Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 307/06

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-60

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. septembra

2006 predbežne prerokoval sťažnosť PhDr. E. H., B., a W., spol. s r. o. v konkurze,

so sídlom R., zastúpených advokátom JUDr. M. B., B. vo veci namietaného porušenia ich

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 13

ods. 1 písm. a) a postupom Okresného súdu

Topoľčany z 26. mája 2004 v konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť PhDr. E. H. a W., spol. s r. o. v konkurze, o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júla 2004

doručená sťažnosť PhDr. E. H. (ďalej len „sťažovateľka 1“) a W., spol. s r. o. v konkurze

(ďalej aj „sťažovateľka 2“; obaja ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie ich

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej

vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

v spojení s , a 3, a

postupom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. , ku ktorým došlo 26. mája 2004.

Sťažovatelia na výzvu ústavného súdu z 18. októbra 2004 doplnili svoju sťažnosť

podaním z 2. novembra 2004, v ktorom navrhli, aby ústavný súd rozhodol nálezom, že:

„Okresný súd Topoľčany v konaní vedenom pod sp. zn. svojím postupom

dňa 26. mája 2004, ktorým

- podmieňoval realizáciu práva účastníkov konania, resp. ich právneho zástupcu

nazerať do súdneho spisu a práva na vyhotovenie fotokópií zo súdneho spisu

predchádzajúcim súhlasom sudcu,

- odmietol účastníkom konania, resp. ich právnemu zástupcovi vyhotoviť fotokópie

niektorých dokumentov nachádzajúcich sa v súdnom spise a

- odmietol účastníkom konania, resp. ich právnemu zástupcovi vyhotoviť fotokópie

niektorých dokumentov nachádzajúcich sa v súdnom spise za úhradu vecných

nákladov,

porušil základné právo PhDr. E. H. a W., s. r. o., na súdnu a inú právnu ochranu zaručené

článkom 46 ods. 1 a právo na spravodlivé súdne konanie

zaručené článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd v spojení s článkom 1 ods. 1, článkom 2 ods. 2 a 3, článkom 13 ods. 1 písm. a) a

článkom 152 ods. 4 .

Okresný súd Topoľčany v konaní vedenom pod sp. zn. svojím postupom

dňa 26. mája 2004, ktorým

- podmieňoval realizáciu práva účastníkov konania, resp. ich právneho zástupcu

nazerať do súdneho spisu predchádzajúcim súhlasom sudcu

porušil základné právo PhDr. E. H. a W., s. r. o., na súdnu a inú právnu ochranu zaručené

článkom 46 ods. 1 a právo na spravodlivé súdne konanie

zaručené článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd v spojení s článkom 1 ods. 1, článkom 2 ods. 2 a 3, článkom 13 ods. 1 písm. a)

a článkom 152 ods. 4 .

Okresný súd Topoľčany v konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. (správne , pozn.) svojím postupom dňa 26. mája

2004, ktorým

- podmieňoval realizáciu práva účastníka konania, resp. jeho právneho zástupcu

nazerať do súdneho spisu a práva na vyhotovenie fotokópií zo súdneho spisu

predchádzajúcim súhlasom sudcu,

- odmietol účastníkovi konania, resp. jeho právnemu zástupcovi vyhotoviť fotokópie

niektorých dokumentov nachádzajúcich sa v súdnom spise a

- odmietol účastníkovi konania, resp. jeho právnemu zástupcovi vyhotoviť fotokópie

niektorých dokumentov nachádzajúcich sa v súdnom spise za úhradu vecných

nákladov,

porušil základné právo W., s. r. o., na súdnu a inú právnu ochranu zaručené článkom 46

ods. 1 a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené článkom

6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení

s článkom 1 ods. 1, článkom 2 ods. 2 a 3, článkom 13 ods. 1 písm. a) a článkom 152 ods. 4

.

Každému zo sťažovateľov priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

50.000 Sk (slovom: „päťdesiattisíc slovenských korún“), ktoré je Okresný súd Topoľčany

povinný vyplatiť na účty sťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovatelia taktiež navrhli, aby im bola priznaná úhrada trov právneho zastúpenia

v zákonom ustanovenej sume.

Sťažovatelia tvrdia, že k porušeniu ich označených práv došlo tým, že 26. mája 2004

malo byť zamestnankyňami príslušných súdnych kancelárií okresného súdu ich právnemu

zástupcovi oznámené, že do súdnych spisov vo veciach vedených pod sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

(v ktorých boli v prvom a druhom prípade sťažovatelia v procesnom postavení žalobcov

a v ostatných prípadoch sťažovateľka 2 v procesnom postavení povinnej), môže nahliadnuť

len s predchádzajúcim súhlasom zákonného sudcu. Zároveň vo veci sp. zn.

a v označených exekučných konaniach bolo ich právnemu zástupcovi odmietnuté

vyhotovenie fotokópií niektorých dokumentov nachádzajúcich v príslušných spisoch,

resp. mu to bolo odmietnuté urobiť „... za úhradu vecných nákladov“. V súvislosti

s konaním vo veci vedenej pod sp. zn. vyslovil názor o nutnosti udelenia

predchádzajúceho súhlasu na sprístupnenie spisu účastníkovi, resp. jeho právnemu

zástupcovi, ako aj na vyhotovenie fotokópií z neho aj zákonný sudca, odpovedajúc

na otázku právneho zástupcu sťažovateľa počas rozhovoru v kancelárii okresného súdu.

Právny zástupca sťažovateľov sa pokúšal riešiť vzniknutý problém osobne ešte počas

svojej prítomnosti na okresnom súde s jeho predsedom, ktorý však vyslovil názor, že

„... je v právomoci sudcu rozhodnúť o tom, čo si môže účastník konania, resp. jeho právny

zástupca dať zo súdneho spisu skopírovať, a čo nie“.

Sťažovatelia poukazujú taktiež na to, že „Odmietnutie vyhotovenia fotokópií

dokumentov nachádzajúcich sa v súdnom spise účastníkovi konania, resp. jeho právnemu

zástupcovi príslušným sudcom by (...) malo svoje zákonné opodstatnenie iba vtedy, ak by

existovala niektorá zo skutočností predpokladá v druhej vete (...) ustanovenia § 44 ods. 1

. Je zrejmé, že o takýto prípad sa v predmetných konaniach

nejedná, keďže uvedené spisy boli právnemu zástupcovi účastníkov konania sprístupnené

k nahliadnutiu celé“.

Podľa sťažovateľov je predmetom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj spravodlivosť samotného priebehu súdneho konania, ktorého

podmienkou je dodržiavanie princípu legality, t. j. konanie súdov a iných orgánov verejnej

moci v súlade so zákonom. Z toho sťažovatelia vyvodzujú, že nezákonný postup sudcov

a súdnych úradníkov okresného súdu „... bol zároveň v rozpore s princípom legality (čl. 2

ods. 2 a 3 , a ), a teda aj s princípom

právneho štátu, deklarovaným v .“.

Na výzvu ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril okresný súd podaním sp. zn.

Spr. 652/04 zo 4. novembra 2004, v ktorom okrem iného uviedol, že sťažnosť sťažovateľov

nezodpovedá zisteným skutočnostiam z 26. mája 2004, ako aj celkovým okolnostiam

študovania príslušných spisov ich právnym zástupcom.

Vo vyjadrení predsedu okresného súdu sa ďalej poukazuje na to, že „Prácu

v jednotlivých súdnych oddeleniach si riadia a organizujú sudcovia, preto je výlučne v ich

kompetencii rozhodnúť o tom, kedy a kde bude účastník konania, resp. jeho právny zástupca

študovať príslušný spis a kto mu z uvedeného spisu vyhotoví príslušný výpis, odpis, alebo

fotokópiu.

Preto je úplne logické, že ak dôjde účastník, bez predchádzajúceho ohlásenia, ako

JUDr. B., že asistentka senátu sa musí najskôr spýtať príslušného sudcu, či môže predložiť

účastníkovi spis k študovaniu (nahliadnutiu), nakoľko musí zároveň zabezpečiť dozor.

Napokon uvedené vyplýva priamo z ustanovenia §-u 27 vyhl. č. MS SR

o Spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy, podľa ktorého predseda senátu

(samosudca) môže na žiadosť tých, ktorí to potrebujú na uplatnenie alebo obhajovanie

svojich práv, vydať úradné potvrdenie o skutočnostiach známych zo spisu, prípadne odpis

niektorej písomnosti, po zaplatení súdneho poplatku.

Taktiež podľa §-u 44 ods. 1 účastníci a ich zástupcovia majú právo nazerať

do súdneho spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie alebo požiadať súd

o vyhotovenie fotokópií za úhradu vecných nákladov.

To neplatí, ak ide o zápisnicu o hlasovaní alebo listiny obsahujúce utajované

skutočnosti, alebo chránené údaje podľa osobitných predpisov.

Právo účastníkov, resp. sťažovateľov, právne zastúpených JUDr. B., ani v jednom

prípade nebolo odopreté. Pokiaľ ide o vyhotovenie fotokópií, podľa citovaných ustanovení

účastník môže požiadať o ich vyhotovenie, nie je však v zákone ustanovená aj povinnosť

súdu mu ich vyhotoviť.

Výklad citovaných ustanovení v súdnej praxi je úplne jednotný, realizuje sa

pod dohľadom povereného pracovníka, pričom táto okolnosť sa vyznačuje v spise formou

úradného záznamu“.

Podľa názoru predsedu okresného súdu nedošlo v danom prípade k porušeniu práv

účastníkov, ktorí „... prostredníctvom svojho právneho zástupcu nahliadli do spisu, pretože

mal právo po nahliadnutí do príslušných spisov urobiť si výpisky, žiadať odpisy, výpisy

a taktiež mu boli vyhotovené i fotokópie základných dokumentov.

Máme za to, že nevydanie fotokópií, napr. originálu úpravy sudcu v spise, alebo

originálu poverenia pre súdneho exekútora (možnosť zneužitia), nie je porušením práv

sťažovateľov.

Na základe týchto skutočností máme za to, že sťažnosť sťažovateľov podaná ich

právnym zástupcom je neopodstatnená, a preto ju ani nedoporučujem prijať na ďalšie

konanie v súlade s §-om 25 ods. 3 v znení neskorších noviel, nakoľko

ide o návrh, ktorý podľa §-u 25 ods. 2 druhá veta citovaného zákona je zjavne

neopodstatnený“.

Sťažovatelia zaujali k vyjadreniu predsedu okresného súdu stanovisko v podaní ich

právneho zástupcu z 23. novembra 2004, v ktorom odmietli najmä jeho názor o právomoci

príslušných sudcov rozhodovať o podmienkach, za ktorých bude účastník alebo jeho právny

zástupca študovať spis, a podmienkach, za ktorých im budú zo spisu vyhotovené výpisy,

odpisy alebo fotokópie s tým, že im nie je známe, z akého právneho predpisu by mala takáto

„kompetencia“ vyplývať. Navyše by podľa sťažovateľov ponechanie podmienok nazerania

do súdnych spisov na voľnú úvahu príslušných sudcov zakladalo stav nerovnosti medzi

jednotlivými účastníkmi konania, čo by bolo v rozpore s čl. 37 ods. 3 Listiny základných

práv a slobôd, a dohovoru. Zároveň sťažovatelia nezdieľajú

ani názor predsedu okresného súdu o nutnosti predchádzajúceho ohlásenia sa za účelom

nahliadnutia do súdneho spisu, pretože platné právne predpisy takýto postup nevyžadujú,

a rovnako nesúhlasia ani s jeho ďalšími názormi týkajúcimi sa namietaného postupu

okresného súdu.

Sťažovatelia napokon poukazujú na to, že okresný súd sa nevyjadril k tej časti ich

sťažnosti, ktorá sa týka odmietnutia vyhotovenia fotokópií za úhradu vecných nákladov.

V súvislosti s tým sa zmieňujú o liste ich právneho zástupcu z 12. augusta 2004

adresovanom predsedovi okresného súdu, ktorým ho požiadali o vrátenie bezdôvodného

obohatenia s poukazom na nesprávne stanovenú výšku poplatkov za vyhotovenie fotokópií

zo súdnych spisov. V odpovedi na uvedený list z 18. augusta 2004 uznal predseda

okresného súdu, že úhrada za vyhotovenie požadovaných fotokópií bola v okolnostiach

prípadu neoprávnene požadovaná vo vyššej sume než ustanovuje § 44 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“). Okresný súd v súlade s pokynom jeho predsedu

rozhodol vo všetkých prípadoch nesprávneho vyúčtovania úhrady o povinnosti vrátiť

rozdiel (bezdôvodné obohatenie) na účet právneho zástupcu sťažovateľov.

Po oboznámení sa s obsahom súvisiacich spisov okresného súdu ústavný súd

konštatuje, že skutkové zistenia v nich obsiahnuté zodpovedajú tomu, čo uviedli sťažovatelia

v ich sťažnosti ústavnému súdu.

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený rozhodovať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti skúma aj to, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená

a či je prípustná.

1. Sťažovatelia predovšetkým namietali, že postupom okresného súdu, a to konkrétne

podmieňovaním realizácie ich práva ako účastníkov konania, resp. ich právneho zástupcu,

nazerať do súdneho spisu a práva na vyhotovenie fotokópií zo súdneho spisu

s predchádzajúcim súhlasom sudcu došlo k porušeniu ich základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 prvej vety dohovoru.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Do obsahu tohto základného práva podľa možno zaradiť aj právo

každého oboznámiť sa so všetkými skutočnosťami rozhodnými pre jeho vec vrátane práva

nazerať do spisu a robiť si z neho odpisy a fotokópie, alebo požiadať súd o vyhotovenie

fotokópií za úhradu vecných nákladov, avšak v súlade so zákonom, ktorý také oprávnenie

upravuje ( , ).

Podľa účastníci a ich zástupcovia majú právo nazerať do súdneho

spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie, alebo požiadať súd o vyhotovenie

fotokópie za úhradu vecných nákladov. To neplatí ak ide o zápisnicu o hlasovaní alebo

listiny obsahujúce utajované alebo chránené údaje podľa osobitných predpisov. Podľa

odseku 2 citovaného ustanovenia niekomu inému než účastníkovi môže predseda senátu

povoliť nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy a odpisy, ak sú pre to vážne dôvody

a oprávnené záujmy účastníkov tým nemôžu byť dotknuté.

V tejto súvislosti už ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti vyslovil

(), že „Stabilný a logický výklad tohto ustanovenia vylučuje, aby účastníci

a zástupcovia boli zásadným spôsobom obmedzení v práve robiť si odpisy. Rovnako by

však bolo nelogické a v rozpore s účelom takého oprávnenia účastníka konania a jeho

zástupcu, aby tak mohli urobiť bez súhlasu predsedu senátu, ktorý jediný je oprávnený

posúdiť, či niet zákonnej prekážky na to, aby sa určitý odpis zo spisu urobil, napríklad

či účastník a jeho zástupca nemienia urobiť odpis z pripojeného spisu, v ktorom už účastník

nie je účastníkom konania, z časti spisu, ktorá má povahu utajovanej skutočnosti,

a podobne. Napokon, iba predseda senátu je oprávnený posúdiť aj to, či ide vôbec

o účastníka, ak sa osoba odvoláva na svoje postavenie účastníka podľa ,

pričom nebola ešte do konania pribraná uznesením súdu. Preto ústavne súladným výkladom

najmä so zreteľom na obsah základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa je taký výklad, podľa ktorého aj účastník a jeho zástupca

si môžu urobiť odpis zo spisu len na základe súhlasu predsedu senátu, ktorý je vo veci

zákonným sudcom“.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach.

V už citovanom náleze vyslovil ústavný súd názor, že „Záležitosťou v zmysle tohto

článku dohovoru treba rozumieť vec samú alebo veci, ktoré s takou vecou priamo súvisia,

napríklad predbežné opatrenie. Takouto záležitosťou nemôže byť jednotlivé, hocijako

významné procesné oprávnenie účastníka konania. Účastník sa na súd neobracia

so žiadosťou o ochranu jednotlivého procesného oprávnenia, ale vždy o ochranu svojho

občianskeho práva, ktoré musí mať materiálnu povahu alebo procesnú povahu

s materiálnym dopadom na právne postavenie účastníka, napríklad trovy konania, exekučné

spory o prípustnosť exekúcie a podobne“.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci - všeobecného súdu

v občianskoprávnom konaní - nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva,

ktoré označili sťažovatelia, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom orgánu štátu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Ústavný súd na základe uvedených skutočností, ako aj so zreteľom na svoju

predchádzajúcu judikatúru uzavrel, že namietaný postup okresného súdu nemôže byť

v žiadnej reálnej súvislosti so základným právom podľa a právom podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to uvádzajú sťažovatelia. Takúto súvislosť nemožno vyvodiť

z jediného úkonu okresného súdu, ktorý bol urobený v namietaných prípadoch mimo

konania, len v súvislosti s postupom zamestnankýň súdu (vo veciach vedených pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ) a v jednom

prípade (vo veci vedenej pod sp. zn. ) aj s neoficiálne vysloveným názorom

a následným postupom zákonného sudcu, ktorý však v konečnom dôsledku neviedol

k žiadnemu obmedzeniu práv sťažovateľov ustanovených v . Preto je táto časť

sťažnosti zjavne neopodstatnená.

2. Pokiaľ ďalej sťažovatelia namietali porušenie ich označených práv postupom

okresného súdu z 26. mája 2004, ktorý im ako účastníkom konania, resp. ich právnemu

zástupcovi odmietol vyhotoviť fotokópie niektorých dokumentov nachádzajúcich sa

v súdnom spise, ako aj to, že tak odmietol urobiť za úhradu vecných nákladov, ústavný súd

považuje takýto postup za jednorázové pochybenie, ktorému však nemožno pripísať ústavný

rozmer.

Pridržiavajúc sa svojej stabilnej judikatúry ústavný súd však ďalej poukazuje na to,

že základné právo na súdnu ochranu, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie, ktorých

súčasťou je i právo každého oboznámiť sa so všetkými skutočnosťami rozhodnými pre jeho

vec vrátane práva nazerať do spisu a robiť si z neho odpisy a fotokópie, alebo požiadať súd

o vyhotovenie fotokópií za úhradu vecných nákladov, je „výsledkové“, to znamená musí mu

zodpovedať proces ako celok, a jeho prípadné pochybenia v jednom štádiu môžu byť

napravené v ďalšom konaní (m. m. , , ).

Práva, ktorých porušenie sťažovatelia namietajú, tvoria súčasť široko chápaného

práva na spravodlivý súdny proces, ktorého rešpektovanie alebo porušenie možno v zásade

posúdiť len vo vzťahu k celému súdnemu konaniu.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že predpokladom pre záver

o porušení základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa je

také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu

pred začatím konania alebo v konaní vo veci samej, resp. ktoré nemožno napraviť

procesnými prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v (m. m.

, ).

Aj z ďalšej judikatúry ústavného súdu (napr. , ) obdobne ako

z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Komanický c. Slovenská republika,

rozsudok zo 4. júna 2002) vyplýva, že ústavný súd a Európsky súd pre ľudské práva

overujú, či konanie posudzované ako celok bolo spravodlivé v zmysle až 50 ,

resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V spojitosti s tým ústavný súd zastáva názor, že porušenie dispozície uvedenej v § 44

ods. 1 nevydaním fotokópie časti súdneho spisu, resp. odmietnutie vyhotovenia

fotokópií niektorých dokumentov nachádzajúcich sa v súdnych spisoch účastníkom konania,

resp. ich právnemu zástupcovi za úhradu vecných nákladov, by mohlo zakladať porušenie

označených práv sťažovateľov len v prípade, ak by bolo spojené s konkrétnym relevantným

nepriaznivým dôsledkom pre účastníkov konania, ktorý bol spôsobený namietaným

postupom a zároveň by sa tento negatívny dôsledok musel vzťahovať na výsledok konania

a nebolo by ho možné korigovať v ďalšom procesnom postupe prípadne v opravných

konaniach.

Ústavný súd konštatuje, že namietané pochybenia okresného súdu nesmerovali

k trvalému odopretiu súdnej ochrany sťažovateľom v predmetnej veci (denegatio iustitiae),

keďže nápravu mali možnosť dosiahnuť priamo v konaní pred všeobecnými súdmi. Faktom

potvrdzujúcim tento názor je aj skutočnosť, že pokiaľ sťažovateľka 1 či už ako účastníčka

konania alebo ako konateľka sťažovateľky 2 požiadala okresný súd po 26. máji 2004

o nahliadnutie do príslušných spisov a vyhotovenie fotokópií z nich, bolo jej to v celom

rozsahu umožnené.

Ústavný súd taktiež prihliadol na to, že k namietanému postupu nedošlo v súvislosti

s vykonávaním procesných úkonov okresným súdom, ako aj na to, že právny zástupca

sťažovateľov mal k dispozícii na nahliadnutie vo všetkých prípadoch kompletný spisový

materiál, z ktorého si mohol urobiť výpisy alebo odpisy bez akéhokoľvek obmedzenia.

Ústavný súd na základe uvedeného v okolnostiach prípadu nezistil existenciu

príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom okresného súdu a spôsobením

nereparovateľného negatívneho dôsledku v neprospech sťažovateľov, čo napokon

nevyplýva ani z argumentácie sťažovateľov v ich sťažnosti.

Na základe týchto záverov a právneho hodnotenia skutkových okolností uvedených

v sťažnosti, v jej prílohách a zistených zo súvisiacich súdnych spisov ústavný súd sťažnosť

aj v tejto časti po jej predbežnom prerokovaní podľa

ako zjavne neopodstatnenú odmietol.

Navyše, vo vzťahu k namietanému postupu okresného súdu v označených

občianskoprávnych konaniach (sp. zn. a sp. zn. ) ústavný súd

poznamenáva, že v čase, keď k nemu malo dôjsť, boli právne veci sťažovateľov v štádiu

konania pred súdom prvého stupňa, a teda nápravu údajných porušení ich práv zo strany

okresného súdu, ktoré namietajú pred ústavným súdom, mohol vykonať druhostupňový súd

v odvolacom konaní (za predpokladu, že by sa tak nestalo ešte v ďalšom procesnom postupe

samotným prvostupňovým súdom).

Z tohto dôvodu vo vzťahu k označeným občianskoprávnym konaniam bolo možné

sťažnosť odmietnuť aj pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

Okrem toho, pokiaľ ide o konanie sp. zn. , zo súvisiaceho spisu

okresného súdu, ako už bolo uvedené, vyplýva, že v čase, keď právny zástupca

sťažovateľky 2 nahliadol do tohto spisu (26. mája 2004), bolo už súdnym exekútorom

vrátené poverenie na vykonanie exekúcie, pretože pohľadávka oprávneného

s príslušenstvom a trovami exekúcie bola už 15. decembra 2003 vymožená. Postup

okresného súdu v tejto veci už teda nemohol nijako ovplyvniť priebeh označeného konania

a pozíciu sťažovateľky 2 v ňom.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia namietajú porušenie čl. 1 ods. 1, čl. 2

ods. 2 a 3, a v spojení s označeným porušením

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Keďže ústavný súd dospel k záveru,

že medzi namietaným porušením základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1,

resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a napadnutým

postupom okresného súdu neexistuje priama príčinná súvislosť, nemohlo v nadväznosti na

to dôjsť ani k porušeniu ďalších sťažovateľmi označených článkov .

Z uvedených skutočností vyplýva, že sťažnosť sťažovateľov je aj v zostávajúcej časti

zjavne neopodstatnená, a z toho dôvodu ju ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa

taktiež odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2006