Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 227/2018

Legal thesis Official

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-54

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. augusta 2018

v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a sudcov Petra Brňáka a Milana

Ľalíka v konaní o sťažnosti Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., Dúbravská cesta 14,

Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou AENEA Legal s. r. o., v mene ktorej koná

advokát a konateľ JUDr. Marian Garaj, Jozefská 3, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia jej základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 27. októbra 2017 a namietaného porušenia

jej základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., podľa

Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 27. októbra

2017 p o r u š e n é b o l i .

2. Základné právo Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., podľa

Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

3. Uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 27. októbra 2017

z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.

4. Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré jej j e Krajský súd v Nitre p o v i n n ý vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Krajský súd v Nitre j e p o v i n n ý uhradiť Národnej diaľničnej spoločnosti,

a. s., trovy konania v sume 390,50 € (slovom tristodeväťdesiat eur a päťdesiat centov) na

účet jej právneho zástupcu JUDr. Mariana Garaja, AENEA Legal s. r. o., do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

6. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júna 2018

doručená sťažnosť Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., Dúbravská cesta 14, Bratislava

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského

súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 27. októbra 2017 (ďalej len

„uznesenie krajského súdu“) a porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Zo sťažnosti vyplýva:

«Sťažovateľ je žalovaným v spore vedenom Okresným súdom Nitra so sp. zn.

.

... na základe žaloby zo dňa 05.04.2011... Predmetom žaloby bolo určenie:

neplatnosti ... Kúpnej zmluvy...

Žalobcovia podaním zo dňa 26.10.2011 uskutočnili čiastočne späťvzatie návrhu

vo vzťahu k žalovanému 1/ a 2/ a navrhli zmeniť petit žaloby... Okresný súd uznesením

zo dňa 15.11.2011 zastavil konanie voči žalovanému 1/ a 2/...

Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 30.01.2012 č. k. 15C/78/2011–172 bol

pripustený súhlas so zmenou návrhu na začatie konania podľa podania žalobcov a zároveň

bol vzatý na vedomie vstup ako vedľajšieho účastníka na strane

žalovaného...

Návrhom zo dňa 14.11.2012 sa domáhala žalobkyňa 1/ prejednania novoobjaveného

dedičstva... Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 31.12.2012 bolo prerušené predmetné

konanie o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, až do právoplatného skončenia

konania so sp. zn. , predmetom ktorého je dodatočné prejednanie dedičstva...

Uznesenie bolo napadnuté odvolaním sťažovateľa pre vadu nesprávneho právneho

posúdenia.

Krajský súd... uznesením zo dňa 31.01.2013 so sp. zn. -219 návrh

žalobcov na prerušenie konania zamietol...

Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 19.07.2013 v konaní so sp. zn.

bolo zastavené konanie o prejednaní novoobjaveného majetku po

... Okresný súd Nitra Rozsudkom zo dňa 17.10.2013, sp. zn. -299 určil,

že parcela č. patrí do dedičstva po nebohom v podiele ½

k celku, do dedičstva po nebohom v podiele ¼ k celku a po nebohej

v podiele ¼ k celku...

Sťažovateľ napadol rozsudok odvolaním zo dňa 31.10.2013 v celom rozsahu...

Vedľajší účastníci na strane sťažovateľa taktiež napadli rozsudok odvolaním zo dňa

31.10.2013, nakoľko ho považovali za nezákonný a zmätočný...

Krajský súd... uznesením zo dňa 26.06.2014 so sp. zn. -371 zrušil

napadnutý prvostupňový rozsudok Okresného súdu Nitra a vec vrátil na ďalšie konanie...

Rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 07.06.2016, sp. zn. -633 bolo

opätovne určené, že parcela č. patrí do dedičstva po nebohom

v podiele ½ k celku, nebohom v podiele ¼ k celku a nebohej

v podiele ¼ k celku...

Vedľajší účastníci na strane sťažovateľa napadli rozsudok odvolaním zo dňa

06.10.2016 a 11.10.2016 v celom rozsahu a navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

zrušil a žalobu zamietol...

Prvostupňový rozsudok napadol odvolaním zo dňa 12.10.2016 aj sťažovateľ...

Sťažovateľ vyjadrením zo dňa 31.08.2017:

- súhlasil v súlade s s podaním odvolania intervenientami na jeho

strane ako aj s dôvodmi týchto odvolaní.

- poukázal v zmysle , aby odvolací súd vo veci sám rozhodol a vec nevrátil

prvostupňovému súdu, nakoľko vec už bola raz predmetom odvolacieho konania.

- poukázal v zmysle , aby odvolací súd vyzval strany na vyjadrenie sa

k možnému použitiu ustanovenia § 12 reštitučného zákona, ktoré by malo byť na vec

aplikované. Následne by mal rozsudok zmeniť tak, že žalobu zamietne.

Krajský súd... Uznesením zo dňa 27.10.2017, sp. zn. – 743... dospel

k rozhodnutiu, že podané odvolania sú dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné v zmysle

psím. b) zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Z písomného vyhotovenia uznesenia vyplývalo nasledovné odôvodnenie:

- odvolací súd v zmysle § a je povinný aplikovať na danú vec

úpravu .

- (bod 28 uznesenia) prvostupňový súd, po opätovnom rozhodnutí vo veci a vydaní

napadnutého rozsudku, bez existencie akéhokoľvek prípustného dôvodu celkom vedome

postupoval v rozpore s a úplne svojvoľne nerešpektoval rozhodnutie odvolacieho

súdu, ktorým bolo zrušené jeho predchádzajúce rozhodnutie v danej veci. Súd prvej

inštancie, napriek záväznému právnemu názoru odvolacieho súdu, opätovne zaujal

nesprávny právny názor k otázke aktívnej legitimácie žalobcov v konaní, napriek tomu, že

odvolací súd záväzne vo svojom zrušujúcom rozhodnutí (na ktorom právnom názore aj

naďalej trvá) vyslovil, že v spore o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, treba

považovať všetkých účastníkov konania v dedičstve za nerozlučných spoločníkov podľa § 91

ods. 2 . Napriek tomu súd prvej inštancie svojvoľne ustálil, že ktorýkoľvek z dedičov

môže podať žalobu o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva. Takýto arbitrárny postup

súdu prvej inštancie predstavuje závažný zásah do práva strán sporu na spravodlivý súdny

proces.

- odvolací súd, uvedomujúc si pritom zákonný zákaz opätovného zrušenia

rozhodnutia súdu prvej inštancie v zmysle však dospel k záveru, že vzhľadom na

tak závažné nedostatky napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, nie je možné podané

odvolania prejednať inak, ako tak, že napadnuté rozhodnutie bude zrušené. Dôvodom

takého postupu bolo:

- neprípustné nereflektovanie a obchádzanie kasačnej záväznosti skoršieho

rozhodnutia odvolacieho súdu, čo je potrebné vnímať ako svojvôľu s následkom vedúcim

k zrušeniu napadnutého rozhodnutia,

- takýmto postupom súdu boli porušené práva strán sporu na spravodlivé súdne

konanie, súdnu ochranu a garantované SR ako i dohovorom o ochrane základných

ľudských práv a slobôd ako i porušeniu zásady záruky a jednoty funkčnosti súdneho

systému,

- úlohou odvolacieho súdu je rozhodovať o odvolaniach, a nie v celom rozsahu

nahrádzať prvostupňové konanie v prípade, že tento súd sa v rámci prejednania

a rozhodovania veci dopustí takých závažných pochybení a svojvoľných postupov, a ktoré

nie je z hľadiska prejednania odvolania možné odstrániť, čo podľa názoru odvolacieho

súdu v konečnom dôsledku nebolo ani úmyslom ustanovenia . Pokiaľ sa

prvoinštančný súd doposiaľ nevysporiadal s tak zásadnou otázkou, akou je aktívna vecná

legitimácia žalobcov, až po vyriešení ktorej je možné posúdiť dôvodnosť nimi uplatneného

nároku, nemožno dospieť k takému záveru, že túto činnosť prvoinštančného súdu, napriek už

skôr zrušenému rozhodnutiu, by mal v celom rozsahu nahradiť odvolací súd.

- zámerom ustanovenia nemôže byť taký postup odvolacieho súdu, ktorý

by bezvýnimočne naprával nezákonnosť a arbitrárnosť konania a rozhodovania

prvoinštančného súdu, ktorým svojím postupom porušil práva strán na spravodlivý súdny

proces.

- (bod 29 uznesenia) prvostupňový súd porušil aj vo vzťahu k záväznému

pokynu odvolacieho súdu na aplikáciu rozhodujúceho ustanovenia reštitučného zákona. Súd

prvej inštancie, opätovne, aj v poradí druhom – napadnutom rozhodnutí, tento právny

predpis na danú vec neaplikoval, pričom ani nezdôvodnil, prečo takýmto spôsobom

nepostupoval, čo je opäť prejavom arbitrárnosti.

- (bod 30 uznesenia) napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu je tak, ako

v poradí prvé rozhodnutie, opätovne nepreskúmateľné. Odôvodnenie tohto rozhodnutia

postráda akékoľvek právne opodstatnené argumentačné tvrdenia, ktoré by dávali odpoveď

na to, čo viedlo súd prvej inštancie k prijatiu napadnutého rozhodnutia a zároveň odpoveď

na právne a skutkové relevantné otázky v tomto konaní. Prevažnú väčšinu tohto

kvantitatívne rozsiahleho rozhodnutia tvorí nesystematický opis súdom zisteného

skutkového stavu, i opakovane, pričom samotnému právnemu zdôvodneniu jeho rozhodnutia

venoval len minimálny a nedostatočný priestor. Podľa odvolacieho súdu napriek tomu, že

nemožno ani polemizovať o právnej náročnosti tejto veci a napriek tomu, že argumentačné

prejavy strán sporu a intervenientov smerovali k povinnosti súdu sa s nimi vysporiadať, súd

prvej inštancie vyhotovil nepreskúmateľné m zmätočné rozhodnutie, absolútne

neposkytujúce odpovede na právne relevantné otázky nastolené v tomto konaní. Podľa

odvolacieho súdu je namieste otázka, či sa prvostupňový súd vôbec oboznámil s obsahom

rozhodnutia odvolacieho súdu zo dňa 26.06.2014, a to vzhľadom na tak závažný svojvoľný

postup súdu v tejto veci, ktorý absolútne ignoruje naznačený postup a názor odvolacieho

súdu vo všetkých sporných otázkach.

Uznesenie Krajského súdu... nadobudlo právoplatnosť... 09.04.2018...

Krajský súd... Uznesením zo dňa 27.10.2017, sp. zn. -743 v predmetom

spore vo fáze odvolacieho konania zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa

07.06.2016, sp. zn. -633 v zmysle psím. b) a vec vrátiť

okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Odvolací súd tak učinil i napriek tomu, že v uvedenom spore už raz zrušil napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie... a opätovne konal o odvolaní proti novému rozhodnutiu

súdu prvej inštancie.

V poradí druhé rozhodnutie odvolacieho súdu o zrušení napadnutého rozsudku súdu

prvej inštancie bolo prijaté s vedomím potreby aplikácie , nakoľko na to odvolací súd

sám poukázal v bode 11 odôvodnenia zrušujúceho uznesenia (viď ).

V uvedenom prípade bol odvolací súd povinný aplikovať pri rozhodovaní

o odvolaniach .

Odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a) rozhodnutie súdu prvej

inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie a b) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu

prvej inštancie.

Z bodu 161 spoločnej správy výborov NR SR o prerokovaní vládneho návrhu zákona

je zrejmé, že cieľom uvedenej zmeny ( ) je zrýchlenie

konania v prípade, že odvolací súd rozhodol tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší

a vec vráti na ďalšie konanie a následne je po opätovnom rozhodnutí súdu prvej inštancie

podané odvolanie. O tomto odvolaní nesmie odvolací súd rozhodnúť tak, že vec opätovne

zruší a vráti súdu prvej inštancie, ale musí rozhodnutie potvrdiť alebo zmeniť, teda vo veci

rozhodnúť.

Účelom navrhovanej úpravy bolo podľa zákonodarcu zrýchlenie konania

rozhodnutím v merite veci. Zrušenie meritórneho rozhodnutia a vrátenie sporu na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie výrazne ovplyvňuje celkovú dĺžku konania. K naplneniu

poskytnutia práva na súdnu ochranu dochádza až konečným právoplatným rozhodnutím.

Prijatím novej zákonnej úpravy bol nastolený stav, že odvolací súd môže zrušiť rozhodnutie

súdu prvej inštancie iba raz.

Hoci znenie ustanovenia neobsahuje bližšie kritéria uplatnenia zásady

„jedenkrát a dosť“ na rozhodnutie súdu prvej inštancie, odborná právna verejnosť uvádza,

že jediným takým kritériom je požiadavka, aby prvé rozhodnutie bolo rovnakej procesnej

povahy. To znamená, že povinnosť rozhodnúť o odvolaní proti rozsudku je daná iba vtedy,

ak aj prvé zrušené rozhodnutie bolo vo forme rozsudku.

Pokiaľ sa súd prvej inštancie aj v poradí druhým rozhodnutím dopustí takých

procesných pochybení, ktoré by inak boli dôvodom na zrušenie v poradí druhého

rozhodnutia ( ), musí ich odvolací súd sám odstrániť alebo napraviť. To znamená,

že bude jeho povinnosťou preskúmať splnenie procesných podmienok, napraviť prípadné

nedostatky v procesnom postupe, či doplniť alebo zopakovať dokazovanie. Výsledkom

procesného postupu odvolacieho súdu podľa musí byť konečné rozhodnutie

vo veci, ktorého súčasťou je aj rozhodnutie o trovách odvolacieho konania. (Števček, M.

Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J, Tomašovič, M., a kol. Civilný

sporový poriadok. Komentár . Praha : C. H. Beck, r. 2016, str. 1306)

Sťažovateľ podotýka, že odvolací súd v oboch prípadoch rozhodoval o odvolaniach

voči rozsudku súdu prvej inštancie, aplikačná podmienka teda bola naplnená.

Krajský súd v Nitre v bode 28 odôvodnenia zrušujúceho uznesenia výslovne

zdôraznil, že si uvedomuje zákaz opätovného zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie

podľa , napriek tomu však uviedol, že odvolanie nemožno prejednať inak, než tak,

že napadnuté rozhodnutie bude zrušené...

Sťažovateľ je presvedčený, že odvolací súd uskutočnil výklad normy v

v rozpore s SR.

Napriek tomu, že okrem podmienky identickosti druhu napadnutého

rozhodnutia neobsahuje iné podmienky alebo predpoklady na meritórne rozhodnutie

odvolacím súdom, odvolací súd uviedol, že je zbavený tejto povinnosti v prípade, ak

napadnutý rozsudok trpí závažnými právnymi, procesnými a inými vadami, spôsobujúcimi

arbitrárnosť a porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Aplikujúc tento svojvoľný

výklad, odvolací súd opomenul vo veci sám rozhodnúť, napadnuté rozhodnutie opätovne

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie.

K uvedenému postupu sa odvolací súd uchýlil aj napriek tomu, že

obsahuje pomerne jednoznačné znenie a ani len nepripúšťa možnosť úvahy odvolacieho

súdu v otázke aplikácie uvedeného postupu. To je do istej miery jednoznačným prejavom

vôle zákonodarcu naprávať nedostatky súdu prvej inštancie odvolacím súdom „za každú

cenu“, bez ohľadu na stupeň prípadnej vady napadnutého rozhodnutia. Záujmom takej

úpravy je zabezpečiť subjektu právnu ochranu konečným rozhodnutím v čo možno

najkratšom čase.

Odvolací súd teda mal v zmysle vo veci rozhodnúť sám. Svojím postupom

však vybočil z medzí a zákona, čím porušil nielen právo sťažovateľa na prístup

k súdu v zmysle SR, ale aj povinnosť konať v súlade s

SR, teda konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý

ustanoví zákon.

Sťažovateľ dáva súdu do pozornosti aj nález -54 zo dňa

31.01.2018...

Predmetom dotknutého sporu je určenie, že nehnuteľnosť patri do dedičstva po

poručiteľoch žalobcov. V tomto smere samotný odvolací súd niekoľkokrát načrtol presný

postup súdu prvej inštancie, ktorým sa má uberať súd pri prejednaní veci: 1. zistenie

aktívnej vecnej legitimácie, spočívajúcej v úplnosti dedičov a 2. aplikácia rozhodnutého

ustanovenia zákona č. 128/46 Zb. Na základe uvedeného je okresný súd povinný rozhodnúť

vo veci. Samotný odvolací súd v bode 30 zrušujúceho uznesenia dokonca uviedol, že

nemožno ani len polemizovať o právnej náročnosti tejto veci.

V zmysle judikatúry ústavného súdu za zložitú nemožno vec označiť, keď sa orgán

konajúci vo veci má vyporiadať s príčinnou súvislosťou medzi radom právnych noriem,

pričom významné nie je ani to, či ide o právne normy obsiahnuté v jednom alebo

vo viacerých predpisoch (v predmetnom spore sa nárok žalobcov opiera aj o tzv. reštitučné

predpisy). „Prameňom práva, o ktorom má okresný súd rozhodnúť, môžu byť viaceré

právne normy, ktoré však nie je možné označiť ako zložité len preto, že sa nenachádzajú

v jednom právnom predpise.“ (. Nález z 30. apríla 2003. Zbierka nálezov

a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 2003 – I. polrok, s. 908)

S poukazom na vyššie uvedené má sťažovateľ za to, že vec je po právnej a faktickej

stránke nenáročná...

Ako vyplýva z prvej časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ chronologicky opísal

procesnú aktivitu strán sporu, strany sú v konaní činné a podľa právneho názoru

sťažovateľa im nemožno pripísať výsledok za súčasný stav sporu.

Ani návrh žalobcu 1/ na prerušenie konania do rozhodnutia o prejednaní

novoobjaveného dedičstva z novembra 2012 podľa sťažovateľa nemožno považovať za

procesný úkon, ktorý mohol predĺžiť spor. Okresný súd Nitra totiž nebol povinný takému

návrhu vyhovieť. Ako potvrdil neskôr Krajský súd v Nitre v uznesení zo dňa 31.01.2013

so sp. zn. -219, okresný súd nesprávne posúdil význam prebiehajúceho

dedičského konania na konanie o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam...

Sťažovateľ poukazuje na to, že odvolací súd bol povinný v zmysle v rámci

opätovného rozhodovania o napadnutom rozsudku vo veci sám rozhodnúť a túto nevracať

opakovane súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. O nesprávnosti tohto

postupu sa sťažovateľ dostatočne zmienil v bode 2.1. sťažnosti. Odhliadnuc od

protiústavnosti tohto postupu však nie je možné pochopiť obhajobu odvolacieho súdu na

opätovné zrušenie rozsudku. Na jednej strane totiž odvolací súd poukazuje na to, že

nemožno polemizovať o právnej náročnosti veci (bod 30 uznesenia), na strane druhej sa

však bráni rozhodnúť tento spor, čo zdôvodňuje arbitrárnosťou prvoinštančného

rozhodnutia a porušením práva na spravodlivý proces.

Čo je však potrebné zdôrazniť, je sekundárny efekt protiústavného konania

odvolacieho súdu, ktorým došlo k opätovnému zrušeniu rozsudku a vráteniu veci súdu prvej

inštancie. Týmto konaním, kedy odvolací súd obišiel povinnosť meritórne vec rozhodnúť,

došlo podľa sťažovateľa k bezdôvodnému oddialeniu konečného rozhodnutia sporu,

nakoľko vec bola znovu vrátená súdu prvej inštancie. Tento postup odvolacieho súdu

vytvára podľa sťažovateľa zbytočné prieťahy, čo predstavuje ďalší zo zásahov do

základného práva sťažovateľa.

Sťažovateľ výslovne požiadal odvolací súd vo vyjadrení zo dňa 31.08.2017, aby

vo veci jednak vyzval strany sporu v zmysle na použitie príslušného ustanovenia

reštitučného zákona a následne podľa sám rozhodol. Uvedomujúc si nezáujem

okresného súdu vo veci rozhodnúť v súlade s (okresný súd nerešpektoval právny názor

odvolacieho súdu), sťažovateľ sa spoliehal na odvolací súdu, ktorý príjme konečné

rozhodnutie vo veci a ukončí tak spor trvajúci sedem rokov. To sa žiaľ, na prekvapenie

sťažovateľa, nestalo...

Ústavný súd v tejto veci uviedol, že za zásadné pochybenie krajského súdu

v napadnutom konaní považuje skutočnosť, že pri ostatnom rozhodovaní vo veci

nepostupoval v zmysle a nerozhodol v merite veci, hoci na takéto rozhodnutie

boli splnené podmienky stanovené v uvedenom ustanovení .

Ústavný súd konštatuje, že v dôsledku uvedeného nebol dosiahnutý účel zakotvený v § 390

, ktorým je zrýchlenie konania rozhodnutím v merite veci, ale naopak priebeh konania

pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na priznanie nemajetkovej ujmy sa opätovne

spomalil...

Sťažovateľ má za to, že v prípade daného sporu, kedy ani počas siedmich rokov

nedošlo ku konečnému rozhodnutiu, nepostačuje iba zrušenie napadnutého uznesenia

odvolacieho súdu. Preto s ohľadom na nárast nákladov, ktoré sú spojené s účelným

uplatňovaním práva sťažovateľa v danom spore ako aj hodnotu predmetnej parcely

(v novembri 2008 bola určená znaleckým posudkom č. 226/2008 na

sumu 104.031,42 €) je presvedčený, že v jeho prípade je možné priznať i primerané

finančné zadosťučinenie, a to vo výške 1 % kúpnej ceny, teda 1.040,31 €...

Sťažovateľ žiada Ústavný súd SR v prípade úspechu v konaní o priznanie náhrady

trov konania z dôvodu trov právneho zastúpenia, ktoré vyčísľuje ku dňu podania sťažnosti

podľa § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov na celkovú sumu 390,50 €, a

to za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastupovania, písomné podanie

sťažnosti vykonané v roku 2018) v sume 2x á 153,50 € a dva režijné paušály v sume 2x á

9,21 €, to jest 325,42 € bez DPH, navýšené o 20 % sadzbu DPH vo výške 65,08 €.»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„I. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn.

z 27. októbra 2017 porušené boli.

II. Uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. -743 z 27. októbra 2017

zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

III. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené boli.

IV. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 1040,31 €, ktoré je

Krajský súd v Nitre povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

V. Krajský súd v Nitre je povinný uhradiť sťažovateľovi na účet jeho právneho

zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 390,50 € do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.“

Ústavný súd uznesením č. k. -24 z 25. júna 2018 prijal sťažnosť podľa

o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) na ďalšie konanie.

Krajský súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp. zn.

Spr 712/18 z 20. júla 2018 doručeným ústavnému súdu 30. júla 2018, v ktorom podpredseda

krajského súdu okrem iného uviedol: „Posudzujúc konanie z týchto hľadísk s ohľadom na

jeho predmet, ktorým je určenie nehnuteľnosti do dedičstva v nadväznosti na aplikáciu

reštitučných zákonov spojenú s rozsiahlym dokazovaním je dôvodné konštatovanie o určitej

vecnej zložitosti konania. V súvislosti s jeho dĺžkou je potrebné pripísať na ťarchu strán

sporu ich procesné návrhy, o ktorých musel súd rozhodovať (návrh na nariadenie

predbežného opatrenia, návrh na zmenu petitu, čiastočné späťvzatie žaloby, návrh na vstup

vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, návrh na prerušenie konania) a tiež opakované

žiadosti právneho zástupcu žalobcu (celkovo 2 krát) a právneho zástupcu žalovaného

(celkovo 4 krát) o odročenie pojednávania pre prekážky na ich strane.

Nepochybne základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť v súdnom konaní procesný

postup, ktorým sa čo najskôr odstráni stav právnej neistoty strán sporu a vo veci konať bez

prieťahov v súlade so základným princípom civilného sporového konania zakotveného

v . S účinnosťou od 01. 07. 2016 bol tento princíp premietnutý i v ,

ktorý upravuje postup odvolacieho súdu pri rozhodovaní a odvolaní a podľa ktorého

odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz

odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

a odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

Pokiaľ ide o postup odvolacieho súdu a sťažovateľkou vytýkaný odklon od ust. § 390

, odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vyčerpávajúco osvetlil dôvody vedúce

ho k takémuto postupu, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňujem a na ne v ďalšom len

poukazujem.

Majúc na zreteli i osobitosti danej veci, vecnú zložitosť konania, skutočnosť, že ide

o druhé zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu, keď súd prvej inštancie v novom

rozhodnutí nerešpektoval záväzný právny názor vyslovený odvolacím súdom v jeho prvom

zrušujúcom rozhodnutí a preskúmavané rozhodnutie trpí zásadnými procesnými vadami ako

i právo strán sporu na spravodlivý súdny proces garantovaný

a Dohovorom, nemožno tak postup odvolacieho súdu hodnotiť ako neefektívny,

neopodstatnený a vyhýbajúci sa vydaniu konečného rozhodnutia, majúci za následok vznik

zbytočných prieťahov v konaní.

S ohľadom na vyššie uvedenú argumentáciu navrhujem sťažnosť sťažovateľky

odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú...“

K vyjadreniu krajského súdu sťažovateľka zaujala svoje stanovisko v podaní

doručenom ústavnému súdu 8. augusta 2018, v ktorom opakovane namietala skutočnosti,

ktoré boli už súčasťou odôvodnenia sťažnosti, a súhlasila s upustením od ústneho

pojednávania.

Ústavný súd upustil so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,

dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na

splnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet ().

Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania

na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných záväzkov

Slovenskej republiky je garantovať účastníkom súdneho konania právo na prerokovanie ich

veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru) a zabezpečiť odstránenie stavu

právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu v primeranej dobe

(, ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (obdobne , ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016 zrušený

a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového a správneho

súdneho konania predmetom (ďalej aj „“), Civilného

mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“) a .

Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej do

30. júna 2016 vyplývala z , ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1

, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie

účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z , podľa ktorého sa

pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa

pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, keď sa

bude konať nové pojednávanie.

Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla

2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania

v a , podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného sporového

poriadku), resp. účastníkov konania (podľa ) a iných

osôb. Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení Civilného

sporového poriadku, a

so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy týchto

poriadkov.

Napríklad povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva z , podľa

ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla

na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z o sudcovskej

koncentrácii konania, z o predbežnom prejednaní sporu ‒a následkoch

neprítomnosti strán, aj z , podľa ktorého pojednávanie vedie súd tak, aby

sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania

a účel tohto zákona, alebo § 183 ods. 1 prvej vety, podľa ktorej pojednávanie sa môže

odročiť len z dôležitých dôvodov.

Konanie vo veci sťažovateľky bolo začaté na Okresnom súde Nitra na základe žaloby

z 5. apríla 2011 a do dnešného dňa nie je právoplatne skončené.

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenie základného

práva podľa skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníkov konania

a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (). Tieto tri kritériá zohľadňuje pri

namietaní porušenia práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (, ).

Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, zo sťažnosti vyplýva, že

predmetom napadnutého konania je rozhodovanie o návrhu na určenie neplatnosti kúpnej

zmluvy, pričom takéto návrhy patria ku štandardnej rozhodovacej činnosti všeobecných

súdov. Ústavný súd vzhľadom na vysoký počet účastníkov pripúšťa určitú vecnú zložitosť

konania, no ani táto skutočnosť nemôže ospravedlniť doterajšiu dĺžku konania, ktoré trvá už

viac ako 7 rokov a stále sa v dôsledku neefektívneho postupu krajského súdu nachádza iba

v štádiu konania pred súdom prvého stupňa.

Správanie sťažovateľky ako účastníčky napadnutého konania je druhým kritériom,

podľa ktorého ústavný súd z pohľadu prieťahov posudzuje priebeh napadnutého konania.

Ústavný súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by boli tak zásadné, aby ich v súvislosti

s dĺžkou konania bolo potrebné pripísať na ťarchu sťažovateľky.

Ústavný súd napokon posudzoval postup samotného krajského súdu. Ústavný súd

považuje postup krajského súdu pri rozhodovaní o odvolaní účastníkov konania proti

rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -633 zo 7. júna 2016 (ďalej len

„rozsudok okresného súdu“) za neefektívny a nesústredený, ktorý vo významnej miere

ovplyvnil celkovú dĺžku konania.

Podľa odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a) rozhodnutie súdu prvej

inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie a b) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu

prvej inštancie.

Krajský súd toto ustanovenie ignoroval a napriek jeho

výslovnému zneniu, ktoré nepripúšťa vo veci inú možnosť, ako povinnosť krajského súdu,

aby sám vo veci rozhodol, napadnutým uznesením rozsudok okresného súdu opätovne zrušil

a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Ústavný súd konštatuje, že v dôsledku uvedeného postupu krajského súdu nebol

dosiahnutý účel zakotvený v , ktorým je zrýchlenie konania rozhodnutím v merite

veci, ale, naopak, priebeh konania pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na priznanie

nemajetkovej ujmy sa opätovne spomalil. Následne zrušením rozhodnutia súdu prvého

stupňa v merite veci zásadne ovplyvnil aj dĺžku konania vedeného prvostupňovým súdom.

V prípade, ak by krajský súd postupoval v súlade s účinnou právnou normou,

konanie by bolo už takmer 10 mesiacov právoplatne skončené.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že postupom krajského súdu vo veci

vedenej pod sp. zn. došlo k porušeniu základného právo sťažovateľky na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd zdôrazňuje svoju všeobecne známu a ustálenú judikatúru, podľa ktorej

do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho

veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom

právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré

Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.

Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad

aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany

dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná

a účinná právna úprava ().

Krajský súd tým, že ustanovenie nerešpektoval, napadnutým uznesením

sp. zn. z 27. októbra 2017 porušil základné právo sťažovateľky podľa čl. 46

ods. 1 a právo podľa dohovoru.

Ústavný súd vo vzťahu k dôvodom, ktoré krajský súd viedli k nerešpektovaniu

ustanovenia , považuje za potrebné zdôrazniť, že pri splnení predpokladov na

použitie je tu daná zákonná povinnosť krajského súdu postupovať dôsledne

podľa tohto ustanovenia bez možnosti akýchkoľvek úvah od tohto ustanovenia sa odkloniť.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Ústavný súd

preto zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie, v ktorom

je viazaný právnym názorom ústavného súdu vysloveným v tomto náleze [§ 56 ods. 3

písm. b) a ods. 6 ].

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie (podobne ). Sťažovateľka v sťažnosti

žiadala priznať finančné zadosťučinenie v sume 1 040,31 €.

Podľa názoru ústavného súdu v danom prípade prichádzalo do úvahy aj priznanie

finančného zadosťučinenia, pri určení ktorého vychádzal zo zásad spravodlivosti

aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu,

význam veci pre sťažovateľa a dĺžku konania.

Vzhľadom na zistený stav posudzovaného konania ústavný súd priznal sťažovateľke

finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €.

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním sťažovateľky

advokátom v konaní pred ústavným súdom.

Úhradu priznal v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16

ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“) za 2 úkony právnej služby po 153,50 €, a to za prevzatie

a príprava zastúpenia a vypracovanie sťažnosti podanej na ústavnom súde 2 x 9,21 € ako

náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné. Spolu tak

predstavuje náhrada trov konania sumu 325,42 €, po zvýšení o DPH vo výške 20 % sumu

390,50 €, ktorú je krajský súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky

( v spojení s ) v lehote dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod „právoplatnosťou nálezu“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. augusta 2018