Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 503/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. augusta 2014

predbežne prerokoval sťažnosť R. Š., zastúpeného advokátkou JUDr. Zuzanou Baloghovou,

Madačova 7, Ružomberok, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa a 2 , základného práva

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu

Kežmarok č. k. -103 z 29. novembra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. Š. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. mája 2014

doručená sťažnosť R. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa a 2

(ďalej len „ústava“), základného práva podľa a práva spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“)

č. k. -103 z 29. novembra 2013.

Z podania a jeho príloh vyplynulo, že sťažovateľ bol účastníkom konania o rozvod

manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému synovi účastníkov

konania. Okresný súd rozsudkom č. k. -103 z 29. novembra 2013 manželstvo

účastníkov konania rozviedol, na čas po rozvode zveril maloletého syna účastníkov konania

do osobnej starostlivosti matky a sťažovateľa (otca maloletého dieťaťa) zaviazal prispievať

na výživu maloletého dieťaťa určenou sumou (vo zvyšujúcej časti návrh matky na určenie

výživného zamietol). V bode IV výroku uznesenia vylúčil konanie o úpravu styku otca

s maloletým dieťaťom na samostatné konanie, čo odôvodnil potrebou nariadiť znalecké

dokazovanie. Sťažovateľ sa proti výroku o úprave styku otca s maloletým dieťaťom

odvolal. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn.

a sp. zn.13 CoP 6/2014 z 18. marca 2014 odvolanie sťažovateľa odmietol z dôvodu, že ide

o výrok, ktorým sa upravuje vedenie konania, a proti takémuto výroku v zmysle § 202

ods. 3 písm. a) a (ďalej len „OSP“)

odvolanie nie je prípustné. Krajský súd zároveň upozornil okresný súd na nesprávny postup,

ak posledným výrokom vylúčil konanie o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom

na samostatné konanie.

Podľa sťažovateľa postupom okresného súdu mu bolo odopreté, aby sa stretával

so synom, okresný súd si zjednodušil rozhodovanie, keď tak jednoduchú otázku vylúčil

na samostatné konanie, čím porušil jeho právo na súdnu ochranu a spravodlivé súdne

konanie.

V sťažnosti ďalej uvádza:

„Porušenie svojho práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa a nasl.

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd v konaní o rozvod manželstva vidí sťažovateľ v tom,

že súd nerešpektoval, že s konaním o rozvod manželstva je zo zákona spojené konanie

o úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu

z manželstva na čas po rozvode / , Zákona o rodine/. Takto

vydaným rozhodnutím súd znemožnil, aby bolo riadne, v jednom rozhodnutí o rozvode

manželstva, rozhodnuté aj o styku otca s maloletým dieťaťom, o ktorom nie je ani doposiaľ

rozhodnuté, teda od rozhodnutia súdu prvého stupňa o rozvode uplynula už doba

cca 6 mesiacov, ale styk otca so synom upravený nie je, a nie je ani vyhliadka na skoré

rozhodnutie súdu, nakoľko ani po vylúčení veci na samostatné konanie nebol do dnešného

dňa určený termín pojednávania.

V prípade, že by súd aplikoval pri vydávaní rozsudku zákonné ustanovenia spájajúce

s konaním o rozvod manželstva aj konanie o úpravu výkonu práv a povinností rodičov

k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, nebola by situácia dospela do stavu, že takmer pol

roka po rozvode nie je právoplatne upravené stretávanie sa otca so synom. V tejto súvislosti

pochybenie prvostupňového súdu vyslovil aj odvolací súd, dokonca s hrozbou

disciplinárneho postihu konajúceho sudcu, avšak konajúci sudca napriek tomu doposiaľ

vo veci nekonal, takže stav porušenia práv sťažovateľa trvá naďalej. Vo veci boli podané

dve žiadosti o pokračovanie v konaní /dňa 31. 03. 2014 a dňa 23.04.2014/, avšak bez efektu,

nakoľko súd v konaní napriek tomu, že od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu dňa

01. 04. 2014 uplynul už cca 1,5 mesiaca, vo veci nekoná. Podotýkam, že konanie o úpravu

styku otca so synom je konaním, kde súd má postupovať chrániac záujmy maloletého

dieťaťa, rešpektovať právo druhého rodiča na stretávanie sa s dieťaťom, a teda

bez zbytočného odkladu. Konajúci súd si zjednodušil rozhodovanie, keď tak dôležitú otázku

vylúčil na samostatné konanie, čím porušil právo otca, t. j. sťažovateľa, na súdnu ochranu

a na spravodlivé súdne konanie.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci jeho sťažnosti

takto rozhodol:

„Právo R. Š. na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.

1 a 2 a Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č. k.

-103 porušené boli.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,-EUR

(slovom tritisíc eur), ktoré je mu Okresný súd Kežmarok povinný vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Kežmarok je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov právneho

zastúpenia vo výške 294,08 € na účet advokátky JUDr. Zuzany Baloghovej, vedený v...

do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

Nárok na náhradu požadovanej nemajetkovej ujmy odôvodňuje sťažovateľ tým,

„že nemá upravené stretávanie sa so synom a s dieťaťom nie je v žiadnom kontakte“.

Od rozhodnutia súdu prvého stupňa o rozvode uplynulo už viac ako 6 mesiacov a o styku

s maloletým dieťaťom ešte stále nie je rozhodnuté.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Podstatou námietok sťažovateľa sú jeho tvrdenia o porušení jeho základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa a 2 , práva podľa

a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6. ods. 1 dohovoru tým, že okresný súd vylúčil

na samostatné konanie úpravu styku s maloletým dieťaťom, čo je v rozpore s § 113 ods. 1

a a o rodine a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), v dôsledku

čoho došlo aj k namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím

orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto

rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené

preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest,

prípadne ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu

pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv

a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa

na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého

dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného

prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým

rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany

obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného,

rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku

s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom

v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Sťažovateľ uplatnil proti rozhodnutiu o vylúčení úpravy styku s maloletým dieťaťom

na samostatné konanie opravný prostriedok, jeho odvolanie však smerovalo

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. Krajský súd k napadnutému výroku

rozsudku zároveň uviedol:

„V súvislosti s rozsudkom súdu prvého stupňa o rozvode manželstva zo dňa

29. 11. 2013 odvolací súd upozorňuje okresný súd na nesprávny postup, ak posledným

výrokom vylúčil konanie o úpravu styku otca s mal. dieťaťom na samostatné konanie. Podľa

totiž s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úprave

pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode. S týmto

ustanovením plne komunikuje aj ustanovenie § 24 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého,

v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon

ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí,

komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať

jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené

do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške

výživného. Týmito zákonnými zásadami sa súd prvého stupňa v konaní o rozvod manželstva

účastníkov neriadil. Ak však posledným výrokom rozsudku o rozvode konanie o úpravu

styku otca s mal. dieťaťom vylúčil na samostatné konanie, nezostávalo odvolaciemu súdu

nič iné, než odvolanie otca proti tomuto výroku rozsudku odmietnuť tak, ako už bolo vyššie

uvedené a zdôvodnené. Ak by odvolací súd takýto nesprávny postup konajúceho sudcu zistil

aj v budúcnosti, môže to byť dôvodom na jeho disciplinárny postih.“

V posudzovanej veci sa sťažovateľ domáhal zásahu ústavného súdu proti napadnutej

časti rozhodnutia okresného súdu, ktorým bola vylúčená úprava jeho styku s dieťaťom

na samostatné konanie. Okresný súd vylúčil vec na samostatné konanie, pretože „sa rodičia

nedokázali na pojednávaní dohodnúť a aj vzhľadom na ich tvrdenia súd dospel k záveru,

že v tomto prípade je potrebné nariadiť znalecké dokazovanie. Z týchto dôvodov súd

konanie o úpravu styku otca s mal. dieťaťom vylúčil na samostatné konanie.“. Napadnuté

rozhodnutie je rozhodnutím procesným, proti ktorému nie je podľa § 202 ods. 3 písm. a)

odvolanie prípustné a ktoré v zmysle nemusí obsahovať

odôvodnenie.

Podľa názoru ústavného súdu v okolnostiach posudzovanej veci nejde o zložitý

prípad (hard cases) majúci ústavnoprávny význam, a to vzhľadom na procesný charakter

napadnutého rozhodnutia, ktorým sa upravuje vedenie konania, ako aj na skutočnosť,

že samotným vylúčením úpravy styku s maloletým dieťaťom na samostatné konanie sa toto

konanie vecne nekončí (teda bude riadne pokračovať). Z hľadiska materiálneho preto

v rozsahu sťažovateľom uvádzaných dôvodov nemohlo dôjsť k porušeniu ním označených

práv (podobne ).

Ústavný súd dodáva, že nie je jeho úlohou perfekcionisticky „opravovať“ konanie

pred všeobecnými súdmi, a to aj keby k nimi urobeným dielčím procesným úkonom mal

výhrady. Úlohou ústavného súdu je ochraňovať ústavnosť (nie zákonnosť) konania

pred všeobecnými súdmi. Preto je povinnosťou ústavného súdu rozlišovať medzi prípadmi,

kedy procesný postup priečiaci sa zákonu zároveň vyústi do protiústavnosti

a nespravodlivosti konania ako celku, a prípady, kedy určitý procesný postup – hoci

by ho aj bolo možné osamotene hodnotiť, z formálneho pohľadu ako postup contra legem –

protiústavnosť konania nezaloží.

Ústavný súd sa nenachádza v sústave všeobecných súdov, neposudzuje výklad

jednoduchého práva ani zákonnosť a optimálnosť postupu okresného súdu, ku ktorému

nie je ani nadriadeným súdom. Kritériom na rozhodovanie ústavného súdu musí byť najmä

intenzita, akou malo byť zasiahnuté do alebo kvalifikovanou medzinárodnou

zmluvou zaručených základných práv alebo slobôd, a v spojitosti s tým zistenie,

že v okolnostiach prípadu ide o zásah, ktorý zjavne viedol k obmedzeniu, resp. odopretiu

základných práv alebo slobôd (). Ústavný súd konštatuje, že namietaný postup

okresného súdu zásah takejto intenzity do sťažovateľom označených základných práv

nesignalizuje.

Okresný súd vylúčením časti veci na samostatné konanie nezabránil v styku

sťažovateľa s maloletým dieťaťom, keďže táto otázka bude predmetom preskúmavania

zo strany všeobecného súdu v samostatnom konaní. Postup okresného súdu nebol správny,

dôvodom jeho konania bola najmä otázka ochrany práv maloletého dieťaťa, a nie zámer

odoprieť sťažovateľovi možnosť stretávať sa s dieťaťom, a spôsobiť mu tak ujmu na jeho

základných právach. Keďže o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu rozhoduje krajský

súd, a nie ústavný súd, platí aj v tomto prípade zásada subsidiarity a ústavný súd v tejto časti

odmietol sťažnosť podľa pre nedostatok svojej

právomoci na jej prerokovanie.

Sťažovateľ ďalej uvádza ako jeden z dôvodov namietaného porušenia ním

označených práv skutočnosť, že okresný súd už dlhšiu dobu vo veci nekoná, avšak

v samotnom texte svojej sťažnosti sa nedožaduje ochrany základného práva na konanie

bez prieťahov podľa , a preto sa týmito jeho tvrdeniami ústavný súd

(ktorý je viazaný petitom sťažnosti) pri predbežnom posudzovaní jeho sťažnosti bližšie

nezaoberal.

Sťažovateľ v časti sťažnosti namietal tiež porušenie svojho základného práva podľa

rozsudkom okresného súdu. Keďže sťažovateľ je v konaní pred ústavným

súdom zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom a vo svojej sťažnosti neuviedol

žiadne konkrétne skutočnosti, resp. bližšie neodôvodnil, v čom vidí porušenie svojho

základného práva podľa ústavný súd jeho sťažnosť v tejto časti odmietol

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa

(obdobne napr. ). K tomu ústavný súd ešte dodáva, že vyjadruje

jednu zo základných hmotnoprávnych zásad trestného práva (nullum crimen sine lege),

ktorej porušenie sťažovateľ spája s rozhodnutím o vylúčení konania o úprave styku

s dieťaťom na samostatné konanie, ktoré vníma ako určitý druh sankcie spôsobujúcej mu

ujmu na právach. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu svojím charakterom nemožno

vnímať ako uloženie trestu, alebo takej ujmy na právach, ktorá by mala charakter trestu,

a nemôže byť spôsobilé porušiť označené základné právo sťažovateľa, pretože o úprave

styku sťažovateľa s dieťaťom sa bude ešte konať.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. augusta 2014