Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 123/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Petra

Molnára (sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti

T a M trans spedition, s. r. o., Šarovce 545, IČO 34 140 425, zastúpenej Advokátskou

kanceláriou Kašuba spol. s r. o., Horná 41, Banská Bystrica, v mene ktorej koná advokát

a konateľ JUDr. Roman Kašuba, vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa

a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Levice sp. zn.

zo 6. augusta 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti T a M trans spedition, s. r. o., o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. októbra

2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti T a M trans spedition, s. r. o.,

Šarovce 545, IČO 34 140 425 (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“),

zastúpenej Advokátskou kanceláriou Kašuba spol. s r. o., Horná 41, Banská Bystrica,

v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Roman Kašuba, vo veci namietaného

porušenia jej základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Levice (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. zo 6. augusta 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka v procesnom

postavení žalovanej je sporovou stranou v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

o zaplatenie sumy 74 329,08 €, ktoré začalo 16. januára 2017, a v konaní

vedenom pod sp. zn. o zaplatenie 69 120 €, ktoré začalo 23. januára 2017,

pričom v oboch uvedených konaniach je žalobcom obchodná spoločnosť FUEL, spol. s r. o.

Sťažovateľka sa návrhom z 29. apríla 2019 domáhala spojenia konaní vedených okresným

súdom pod sp. zn. a sp. zn. na spoločné konanie, ktoré by bolo

vedené pod sp. zn. , keďže toto konanie začalo skôr. V návrhu uviedla, že obe

konania spolu skutkovo súvisia a týkajú sa tých istých sporových strán, preto je ich spojenie

„v záujme hospodárnosti konania...ako aj v záujme súčasného uplatňovania

a vysporiadania vzájomných práv strán...“. Okresný súd napadnutým uznesením návrh

sťažovateľky na spojenie konaní vedených pod sp. zn. a sp. zn.

zamietol.

3. Podľa názoru sťažovateľky je napadnuté uznesenie okresného súdu arbitrárne,

nedostatočne odôvodnené a svojvoľné, keďže boli splnené zákonom stanovené podmienky

pre obligátorné spojenie vecí. Sťažovateľka uviedla, že napadnuté rozhodnutie považuje

za „nepredvídateľné, v rozpore s “.

4. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhuje,

aby ústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu garantované

v článku 46 ods. 1 a právo sťažovateľa na spravodlivé súdne

konanie garantované v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Okresného súdu Levice zo dňa 06. augusta 2019 č. k. -285

porušené bolo.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu Levice zo dňa

06. augusta 2019 č. k. -285 zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Levice na

ďalšie konanie.“

II.

Relevantná právna úprava

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

8. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený.

9. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu

ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho

prijatiu na ďalšie konanie.

10. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

11. Z vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

12. Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre opakovane uvádza, že obsahom

základného práva na súdnu ochranu podľa (ako aj práva podľa

ods. 1 dohovoru) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému

právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. ,

), ako aj zabezpečiť konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.

K porušeniu tohto základného práva by mohlo dôjsť predovšetkým vtedy, ak by bola

komukoľvek odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom

súde, teda pokiaľ by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby

alebo právnickej osoby ().

13. Ústavný súd poukazuje na to, že je primárnym východiskom

pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných

na poskytovanie právnej ochrany garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy

( až 50 ). V súvislosti so základným právom podľa

treba mať zároveň na zreteli aj , podľa ktorého podmienky a podrobnosti

o súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. , podľa ktorého sa možno

domáhať práv uvedených okrem iného v len v medziach zákonov, ktoré toto

ustanovenie vykonávajú ().

14. V posudzovanej veci sa sťažovateľka domáhala zásahu ústavného súdu proti

napadnutému uzneseniu okresného súdu, ktorým bol zamietnutý jej návrh na spojenie vecí.

Okresný súd tak urobil z dôvodu, že i keď obe právne veci majú rovnaké strany sporu,

týkajú sa rozdielnych právnych nárokov.

15. Napadnuté uznesenie je rozhodnutím procesným, proti ktorému podľa § 355

ods. 2 v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“) v spojení s nie je odvolanie prípustné. Ide o uznesenie, ktorým

sa upravuje vedenie konania, teda takýmto rozhodnutím nie je súd viazaný.

16. Vzhľadom na procesný charakter napadnutého uznesenia, ako aj skutočnosť, že

samotným zamietnutím návrhu na spojenie konaní sa žiadne z posudzovaných konaní

nekončí, dospel ústavný súd k názoru, že posudzovaná právna vec nie je ústavnoprávne

relevantná. Z hľadiska materiálneho preto v rozsahu sťažovateľkou uvádzaných dôvodov

nemohlo dôjsť k porušeniu ňou označených práv (podobne ,

). Na tomto mieste ústavný súd pripomína, že jeho úlohou je ochrana

ústavnosti konania pred všeobecnými súdmi. Z tohto dôvodu rozlišuje medzi prípadmi, keď

nezákonný procesný postup alebo rozhodnutie všeobecných súdov vyústi do protiústavnosti

a nespravodlivosti konania ako celku, a prípadmi, keď určitý procesný postup – hoci by ho

aj bolo možné osamotene hodnotiť, a to výlučne z formálneho pohľadu ako postup

protizákonný – protiústavnosť konania nezaloží a už vôbec nie z hľadiska materiálneho.

17. Podľa názoru ústavného súdu namietanie nesprávnosti a nezákonnosti

napadnutého uznesenia okresného súdu ako prvostupňového súdu konajúceho v právnej

veci sťažovateľky nemôže byť samo osebe dôvodom na namietanie porušenia základného

práva podľa , resp. dohovoru. Okresný súd v danom prípade

neodmietol sťažovateľke poskytnutie súdnej ochrany, jej návrhom na spojenie konaní sa

zaoberal a rozhodol o ňom, aj keď nie v súlade s jej predstavami.

18. Z uvedeného vyplýva, že medzi napadnutým uznesením okresného súdu

a označeným základným právom podľa a právom podľa dohovoru, ktorých porušenie

sťažovateľka namieta, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd

po prípadnom prijatí ústavnej sťažností na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru

o ich porušení. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol ústavnú sťažnosť

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

19. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez

právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu