Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/180/2017

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: Slovenská asociácia producentov v audiovízii, IČO: 36 061 182, so sídlom Grösslingova 32, Bratislava, zastúpeného: AK MS s.r.o., IČO: 47 237 767, so sídlom Galandova 3, Bratislava, proti žalovanému: SWAN, a.s., IČO: 47 258 314, so sídlom Borská 6, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 13. júna 2017, č.k. 7Ca/2/2017-34, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením; s poukazom na § 343 ods. 1, § 344, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1, § 326 ods. 1, § 324 ods. 3, § 342 ods. 1 CSP; zamietol súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby žalovaný zložil do úschovy súdu peňažnú zábezpeku v sume 80.603,40 eur. Zdôraznil, že nevyhnutným predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia je danosť bezodkladnej potreby upraviť pomery sporových strán alebo iných osôb alebo dôvodná obava, že by výkon súdneho rozhodnutia mohol byť ohrozený. V tejto súvislosti konštatoval, že žalobca na základe podaného návrhu odôvodňoval nariadenie neodkladného opatrenia bezodkladnou potrebou upraviť pomery sporových strán (bod I., posledný odsek, strana 6) z dôvodu, že činnosťou žalovaného vzniká škoda v podobe neuhradených odmien a primeraných odmien autorov a producentov, ktorých ako organizácia kolektívnej správ autorských práv, zastupuje, ako aj z dôvodu, že žalovaný porušuje predpisy autorského zákona, pričom tejto činnosti sa žalovaný dopúšťa minimálne od začiatku roka 2016. Na základe uvedeného potom skonštatoval, že žalovaný sa má dopúšťať činnosti tvrdenej žalobcom dlhší čas - podľa tvrdení žalobcu od začiatku roka 2016, t.j. 1,5 roka, s tým, že rokovania o uzatvorení licenčnej zmluvy neprebiehajú od cca apríla 2016, čo je viac ako jeden rok. Uviedol, že žalobca ničím nezdôvodnil, ako pri nezmenených vzťahoch sporových strán, trvajúcich viac ako jeden rok, je daná práve teraz bezodkladná potreba úpravy pomerov sporových strán a vôbec nezdôvodnil ani potrebu úpravy týchto pomerov, z návrhu vôbec nevyplýva, v čom sa zmenia pomery sporových strán v prípade nariadenia neodkladného opatrenia. Mal za to, že účel neodkladného opatrenia - odstránenie porušovania autorských práv spôsobom žiadaným žalobcom, vôbec nemožno dosiahnuť. Vzhľadom na to, že žalobca neosvedčil dôvodnosť potreby úpravy pomerov sporových strán, vrátane neodkladnosti tejto potreby, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Navyše poznamenal, že účel navrhovaného neodkladného opatrenia bolo možné dosiahnuť aj zabezpečovacím opatrením. Záverom uviedol, že výpočet prípadnej škody žalobca odvodzoval od počtu prípojok a následne ním určenej mesačnej sadzby autorskej odmeny, pričom počet prípojok z presne nezisteného obdobia roka 2016 nič nehovorí o tom, ktoré zo zriadených prípojok sa používajú výlučne na retransmisiu a na sledovanie káblového televízneho vysielania, resp. zo žaloby táto skutočnosť nie je zrejmá, keď zriadenou prípojkou môžu byť šírené aj iné služby ako televízne vysielanie (napr. internet, pevná telefónna linka). Dodal, že ak je sadzba ustanovená ako mesačná, pri výške škody, a teda aj prípadnom určení hodnoty zábezpeky, je potrebné vychádzať z počtu prípojok používaných výlučne na

šírenie televízneho vysielania v príslušnom kalendárnom mesiaci - tieto údaje z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplývajú.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca - navrhovateľ neodkladného opatrenia, domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo v celom rozsahu vyhovené, dôvodiac tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Argumentoval, že napadnutým uznesením boli porušené základné princípy jeho procesného práva na súdnu ochranu garantované článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivý proces vyplývajúce z článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, keď prvoinštančný súd nepostupoval v súlade s článkom 16 ods. 1 a rozhodol aj v rozpore so základnými princípmi vyjadrenými v článku 2 ods. 1 a ods. 2 CSP. Za absurdný a svojvoľný považoval výklad "bezodkladnosti" súdom prvej inštancie, keď jeho úvahy sú v rozpore s dôvodovou správou k Civilnému sporovému poriadku, ako aj s právnou teóriou. Prvoinštančný súd postupoval v rozpore s § 329 ods. 2 a taktiež svojvoľne nad rámec § 326 ods. 1 vyložil, čo má obsahovať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Návrh podal v súlade s § 326 ods. 1 CSP, k návrhu na nariadenie neodkladné opatrenia osvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery, osvedčil nezákonný stav (tento trval v čase podania návrhu, aj v čase rozhodovania a trvá dodnes), kedy žalovaný ako prevádzkovateľ káblovej retransmisie denne šíri audiovizuálne diela bez súhlasu autorov a zaplatenia príslušnej odmeny (zákonný nárok podľa § 19 Autorského zákona) a primeranej odmeny (zákonný nárok podľa § 119 Autorského zákona ), čím sú splnené podmienky na zloženie zábezpeky do úschovy súdu na náhradu škody alebo inej ujmy, keď prevádzkovateľ retransmisie neplatí správcovi - zo zákona licencovanej organizácii kolektívnej správy tejto časti autorských práv. V prípade nariadenia neodkladného opatrenia - zloženia finančnej zábezpeky do úschovy súdu, sa po právoplatnom skončení konania vo veci samej v prípade jeho úspechu, vyplatí odmena a primeraná odmena nositeľom autorských práv, ktorých ako organizácie kolektívnej správy pri jej výbere zastupuje alebo sa bude postupovať v zmysle § 342 ods. 3 CSP. Napriek splneniu všetkých požadovaných zákonných podmienok konajúci súd rozhodol v rozpore s § 328 CSP, keď návrh svojvoľne zamietol. Poukazoval na to, že sa domáhal účelu v súlade so zákonom, ktorý je stanovený a predpísaný priamo v § 342 ods. 2 veta prvá CSP, ktoré ustanovenie súd prvej inštancie vôbec neaplikoval a v rozpore s jeho znením a zmyslom vyložil svojvoľne účel navrhovaného neodkladného opatrenia. Rozhodnutie je tiež v rozpore so zásadou viazanosti súdu žalobným návrhom v konaní o vydanie neodkladného opatrenia, keď procesnou povinnosťou súdu je vysporiadať sa s podstatnými právnymi a skutkovými tvrdeniami, pričom je viazaný § 325 ods. 1 - v tomto konaní to znamená, či sú preukázané podmienky na bezodkladnú úpravu pomerov v medziach osobitnej úpravy (§ 342 ods. 1 a možnosti žalobcu alternatívne žiadať zloženie zábezpeky. Súd prvej inštancie neaplikoval pri svojom rozhodovaní osobitné ustanovenia § 342 ods. 1 až 3 CSP. Konajúci súd tiež nesprávne aplikoval a vyložil § 343 ods. 1 CSP, a v tejto súvislosti poukázal na to, že medzi ním a žalovaným nie je žiadna pohľadávka, táto vznikne až právoplatným rozhodnutím vo veci samej. Nariadenia neodkladného opatrenia sa domáhal v súlade s § 342 ods. 1 z dôvodu podľa § 325 ods. 1 - bezodkladne upraviť pomery, nie z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Záver súdu prvej inštancie uvedený v bode 15 odôvodnenia napadnutého uznesenia považoval za svojvoľný, keď súd prvej inštancie návrh ako nezrozumiteľný alebo neurčitý neodmietol, jeho závery sú v rozpore s § 206 a tiež sú procesne nedôvodné aj z pohľadu štádia súdneho konania, keď konanie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je nesporovým konaním, v ktorom osvedčuje žalobca len základné skutočnosti, potrebné závery by bolo možné prijať v konaní vo veci samej a až po riadne vykonanom dokazovaní, ku ktorému však v tomto štádiu nedochádza.

3. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania , ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 a § 329 ods. 1 a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.

4. Podľa článku 9 ods. 1 písm. a/ smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/48/ ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného, členské štáty zabezpečia, aby súdne orgány na návrh navrhovateľa mohli vydať proti údajnému porušovateľovi príkaz na vykonanie predbežného opatrenia s cieľom zabrániť akémukoľvek bezprostrednému porušeniu práva duševného vlastníctva, alebo zakázať a v prípade potreby s možnosťou uložiť opakovanú pokutu pri pokračovaní v údajnom porušovaní tohto práva alebo podmieniť také pokračovanie zložením záruk určených na zabezpečenie odškodnenia vlastníka práv; príkaz na vykonanie predbežného opatrenia tiež môže byť za tých istých podmienok vydané proti sprostredkovateľovi, ktorého služby využíva tretia osoba na porušovanie práv duševného vlastníctva; opatrenia vydané proti sprostredkovateľom, ktorých služby využíva tretia osoba na porušovanie autorského práva alebo jemu príbuzných práv upravuje smernica 2001/29/ES;

5. Podľa § 342 ods. 1 CSP, navrhovateľ neodkladného opatrenia môže navrhnúť, aby ten, kto ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva, mohol namiesto zdržania sa takého konania zložiť zábezpeku do úschovy súdu na náhradu škody alebo inej ujmy vzniknutej ohrozovaním alebo porušovaním práva duševného vlastníctva. O výške zábezpeky rozhodne súd uznesením, v ktorom určí výšku zábezpeky, ako aj lehotu, v ktorej je potrebné zábezpeku zložiť.

6. V preskúmavanej veci žalobca; ako organizácia kolektívnej správy autorských práv; odôvodňoval potrebu nariadenia neodkladného opatrenia tým, že činnosťou žalovaného; ako prevádzkovateľa káblovej retransmisie uskutočňujúceho verejný prenos audiovizuálnych diel káblovou retransmisiou bez toho, aby mal vysporiadané práva podľa autorského zákona s nositeľmi práv, ktorých žalobca zastupuje; vzniká škoda v podobe neuhradených odmien a primeraných odmien autorov a producentov zastúpených žalobcom, navyše žalovaný je nečinný pri uzatvorení hromadnej licenčnej zmluvy; ktorej návrh mu žalobca predložil; a reálne vzniká ďalšia škoda. Argumentoval, že ide o pokračujúcu nezákonnú činnosť žalovaného a existuje reálna hrozba, že v nej bude pokračovať, a preto je mimoriadne naliehavé, aby bolo nariadené požadované neodkladné opatrenie s tým, že vo veci samej sa bude domáhať náhrady škody za rok 2016 a prvý štvrťrok 2017 v sume 80.603,40 eur, vzniknutej nezákonným používaním predmetov autorskej ochrany žalovaným.

7. Právna úprava neodkladných opatrení vo veciach práv duševného vlastníctva (§ 341 a § 342 bola prijatá transponovaním smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva, ktorou sa sleduje zjednotenie národných právnych úprav pri vymáhaní práv duševného vlastníctva s cieľom odstrániť existujúce rozdiely v právnych úpravách pri vymáhaní práv duševného vlastníctva členských štátov EÚ, ktoré predstavujú významnú prekážku rozvoja vnútorného trhu, a zabránenie porušovaniu práv duševného vlastníctva.

8. Navrhovateľ neodkladného opatrenia osobitne upraveného v § 342 ods. 1 CSP; ktorým bola vykonaná transpozícia čl. 9 ods. 1 písm. a/ vyššie cit. smernice; môže navrhnúť, aby ten, kto porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva, mohol namiesto zdržania sa takého konania zložiť zábezpeku do úschovy súdu na náhradu škody alebo inej ujmy vzniknutej porušovaním alebo ohrozovaním práv duševného vlastníctva. Žalovaný porušovateľ práv sa tak nebude musieť zdržať konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva, ale v takom prípade bude musieť zložiť finančnú kauciu, ktorá bude slúžiť pre žalobcu ako záruka, že ak sa v konečnom rozhodnutí vo veci samej jeho žalobe vyhovie v tom, že žalovaný ohrozoval či porušoval jeho práva vyplývajúce z duševného vlastníctva, bude tak z čoho vzniknutú škodu (ujmu) nahradiť. Výška zábezpeky by tak mala zodpovedať škode (ujme), ktorá môže pokračovaním protiprávneho konania nastať. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že neodkladné opatrenie, ktorým sa ukladá rušiteľovi práv duševného vlastníctva zloženie peňažnej zábezpeky do úschovy súdu, má zabezpečiť efektívnu vymožiteľnosť peňažných nárokov vzniknutých v súvislosti s pokračovaním porušovania (príp. ohrozovania) práv duševného vlastníctva.

9. Prijatá právna úprava tak priznáva žalobcovi dispozičné oprávnenie spočívajúce v tom, že sa môže rozhodnúť, či bude v žalobnom petite žiadať výlučne, aby súd neodkladným opatrením uložil tomu, kto ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva povinnosť zdržať sa konania, ktorým sa porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva alebo sa rozhodne tiež navrhnúť, aby ten, kto ohrozuje alebo porušuje práva duševného vlastníctva, mohol namiesto zdržania sa pokračovania v tomto konaní, zložiť do úschovy súdu zábezpeku určenú na náhradu škody (ujmy) vzniknutú porušovaním alebo ohrozením práva duševného vlastníctva. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je tak žalobca oprávnený formulovať tzv. alternatívny petit, kedy žalovaný má právo voľby, t.j. je mu dané na výber medzi dvoma možnosťami, ktorým spôsobom splní povinnosť uloženú súdom.

10. V danej veci žalobca vyvodzoval dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia potrebou bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, keď aj v rámci odvolacej argumentácie zdôraznil, že zloženia zábezpeky do úschovy súdu na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej ohrozovaním alebo porušovaním práv duševného vlastníctva žalovaným, sa nedomáha z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. S poukazom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že navrhovaným neodkladným opatrením žalobca nesleduje účel - legitímny cieľ, pre ktorý bola uvedená právna úprava prijatá, a to zamedzenie pokračovania v porušovaní práv duševného vlastníctva a zabezpečenie vymožiteľnosti nárokov vyplývajúcich z porušenia práv duševného vlastníctva, keď zloženia zábezpeky sa možno domáhať popri uložení povinnosti rušiteľovi - žalovanému, zdržať sa pokračovania v protiprávnom konaní, a je potom na žalovanom, ktorú z alternatív si zvolí; teda, či nebude pokračovať v neoprávnenom zasahovaní do práv duševného vlastníctva, ktorým hrozí vznik ďalšej škody alebo inej ujmy alebo v ňom bude pokračovať s tým, že zloží zábezpeku na pokrytie škody alebo inej ujmy, ktorej vznik hrozí pokračovaním v tejto činnosti. Neodkladným opatrením vo veciach práv duševného vlastníctva sa tak má prednostne zamedziť rušiteľovi v pokračovaní konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje práva duševného vlastníctva; čím sa súčasne zamedzí aj vzniku ďalšej hroziacej škody alebo inej ujmy; s možnosťou podmienenia pokračovania v tejto činnosti zložením kaucie na zabezpečenie vymožiteľnosti hroziacej škody alebo inej ujmy. Žalobca argumentoval pokračovaním žalovaného v porušovaní autorských práv, avšak uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa porušovania práv sa už nedomáhal, a preto správne konštatoval súd prvej inštancie, že pokiaľ žalobca sleduje neodkladným opatrením odstránenie porušovania autorských práv, toto nemožno navrhovaným neodkladným opatrením dosiahnuť a tvrdené porušovanie autorských práv žalovaným bude aj po nariadení neodkladného opatrenia pokračovať.

11. Neodkladné opatrenie na zloženie zábezpeky, ktorá má byť použitá na uspokojenie právoplatne priznanej škody alebo inej ujmy vzniknutej z pokračovania porušovania práv duševného vlastníctva, je podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnené nariadiť ; v súlade s účelom sledovaným smernicou; v prípadoch ohrozenia exekúcie nárokov na náhradu škody či inej ujmy vzniknutých z porušenia (ohrozenia) práv duševného vlastníctva, a preto jeho nariadenie prichádza do úvahy len v prípade, ak je dostatočne osvedčená potreba jeho nariadenia z dôvodu ohrozenia vymožiteľnosti týchto práv. Legitímnu potrebu zloženia zábezpeky žalobca neodôvodnil žiadnym tvrdením o ohrození vymožiteľnosti pohľadávky na náhradu škody, ktorá má vzniknúť pokračovaním porušovania autorských práv žalovaným.

12. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že vzhľadom na dĺžku doby, po ktorú sa má žalovaný dopúšťať protiprávneho konania a byť nečinný vo vzťahu k predloženému návrhu žalobcu na uzatvorenie hromadnej licenčnej zmluvy, absentuje potreba okamžitej, nevyhnutnej a naliehavej potreby nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia.

13. Po vecnom a právnom posúdení veci; na základe tvrdení žalobcu a listinných dokladov tvoriacich obsah spisu; dospel odvolací súd k záveru, že žalobca dostatočne neosvedčil základné podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 .

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .