Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 571/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. septembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr.

A. W., B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa

Slovenskej republiky, čl. 36 Listiny základných práv a slobôd a práv podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Martin

č. k. -303 zo 6. júna 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. augusta

2013 doručená sťažnosť spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie základných práv podľa (ďalej len

„ústava“), čl. 36 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) č. k. -303 zo 6.

júna 2013 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti okresnému súdu vytýkala, že napadnutým rozhodnutím

vylúčil jej vzájomný návrh na samostatné konanie. Okresný súd tak urobil podľa § 97 ods. 2

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„OSP“), pričom (i) na takýto postup neboli splnené zákonné predpoklady, (ii) svoje

rozhodnutie okresný súd náležite neodôvodnil a (iii) iné okresné súdy v podobných veciach

jej vzájomný návrh nevylúčili na samostatné konanie.

3. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom

pod sp. zn. porušil jej v bode 1 uvedené práva a zrušil napadnuté

rozhodnutie.

4. Ústavný súd sa najskôr zaoberal otázkou, či sú naplnené predpoklady meritórneho

prejednania ústavnej sťažnosti (§ 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“), a dospel k záveru, že ide o zjavne neopodstatnený návrh v zmysle ustanovenia § 25

ods. 2 . Uvedené ustanovenie v záujme racionality a efektivity

konania pred ústavným súdom dáva tomuto súdu kompetenciu posúdiť „prijateľnosť“

návrhu predtým, ako dospeje k záveru, že o návrhu rozhodne meritórne nálezom, pričom ide

o špecifickú a relatívne samostatnú časť konania, ktorá nemá charakter kontradiktórneho

konania, keď ústavný súd môže obvykle rozhodnúť bez ďalšieho, len na základe priebehu

namietaného konania či na základe obsahu napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej moci

a údajov obsiahnutých v samotnej ústavnej sťažnosti. Ak potom sťažnosť smeruje proti

rozhodnutiu (opatreniu, alebo inému zásahu) orgánu verejnej moci, považuje ju ústavný súd

spravidla za zjavne neopodstatnenú, ak napadnuté rozhodnutie (opatrenie, zásah) nie je

vzhľadom na svoju povahu, namietaným vadám konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo,

spôsobilé porušiť základné práva a slobody sťažovateľky, t. j. keď ústavnej sťažnosti chýba

ústavnoprávna dimenzia.

5. V posudzovanej veci sa sťažovateľka domáhala zásahu ústavného súdu proti

napadnutému rozhodnutiu okresného súdu, ktorým bol vylúčený jej vzájomný návrh

na samostatné konanie. Urobil tak (okresný súd, pozn.) z dôvodu, že v ďalšom konaní bude

potrebné o nárokoch sťažovateľky (odporkyne) „vyplývajúcich z úverovej zmluvy... vykonať

dokazovanie iné, ako sa doteraz v konaní vykonalo, konanie o nárokoch odporkyne

a konanie na ochranu spotrebiteľa sa teda na spojenie veci nehodia, v záujme

hospodárnosti konania súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia“.

Napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím procesným, proti ktorému, keďže ide o uznesenie,

ktorým sa upravuje vedenie konania, nie je prípustné odvolanie [ ].

Takéto uznesenie podľa nemusí obsahovať odôvodnenie.

6. Podľa názoru ústavného súdu v okolnostiach posudzovanej veci nejde o zložitý

prípad (hard cases) majúci ústavnoprávny význam, a to vzhľadom na procesný charakter

napadnutého rozhodnutia, ktorým sa iba upravuje vedenie konania, ako aj skutočnosť, že

samotným vylúčením vzájomného návrhu sťažovateľky na samostatné konanie sa toto

konanie vecne nekončí (teda bude riadne pokračovať). Z hľadiska materiálneho preto

v rozsahu sťažovateľkou uvádzaných dôvodov nemohlo dôjsť k porušeniu ňou označených

práv.

7. Ústavný súd ešte dodáva, že nie je jeho úlohou perfekcionisticky „prerábať“

konanie pred všeobecnými súdmi, a to aj keby k nimi urobeným dielčím procesným

úkonom mal výhrady. Úlohou ústavného súdu je ochraňovať ústavnosť (nie „obyčajnú“

zákonnosť) konania pred všeobecnými súdmi. Preto je povinnosťou ústavného súdu

rozlišovať medzi prípadmi, kedy procesný postup priečiaci sa zákonu zároveň vyústi do

protiústavnosti a nespravodlivosti konania ako celku, a prípady, kedy určitý procesný

postup – hoci by ho aj bolo možné osamotene (inkontextuálne) hodnotiť, a to výlučne

z formálneho pohľadu ako postup contra legem – protiústavnosť konania nezaloží.

8. S ohľadom na už uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky na neverejnom

zasadnutí senátu odmietol ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. septembra 2013