Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 42/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. februára 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. D. M., N., vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa čl. 36 ods. 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd

postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. D. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. decembra

2009 doručená sťažnosť Ing. D. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojich základných práv podľa čl. 36 ods. 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“) postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti, ktorej prílohu tvorí právoplatné uznesenie okresného súdu

sp. zn. z 13. júla 2009, okrem iného uviedol:

„Podávam týmto sťažnosť pre porušenie mojich práv, zaručených mi ústavným

z. Listiny základných práv a slobôd.

Dňa 16. 3. 2006 mi bolo doručené uznesenie exekútora o začatí exekúcie. Proti

tomuto som dňa 17. 3. 2006 podal námietky, o ktorých mal rozhodnúť okresný súd.

Okresný súd v Novom Meste nad Váhom o mojich námietkach rozhodol až dňa

13. 7. 2009, no ďalšie tri mesiace trvalo, než mi bolo uznesenie doručené.

Uvedeným konaním mi bolo upreté právo zaručené mi vyššie citovaným ústavným

zákonom v čl. 36 ods. 3, a čl. 38 ods. 2, kedy vec nebola prejednaná bez prieťahov, hoci

z listinných dôkazov bolo zrejmé, že exekúcia má byť zastavená, čím som bol vystavený

psychickému tlaku (existenčné problémy spojené so zadržiavaním dvoch tretín mzdy)

na dobu dlhšiu, ako bolo nevyhnutné a vzhľadom na výsledok rozhodnutia súdu i zbytočnú.

Mimo psychického tlaku som bol poškodený i morálne a spoločensky, i keď

v konečnom dôsledku mi boli zadržané peniaze vrátené, myslenie ľudí a ich náhľad na moju

osobu sa mení iba pomaly.“

V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Žiadam preto Ústavný súd o nápravu pochybenia okresného súdu a priznanie

mi náhrady škody (prípadne zaviazanie týmto kompetentné inštitúcie) za morálnu,

spoločenskú a psychickú ujmu.“

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 38 ods. 2 listiny

Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne

bez zbytočných prieťahov.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci (v tomto prípade okresného súdu

v občianskoprávnom konaní) nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré

označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým

postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy,

ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,

ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 38 ods. 2 listiny môže vyplývať

aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už okresný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa

.

Zo sťažnosti vyplýva, že k namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 38

ods. 2 listiny malo dôjsť postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

Z prílohy pripojenej k sťažnosti (kópia uznesenia) vyplýva, že napadnuté konanie

bolo právoplatne skončené 23. októbra 2009, keď nadobudlo právoplatnosť uznesenie

okresného súdu sp. zn. z 13. júla 2009, ktorým okresný súd vyhovel

námietkam sťažovateľa proti exekúcii.

Podľa svojej ustálenej judikatúry (m. m. , , ,

, , ) poskytuje ústavný súd ochranu základnému

právu podľa , resp. podľa listiny, keď v čase uplatnenia tejto

ochrany porušenie základného práva označeným orgánom verejnej moci (v tomto prípade

všeobecným súdom) ešte mohlo trvať. Ak preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

ústavný súd zistí, že konanie, v ktorom sťažovateľ namietal porušenie svojho základného

práva podľa , bolo právoplatne skončené ešte pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu, a teda k porušovaniu označeného základného práva už nemohlo

dochádzať, sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde). Vychádza pritom z toho, že účelom práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza fyzická

osoba alebo právnická osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci, ktorý (účel)

sa dosiahne právoplatným rozhodnutím (). Tento právny názor ústavného súdu

akceptuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (pozri napr. rozhodnutie

vo veci Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, sťažnosť č. 16970/05).

Vzhľadom na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa právoplatným

skončením predmetného konania ešte v čase pred podaním sťažnosti (17. december 2009)

už k porušovaniu jeho označeného základného práva nemohlo dochádzať.

Tento stav viedol ústavný súd so zreteľom na podstatu a účel základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov k záveru, že sťažnosť v časti namietajúcej

porušenie základného práva podľa čl. 38 ods. 2 listiny postupom okresného súdu

v napadnutom konaní je zjavne neopodstatnená, a preto ju ústavný súd podľa § 25 ods. 2

po jej predbežnom prerokovaní odmietol.

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 36 ods. 3 listiny

Podľa čl. 36 ods. 3 listiny každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym

úradným postupom.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa v súvislosti s namietaným porušením

základného práva podľa čl. 36 ods. 3 listiny domáha priznania náhrady škody spôsobenej

pri výkone verejnej moci.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 36 ods. 3 listiny

ústavný súd uvádza, že na konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

súdu, iného štátneho orgánu alebo orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným

postupom je daná právomoc všeobecných súdov v zmysle

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov. Takýto prístup zodpovedá doterajšej rozhodovacej

činnosti ústavného súdu (m. m. ).

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť v časti namietajúcej porušenie

základného práva podľa čl. 36 ods. 3 listiny postupom okresného súdu v napadnutom

konaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci ( ).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších nárokoch

uplatnených v návrhu na rozhodnutie vo veci samej (petite) nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. februára 2010