Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 193/09
PDF · 185.93 KB
No categories available
III. ÚS 193/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2009
predbežne prerokoval sťažnosť M. K., S., zastúpeného advokátom JUDr. M. K., M., vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod
sp. zn. VI/2 Pz 269/08 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. K. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. mája 2009
doručená sťažnosť M. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len
„generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. VI/2 Pz 269/08.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:
«Sťažovateľ podal ďalší opakovaný podnet - piaty na GP SR dňa 23. 3. 2009
pod podacím číslom 89567047 na podacej pošte v M.
Porušovateľ podnetu nielenže v zákonnej lehote do 10 dní nepotvrdil prijatie
podnetu, ale ani ho nevybavil v zákonnej lehote do dvoch mesiacov od jeho podania.
Apelujem na zákonný imperatív § 32 ods. (2) a § 33 ods. (1) v spojení s č1. 2 ods. (2)
Ústavy SR. Ak zákon ustanovuje prokuratúre lehotu, z citovaného článku Ústavy vyplýva
povinnosť prokuratúry dodržať zákonom určenú lehotu.
Podotýkam v ďalšom na ustanovenia § 3-6 zákona o prokuratúre.
- Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre: „Pri vybavovaní podnetu je prokurátor
povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona
alebo iného všeobecne záväzného predpisu či sú splnené podmienky na podávanie návrhu
na začatie konania pred súdom...“
Tvrdím a poukazujem na skutočnosť, že som využil ustanovenie § 34 ods. 1 zákona
o prokuratúre vo vzťahu ku spôsobu vybavenia podnetu generálnou prokuratúrou, lebo inak
by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen zistiť
skutočnosti, ktoré tvrdím, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré
by účinne napomohli odstráneniu procesných a faktických prekážok ďalšieho postupu
príslušného nadriadeného prokurátora...
- Podnet (opakovaný podnet) zakladá povinnosť prokurátora aj nadriadeného
prokurátora sa ním zaoberať, vybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi.
Splnené nebolo!
Ústavnou i zákonnou povinnosťou sťažovateľa bolo vyčerpať všetky právne
prostriedky ochrany mnou tvrdeného porušenia základného práva, tak ako mi to umožňuje
právny poriadok Slovenskej republiky...
Ďalej apelujem na ustálenú judikatúru Ústavného súdu:
- Podstatou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
je, že sa ho oprávnená osoba domáha zákonom ustanoveným postupom na orgáne
príslušnom na jej poskytnutie, pričom rozsah, spôsob a doba jeho uplatnenia závisí výlučne
od toho, kto sa jej domáha. Jeho uplatnenie je však podmienené splnením príslušných
zákonných podmienok (čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 51 Ústavy SR).
Vychádzajúc z uvedeného k porušeniu základného práva na inú právnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR orgánom štátu dochádza iba vtedy a v takom rozsahu, v akom
sa ho oprávnená osoba prejavom svojej vôle samotná domáhala na orgáne príslušnom
na poskytnutie inej právnej ochrany...
- Ku samotnému skutkovému stavu podania mimoriadneho dovolania.
Apelujem na: a) Procesné nástupníctvo § 92 OSP
(1) Na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší účastník.
Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane
navrhovateľa.
(2) Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy
spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ
alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli,
navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto
práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.
Tento imanentný znak bol splnený a v tom čase konkurzným súdom v Košiciach
schválený.
(4) Ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní
s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. Správca
postúpil svoje práva na sťažovateľa legitímnym spôsobom. Orgán štátnej moci - NS SR
v tomto prípade porušil zákon.
Miestna príslušnosť
§ 88 OSP Namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd
j) na ktorom sa vykonáva konkurz alebo vyrovnanie, ak ide o spory nimi vyvolané
s výnimkou sporov o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov;
V ad hoc rozhodoval v prvom stupni miestne príslušný súd KS KE, kde prebiehalo
konkurzne konanie, nakoľko išlo o spor vyvolaný konkurzom.
Citované ustanovenia sú zo zákona v čase rozhodovania na súde platného.
V Ad hoc v súdnom konaní tieto atribúty boli splnené a zákonne.
„Orgán štátnej moci NS SR ich vo svojich procesných postupoch a rozhodnutí
úmyselne opomenul a opovrhoval nimi“ Generálna prokuratúra stíha všetko o čom
sa dozvie - (princíp legality § 2 ods. 5)
Preto sa pýtam prečo bol zákon porušený a orgán prokuratúry to prehľadá?
- Ustanovenie § 243e ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších predpisov neukladá povinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť
každému podnetu. Oprávnenie na podanie mimoriadneho dovolania nemá charakter práva,
ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana. Voľná úvaha generálneho prokurátora
o tom, či podá alebo nepodá mimoriadne dovolanie, je vylúčená iba v prípade, že zistí,
že zákonné podmienky na podanie mimoriadneho dovolania sú splnené.
Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon...
Preukazujem skutočnosti, ktoré by potvrdili priamu súvislosť medzi nepodaním
mimoriadneho dovolania na Najvyšší súd Slovenskej republiky a čl. 2 ods. 2 ústavy,
porušenie ktorého namietam.
a) Najprv treba uviesť, že generálny prokurátor nemôže zistiť porušenie zákona. Toto
zistenie môže urobiť jedine sud, ktorý rozhoduje o mimoriadnom dovolaní. Preto stačí, ak
sa generálny prokurátor domnieva, že bol porušený zákon. Inak by v každom prípade
mimoriadneho dovolania bol úspešný.
b) Aj druhý predpoklad sa pohybuje na úrovni domnienky. Stačí, ak sa generálny
prokurátor nazdáva, že použitie tohto mimoriadneho opravného prostriedku si vyžaduje
ochrana práv a zákonom chránených záujmov...
Jednou z dôležitých zásad, ktorá sa uplatňuje pred orgánom na inú právnu ochranu
je citujem „vigilantibus iura“ každý nech si stráži svoje práva v zmysle č1. 46 (1) Ústavy SR
v korelácií s § 3-6, § 31-36 zák. o prokuratúre.
Sú to skutočnosti, ktoré potvrdili priamu súvislosť medzi nepodaním mimoriadneho
dovolania na Najvyšší súd Slovenskej republiky a čl. 2 ods. 2 ústavy, a vo vzťahu
k prokurátorom, ktorí porušili povinnosti vyplývajúce z § 26 ods. 1, neboli vykonané
opatrenia voči podriadeným prokurátorom v spojení s § 188 písm. a), b) a nasl. zákona
o prokurátoroch.»
Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol:
„1. Základné právo M. K. podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6
ods. 1 Dohovoru o zákl... bolo nekonaním GP SR porušené.
2. Ústavný súd SR prikazuje GP SR, ktorá porušila základné práva a slobody,
aby obnovila stav pred porušením tohto základného práva a slobody.“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí
bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti
pre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným
právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom
orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej
možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (III. ÚS 138/02 a iné).
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta piatym opakovaným podnetom
nevybavenie štvrtého opakovaného podnetu v zákonnej lehote určenej zákonom
č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o prokuratúre“) v konaní vedenom pod sp. zn. IV/2 Pz 269/08.
Na základe citácie niektorých ustanovení zákona o prokuratúre sa domnieva,
že generálna prokuratúra porušila jeho základné právo na inú právnu ochranu podľa čl. 46
ústavy v spojení s právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ak neodpovedala ešte na jeho piaty
podnet z 23. marca 2009, a tiež preto, že nereagovala ani na jeho štvrtý opakovaný podnet,
ktorý podal na pošte v M. 9. januára 2009.
Ústavný súd vo veci sťažovateľa zistil viaceré dôvody na odmietnutie jeho sťažnosti.
Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).
Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci
vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.
Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ
podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej
veci.
Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom
na rozhodnutie (petitom). Petit požadovaný sťažovateľom sa však nezhoduje s dôvodmi
sťažnosti. Sťažovateľ namieta síce porušenie svojho práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
v spojení s čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom (nekonaním) generálnej prokuratúry, ale v petite
sťažnosti okrem toho, že vôbec neoznačil konanie generálnej prokuratúry, v ktorom malo
dôjsť k porušeniu jeho označených práv, v dôvodoch sťažnosti ani riadne neodôvodnil
a vôbec nekonkretizoval, v čom vidí porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
vo svojej veci (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
Sťažnosť sťažovateľa okrem toho obsahuje aj také odôvodnenie, ktoré sa týka
údajného nezákonného postupu generálneho prokurátora, ktorý nepodal v jeho veci
mimoriadne dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“),
čím porušil aj ďalší článok ústavy, a to konkrétne čl. 2 ods. 2 ústavy.
Sťažovateľ k tomu tvrdí, že „Sú to skutočnosti, ktoré potvrdili priamu súvislosť
medzi nepodaním mimoriadneho dovolania na Najvyšší súd Slovenskej republiky a čl. 2
ods. 2 ústavy, a vo vzťahu k prokurátorom, ktorí porušili povinnosti vyplývajúce z § 26
ods. 1, neboli vykonané opatrenia voči podriadeným prokurátorom v spojení s § 188
písm. a), b) a nasl. zákona o prokurátoroch“.
Toto odôvodnenie uvedené v sťažnosti sťažovateľa však okrem toho,
že je nezrozumiteľné, nemá ani žiadne vyústenie v petite jeho sťažnosti, z ktorého by mal
ústavný súd pri svojom rozhodovaní vychádzať.
Týka sa to aj tej časti odôvodnenia jeho sťažnosti, v ktorej sťažovateľ cituje niektoré
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a tvrdí, že v jeho veci došlo aj k porušeniu
zákona zo strany najvyššieho súdu. Odôvodnenie sťažnosti sťažovateľa teda nie je vôbec
zosúladené s jeho návrhom na rozhodnutie.
Zároveň sťažovateľ nepriložil k svojej sťažnosti ani podanie (odpoveď) generálnej
prokuratúry, ktorým vybavila jeho predchádzajúce podnety, napr. tretí podnet, z ktorého
by mohol ústavný súd vychádzať pri zisťovaní, či následný postup (nekonanie) generálnej
prokuratúry nebol v tomto prípade v súlade s ustanoveniami zákona o prokuratúre.
Ústavný súd pripomína, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných
náležitostí, aké vyplývajú z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej
povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred
ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd
posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania
(IV. ÚS 409/04, II. ÚS 151/06).
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne
prostriedky a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta
vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať
advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania,
ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými
začína konanie pred ústavným súdom (obdobne II. ÚS 117/05).
Ústavný súd preto na základe uvedeného rozhodol o odmietnutí sťažnosti
sťažovateľa, a to pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. júla 2009