Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 58/98

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dňa 13. januára

1999 v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ľubomíra Dobríka a sudcov JUDr. Júliusa

Černáka a JUDr. Jána Drgonca vo veci podnetu , bytom

zastúpeného JUDr. Jurajom Kovalom,

advokátom, Banská Bystrica, Komenského 3, o porušení

Slovenskej republiky a čl. 8 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd uznesením

Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru Slovenskej republiky v Rimavskej

Sobote z 31. júla 1998 sp. zn. ČVS: OÚV-307/02-RS-1998 a uznesením prokurátora

Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote sp. zn. zo 17. augusta 1998 takto

rozhodol:

Právo priznané Slovenskej

republiky a čl. 8 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd porušené n e b o l o .

O d ô v o d n e n i e

Podnecovateľ podnetom z 24. septembra 1998 domáha sa na

ústavnom súde preskúmania uznesenia Okresného úradu vyšetrovania Policajného

zboru Slovenskej republiky v Rimavskej Sobote z 31. júla 1998 sp. zn.

ČVS: OÚV-307/02-RS-1998 a uznesenia prokurátora Okresnej prokuratúry

v Rimavskej Sobote zo 17. augusta 1998 sp. zn. a žiada vyniesť rozhodnutie

tohto znenia: „Vznesením obvinenia podnecovateľovi na základe uznesenia Okresného

úradu vyšetrovania PZ SR v Rimavskej Sobote z 31. júla 1998 ČVS: OÚV-307/02-

RS-1998 a uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote JUDr.

Milana Marka zo 17. augusta -10 bolo porušené ústavné právo

podnecovateľa uvedené v článku 8 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a v článku

17 ods. 2 SR, aby nikto nebol stíhaný inak ako z dôvodu a spôsobom, ktorý

ustanovuje zákon.“

Podnecovateľ s poukazom na citované články Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „Listiny“) a , ako aj s poukazom na

ustanovenia a , vyslovuje názor, že trestné

stíhanie bolo proti nemu začaté spôsobom, ktorý sa prieči , keďže

uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia je z hľadiska jeho konštrukcie

nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Z obsahu tohto uznesenia nie je jasné, ktoré

skutky vyšetrovateľ podraďuje pod ktorú skutkovú podstatu trestného činu uvedenú

v osobitnej časti a nie je ani zrejmé, kto je poškodeným. Napadnuté

uznesenie o vznesení obvinenia neobsahuje predpísané zákonné náležitosti uvedené

v , a preto ho nemožno považovať za zákonné

vznesenie obvinenia v zmysle . Ďalej sa nedá posúdiť,

či bola naplnená objektívna stránka trestných činov a chýba špecifikácia subjektívnej

stránky jednotlivého trestného činu.

Podnecovateľ vo svojom podnete ďalej uviedol, že Okresný úrad vyšetrovania

PZ SR v Rimavskej Sobote uznesením ČVS: OÚV -1998 zo dňa 31. júla

1998 vzniesol proti nemu podľa obvinenie za trestné

činy neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 249a ods. 3

, krádeže podľa , a podvodu podľa

, . V uznesení sa ďalej uvádza, že zistené

skutočnosti nasvedčujú tomu, že boli spáchané tieto trestné činy a je dostatočne

odôvodnený záver, že svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkových

podstát vyššie uvedených trestných činov.

Proti tomuto uzneseniu prostredníctvom svojho advokáta JUDr. Miroslava

Abelovského v zákonom stanovenej lehote podal dňa 11. augusta 1998 sťažnosť na

Okresný úrad vyšetrovania PZ SR v Rimavskej Sobote.

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote JUDr. Milan Marko

uznesením č. -10 zo 17. augusta 1998 jeho sťažnosť zamietol ako

neodôvodnenú.

Podnecovateľ v podnete tvrdil, že napadnutými uzneseniami bolo voči nemu

protiprávne a protiústavne začaté trestné stíhanie a pokračuje sa v ňom naďalej

v rozpore s a . Poukazuje v tejto spojitosti na

„Listiny“, podľa ktorého nemožno nikoho stíhať inak než z dôvodov a spôsobom,

ktorý ustanoví zákon. Tiež cituje , ktorý tak isto podľa jeho názoru

orgány činné v trestnom konaní v jeho prípade porušili. V texte tohto článku sa

uvádza, že nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť osobnej slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. A napokon cituje aj § 2 ods. 1 Trestného

poriadku ( v znení neskorších predpisov) rovnako upravujúci

túto problematiku.

Ústavný súd Slovenskej republiky si vyžiadal písomné vyjadrenie k obsahu

podnetu od Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru SR v Rimavskej Sobote

i od Okresného prokurátora v Rimavskej Sobote, od orgánov priamo dotknutých týmto

podnetom. Vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, napadnutými uzneseniami

a sťažnosťou, ktorú vypracoval v zastúpení podnecovateľa jeho advokát JUDr.

Miroslav Abelovský, smerujúcej proti uzneseniu vyšetrovateľa Okresného úradu

vyšetrovania Policajného zboru SR v Rimavskej Sobote z 31. júla 1998 sp. zn. ČVS:

OÚV-307/02-RS-1998, doručenú na prokuratúru 11. augusta 1998.

Z týchto dôkazných prostriedkov ústavný súd zistil, že proti podnecovateľovi

vzniesol obvinenie a začal trestné stíhanie vyšetrovateľ Okresného úradu vyšetrovania

PZ SR v Rimavskej Sobote uznesením z 31. júla 1998 sp. zn. ČVS: OÚV-307/02-RS-

1998 pre trestné činy neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla,

krádeže, podvodu a sprenevery.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť v zastúpení podnecovateľa advokát

JUDr. Abelovský. Okresný prokurátor v Rimavskej Sobote sťažnosti nevyhovel

a medzičasom už aj podal pod sp. zn. z 9. novembra 1998 na podnecovateľa

obžalobu. Okresný prokurátor v Rimavskej Sobote a riaditeľ Okresného úradu

vyšetrovania v Rimavskej Sobote sa písomne vyjadrili k podnetu podnecovateľa

(16. novembra 1998 a 18. novembra 1998). V podstate uviedli, že napadnutými

uzneseniami neboli porušené podnecovateľove ústavné práva alebo práva zakotvené

v “Listine“. Riaditeľ okresného úradu vyšetrovania sa vyjadril tak, že nezistil také

pochybenie u vyšetrovateľa, na základe ktorého by bolo jeho povinnosťou upozorniť

na tieto skutočnosti dozorujúceho prokurátora.

Ústavný súd Slovenskej republiky je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti (čl. 124). Ústavnosť sa v socialistickej právnej teórii a praxi vysvetľovala

ako forma prejavu zákonnosti. V skutočnosti vzťah ústavnosti a zákonnosti je

hierarchický. Zákonnosť sa odvodzuje z princípov ústavnosti a musí byť s nimi

v súlade. Preto v záujme ochrany ústavnosti aj namietnuté porušenie zákona môže byť

predmetom konania o prijatom podnete, ak sa splnia podmienky významné pre

ochranu ústavnosti. Ústavný súd v konaniach o podnetoch opakovane rozhodol, že nie

je treťou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva. Preto ústavný súd

nepreskúmava námietky porušenia tých práv, ktoré sa fyzickým a právnickým osobám

ustanovujú , , Trestným

zákonom, alebo ktorýmkoľvek ďalším právnym predpisom so

silou zákona, ak namietnuté porušenie práva nemôže znamenať porušenie základného

práva alebo slobody zaručenej alebo medzinárodným dohovorom o ľudských

právach a základných slobodách podľa alebo .

Predkladateľ podnetu namietol porušenie Slovenskej

republiky a ústavného , ktorým sa uvádza Listina

základných práv a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej

a Slovenskej Federatívnej Republiky z dôvodu porušenia zákona, ktorý ustanovuje

dôvody a spôsob trestného stíhania a pozbavenia slobody v trestnom konaní.

Namietnuté porušenie práva predstavuje potenciálne porušenie ústavnosti. Preto

ústavný súd prijal podnet na konanie.

Predkladateľ podnetu namietol porušenie svojich práv konaním orgánov

činných v trestnom konaní. Ak sa tieto orgány pri svojej rozhodovacej činnosti

dopustili porušenia zákona, nápravu je oprávnený vykonať v prípade vyšetrovateľa

Policajného zboru dozorujúci prokurátor a v prípade prokurátora všeobecný súd,

predovšetkým pri predbežnom prerokovaní obžaloby podľa ustanovenia § 181 a nasl.

. dáva dostatok možností vyvrátiť tvrdenie

o obžalobe. Orgány činné v trestnom konaní sa riadia základnými zásadami taxatívne

vymenovanými v . Treba zvlášť poukázať na ods. 5 citovaného

ustanovenia, podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol

zistený skutočný stav veci a pri svojom rozhodovaní z neho vychádzali. Objasňujú

s rovnakou starostlivosťou okolnosti svedčiace proti obvinenému i okolnosti, ktoré

svedčia v jeho prospech a vykonávajú v oboch smeroch dôkazy, nečakajúc na návrh

strán.

Podľa ďalšej zásady (§ 2 ods. 6) orgány činné v trestnom konaní hodnotia

dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení

všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne. K zásade uvedenej v § 2 ods. 1

, podľa ktorého nemôže nikto byť stíhaný a obvinený inak, než zo

zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon, treba dodať len toľko,

že je vlastne obsahovo totožný s , prípadne s „Listiny“. Ak sa

v spojitosti s porušovaním ustanovenia poukazuje aj na

ustanovenie a následne aj na porušovanie základných

práv a slobôd zaručených a „Listinou“, ústavný súd má postavenie súdneho

orgánu len subsidiárne. Predovšetkým občan musí využiť právne prostriedky na svoju

ochranu, ktoré mu dáva a až potom, ak by orgány činné v trestnom

konaní porušili jeho ústavné práva (II. hlava ), bolo by namieste požiadať o túto

ochranu ústavný súd.

Ústavný súd nemá právomoc vstupovať do meritórneho rozhodovania orgánov

činných v trestnom konaní. Ústavný súd má právomoc posudzovať rozhodnutia

orgánov činných v trestnom konaní len výlučne z hľadiska dodržiavania

a medzinárodných dohôd, ku ktorým Slovenská republika pristúpila. Ústavný súd

nemá však právomoc zmeniť alebo dokonca zrušiť uznesenie vyšetrovateľa

Policajného zboru o vznesení obvinenia, ani uznesenie prokurátora o podaní obžaloby,

rovnako ani rozhodnutie všeobecného súdu o prijatí obžaloby na ďalšie konanie. Jeho

rozhodnutie spočíva len v konštatovaní, či boli alebo neboli rozhodnutiami orgánov

činných v trestnom konaní porušené základné práva a slobody občanov zaručených

alebo „Listinou“.

Vyšetrovateľ Policajného zboru začal trestné stíhanie podľa § 160 ods. 1

spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Či boli dané „dôvody“

(... “nikoho nemožno stíhať inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje

zákon ...“ - ) je v prvom rade vecou vyšetrovateľa, ktorý musí

posúdiť, či „zistené skutočnosti nasvedčujú tomu že bol spáchaný trestný čin a či je

dostatočne odôvodnený záver, že ho spáchala určitá osoba ...“ (§ 160 ods. 1 Trestného

poriadku). Vyšetrovateľ na základe svojich odborných znalostí a skúseností musí

posúdiť, či sú splnené vyššie uvedené podmienky na vznesenie obvinenia. Preskúmať

odôvodnenosť rozhodnutia vyšetrovateľa môže zasa v rámci svojho procesného

oprávnenia prokurátor. Ďalšia kontrola nastupuje pri predbežnom prerokovaní

obžaloby všeobecným súdom (, 181, 186 a 188 ).

Ústavný súd môže začať konanie na podnet fyzickej osoby podľa čl. 130 ods. 3

len vtedy, ak podnet obsahuje skutočnosti svedčiace o súvislosti porušenia

niektorého z článkov II. hlavy (upravujúce základné práva a slobody) v konaní

a rozhodovaní orgánov činných v trestnom konaní. Aj keď ústavný súd prijal podnet

na ďalšie konanie ešte neznamená, že o podnete musí kladne rozhodnúť. Prijal ho

preto, lebo podnet splnil tak po formálnej, ako aj obsahovej stránke podmienky na jeho

prijatie.

Podnecovateľ vidí porušenie svojich ústavných práv v tom, že bolo proti nemu

začaté trestné stíhanie spôsobom, ktorý sa prieči , pretože

uznesenie o vznesení obvinenia z hľadiska jeho konštrukcie je nezrozumiteľné

a nepreskúmateľné a neobsahuje predpísané zákonné náležitosti uvedené v § 160

ods. 2 . Ústavný súd na rozdiel od podnecovateľa je toho názoru,

že žiaden z namietaných článkov a „Listiny“ nebol zo strany orgánov činných v

trestnom konaní porušený. Za porušenie niektorého zo základných práv a slobôd

nemožno považovať to, že svoje rozhodnutia odôvodnili nie podľa predstáv

podnecovateľa. Pokiaľ nemá odôvodnenie uznesenia podklad v zistenom skutkovom

stave, môže účastník, v tomto prípade obvinený, skôr, ako uznesenie nadobudne

právoplatnosť, navrhnúť v rámci podanej sťažnosti, aby orgán povolaný o sťažnosti

rozhodnúť zrušil napadnuté uznesenie a žiadať trestné stíhanie zastaviť.

Po vznesení obvinenia postupovali orgány činné v trestnom konaní podľa

, pričom tak vyšetrovateľ, ako aj prokurátor hodnotili, či v danej

chvíli jestvuje dôvodné podozrenie, že sa podnecovateľ dopustil niektorých trestných

činov. Oba tieto orgány dospeli ku kladnému záveru. To samozrejme podľa názoru

ústavného súdu ešte neznamená, že majú pravdu a je možné, že niektoré z vecných

námietok uvádzaných v sťažnosti proti týmto uzneseniam sa ukážu ako dôvodné. Nedá

sa to však hodnotiť ako porušovanie .

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,

ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Týmto zákonom je Trestný

poriadok. Orgány činné v trestnom konaní konali podľa neho. Podľa neho bolo

vznesené aj obvinenie a aj podaná obžaloba na súd. Aj keď by došlo pri vypracovaní

uznesenia k formálnemu pochybeniu, náprava je možná buď u dozorujúceho

prokurátora alebo na súde. Podľa ustanovenia podanú

obžalobu treba na súde najskôr preskúmať z toho hľadiska, či pre ďalšie konanie

poskytuje spoľahlivý podklad, najmä preveriť, či prípadné konanie, ktoré jej

predchádzalo, bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu a či jeho

výsledky dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd. Uvádzané

skutočnosti zabezpečuje inštitút predbežného prejednávania obžaloby. Ak sa preukáže,

že sa skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie nestal alebo tento skutok nie je

trestným činom, ako to namieta podnecovateľ, podľa § 188 ods. 1 písm. c) Trestného

poriadku súd trestné stíhanie zastaví.

Na základe vykonaného dokazovania v uvedenej veci ústavný súd dospel

k záveru, že v uznesení o vznesení obvinenia nie je možné vidieť porušenie

základného práva a slobody podnecovateľa obsiahnutého v čl. 8 ods. 2 „Listiny“ alebo

v , a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. januára 1999

JUDr. Ľubomír D o b r í k

predseda senátu