Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 350/09

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. októbra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť D. Č. ml., M., zastúpeného advokátom JUDr. M. K., M., vo

veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v

Košiciach sp. zn. z 25. júna 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť D. Č. ml. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. septembra

2009 doručená sťažnosť D. Č. ml., M. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. M. K., M., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp.

zn. z 25. júna 2009.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v postavení žalovaného bol

rozsudkom Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) č. k. -222

zo14. júna 2005 zaviazaný zaplatiť žalobkyni – V., a. s. (ďalej len „žalobkyňa“), sumu

13 220 Sk s príslušenstvom. V prevyšujúcej časti okresný súd žalobu zamietol a účastníkom

konania nepriznal právo na náhradu trov konania. Proti výroku označeného rozsudku,

ktorým okresný súd vyhovel žalobe, podal sťažovateľ odvolanie. Krajský súd rozsudkom

sp. zn. z 25. júna 2009 rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil

a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

Sťažovateľ zastáva názor, že krajský súd neodôvodnil dostatočným spôsobom

napadnuté rozhodnutie, keďže sa nevysporiadal s námietkou sťažovateľa týkajúcou sa

chybného, resp. nefunkčného vodomeru, keďže prostredníctvom neho „... vykonaný

prepočet spotreby vody bol podkladom pre vystavenie faktúry na úhradu, a všeobecný súd

tuto sumu priznal žalobcovi...“.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné práva D. Č. ml. podľa ) na

súdnu ochranu, ako aj jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 na spravodlivé súdne konanie

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli rozsudkom KS KE

zo dňa 25. 6. 2009 porušené.

2. Zrušuje Rozsudok KS KE zo dňa 25. 6. 2009 a vracia vec na ďalšie

konanie.

3. Krajský súd v Košiciach je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania

pre JUDr. M. K. v celkovej sume 292,38 € (dvestodeväťesiatdva eur) do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený...

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za

zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež

napr. , ).

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že ústavný súd nie je zásadne

oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri

výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či

v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké

skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného

súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie

s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách

(, mutatis mutandis , , , atď.).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia

všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného

súdu môžu byť teda predmetom kontroly vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , atď.).

Sťažovateľ tvrdí, že rozsudok krajského súdu sp. zn. z 25. júna 2009

nie je dostatočne odôvodnený, keďže krajský súd sa nevysporiadal s jeho námietkou

týkajúcou sa chybného, resp. nefunkčného vodomeru, prostredníctvom ktorého sa vykonal

prepočet spotreby vody v súvislosti s vystavením faktúr na úhradu, pričom „všeobecný súd

tuto sumu priznal žalobcovi....“.

Zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 22. mája 2002 bol sťažovateľ zaviazaný zaplatiť žalobkyni sumu

41 899,50 Sk s príslušenstvom a trovy konania v sume 1 672 Sk. Na základe odvolania

sťažovateľa krajský súd uznesením č. k. -143 z 22. mája 2003 rozsudok

okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd vo veci opätovne

rozhodol rozsudkom č. k. -222 zo 14. júna 2005.

Skutkové a právne závery, na základe ktorých okresný súd vo veci opätovne

rozhodol, sú zhrnuté v odôvodnení sťažovateľom namietaného rozsudku krajského súdu

sp. zn. z 25. júna 2009. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že okresný

súd „... vyhodnotil aj obranu žalovaného, podľa ktorej spochybňoval funkčnosť meracieho

zariadenia vodomeru a s tým spojeného neoprávneného fakturovaného množstva dodanej

vody a to tak, že žalovaný nepredložil žiadny hodnoverný dôkaz, ktorým by preukázal, že

žiadal o výmenu vodomeru a preverenie správnosti meracieho systému na pôvodnom

vodomere, ktorý zaznamenal zistené množstvo dodanej vody s tým, že mesiac január 1998

bol zároveň aj posledným mesiacom predmetného fakturovaného obdobia a vtedy nebola

zistená žiadna závada na meracom zariadení, čo nepochybne vyplynulo z výpovede svedka

Ing. K.

Neskúmal okolnosti hláseného neoprávneného zásahu cudzej osoby do vodomernej

šachty prípadne vodomeru v mesiaci apríl 1998, keďže tento termín nemal časový súvis

s fakturačným obdobím...

... Následne poukázal na dôvody zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, ktorým

odvolací súd poukázal na správnosť zistení prvostupňového súdu s následným

nezohľadnením námietok žalovaného o uzavretí zmluvy v tiesni, resp. pod nátlakom, ako aj

na správne závery súdu prvého stupňa ohľadne funkčnosti vodomeru počas fakturovaného

obdobia, ako aj na závery odvolacieho súdu, podľa ktorého námietky žalovaného o tom, že

vodomer sa mal meniť každých 5 rokov sú irelevantné s poukazom na dobu povinného

overovania a kalibrácie, ktorá bola stanovená platnou právnou úpravou na obdobie šiestich

rokov ako aj na správnosť záverov súdu prvého stupňa ohľadne hláseného neoprávneného

zásahu cudzej osoby do vodomernej šachty, prípadne vodomeru v mesiaci apríl 1998, keďže

tieto nemajú súvis s fakturovaným obdobím, nakoľko podľa karty odberateľa bol odčítaný

stav vodomeru 18. 1. 1998 a porucha vodomeru bola namietaná v apríli 1998. Preto ani

nedoplnil dokazovanie v zmysle návrhov žalovaného ohľadne posudzovania funkčnosti

vodomeru po jeho demontáži a to v súlade so závermi uznesenia odvolacieho súdu.“.

Krajský súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci náležité dokazovanie

v zmysle úpravy (pokynu) danej mu prostredníctvom zrušujúceho uznesenia odvolacieho

súdu č. k. -143 z 22. mája 2003 a výsledky doteraz vykonaného, ako aj

doplneného dokazovania kvalifikovane vyhodnotil vo vzťahu k uplatnenému nároku

a vo veci správne rozhodol. Krajský súd uviedol, že „Správne, výstižné a presvedčivé sú aj

dôvody jeho rozhodnutia v ktorých sa v podstate vysporiadal aj so všetkými odvolacími

námietkami žalovaného a to v spojení s dôvodmi zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu

č. k. -143 na ktoré v celom rozsahu poukazuje aj odvolací súd.

K odvolacím námietkam žalovaného sa vzhľadom k vyššie uvedenému, ako aj obsahu

zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu z roku 2003 a obsahu spisu žiada uviesť, že sú

skutkovo aj právne bezvýznamné.“.

Z citovaného rozsudku krajského súdu sp. zn. z 25. júna 2009, ako aj

zo zrušujúceho uznesenia krajského súdu sp. zn. z 22. mája 2003, ktoré si

ústavný súd zabezpečil z dôvodu predbežného prerokovania sťažnosti, vyplýva, že

námietkami sťažovateľa týkajúcimi sa funkčnosti vodomeru, resp. vodomernej šachty sa

krajský súd zaoberal už v zrušujúcom uznesení z roku 2003. Podľa názoru ústavného súdu

bolo preto postačujúce, keď v odôvodnení sťažnosťou napadnutého rozsudku krajský súd

poukázal na obsah zrušujúceho uznesenia krajského súdu sp. zn. z 22. mája

2003, ako aj na postup okresného súdu v ďalšom konaní smerujúci k odstráneniu

nedostatkov odvolacím súdom zrušeného rozsudku z 22. mája 2002. Navyše,

z dokumentácie, ktorú si ústavný súd zabezpečil, vyplynulo, že dôvody, pre ktoré krajský

súd v roku 2003 zrušil rozsudok okresného súdu z 22. mája 2002, sa netýkali funkčnosti

vodomeru (úlohou súdu prvého stupňa, ako to vyplýva zo zrušujúceho uznesenia krajského

súdu, bolo po vrátení veci na ďalšie konanie doplneným dokazovaním zistiť, či v čase

uzatvárania zmluvy so žalobkyňou sťažovateľ „... nebol podnikateľom s predmetom

činnosti prenajímanie nehnuteľností pod ktoré by bolo možné subsumovať aj prenajímanie

vyššie uvedených chatiek pre ktoré bola dojednaná cena vodného stočného“. Ústavný súd

v tejto súvislosti poukázal aj na svoj právny názor uplatňovaný v jeho doterajšej judikatúre,

podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno

posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu

konania tvoria jeden celok (, , ), a zdôraznil, že

tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí

všeobecných súdov (tak prvostupňového, ako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu

príslušného súdneho konania.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosťou

napadnutý rozsudok krajského súdu vzhľadom na neopodstatnenosť námietky uplatnenej

sťažovateľom nesignalizuje takú príčinnú súvislosť so základným právom sťažovateľa

podľa a jeho právom podľa dohovoru, ktorá by po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie umožňovala dospieť k záveru o porušení týchto práv. Keďže

napadnutý rozsudok krajského súdu je podľa názoru ústavného súdu z ústavného hľadiska

akceptovateľný a udržateľný, ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti rozhodol

podľa o jej odmietnutí z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. októbra 2009