Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 445/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júna 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátkou JUDr. Evou Koleničovou,

Paulínska 20, Trnava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod

sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. marca 2016

doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Evou Koleničovou, Paulínska 20, Trnava,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ 7. júla 2014 podal Okresnému súdu

Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie

sumy 480 € s príslušenstvom; konanie o tomto návrhu bolo okresným súdom vedené

pod sp. zn. . Vydaný platobný rozkaz okresný súd zrušil svojím uznesením

z 20. augusta 2014 a následne po prerokovaní veci o nej meritórne rozhodol rozsudkom

č. k. -31 z 20. novembra 2014. Proti označenému rozsudku súdu prvého stupňa

podal odporca 18. decembra 2014 odvolanie. Dňa 7. mája 2015 okresný súd postúpil

spisový materiál postúpený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní

odporcu; krajský súd viedol odvolacie konanie pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti podanej ústavnému súdu namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom krajského súdu v napadnutom odvolacom konaní.

Zo sťažnosti vyplýva, že 2. decembra 2015 sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy

v napadnutom konaní predsedovi krajského súdu. Podpredseda krajského súdu listom

z 28. januára 2016 sťažovateľovi oznámil, že jeho sťažnosť vyhodnotil ako dôvodnú s tým,

že príčiny prieťahov sú „dané okolnosťami objektívnej povahy so zreteľom na množstvo

vecí pridelených na vybavenie do senátu, ktorý vo veci koná...“. Podľa vyjadrenia

predsedníčky vo veci konajúceho senátu bol predpoklad prerokovania predmetného

odvolania „do konca prvého polroka 2016“. Podpredseda krajského súdu tiež uviedol, že

„vec sp. zn. bude prevedená do režimu sledovania vecí predsedom krajského

súdu za účelom zabránenia vzniku ďalších prieťahov v konaní“.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ústavnému súdu okrem iného uvádza, že

„... otázky vnútornej organizácie súdu, vyťaženosť súdov, systém prideľovania vecí

a celkový mechanizmus fungovania súdu nemôže byť účastníkovi konania na ťarchu.

... Krajský súd v Bratislave napriek deklarovanému zásahu zo strany predsedu

krajského súdu doposiaľ vo veci nerozhodol.

... sťažovateľ čakal celý mesiac odo dňa posledného upovedomenia o spôsobe

vybavenia sťažnosti na eventuálne vydanie rozhodnutia v merite veci zo strany Krajského

súdu v Bratislave. Krajský súd v Bratislave však doposiaľ nerozhodol, naopak, poukázal

na skutočnosť, že je pravdepodobné, že prieťahy budú pokračovať možno až do konca

júna 2016.

... so zreteľom na všetky skutočnosti nado všetku pochybnosť došlo k prieťahom,

ktoré hrubým spôsobom zasahujú do objektívnych práv sťažovateľa, spočívajúcich

v prerokovaní veci bez zbytočných prieťahov.“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti potom sťažovateľ navrhuje, aby

ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo pána na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené podľa bolo postupom

Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. porušené.

2. Krajskému súdu v Bratislave sa prikazuje, aby bola vec č.

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

3. Pánovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie

v sume 3.000,- Eur...

4. Krajský súd v Bratislave je pánovi povinný nahradiť

trovy právneho zastúpenia...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namieta, že postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom

pod sp. zn. došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval

uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne

nepripúšťajú (, , , , ).

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. ,

) sa ochrana základnému právu podľa poskytuje v konaní

pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto

základného práva označenými orgánmi (v tomto prípade krajským súdom) ešte mohlo trvať.

Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať

k namietanému porušovaniu označeného základného práva postupom všeobecného súdu,

ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde). Tento právny názor ústavného súdu akceptuje vo svojej judikatúre

aj Európsky súd pre ľudské práva [pozri napr. rozhodnutie vo veci Miroslav Mazurek proti

Slovenskej republike, sťažnosť č. 16970/05 (, m. m. ,

atď.)].

V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť,

že jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že musí

smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú

preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných

práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (m. m. , , ).

Ústavný súd pri príprave predbežného prerokovania sťažnosti zistil, že krajský

súd o odvolaní odporkyne proti rozsudku okresného súdu č. k. -31

z 20. novembra 2014 rozhodol v napadnutom konaní rozsudkom č. k. -51

zo 16. marca 2016. Z uvedeného vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti sťažovateľa

ústavnému súdu (18. marca 2016) už krajský súd nemohol porušovať sťažovateľom

označené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Vydaním

rozhodnutia, ktorým odvolací súd rozhodol o podanom odvolaní, a zároveň rozhodol

v merite veci, keď zmenil rozsudok prvostupňového súdu, totiž krajský súd vykonal

relevantný úkon smerujúci k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa.

Vec sťažovateľa preto so zreteľom na možno posudzovať ako vec,

v ktorej ústavná úloha krajského súdu pri odstraňovaní právnej neistoty sťažovateľa

skončila rozhodnutím o podanom odvolaní, ku ktorému došlo ešte pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu.

Na podklade uvedeného a z dôvodu, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu

už krajský súd svojím postupom v napadnutom konaní nemohol porušovať základné právo

sťažovateľa podľa , ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po predbežnom

prerokovaní odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júna 2016