie svojej pohľadávky aj z dotknutého majetku a na strane druhej povinnosť tejto tretej osoby strpieť exekvovanie tohto majetku v exekučnom konaní vedenom oprávneným (úspešne odporujúci veriteľ) proti povinnému (priamy dlžník, ktorý dotknutý majetok scudzil; II. ÚS 153/2020). Právoplatný rozsudok v odporovom konaní sa vzťahuje na konkrétny exekvovateľný majetok, a nie na osobu žalovaného (§ 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorý sa v dôsledku procesného úspechu žalobcu nemôže dostať do procesnej pozície povinného v exekúcii. Proti tejto osobe sa právne účinky úspešného odporu prejavia v tom zmysle, že v rámci exekučného konania proti dlžníkovi je povinná strpieť
vedenie exekúcie (speňaženie) na predmet plnenia z odporovaného právneho úkonu, ktorého bola popri dlžníkovi účastníkom (IV. ÚS 575/2020).
30. Krajský súd ďalej konštatoval (body 21, 22 odôvodnenia), že v judikatúre týkajúcej sa odporovateľných právnych úkonov sa osoba, ktorá je povinná veriteľovi plniť na jeho pohľadávku, označuje bežne pojmom priamy dlžník. Zjavným účelom je vystihnúť stav, keď jedine tento dlžník má povinnosť voči veriteľovi niečo dať alebo konať – najčastejšie zaplatiť peňažnú pohľadávku. Judikatúra je však jednotná aj v tom, že osoba, ktorá mala z odporovateľného úkonu prospech, je povinná strpieť speňaženie majetku, ktorý z odporovateľného úkonu získala. Podľa názoru odvolacieho súdu by preto bolo možné túto osobu označiť za nepriameho dlžníka veriteľa. V každom prípade jej postavenie sa len málo líši od postavenia záložcu, ktorý poskytol svoj majetok na zabezpečenie pohľadávky veriteľa voči záložnému dlžníkovi. Nie je ďaleko ani od postavenia ručiteľa, ktorý zodpovedá za splnenie dlhu dlžníka takisto svojím majetkom. Tieto osoby sú vo väčšej či menšej miere povinné poskytnúť svoj majetok na účely splnenia dlhu (priameho) dlžníka, ak ho dlžník neplní včas. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je ochrana pohľadávky veriteľa prostriedkami procesného práva. Zužujúci výklad pojmu dlžník obsiahnutého v § 343 ods. 1 CSP, ktorý nezahŕňa osobu, ktorá je povinná v exekúcii strpieť speňaženie svojho majetku na účely splnenia dlhu priameho dlžníka, nie je v súlade s týmto účelom. V konečnom dôsledku vytvára bez zmysluplného odôvodnenia dve kategórie veriteľov: v tej prvej má veriteľ šťastie jednak v tom, že dlžník nepreviedol svoj exekvovateľný majetok na tretiu osobu, ale aj v tom, že môže žalovať na plnenie priamo dlžníka a dosiahnuť nariadenie zabezpečovacieho opatrenia priamo na jeho majetok, a v tej druhej má veriteľ smolu nielen v tom, že dlžník previedol svoj majetok a musí okrem žaloby na plnenie podávať ďalšiu žalobu (odporovaciu), ale aj v tom, že v dôsledku toho prevodu majetku na tretiu osobu bude zabezpečovacie opatrenie vylúčené ipso facto nielen proti dlžníkovi (ktorý už majetkom nedisponuje), ale ipso iure aj proti osobe, na ktorú dlžník tento majetok previedol, lebo táto nemôže byť tiež dlžníkom.
31. Krajský súd v napadnutom rozhodnutí uzavrel (bod 25 odôvodnenia), že § 343 ods. 1 CSP treba vykladať v tom zmysle, že pojem dlžník zahŕňa aj toho, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. V danom prípade medzi priamym dlžníkom (spoločnosť BENZINOL) a sťažovateľom v postavení bývalého konateľa spoločnosti BENZINOL (od 11. mája 2023 do 12. septembra 2025), ako i bývalého spoločníka BENZINOL (do 21. apríla 2017), ktorý bol a aktuálne aj je konateľom spoločnosti Pozemné stavby, existuje podstatné osobné a majetkové prepojenie, a preto sa javí, že právne úkony, ktorým navrhovateľ v konaní vedenom pod sp. zn. 56C/56/2025 odporuje (prevod obchodného podielu spoločnosti BENZINOL na sťažovateľa), vykazujú znaky koordinácie s cieľom ukrátiť uspokojenie pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi spoločnosti BENZINOL. Nemožno opomenúť, že k spätnému prevodu obchodného podielu, ktorému navrhovateľ odporuje, došlo na základe zmluvy o spätnom prevode obchodného podielu medzi spoločnosťou BENZINOL a sťažovateľom ako kvalifikovanou osobou podľa § 42a ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, takže ich úmysel ukrátiť navrhovateľa sa predpokladá.
32. Ústavný súd v súlade s ustálenou judikatúrou, podľa ktorej odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (m. m. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09), pretože z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, sa oboznámil aj s rozhodnutím súdu prvej inštancie.
33. Z uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie považoval za hodnoverne osvedčenú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, keďže súd vychádzal zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré sťažovateľ nepoprel, takže ich treba považovať na účely konania o zabezpečovacom opatrení za hodnoverne osvedčené, teda uplatňovaný nárok je dôvodný a trvá. Nárokom, ktorému sa má poskytnúť ochrana zabezpečovacím opatrením, sú v tomto prípade peňažné pohľadávky navrhovateľa – daňové nedoplatky voči dlžníkovi spoločnosti BENZINOL v celkovej výške 1 101 780,05 eur presne špecifikované v rozhodnutí navrhovateľa č. 101752981/2025 zo 7. mája 2025 (bod 17 odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie).
34. Súd prvej inštancie uzavrel, že čo sa týka obavy z ohrozenia exekúcie, navrhovateľ osvedčil, že sťažovateľ vykonáva úkony smerujúce k tomu, aby pohľadávky navrhovateľa neboli uspokojené. Rozširujúci výklad oboch pojmov § 343 ods. 1 CSP je o to viac namieste, keď medzi priamym a nepriamym dlžníkom existujú úzke väzby. Pokiaľ sťažovateľ dôvodil tým, že spoločnosť Pozemné stavby nemala vedomosť o rozhodnutí navrhovateľa vo vzťahu k spoločnosti BENZINOL, je nutné zdôrazniť, že zabezpečovacie opatrenie sa týka fyzickej osoby – sťažovateľa, nie spoločnosti Pozemné stavby, pričom sťažovateľ bol v rozhodnom období v postavení konateľa spoločnosti BENZINOL (od 11. mája 2023 do 12. septembra 2025), ako i v postavení konateľa spoločnosti Pozemné stavby, čo navodzuje záver o objektívnej možnosti mať vedomosť o rozhodnutí navrhovateľa (bod 22 odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie).
35. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania tejto ústavnej sťažnosti preskúmal obsah napadnutého uznesenia krajského súdu, oboznámil sa aj s uznesením súdu prvej inštancie a nezistil žiadnu pochybnosť o ústavnej konformite napadnutého uznesenia krajského súdu.
36. Podľa názoru ústavného súdu sa krajský súd náležite vysporiadal s osvedčením splnenia predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a svoje úvahy v tomto smere aj primeraným spôsobom odôvodnil. Ústavný súd konštatuje, že záver krajského súdu, podľa ktorého sú predpoklady nariadenia zabezpečovacieho opatrenia splnené, je ústavne udržateľný. Takto nariadeným zabezpečovacím opatrením zároveň nedochádza k výraznému zásahu do práv sťažovateľa, pretože predmetom zabezpečenia sú pohľadávky navrhovateľa v celkovej výške 1 101 780, 05 eur, čo vo vzťahu k vkladu sťažovateľa v spoločnosti Pozemné stavby, ktorý je zapísaný v obchodnom registri vo výške 35 750 eur, nemožno považovať za neprimerané.
37. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v danom prípade nezakladá ústavnú neudržateľnosť, keďže k záveru o splnení predpokladov na jeho nariadenie dospel konajúci súd po dôslednom vyhodnotení jednotlivých dôkazov, ktoré následne nachádzajú svoje vyjadrenie v odôvodnení rozhodnutia.
38. Podľa názoru ústavného súdu krajský súd rozhodol vo veci nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v intenciách právnych predpisov spôsobom, ktorý nesignalizuje žiaden závažný exces a ani zásah do označených práv sťažovateľa. Odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu ústavný súd považuje za dostatočné a ústavné konformné, a teda nevyžadujúce uplatnenie jeho kasačnej právomoci (obdobne III. ÚS 153/2023).
39. Na tomto mieste ústavný súd dáva do pozornosti, že jeho úlohou nie je perfekcionisticky „prerábať“ konanie pred všeobecnými súdmi, a to aj v prípade výhrad k nimi urobeným čiastkovým procesným úkonom. Úlohou ústavného súdu je ochraňovať ústavnosť (nie „obyčajnú“ zákonnosť)
konania pred všeobecnými súdmi. Porušenie zákona, resp. jeho nesprávny výklad nemajú automaticky za následok porušenie práva na spravodlivý proces. Na to, aby bol konštatovaný zásah do práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces, musí pochybenie súdu presahovať intenzitu nezákonnosti. Musí ísť o také závažné chyby, v dôsledku ktorých už nebude existovať garancia, že daný proces vyústi (resp. má potenciál vyústiť) do spravodlivého usporiadania vzťahov medzi jeho stranami (m. m. IV. ÚS 79/2020, III. ÚS 400/2020, I. ÚS 281/2023, I. ÚS 303/2023, II. ÚS 563/2023).
40. Sťažovateľom uplatnené námietky sú nedôvodné a nesignalizujú takú priamu príčinnú súvislosť s možným porušením základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, na základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol vysloviť ich porušenie.
41. Vychádzajúc z uvedeného, pri predbežnom prerokovaní ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. júla 2026
Miroslav Duriš predseda senátu