Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/275/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, vo veci žalobcu Slovenská asociácia producentov v audiovízii, so sídlom Grösslingova 32, Bratislava, IČO: 36 061 182, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou AK MS s.r.o., so sídlom Galandova 3, 811 06 Bratislava, IČO: 47 237 767, proti žalovanému Obvodné stavebné bytové družstvo Žilina, so sídlom Tulská 33, Žilina, IČO: 00 176 265, právne zastúpenému JUDr. Ivanom Husárom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Vojenská č. 14, 040 01 Košice, o nariadenie neodkladného opatrenia, na základe odvolania žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 9Ca/15/2017-35 zo dňa 23. 06. 2017, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. 1. Okresný súd Banská Bystrica ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný súd“) uznesením zo dňa 23. 06. 2017 návrh žalobcu na nariadení neodkladného opatrenia zamietol (prvý výrok). Žalovanému náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok). 1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 05. 06. 2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému v zmysle § 325 ods. 2 písm. b) v spojení s § 342 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) povinnosť zložiť do úschovy súdu peňažnú zábezpeku v sume 17.502,45 Eur, do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Zároveň žiadal, aby mu súd uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej v lehote 60 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. 1. 3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že ako organizácia kolektívnej správy práv v súlade s § 144 ods. 3 zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon (ďalej aj „Autorský zákon“) zastupuje viacerých nositeľov autorských práv vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a na účet nositeľov práv. Je držiteľom oprávnenia na káblovú retransmisiu na základe registrácie retransmisie č. TKR/88 vydaného Radou pre vysielanie a retransmisiu v zmysle zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii. Na základe tohto oprávnenia prevádzkuje káblovú retransmisiu na územnom rozsahu miest W. a S., so zverejneným počtom prípojok 5.923. Skutočnosť, že žalovaný prevádzkuje káblovú retransmisiu je nesporná, čo potvrdzuje napríklad aj ponuka služieb na jeho webovej stránke V.. Žalobca ďalej poukázal na to, že má uzavreté licenčné zmluvy s viacerými prevádzkovateľmi káblovej retransmisie, s ktorými podobne ako so žalovaným v súlade s § 165 Autorského zákona viedol rokovania a následne po dohode uzavrel hromadnú licenčnú zmluvu. Žalovanému zaslal písomný sprievodný list zo dňa 15. 11. 2016 spolu s návrhom hromadnej licenčnej zmluvy o podmienkach používania diel káblovou retransmisiou. Žalovaný sa k návrhu zmluvy nevyjadril, daný návrh neakceptoval, nepredložil však ani žiaden vlastný. Žalovaný denne používa audiovizuálne diela v rozpore s § 19 v spojení s § 86 Autorského zákona, ako aj v rozpore s § 119 Autorského zákona tým, že vykonáva ich

káblovú retransmisiu prostredníctvom ponúkaných programových služieb - televíznych kanálov pre svojich zákazníkov bez udelenia súhlasu a zaplatenia odmeny za udelenie súhlasu, bez zaplatenia primeranej odmeny nositeľom práv, ktorých on (žalobca) ako organizácia kolektívnej správy zastupuje. V súčasnosti v rozpore s ustanoveniami Autorského zákona vznikla v dôsledku nekonania žalovaného situácia, keď žalovaný uskutočňuje verejný prenos audiovizuálnych diel káblovou retransmisiou bez toho, aby mal vysporiadané práva podľa Autorského zákona s nositeľmi práv, ktorých on zastupuje ako organizácia kolektívnej správy. Je zákonnou povinnosťou žalovaného ako prevádzkovateľa káblovej retransmisie uhrádzať odmenu autorom, ktorých on (žalobca) zastupuje spôsobom a za podmienok určených autorským zákonom. Žalovaný neoprávnene a denne sprístupňuje verejnosti (podľa § 30 autorského zákona) predmety autorskoprávnej ochrany, ku ktorým on (žalobca) vykonáva kolektívnu správu. Svojím konaním naďalej porušuje práva nositeľov autorských práv, ktorým vzniká škoda v podobe neuhradených odmien a primeraných odmien autorov a producentov, ním zastúpených. Z uvedených dôvodov považuje nariadenie neodkladného opatrenia za mimoriadne naliehavé, nakoľko ide o pokračujúcu nezákonnú činnosť a existuje reálna hrozba, že žalovaný v nej bude pokračovať. Povinnosť žalovaného zložiť peňažné prostriedky do súdnej úschovy by trvala do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej, kde bude požadovať, aby žalovaný uhradil náhradu škody za rok 2016 a prvý štvrťrok 2017, ktorá spočíva v nezákonnom používaní predmetov ochrany zo strany žalovaného (bez udelenia súhlasu a uhradenia primeranej odmeny), ku ktorým on vykonáva kolektívnu správu práv. Náhrada škody by sa uhradila z peňažných prostriedkov zo súdnej úschovy. Výška odmeny za používanie audiovizuálnych diel v káblovej retransmisii je určená v súlade s Autorským zákonom podľa jeho sadzobníka, ktorý je zverejnený aj na jeho webovej stránke V.. Podľa zverejneného sadzobníka je odmena za súhlas k používaniu audiovizuálnych diel káblovou retransmisiou a primeraná odmena za používanie audiovizuálnych záznamov káblovou retransmisiou vo výške 0,197 Eur bez DPH (z toho odmena 0,08 Eur a primeraná odmena 0,117 Eur) za každú prípojku v káblovej retransmisii za jeden kalendárny mesiac, čo zodpovedá obsahu návrhu Hromadnej licenčnej zmluvy, ktorú žalovaný odmietol uzavrieť a dodnes využíva predmety ochrany bez súhlasu a zaplatenia odmeny. Uvedená výška odmeny a primeranej odmeny je cenou zvyčajnou (viď § 442a ods. 2 , nakoľko v tejto výške uhrádzajú odmenu aj iní prevádzkovatelia káblovej retransmisie, s ktorými má uzavretú licenčnú zmluvu a je v súlade s aktuálnym zverejneným sadzobníkom jeho odmien. Výška peňažnej zábezpeky, ktorú navrhuje zložiť do súdnej úschovy, je vo výške náhrady škody, ktorá spočíva v odmene a primeranej odmene, ktorú by žalovaný zaplatil v prípade riadneho uzavretia licenčnej zmluvy za rok 2016 a 1. štvrťrok 2017 a na ktorú majú nositelia autorských práv ním (žalobcom) zastúpení legitímny nárok. Suma peňažnej zábezpeky predstavuje súhrn licenčnej odmeny za rok 2016 a 1. štvrťrok 2017 (čiže za 15 mesiacov), pri sadzbe 0,197 Eur x počet prípojok 5.923, t.j. 1.166,83 Eur mesačne, t.j. za 15 mesiacov v sume 17.502,45 Eur. 1. 4. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia poukázal súd prvej inštancie na listiny predložené žalobcom na zákonné znenia ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. b), § 341 ods. 1 a § 342 ods. 1, 2 a zákonné znenia ustanovení § 19 ods. 3, § 19 ods. 4 písm. f) bod 3, § 119, § 58 ods. 1 písm. h) a § 63 ods. 2 písm. b), d) autorského zákona. 1. 5. Následne uviedol, že „v zmysle ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov: a) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo b) je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver, že bez okamžitej aj keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo žalobcu ohrozené. Tieto skutočnosti musia vyplývať už z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle riešenie situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu.“ Vo vzťahu k predmetnému návrhu žalobcu o nariadenie neodkladného opatrenia potom uviedol: „V danom prípade žalobca odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia vo veci práva duševného vlastníctva (autorské právo) potrebou bezodkladnej úpravy pomerov strán, nakoľko žalovaný má neoprávnene a denne sprístupňovať verejnosti audiovizuálne diela bez toho, aby si vopred upravil svoje povinnosti vyplývajúce z autorského zákona a zaplatil za dané použitie odmenu a primeranú odmenu v zmysle autorského zákona. Žalobca nežiada, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa konania, ktorým ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva, ale v zmysle § 342 ods. 1 sa domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zložiť do súdnej úschovy peňažné prostriedky vo výške vzniknutej škody (17.502,45 Eur) a aby táto povinnosť trvala do rozhodnutia súdu vo veci samej.“ Následne prvoinštančný súdu uviedol: „Z predložených listín mal súd preukázané, že žalobca je občianske združenie, ktorému bolo na základe rozhodnutí Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. k. MK-2710/2013-230/22566 zo dňa 21. 11. 2013 a č. k. MK-1778/2016-232/8318 zo dňa 07. 07. 2016 udelené oprávnenie č. k. MK-1778/2016-232/10418 zo dňa 18. 08. 2016 na výkon kolektívnej správy práv k audiovizuálnemu dielu a audiovizuálnemu záznamu okrem iného v odboroch použitia audiovizuálneho

diela jeho uvedením na verejnosti retransmisiou a výberu primeranej odmeny za káblovú retransmisiu audiovizuálneho záznamu, ktorý je originálom audiovizuálneho diela. Zo zoznamu držiteľov registrácie retransmisie (stav v roku 2016) a z výpisu z obchodného registra žalovaného vyplýva, že žalovaný je družstvo, ktoré je držiteľom oprávnenia na káblovú retransmisiu vydaného Radou pre vysielanie a retransmisiu na základe registrácie č. TKR/88, s počtom prípojok 5.923. Podľa sadzobníka odmien žalobcu účinného od 01. 01. 2016 čl. I. bod 1. odmena za súhlas k používaniu audiovizuálnych diel káblovou retransmisiou a primeraná odmena za používanie audiovizuálnych záznamov káblovou retransmisiou je spolu vo výške 0,197 Eur bez DPH za každú prípojku v káblovej retransmisii za jeden kalendárny mesiac. Táto pozostáva z odmeny vo výške 0,08 Eur a primeranej odmeny vo výške 0,117 Eur. Podľa čl. II. v prípade neuzatvorenia hromadnej licenčnej zmluvy sa bude jednať o neoprávnený zásah alebo hrozbu zásahu do autorských práv a tým o neoprávnené používanie audiovizuálneho diela. V takomto prípade bude SAPA oprávnená uplatniť si nároky vyplývajúce z príslušných ustanovení § 58 autorského zákona a súvisiacich právnych predpisov (Občiansky zákonník).“ Ďalej prvoinštančný súd konštatoval, že „z predložených dôkazov vyplýva, že žalobca dňa 16. 11. 2016 zaslal žalovanému ako prevádzkovateľovi retransmisie návrh na uzavretie hromadnej licenčnej zmluvy o podmienkach používania audiovizuálnych diel káblovou retransmisiou. (...)Odmietnutie tohto návrhu žalovaným ani inú jeho reakciu žalobca nepreukázal.“ 1. 6. Rozhodnutie o zamietnutí návrhu žalobcu o nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil súd prvej inštancie tým, že „na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery strán navrhovaným neodkladným opatrením, keď sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zložiť do úschovy súdu peňažnú sumu ako zábezpeku na náhradu škody vzniknutej porušovaním práva duševného vlastníctva zo strany žalovaného, do právoplatného skončenia konania vo veci samej o náhradu škody. Zloženie finančných prostriedkov do úschovy súdu nezabráni žalovanému pokračovať v používaní audiovizuálnych diel bez uzatvorenia hromadnej licenčnej zmluvy so žalobcom. Samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia (rozhodnutie NSSR R 20/1998). Okrem toho, po dobu uloženia peňažných prostriedkov v úschove súdu do právoplatného skončenia sporu vo veci samej by žalobca s týmito prostriedkami nemohol disponovať, nakoľko podľa § 342 ods. 2 zo zloženej zábezpeky sa uspokojí právoplatne priznaná náhrada škody. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia je i osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie, pričom oprávnený (žalobca) musí tvrdiť a osvedčiť, že povinný (žalovaný) sa dopúšťa takého konania, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno exekúciou postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Takéto konanie žalovaného preukázané nebolo. Vzhľadom na uvedené súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.“ 1. 7. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 257 a čl. 4 a contrario a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, pretože s ním súd dosiaľ nekonal a preukázateľne mu žiadne trovy konania nevznikli (ani vzniknúť nemohli). Zároveň konštatoval, že o výške náhrady trov konania už rozhodovať nebude.

2. 1. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia podal žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a jeho návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia (ktorý presne špecifikoval v odvolacom petite) vyhovel. 2. 2. Odvolanie právne odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ . 2. 3. V odôvodnení odvolania uviedol, že napadnutým uznesením boli porušené jeho „základné princípy procesného práva na súdnu ochranu garantované článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivý proces vyplývajúci z článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, nakoľko prvoinštančný súd nepostupoval v súlade s čl. 16 ods. 1 CSP.“ Poukázal na to, že návrhom si uplatnil zákonnú možnosť zložiť zábezpeku do úschovy súdu na náhradu škody alebo inej ujmy podľa § 342 ods. 1 CSP. Napriek tomu, že jeho návrh obsahoval všetky predpísané náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 326 ods. 1 a v zmysle § 326 ods. 2 k návrhu pripojil listinné dôkazy, ktorými hodnoverne osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v súlade s osobitnou procesnou úpravou neodkladných opatrení vo veciach práva duševného vlastníctva, prvoinštančný súd v rozpore s § 328 jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pričom sa „svojvoľne odchýlil od platného práva“. Následne poukázal na zákonné znenie ustanovení § 342 ods. 1 až 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1a 2, a § 328 ods. 1 a konštatoval, že „ prvoinštančný súd (...) neaplikoval pri svojom rozhodovaní osobitné ustanovenia najmä

§ 342 ods. 1 až 3 v súlade s platným znením a účelom tejto úpravy.“ V tejto súvislosti ďalej uviedol, že v rozpore s účelom neodkladného opatrenia podľa § 342 ods. 1 sa ako plne nedôvodný javí záver súdu, že neodkladné opatrenie nezabráni žalovanému pokračovať v používaní audiovizuálnych diel bez uzatvorenia licenčnej zmluvy. On sa však zabránenia takéhoto postupu nedomáhal a podľa § 165 ods. 8 Autorského zákona sa toho ani domáhať nemôže, pretože právo podať žalobu v prípade neuzatvorenia licenčnej zmluvy má používateľ, v tomto prípade žalovaný, ten však takúto žalobu nepodal, koná vedome v rozpore s dobrými mravmi a porušuje svoju zákonnú povinnosť platiť autorom nároky podľa § 19 a § 119 Autorského zákona. Závery súdu sú v rozpore s ustanoveniami Autorského zákona, týkajúcimi sa vzniku kolektívnej správy, podmienkami jej výkonu a účelu, ktorý vklad správou sleduje. 2. 4. Žalobca ďalej v odôvodnení odvolania poukázal na to, že prvoinštančný súd v odôvodnení rozhodnutia sám uviedol, že v § 325 ods. 1 zákon upravuje dva dôvody, kedy súd môže nariadiť neodkladné opatrenie. Prvým je potreba bezodkladne upraviť pomery a druhým je obava, že exekúcia bude ohrozená. Tiež konštatoval, že on podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa prvého zákonného dôvodu - bezodkladnej potreby upraviť pomery a nie z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. V rozpore s tým však prvoinštančný súd v odôvodnení konštatuje, že nepreukázal, že žalovaný sa dopúšťa takého konania, ktorého výsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno exekúciou postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery, t. j. druhý zákonný dôvod na nariadení neodkladné opatrenia. Prvoinštančný súd tým jasne postupoval v rozpore s § 216 ods. 1 CSP. 2. 5. Okrem toho žalobca namietal, že prvoinštančný súd postupoval i v rozpore s § 329 ods. 2 CSP, a taktiež to, že tým, že jeho návrh na nariadení neodkladného opatrenia zamietol, rozhodol v rozpore s osobitným ustanovením § 342 ods. 1 CSP. V rozpore s účelom neodkladného opatrenia podľa uvedeného ustanovenia sú názory prvoinštančného súdu, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno zabrániť používaniu audiovizuálnych diel, nakoľko tieto sa nedajú jednotlivo určiť. Tieto závery sú v rozpore s ustanoveniami Autorského zákona, týkajúcimi sa vzniku kolektívnej správy, podmienok jej výkonu a účelu, ktorý sa správou sleduje. 2. 6. Žalobca ďalej namietal, že prvoinštančný súd zamietol jeho návrh v rozpore s § 328 ods. 1 v spojení s § 342 ods. 1 prvá časť vety, pričom použil svojvoľný výklad zákonodarcom použitého slova „bezodkladne“. Taktiež namietal, že v rozpore so zákonom v odôvodnení rozhodnutia nedôvodne konštatuje, že návrhom nežiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa konania, ktorým ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva, ale žiada zloženie finančnej zábezpeky. V tejto súvislosti zvýraznil, že podal „alternatívny návrh“ v súlade v § 342 ods. 1 CSP. 2. 7. Keďže návrh na nariedenie neodkladného opatrenia odôvodnil a osvedčil z úplne iných skutkových a právnych dôvodov, bolo vecne nedôvodným poukázanie prvoinštančného súdu na rozhodnutie R 20/1998, podľa ktorého samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia. 2. 8. Žalobca okrem toho ďalej namietal, že odôvodnenie rozhodnutiam prvoinštančného súdu odporuje požiadavkám na riadne odôvodnenie vyplývajúcim z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky a ESĽP a je nepreskúmateľné.

3. 1. Žalovaný (prostredníctvom právneho zástupcu) vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu (spojenom s vyjadrením k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 3. 2. Vo vyjadrení k samotnému návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v prvom rade poukázal na to, že existuje viacero organizácií kolektívnej správy, ktoré majú udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv nositeľov autorských práv a práv príbuzných autorskému právu. V súčasnosti Slovenskej republike pôsobí 5 organizácií kolektívnej správy [žalobca - Slovenská asociácia producentov v audiovízii (SAPA), Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam (SOZA), LITA, autorská spoločnosť (LITA), SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, Bratislava (SLOVGRAM) a Ochranné združenie interpretov Slovenska (OZIS)], pričom všetky majú udelené oprávnenie i v odbore káblovej retransmisie niektorého predmetu ochrany. Následne poukázal na niektoré relevantné inštitúty kolektívnej správy a na ustanovenie § 147 ods. 2 Autorského zákona, z ktorého vyplýva, že ak kolektívnu správu práv v odbore použitia predmetu ochrany jeho uvedením na verejnosti káblovou retransmisiou vykonáva viacero organizácií kolektívnej správy, nositeľ práv má možnosť výberu, ktorá z týchto organizácií kolektívnej správy sa považuje za vykonávajúcu správu jeho práva na použitie predmetu ochrany jeho uvedením na verejnosti káblovou retransmisiou. V tejto súvislosti potom uviedol, že LITA, autorská

spoločnosť potvrdila, že v období od 01.01.2016 do 02. 03. 2017 používal predmety ochrany v rozsahu pôsobnosti uvedenej organizácie kolektívnej správy (LITA). Do konca roka 2015 mal uzavretú zmluvu s organizáciami kolektívnej správy SOZA, LITA, SLOVGRAM, OZIS a v plnej miere plnil všetky záväzky vyplývajúce z používania audiovizuálnych diel káblovou retransmisiou prostredníctvom orgánu kolektívnej správy LITA, autorská spoločnosť, pričom uvedená organizácia už v minulosti deklarovala, že ak má používateľ uzavretú zmluvu s organizáciou kolektívnej správy práv SOZA, ktorá vystupuje v zmluvných vzťahoch s prevádzkovateľmi káblovej retransmisie aj v mene LITA, autorská spoločnosť, má vysporiadané všetky záväzky voči autorom audiovizuálnych diel ním používaných spôsobom káblovej retransmisie. Od 01. 01. 2016 do 30. 06. 2016 používal predmety ochrany pri káblovej retransmisii na základe dočasného súhlasu udeleného LUTOU, ktorý sa vzťahuje o.i. na použitie všetkých audiovizuálnych diel, ku ktorým LITA vykonáva správu autorských majetkových práv, na použitie predmetov ochrany káblovou retransmisiou v neobmedzenom vecnom rozsahu pre územie Slovenskej republiky. Od 01. 07.2017 používa audiovizuálne diela na základe hromadnej licenčnej zmluvy a zmluvy o primeranej odmene, ktorú uzavrie v auguste 2017 s organizáciami kolektívnej správy SOZA, LITA, OZIS a SLOVGRAM. 3. 3. Ak žalobca v návrhu na nariedenie neodkladného opatrenia tvrdí, že vo vzťahu k audiovizuálnym záznamom a audiovizuálnym dielam, ktoré on (žalovaný) vykonáva prostredníctvom káblovej retransmisie je správcom práv, potom bol povinný osvedčiť, že je oprávnený správu vykonávať. Žalobca môže kolektívnu správu vykonávať jedine na základe a v rozsahu uzatvorených zmlúv s nositeľmi práv. Neprichádza do úvahy, aby on (žalovaný) preukazoval, že konkrétny nositeľ práv kolektívnu správu výslovne vylúčil, ale naopak, žalobca musí preukázať, že má s konkrétnymi nositeľmi práv (s výrobcami zvukovo-obrazových záznamov) uzavreté zmluvy, ktoré ho oprávňujú spravovať ich právo na primeranú odmenu za použitie zvukovo - obrazových záznamov káblovou retransmisiou. Žalobca žiadne takejto zmluvy súdu nepredložil, ba ani netvrdí, že existujú a preto podľa jeho názoru neosvedčil, že zastupuje nositeľov autorských práv v zmysle § 86 Autorského zákona. 3. 4. Žalovaný ďalej namietal, že žalobca bližšie neosvedčil ani primeranosť a výšku sumy, ktorú požadoval uložiť do úschovy. Pokiaľ žalobca požaduje odmenu vo výške 0,197 Eur za mesiac na jednu prípojku, tak uvedená odmena je absolútne neprimeraná, nezodpovedá rozsahu, významu a povahe práv, ktoré žalobca údajne zastupuje. Žalobca teda podľa jeho názoru hodnoverne neosvedčil ani výšku požadovanej zábezpeky. 3. 5. V súvislosti s vyjadrením k samotnému odvolaniu žalobcu žalovaný uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Poukázal na to, že ak má byť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný, je potrebné osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. V prípade bezodkladnej úpravy pomerov je potrebné osvedčiť že:

- žalobca reálne zastupuje nejakých autorov audiovizuálneho diela alebo výrobcov audiovizuálnych záznamov (čo žalobca neurobil a súdu nepredložil ani jednu zmluvu s autorom audiovizuálnych diel alebo s výrobcom audiovizuálnych záznamov)

- on (žalovaný) používal audiovizuálne diela a audiovizuálne záznamy tých nositeľov práv, ktorých zastupuje žalobca pri káblovej retransmisii v predmetnom období;

- výška požadovanej zábezpeky je primeraná a zodpovedá výške odmeny v zmysle Autorského zákona. Uvedené okolnosti žalobca hodnoverne neosvedčil.

4. Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 , vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, § 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario a odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu, ktorým zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 387 ods. 1CSP ako vecne správne potvrdil.

5. 1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 5. 2. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 sa stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava

s relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2, s použitím § 234 ods. 2 CSP.

7. I odvolací súd zastáva názor, že zo strany žalobcu neboli osvedčené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali naliehavosť a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán formou požadovaného neodkladného opatrenia. Ustanovenie § 342 upravuje osobitný druh neodkladného opatrenia vo veciach duševného vlastníctva, avšak k realizácii tohto ustanovenia dochádza v spojení s ustanovením § 325 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Z toho vyplýva, že navrhovateľ neodkladného opatrenia požadovaného na základe ustanovenia § 342 ods. 1 musí aj v tomto prípade osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Ustanovenie § 325 ods. 1 totiž vymedzuje všeobecné predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia, ustanovenie § 341 ods. 1 jeho obsah a ustanovenie § 342 ods. 1 umožňuje, aby ten, koho právo duševného vlastníctva je porušené alebo ohrozené mohol namiesto povinnosti zdržať sa zásahov do práva duševného vlastníctva požadovať zloženie zábezpeky na úhradu ujmy vzniknutej porušovaním alebo ohrozovaním tohto práva do súdnej úschovy. Z uvedeného vyplýva, že argumentácia žalobcu uvedená v odvolaní, že prvoinštančný súd prekročil rámec konania, keď riešil (i) otázku existencie druhého zákonného dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, je nedôvodná a neopodstatnená, pretože i napriek tomu, že žalobca navrhoval nariadení neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov, prvoinštančný súd nemohol aspoň okrajovo konštatovať, že okrem neexistencie dôvodov nariadenia neodkladného opatrenia z prvého zákonného dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, nie sú dané dôvody na nariadení neodkladného opatrenia ani podľa druhého zákonného dôvodu vyplývajúceho z uvedeného ustanovenia. 7. 1. Bezodkladnú potrebu upraviť pomery strán treba skúmať z viacerých aspektov s ohľadom na sledovaný (v návrhu deklarovaný) účel. V tomto prípade je podstatné, že žalobca navrhoval nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorú označil za mimoriadne naliehavú preto, že žalovaný má porušovať práva a nároky nositeľov práv vyplývajúce z Autorského zákona a reálne má vznikať ďalšia škoda v podobe neuhradených odmien a primeraných odmien autorov a producentov zastúpených žalobcom, pričom povinnosť zložiť peňažné prostriedky do súdnej úschovy by trvala do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Takéto deklarovanie rozhodujúcich skutočností nepresvedčilo ani odvolací súd o potrebe nariadiť požadované neodkladné opatrenie, ktorého cieľom je dosiahnutie ochranného účelu charakteristického pre tento inštitút. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov (právnych vzťahov) strán sporu zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Cieľom neodkladného opatrenia je okamžite vytvoriť dočasný stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany, ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať. Zloženie zábezpeky na náhradu škody, resp. inú ujmu požadované žalobcom tento cieľ nenaplní, pretože sám žalobca v návrhu vyslovil obavu, že žalovaný bude naďalej zasahovať do autorských práv ich nositeľov používaním audiovizuálnych diel a audiovizuálnych záznamov káblovou retransmisiou. Žalobca nepreukázal ani netvrdil, že uložením povinnosti žalovanému zložiť do úschovy súdu finančnú zábezpeku dôjde k takej úprave pomerov strán sporu, že do skončenia konania vo veci samej nebude dochádzať k vzniku ďalšej škody. Z toho je zrejmé, že v tomto prípade absentuje prvok naliehavosti a nevyhnutnosti a teda bezodkladnosť. 7. 2. Odvolací súd dáva do pozornosti i to, že žalobca vôbec neosvedčil, že zastupuje konkrétnych autorov audiovizuálnych diel alebo výrobcov audiovizuálnych záznamov, ktorých audiovizuálne diela alebo audiovizuálne záznamy žalovaný používal v predmetnom období. To v konečnom dôsledku znamená, že žalobca neosvedčil nielen potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, ale ani opodstatnenosť požadovaného neodkladného opatrenia.

8. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 387 ods. 1, 2 ako vecne správne potvrdil.

9. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .