Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 193/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť M. K., S., zastúpeného advokátom JUDr. M. K., M., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod

sp. zn. VI/2 Pz 269/08 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. K. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. mája 2009

doručená sťažnosť M. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len

„generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. VI/2 Pz 269/08.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

«Sťažovateľ podal ďalší opakovaný podnet - piaty na GP SR dňa 23. 3. 2009

pod podacím číslom 89567047 na podacej pošte v M.

Porušovateľ podnetu nielenže v zákonnej lehote do 10 dní nepotvrdil prijatie

podnetu, ale ani ho nevybavil v zákonnej lehote do dvoch mesiacov od jeho podania.

Apelujem na zákonný imperatív § 32 ods. (2) a § 33 ods. (1) v spojení s č1. 2 ods. (2)

SR. Ak zákon ustanovuje prokuratúre lehotu, z citovaného článku vyplýva

povinnosť prokuratúry dodržať zákonom určenú lehotu.

Podotýkam v ďalšom na ustanovenia § 3-6 zákona o prokuratúre.

- Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre: „Pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného predpisu či sú splnené podmienky na podávanie návrhu

na začatie konania pred súdom...“

Tvrdím a poukazujem na skutočnosť, že som využil ustanovenie § 34 ods. 1 zákona

o prokuratúre vo vzťahu ku spôsobu vybavenia podnetu generálnou prokuratúrou, lebo inak

by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen zistiť

skutočnosti, ktoré tvrdím, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré

by účinne napomohli odstráneniu procesných a faktických prekážok ďalšieho postupu

príslušného nadriadeného prokurátora...

- Podnet (opakovaný podnet) zakladá povinnosť prokurátora aj nadriadeného

prokurátora sa ním zaoberať, vybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi.

Splnené nebolo!

Ústavnou i zákonnou povinnosťou sťažovateľa bolo vyčerpať všetky právne

prostriedky ochrany mnou tvrdeného porušenia základného práva, tak ako mi to umožňuje

právny poriadok Slovenskej republiky...

Ďalej apelujem na ustálenú judikatúru Ústavného súdu:

- Podstatou základného práva na inú právnu ochranu podľa SR

je, že sa ho oprávnená osoba domáha zákonom ustanoveným postupom na orgáne

príslušnom na jej poskytnutie, pričom rozsah, spôsob a doba jeho uplatnenia závisí výlučne

od toho, kto sa jej domáha. Jeho uplatnenie je však podmienené splnením príslušných

zákonných podmienok ( v spojení s SR).

Vychádzajúc z uvedeného k porušeniu základného práva na inú právnu ochranu

podľa SR orgánom štátu dochádza iba vtedy a v takom rozsahu, v akom

sa ho oprávnená osoba prejavom svojej vôle samotná domáhala na orgáne príslušnom

na poskytnutie inej právnej ochrany...

- Ku samotnému skutkovému stavu podania mimoriadneho dovolania.

Apelujem na: a) Procesné nástupníctvo

(1) Na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší účastník.

Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane

navrhovateľa.

(2) Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy

spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ

alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli,

navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto

práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.

Tento imanentný znak bol splnený a v tom čase konkurzným súdom v Košiciach

schválený.

(4) Ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní

s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. Správca

postúpil svoje práva na sťažovateľa legitímnym spôsobom. Orgán štátnej moci - NS SR

v tomto prípade porušil zákon.

Miestna príslušnosť

Namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd

j) na ktorom sa vykonáva konkurz alebo vyrovnanie, ak ide o spory nimi vyvolané

s výnimkou sporov o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov;

V ad hoc rozhodoval v prvom stupni miestne príslušný súd KS KE, kde prebiehalo

konkurzne konanie, nakoľko išlo o spor vyvolaný konkurzom.

Citované ustanovenia sú zo zákona v čase rozhodovania na súde platného.

V Ad hoc v súdnom konaní tieto atribúty boli splnené a zákonne.

„Orgán štátnej moci NS SR ich vo svojich procesných postupoch a rozhodnutí

úmyselne opomenul a opovrhoval nimi“ Generálna prokuratúra stíha všetko o čom

sa dozvie - (princíp legality § 2 ods. 5)

Preto sa pýtam prečo bol zákon porušený a orgán prokuratúry to prehľadá?

- Ustanovenie -

v znení neskorších predpisov neukladá povinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť

každému podnetu. Oprávnenie na podanie mimoriadneho dovolania nemá charakter práva,

ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana. Voľná úvaha generálneho prokurátora

o tom, či podá alebo nepodá mimoriadne dovolanie, je vylúčená iba v prípade, že zistí,

že zákonné podmienky na podanie mimoriadneho dovolania sú splnené.

Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe ,

v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon...

Preukazujem skutočnosti, ktoré by potvrdili priamu súvislosť medzi nepodaním

mimoriadneho dovolania na Najvyšší súd Slovenskej republiky a ,

porušenie ktorého namietam.

a) Najprv treba uviesť, že generálny prokurátor nemôže zistiť porušenie zákona. Toto

zistenie môže urobiť jedine sud, ktorý rozhoduje o mimoriadnom dovolaní. Preto stačí, ak

sa generálny prokurátor domnieva, že bol porušený zákon. Inak by v každom prípade

mimoriadneho dovolania bol úspešný.

b) Aj druhý predpoklad sa pohybuje na úrovni domnienky. Stačí, ak sa generálny

prokurátor nazdáva, že použitie tohto mimoriadneho opravného prostriedku si vyžaduje

ochrana práv a zákonom chránených záujmov...

Jednou z dôležitých zásad, ktorá sa uplatňuje pred orgánom na inú právnu ochranu

je citujem „vigilantibus iura“ každý nech si stráži svoje práva v zmysle č1. 46 (1) SR

v korelácií s § 3-6, § 31-36 zák. o prokuratúre.

Sú to skutočnosti, ktoré potvrdili priamu súvislosť medzi nepodaním mimoriadneho

dovolania na Najvyšší súd Slovenskej republiky a , a vo vzťahu

k prokurátorom, ktorí porušili povinnosti vyplývajúce z § 26 ods. 1, neboli vykonané

opatrenia voči podriadeným prokurátorom v spojení s § 188 písm. a), b) a nasl. zákona

o prokurátoroch.»

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol:

„1. Základné právo M. K. podľa ,

ods. 1 Dohovoru o zákl... bolo nekonaním GP SR porušené.

2. Ústavný súd SR prikazuje GP SR, ktorá porušila základné práva a slobody,

aby obnovila stav pred porušením tohto základného práva a slobody.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti

pre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ( a iné).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta piatym opakovaným podnetom

nevybavenie štvrtého opakovaného podnetu v zákonnej lehote určenej zákonom

č. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o prokuratúre“) v konaní vedenom pod sp. zn. IV/2 Pz 269/08.

Na základe citácie niektorých ustanovení zákona o prokuratúre sa domnieva,

že generálna prokuratúra porušila jeho základné právo na inú právnu ochranu podľa čl. 46

v spojení s právom podľa dohovoru, ak neodpovedala ešte na jeho piaty

podnet z 23. marca 2009, a tiež preto, že nereagovala ani na jeho štvrtý opakovaný podnet,

ktorý podal na pošte v M. 9. januára 2009.

Ústavný súd vo veci sťažovateľa zistil viaceré dôvody na odmietnutie jeho sťažnosti.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci

vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.

Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.

Ústavný súd je podľa viazaný návrhom

na rozhodnutie (petitom). Petit požadovaný sťažovateľom sa však nezhoduje s dôvodmi

sťažnosti. Sťažovateľ namieta síce porušenie svojho práva podľa

v spojení s čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom (nekonaním) generálnej prokuratúry, ale v petite

sťažnosti okrem toho, že vôbec neoznačil konanie generálnej prokuratúry, v ktorom malo

dôjsť k porušeniu jeho označených práv, v dôvodoch sťažnosti ani riadne neodôvodnil

a vôbec nekonkretizoval, v čom vidí porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

vo svojej veci ( ).

Sťažnosť sťažovateľa okrem toho obsahuje aj také odôvodnenie, ktoré sa týka

údajného nezákonného postupu generálneho prokurátora, ktorý nepodal v jeho veci

mimoriadne dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“),

čím porušil aj ďalší článok , a to konkrétne .

Sťažovateľ k tomu tvrdí, že „Sú to skutočnosti, ktoré potvrdili priamu súvislosť

medzi nepodaním mimoriadneho dovolania na Najvyšší súd Slovenskej republiky a čl. 2

ods. 2 , a vo vzťahu k prokurátorom, ktorí porušili povinnosti vyplývajúce z

ods. 1, neboli vykonané opatrenia voči podriadeným prokurátorom v spojení s § 188

písm. a), b) a nasl. zákona o prokurátoroch“.

Toto odôvodnenie uvedené v sťažnosti sťažovateľa však okrem toho,

že je nezrozumiteľné, nemá ani žiadne vyústenie v petite jeho sťažnosti, z ktorého by mal

ústavný súd pri svojom rozhodovaní vychádzať.

Týka sa to aj tej časti odôvodnenia jeho sťažnosti, v ktorej sťažovateľ cituje niektoré

ustanovenia a tvrdí, že v jeho veci došlo aj k porušeniu

zákona zo strany najvyššieho súdu. Odôvodnenie sťažnosti sťažovateľa teda nie je vôbec

zosúladené s jeho návrhom na rozhodnutie.

Zároveň sťažovateľ nepriložil k svojej sťažnosti ani podanie (odpoveď) generálnej

prokuratúry, ktorým vybavila jeho predchádzajúce podnety, napr. tretí podnet, z ktorého

by mohol ústavný súd vychádzať pri zisťovaní, či následný postup (nekonanie) generálnej

prokuratúry nebol v tomto prípade v súlade s ustanoveniami zákona o prokuratúre.

Ústavný súd pripomína, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných

náležitostí, aké vyplývajú z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, ).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta

vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať

advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania,

ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými

začína konanie pred ústavným súdom (obdobne ).

Ústavný súd preto na základe uvedeného rozhodol o odmietnutí sťažnosti

sťažovateľa, a to pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2009