Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 246/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. júna 2018

predbežne prerokoval sťažnosť Slovenskej asociácie producentov v audiovízii,

Grösslingová 32, Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou AK MS s. r. o., Galandova

3, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Miloslav Šimkovič,

pre namietané porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a Listiny základných práv a slobôd, práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského

súdu v Bratislave č. k. -193 z 28. februára 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Slovenskej asociácie producentov v audiovízii o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažnosťou podľa (ďalej len „“)

doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 31. mája 2018

sa Slovenská asociácia producentov v audiovízii, Grösslingová 32, Bratislava (ďalej len

„sťažovateľka“), domáhala vydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie jej

v záhlaví označených základných práv a slobôd podľa , Listiny základných práv

a slobôd (ďalej len „listina“), Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) a Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ku ktorým malo dôjsť uznesením

Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) č. k. -193 z 28. februára

2018 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) a ktorým by napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil

krajskému súdu na ďalšie konanie.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa návrhom doručeným

Okresnému súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) domáhala proti žalovanému

(ďalej len „žalovaný“) vydania neodkladného

opatrenia, ktorým navrhovala, aby okresný súd podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) nariadil

žalovanému zložiť zábezpeku do úschovy súdu vo výške 563 276,10 € na náhradu škody

alebo inej ujmy vzniknutej ohrozovaním alebo porušovaním práva duševného vlastníctva.

Okresný súd uznesením č. k. -34 z 15. júna 2017 návrh sťažovateľky zamietol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že sťažovateľka neosvedčila, že zo strany

žalovaného došlo a dochádza k ohrozovaniu alebo porušovaniu práv duševného vlastníctva,

a neosvedčila ani jednu zo zákonných podmienok uvedených v , ktorých

splnenie je potrebné pre prípadné vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

K tomuto záveru okresný súd dospel po tom, čo uviedol, že „... Žalobca si síce splnil svoju

povinnosť tvrdenia o existencii právneho vzťahu a nároku, ale len v rovine všeobecných

tvrdení o uzatvorených zmluvách a existencii povinnej kolektívnej správy ako aj výške

náhrady škody... 27. Podľa názoru súdu existencia právneho vzťahu medzi stranami alebo

existencia nároku a ich osvedčenie, nevytvára zákonný dôvod nariadenia neodkladného

opatrenia... Žalobca ako predpoklad nariadenia neodkladného opatrenia bol povinný tvrdiť

a osvedčiť, že požadovaným uložením povinnosti žalovanému zložiť do úschovy súdu

peňažnú zábezpeku možno dosiahnuť práve tú ochranu, ktorej sa návrhom domáha. Podľa

názoru súdu žalobca nepreukázal žiadnu z uvedených hmotnoprávnych podmienok pre

nariadenie neodkladného opatrenia... Žalobca odôvodňoval naliehavú potrebu nariadenia

neodkladného opatrenia tým, že žalovaný i naďalej porušuje práva nositeľov autorských

práv zastúpených žalobcom, zjavne v tejto činnosti bude i pokračovať, keďže odmietol so

žalobcom uzatvoriť hromadnú licenčnú zmluvu predloženú žalobcom a sám jej uzatvorenie

nenavrhuje. Týmto vzniká žalobcovi škoda v podobe neuhradených odmien a primeraných

odmien a existuje reálna hrozba, že žalovaný bude v tejto činnosti i naďalej protiprávne

pokračovať. Žalobca podľa súdu v smere odôvodnenia svojho tvrdenia o bezodkladnosti

potreby upraviť pomery so žalovaným neuviedol žiadne konkrétne skutkové okolnosti a tiež

neosvetlil v čom vidí súvislosť medzi v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

navrhovaným uložením povinnosti a tvrdeným porušením práv a nárokov nositeľov

majetkových práv k audiovizuálnym dielam zastúpených žalobcom. Žalobca sa totiž v rámci

navrhovaného neodkladného opatrenia nedomáhal uloženia zdržovacieho výroku (napr.

zdržania sa zásahov žalovaného do majetkových práv k audiovizuálnemu dielu nositeľov,

ktorých zastupuje), ale uloženia povinnosti zložiť peňažnú sumu ako zábezpeku do úschovy,

hoci potrebu tejto navrhovanej úpravy pomerov odôvodňoval práve protiprávnymi zásahmi

do majetkových práv nositeľov, ktorých zastupuje. Medzi odôvodnením potreby úpravy

pomerov strán a navrhovaným neodkladným obsahom neodkladného opatrenia tak súd

nevidí súvislosť. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že

navrhovaným uložením povinnosti zložiť do úschovy peňažnú zábezpeku nie je možné

dosiahnuť zamedzenie žalobcom tvrdeného porušovania práva a pokračujúcej nezákonnej

činnosti žalovaného. Preto podľa súdu obsah navrhovaného neodkladného opatrenia nie je

efektívne zvoleným prostriedkom ochrany vo vzťahu ku žalobcom tvrdenému porušovaniu

práv žalovaným, ktorým by žalobca dosiahol zámer tohto návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia.“.

3. Odvolanie sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu krajský súd napadnutým

uznesením ako neprípustné odmietol.

4. Sťažovateľka predovšetkým namieta, že krajský súd neposúdil prípustnosť jej

opravného prostriedku podľa správneho ustanovenia, keď namiesto

posúdil jej odvolanie podľa , t. j. nepríslušnej právnej normy.

Reštriktívny výklad tak pre ňu znamená popretie dvojinštančnosti

konania ako základnej zásady civilného sporového konania. V tejto súvislosti ozrejmuje, že

okresný súd v tejto veci zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a na túto

situáciu sa preto vzťahuje ustanovenie , na ktoré krajský súd v rozpore

so zákonom neprihliadol.

5. Druhá línia sťažovateľkiných námietok spočíva v jej presvedčení, že návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia spĺňal všetky podmienky pre jeho nariadenie

a okresný súd a v nadväznosti naň i krajský súd (tým, že jej odvolanie odmietol) tento návrh

posúdili negatívne, čím zasiahli do jej práv.

6. Problém, s ktorým sa sťažovateľka obracia na ústavný súd, spočíva v tom, že

podľa jej názoru vo veci konajúce súdy dezinterpretovali účel neodkladného opatrenia

vydávaného vo veciach práva duševného vlastníctva. Poukazuje na to, že úprava

neodkladného opatrenia vo veciach práva duševného vlastníctva ( a ) je

výsledkom transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/48/ES z 29. apríla

2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (ďalej len „smernica“). Tvrdí, že

vydaním neodkladného opatrenia podľa sa nemá zabrániť pokračovaniu

v porušovaní práv duševného vlastníctva, ale podmieniť porušovanie práv zložením záruk

na zabezpečenie odškodnenia. Vo veci konajúce súdy si podľa názoru sťažovateľky

zamieňajú zabezpečenie odškodnenia so zabezpečením výkonu rozhodnutia. Pritom

poukazuje na bod 24 preambuly smernice 2004/48/ES, kde sa výslovne uvádza, že „... v

závislosti od konkrétneho prípadu a ak k tomu oprávňujú okolnosti, opatrenia, postupy a

prostriedky právnej nápravy, ktoré sa majú stanoviť, by nemali zahrňovať zakazujúce

opatrenia zamerané na zabránenie ďalšiemu porušovaniu práv duševného vlastníctva“.

7. Na základe uvedeného je sťažovateľka presvedčená, že okresný súd pri právnom

posúdení veci konal svojvoľne a najmä v rozpore s účelom smernice, pričom toto

pochybenie neodstránil ani krajský súd v konaní o jej opravnom prostriedku, a preto v petite

sťažnosti žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že napadnutým uznesením krajského

súdu bolo porušené jej základné právo na súdnu ochranu podľa a

ods. 1 listiny, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj právo

na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu. Okrem vyslovenia

porušenia uvedených práv sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd napadnuté uznesenie

krajského súdu zrušil, aby mu vec vrátil na ďalšie konanie a aby jej priznal náhradu trov

konania.

II.

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a

o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

11. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

12. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením

alebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. , , ,

).

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže

domáhať ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v určených prípadoch na inom orgáne.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

15. Vo vzťahu k , resp. k listiny a

dohovoru už ústavný súd v minulosti judikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1

( listiny) ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej

republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym režimom

súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného dôvodu v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (), a preto ich namietané porušenie možno

preskúmavať spoločne.

16. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony,

ktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným

záujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.

17. Ústavný súd najskôr sumarizuje, že okresný súd zamietol návrh sťažovateľky

na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože dospel k záveru, že nedostatočne osvedčila

rozhodujúce skutočnosti, ktorými odôvodňovala potrebu jeho nariadenia, ako aj dôvodnosť

nároku vo veci samej. Za tejto situácie nepovažoval za osvedčený hmotnoprávny

predpoklad vydania neodkladného opatrenia a za osvedčenú nepovažoval ani existenciu

potreby upraviť pomery strán alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Krajský súd odvolanie

sťažovateľky proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu odmietol bez vecného prejednania

dôvodiac tým, že okresný súd zamietol návrh sťažovateľky na uloženie povinnosti

žalovanému „zložiť do úschovy súdu peňažnú zábezpeku v sume 563 276,10 eur... z dôvodu

ktorého odvolanie žalobcu smeruje proti uzneseniu, proti ktorému nie je (objektívne)

prípustné“.

18. Predmetom sťažnosti sťažovateľky vo vzťahu k napadnutému uzneseniu

krajského súdu je v prvom rade tvrdenie o nesprávnej aplikácii právnej normy ( )

pri posudzovaní jej odvolania, v čom vidí porušenie svojich práv podľa ,

čl. 36 ods. 1 listiny, čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu. Okrem toho

vyjadruje nesúhlas s výkladom okresného súdu o účele ustanovení Civilného sporového

poriadku pojednávajúcich o nariaďovaní neodkladných opatrení vo veciach práva

duševného vlastníctva ( a ) a požaduje korekciu tohto výkladu na účel

ustálenia rozhodovacej praxe.

19. Ústavný súd musí prisvedčiť prvej námietke sťažovateľky, že krajský súd

nesprávne aplikoval . Prípustnosť odvolania podľa ustanovenia

(pod ktoré krajský súd mylne subsumoval odvolanie sťažovateľky), je totiž daná iba

v prípade, ak súd uloží povinnosť zložiť zábezpeku, čo nebol prípad sťažovateľky. V jej

veci okresný súd rozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa

tak, že návrh zamietol. Proti takémuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné podľa § 357

písm. d), a to bez ohľadu na to, akým spôsobom okresný súd rozhodol, t. j. či návrhu

vyhovel alebo ho zamietol, prípadne návrh odmietol. V tomto smere by sa teda mohlo na

prvý pohľad javiť, že do práv sťažovateľky zasiahnuté bolo.

20. V tejto súvislosti však ústavný súd pripomína, že základné práva na súdnu

ochranu (siedmy oddiel ) sú zásadne „výsledkové“, čo znamená, že im musí

zodpovedať proces ako celok. Skutočnosť, či napadnuté konanie vykazuje znaky

spravodlivého procesu, závisí od celého konania a konečného rozhodnutia všeobecných

súdov (m. m. , , , ). Aj z ďalšej

judikatúry ústavného súdu (napr. , ), obdobne ako z judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Komanický c. Slovenská republika, rozsudok

zo 4. 6. 2002), vyplýva, že ústavný súd a Európsky súd pre ľudské práva overujú, či konanie

posudzované ako celok bolo spravodlivé v zmysle až , resp.

dohovoru. V tomto duchu ústavný súd pristúpil k preskúmaniu rozhodnutia okresného súdu,

ktoré vzhľadom na odmietnutie odvolania sťažovateľky krajským súdom predstavovalo

pre sťažovateľku v istom smere konečné rozhodnutie o jej návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia.

21. V odôvodnení rozhodnutia okresného súdu je apelované na to, že sťažovateľka

nepreukázala, že by zloženie zábezpeky do úschovy súdu na náhradu škody bolo spôsobilé

viesť k zabráneniu porušovania autorských práv (bod 27 uznesenia okresného súdu).

Naopak, namieta, že uvedený názor je nezlučiteľný s účelom smernice.

22. Podľa čl. 9 ods. 1 písm. a) smernice členské štáty zabezpečia, aby súdne orgány

na návrh navrhovateľa mohli vydať proti údajnému porušovateľovi príkaz na vykonanie

predbežného opatrenia s cieľom zabrániť akémukoľvek bezprostrednému porušeniu práva

duševného vlastníctva, alebo zakázať a v prípade potreby s možnosťou uložiť opakovanú

pokutu pri pokračovaní v údajnom porušovaní tohto práva alebo podmieniť také

pokračovanie zložením záruk určených na zabezpečenie odškodnenia vlastníka práv.

23. Z uvedeného vyplýva povinnosť členských štátov zabezpečiť takú kvalitu platnej

právnej úpravy, podľa ktorej by súdne orgány mohli alternatívne vydať príkaz na vykonanie

predbežného opatrenia alebo zakázať porušovanie práva alebo podmieniť pokračovanie

porušovania zložením zábezpeky.

24. Podľa neodkladným opatrením môže súd nariadiť strane, aby sa

zdržala konania, ktorým ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva.

25. Podľa navrhovateľ neodkladného opatrenia môže navrhnúť, aby

ten, kto ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva, mohol namiesto zdržania sa

takého konania zložiť zábezpeku do úschovy súdu na náhradu škody alebo inej ujmy

vzniknutej ohrozovaním alebo porušovaním práva duševného vlastníctva. O výške

zábezpeky rozhodne súd uznesením, v ktorom určí výšku zábezpeky, ako aj lehotu, v ktorej

je potrebné zábezpeku zložiť.

26. Ustanovenie systematicky predchádza ustanoveniu

, podľa ktorého sa sťažovateľka domáha nariadenia zloženia zábezpeky žalovanému.

Z čl. 9 ods. 1 písm. a) smernice nevyplýva povinnosť členského štátu nariadiť súdnym

orgánom povinnosť pri porušovaní práv duševného vlastníctva zvoliť konkrétny postup

riešenia sporu, ale vybaviť ich alternatívnymi prostriedkami na jeho riešenie. Zmysel 9 ods.

1 písm. a) smernice je podľa názoru ústavného súdu treba hľadať viac v preambule

k smernici ako v nekontextovom výňatku predmetného článku.

27. Podľa bodu 10 preambuly k smernici cieľom tejto smernice je priblížiť právne

poriadky tak, aby zabezpečovali vysokú, rovnocennú a jednotnú úroveň ochrany

na vnútornom trhu. Uvedené nadväzuje na potrebu aproximácie legislatívy členských štátov

pre riadne fungovanie vnútorného trhu (bod 9 preambuly k smernici).

28. Výklad okresného súdu, podľa ktorého sťažovateľka mohla žiadať zamedzenie

porušovania práv, má oporu v platnom znení zákona ( ), a to rešpektuje

účel smernice. Na druhej strane možno súhlasiť s tým, že sťažovateľka môže požadovať

zloženie zábezpeky namiesto zdržania sa porušovania práv duševného vlastníctva (§ 342

ods. 1 ). V takom prípade súd nenariadi povinnosť zdržať sa zásahov do práva

duševného vlastníctva, ale uloží strane, proti ktorej návrh smeruje, zložiť do úschovy súdu

zábezpeku na náhradu škody alebo inej ujmy, ktorá by mohla navrhovateľovi vzniknúť.

29. Z uznesenia okresného súdu však vyplýva, že v danej veci nebolo pre súd sporné,

či si sťažovateľka môže vybrať z dvoch možných spôsobov rozhodnutia o neodkladnom

opatrení vo veciach práva duševného vlastníctva (podľa či podľa ).

Skutkový stav v posudzovanej veci bol taký, že licenčná zmluva so žalovaným uzavretá

nebola, nebola zaplatená ani licenčná odmena a žalovaný si nesplnil ani povinnosť podľa

Autorský zákon v znení neskorších predpisov (ďalej

len „autorský zákon“) keď štvrťročne neskladal odmeny za použitie predmetov autorskej

ochrany podľa platného a účinného sadzobníka. V prejednávanej veci nedošlo ani k podaniu

žaloby podľa § 165 ods. 8 autorského zákona o určenie obsahu licenčnej zmluvy

a nahradenia vôle ju uzavrieť, uzavretiu dohody so sťažovateľkou ako organizáciou

kolektívnej správy o skladaní finančných prostriedkov na účet sťažovateľky podľa § 165

ods. 9 písm. a) autorského zákona, ak zároveň žalovaný porušuje práva duševného

vlastníctva (šírením káblovou retransmisiou), a ani k preukázaniu skladania finančných

prostriedkov jedným zo spôsobov podľa § 165 ods. 9 písm. b) autorského zákona.

30. Okresný súd na základe uvedeného skutkového stavu vyhodnotil návrh

sťažovateľky na vydanie neodkladného opatrenia za nevhodne zvolený spôsob riešenia

vzniknutej situácie. Argumentoval tým, že za uvedenej situácie nemalo zmysel konanie

žalovaného podmieňovať zložením zábezpeky (vzhľadom na pasivitu žalovaného, čo sa

týka vyriešenia hmotnoprávnych nárokov vyplývajúcich z autorského zákona). Teda aj

potenciálne zloženie zábezpeky hmotnoprávnu situáciu podľa názoru okresného súdu

neriešilo a na iné riešenie vzniknutej situácie efektívnym spôsobom (zamedzenie

porušovaniu práv duševného vlastníctva) ho sťažovateľkou podaný návrh na vydanie

neodkladného opatrenia petitom neoprávňoval.

31. K argumentácii sťažovateľky bodom 24 preambuly smernice ústavný súd uvádza,

že sťažovateľka je názoru, že všeobecné súdy ustálili, že v prípade porušovania práv

duševného vlastníctva má vždy prednosť domáhať sa návrhom na nariadenie neodkladného

opatrenia zdržania sa konania porušovateľa a v prípade podania návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia podľa (zloženie zábezpeky do úschovy súdu) je

potrebné zo strany navrhovateľa osvedčiť ohrozenie vymožiteľnosti pohľadávky.

32. Podľa názoru sťažovateľky „tento arbitrárny záver odvolacieho súdu je zjavne v

rozpore s bodom 24 preambuly Smernice 2004/48/ES (verzia v slovenskom jazyku, pozn.

ústavného súdu), podľa ktorého v závislosti od konkrétneho prípadu a ak k tomu oprávňujú

okolnosti, opatrenia, postupy a prostriedky právnej nápravy, ktoré sa majú stanoviť, by

nemali zahrňovať zakazujúce opatrenia zamerané na zabránenie ďalšiemu porušovaniu

práv duševného vlastníctva“.

33. Podľa bodu 24 preambuly smernice (verzia v českom jazyku) v závislosti na

„konkrétním případě a odůvodňují-li to okolnosti, měla by opatření, řízení a nápravná

opatření zahrnovat zakazující opatření k předcházení dalšímu porušování práv duševního

vlastnictví“.

34. Podľa bodu 24 preambuly smernice (verzia v anglickom jazyku) „depending on

the particular case, and if justified by the circumstances, the measures, procedures and

remedies to be provided for should include prohibitory measures aimed at preventing further

infringements of intellectual property rights“.

35. V uvedených jazykových verziách možno badať chybu v preklade slovenskej

verzie smernice. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie sa nemôže

formulácia použitá v jednej z jazykových verzií ustanovenia práva Únie chápať ako jediný

základ na výklad tohto ustanovenia, prípadne sa nemôže v tejto súvislosti považovať

za ustanovenie, ktoré má prednosť pred inými jazykovými verziami. Ustanovenia práva

Únie sa musia vykladať a uplatňovať jednotným spôsobom pri zohľadnení existujúcich

verzií vo všetkých jazykoch Únie. V prípade rozporu medzi rôznymi jazykovými zneniami

textu práva Únie sa má predmetné ustanovenie vykladať v závislosti od všeobecnej

systematiky a účelu právneho predpisu, ktorého je súčasťou (pozri v tomto zmysle rozsudok

Kurcums Metal, C 558/11, EU:C:2012:721, bod 48 a citovanú judikatúru).

36. Ústavný súd sa z predloženého uznesenia okresného súdu presvedčil, že jeho

odôvodnenie netrpí takou vadou nelogickosti či nedostatkom dôvodov, aby bol nevyhnutný

zásah ústavného súdu. Napriek nespornému pochybeniu senátu 10Co Krajského súdu

v Bratislave (rovnako ako aj senátu 8Co v odvolacom konaní – pozri

uznesenie sp. zn. ), ktoré treba dôrazne vytknúť, však konanie o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia ako celok nevykazuje znaky nespravodlivého procesu

do takej miery, aby bolo možné sťažnosti vyhovieť. V tejto súvislosti ústavný súd

pripomína, že rozhodnutie sa zásadne nezrušuje preto, aby sa formálne zopakoval proces

a odstránili formálne vady, ak výsledok konania nemôže priniesť pre sťažovateľa

priaznivejšie rozhodnutie.

37. Ústavný súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že napadnuté uznesenie

krajského súdu, ktorým (nesprávne) odmietol odvolanie sťažovateľky, neznamená

v konečnom dôsledku porušenie jej ústavných práv. Ani prípadné zrušenie napadnutého

uznesenia ústavným súdom by vzhľadom na obdobné rozhodnutia krajských súdov v iných

veciach sťažovateľky (napr. uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

zo 4. augusta 2017, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

z 10. augusta 2017, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

zo 4. septembra 2017, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.

110 z 20. septembra 2017, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 22. novembra 2017, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.

153 z 12. decembra 2017, uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. -71

z 19. decembra 2017), ktoré ústavný súd preskúmaval v konaní o ústavnej sťažnosti (pozri

uznesenia ústavného súdu sp. zn. , sp. zn. ), „na výsledku“,

ku ktorému dospel okresný súd, nič nezmenilo.

38. Predpokladom pre záver o porušení základných práv a slobôd je totiž iba také

porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné následnou činnosťou všeobecného

súdu napr. v konaní o veci samej (porov. , ). Ústavný súd ako

nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti ( ) sa nepovažuje za oprávneného

zasahovať do rozhodnutí o neodkladných opatreniach v prípadoch, kde neodkladné

opatrenia do práv a povinností účastníkov konania nezasahujú konečným spôsobom (porov.

m. m. ), resp. kde s ohľadom na charakter konkrétneho rozhodnutia

o neodkladnom opatrení nemôže toto zasiahnuť do základných práv alebo slobôd

účastníkov konania, keďže nemusí zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu

(porov. m. m. ). Pokiaľ ide o problematiku neodkladných opatrení, Civilný

sporový poriadok umožňuje v prípade zmeny pomerov jednak zrušiť z tohto dôvodu už

nariadené neodkladné opatrenie alebo, naopak, napriek skoršiemu zamietnutiu návrhu na

jeho vydanie dovoľuje ho v prípade zmeny skutkových okolností významných pre

rozhodnutie vydať, pretože takéto skoršie právoplatné rozhodnutie nezakladá prekážku

rozhodnutej veci ( ). Nie je teda vylúčené, aby v prípade zmeny skutkových

okolností významných pre rozhodnutie sťažovateľka znova o vydanie neodkladného

opatrenia požiadala, resp. dosiahla konečnú, definitívnu ochranu rozhodnutím vo veci

samej.

39. Chýba tak možnosť bezprostredného a trvajúceho zásahu, ktorý by mohol mať

vplyv na pozíciu sťažovateľky. Ak je totiž sťažovateľkou namietaný zásah do jej

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv alebo slobôd, potom

musí byť tento zásah výrokom meritórneho rozhodnutia ústavného súdu odstrániteľný.

V danom prípade táto podmienka splnená nie je. Preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľky

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

40. O ďalších návrhoch sťažovateľky formulovaných v sťažnostnom petite (zrušenie

napadnutého uznesenia krajského súdu, vrátenie veci na ďalšie konanie, priznanie náhrady

trov konania) z dôvodu odmietnutia sťažnosti nebolo potrebné rozhodnúť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. júna 2018