Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 223/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. júna 2010

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. E. V., súdneho exekútora, Exekútorský úrad, N.,

zastúpeného advokátom JUDr. L. Č., M., vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva podľa postupom Okresného súdu Nové

Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. E. V. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. mája 2010

doručená sťažnosť JUDr. E. V. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“) a postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

1 Obdo V 28/2008.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

„V uvedenej veci bolo začaté konanie vo veci začiatkom roku 2002 na Okresnom

súde v Nových Zámkoch pod sp. zn. . Prvostupňový súd vydal vo veci rozsudok

dňa 29. 06. 2004. Voči tomuto rozsudku podal sťažovateľ JUDr. E. V. odvolanie, na základe

ktorého Krajský súd Nitra rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 29. 06. 2004

zrušil, nakoľko Okresný súd nebol vo veci vecne príslušným súdom na konanie a teda

prejednával 2 ½ roka vec, kde nebol vecne príslušný. Vo veci začal konať Krajský súd

Bratislava ako súd vecne príslušný na konanie.

Krajský súd vydal dňa 30. 03. 2006 rozsudok, v ktorom žalobcovi vyhovel pod sp. zn.

-151. Namiesto pôvodného navrhovateľa vstúpil do konania nový navrhovateľ,

ktorému správkyňa konkurznej podstaty pohľadávku postúpila, a to – F., a. s... Voči

rozsudku Krajského súdu podal sťažovateľ odvolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozsudkom zo dňa 18. 12. 2007 sp. zn. sťažovateľovi v odvolaní vyhovel,

žalobu odmietol a priznal mu náhradu trov. Nový navrhovateľ podal vo veci dovolanie,

ktorému Najvyšší súd SR dňa 28. 01. 2010 vyhovel a spätne po dvoch rokoch potvrdil

pôvodný rozsudok Krajského súdu.

Porušenie práv sťažovateľa vidíme najmä v prieťahoch v konaní, a to:

- konanie nepríslušného súdu vo veci v priebehu 2 ½ roka /Okresný súd Nové

- zmena právoplatného a vykonateľného rozsudku na základe dovolania žalobcu

po dvoch rokoch.

Vo veci existujú dve rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to

rozhodnutie o odvolaní sp. zn. zo dňa 18. 12. 2007 a rozhodnutie

o dovolaní sp. zn. V 28/2008-191 zo dňa 28. 01. 2010, ktoré sú v právnom posúdení

v absolútnom protiklade.

Máme za to, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

bolo hrubo porušené jak na začiatku konania vo veci a/ 2 ½ roka konal vo veci vecne

nepríslušný súd /, tak v konečnej fáze konania / 2 roky rozhodoval o dovolaní senát

Najvyššieho súdu SR /.“

V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Práva sťažovateľa JUDr. E. V., súdneho exekútora, Exekútorský úrad v N.,

vyplývajúce z SR, konkrétne právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov v konaní, ktoré začalo na Okresnom súde v Nových Zámkoch pod sp. zn.

a skončilo rozsudkom Najvyššieho súdu SR o dovolaní zo dňa 28. 01. 2010 pod

sp. zn. V 28/2008-191, boli porušené.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné

právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať

aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už okresný súd aj najvyšší súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu podľa .

Zo sťažnosti, z jej príloh a zo zistení ústavného súdu vyplýva, že napadnuté konanie

pôvodne začalo v roku 2002 na okresnom súde, kde bolo vedené pod sp. zn. ,

pričom 6. júna 2005 bola vec postúpená na ďalšie konanie miestne a vecne príslušnému

Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), kde jej bola pridelená sp. zn.

. Proti rozsudku krajského súdu z 30. marca 2006 bolo podané odvolanie

a najvyšší súd ako súd odvolací vec rozhodol rozsudkom sp. zn.

z 18. decembra 2007. Proti tomuto rozsudku bolo podané dovolanie, pričom najvyšší súd

ako súd dovolací rozsudkom sp. zn. z 28. januára 2010 rozsudok

odvolacieho súdu zmenil tak, že rozsudok krajského súdu č. k. -151 z 30. marca

2006 potvrdil. Po doručení rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. V 28/2008

z 28. januára 2010 účastníkom konania bolo napadnuté konanie právoplatne skončené

18. marca 2010.

Ústavný súd podľa svojej ustálenej judikatúry (m. m. , ,

, , , ) poskytuje ochranu základnému

právu podľa , keď v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného

práva označeným orgánom verejnej moci (v tomto prípade všeobecným súdom) ešte mohlo

trvať. Ak preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistí, že konanie,

v ktorom sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa ,

bolo právoplatne skončené ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a teda

k porušovaniu označeného základného práva už nemohlo dochádzať, sťažnosť zásadne

odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ). Vychádza

pritom z toho, že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza fyzická osoba alebo právnická

osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci, ktorý (účel) sa dosiahne

právoplatným rozhodnutím (). Tento právny názor ústavného súdu akceptuje

vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (pozri napr. rozhodnutie vo veci

Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, sťažnosť č. 16970/05).

Keďže stav právnej neistoty sťažovateľa bol odstránený právoplatným skončením

napadnutého konania v čase pred podaním sťažnosti (17. máj 2010) a k porušovaniu

označeného základného práva už nemohlo dochádzať, ústavný súd sťažnosť v zmysle § 25

ods. 2 po jej predbežnom prerokovaní odmietol z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších nárokoch

uplatnených v návrhu na rozhodnutie vo veci samej (petite) nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júna 2010